Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101444
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101444.1

Uznesenie

7 5S/83/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom: Administratívna
budova, ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, právne zastúpeného: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o.,

IČO: 36 722 758, so sídlom: Špitálska 10, 811 08 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Lukáš Garčár, advokát
a konateľ, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, IČO: 00 398 551, so sídlom: Jelenecká 1039/49,
949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. INA-011-24-BOZP/P-U42-25 zo dňa 30.07.2025
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.08.2025, takto

r o z h o d o l :

8 5S/83/2025

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou podľa § 177 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou dňa 26.09.2025 na Správny súd
v Bratislave, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Protokolu č. INA-011-24-BOZP/
P-U42-25 zo dňa 30.07.2025 (ďalej len „Protokol“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.08.2025 (ďalej len
„Dodatok“).

2. Predmetný Protokol, vyhotovený žalovaným, sa týkal vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu podľa

§ 7 ods. 3 písm. b), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006
Z. z.“), ktoré vyšetrenie bolo vykonané v období od 24.03.2025 do 30.07.2025 inšpektormi práce
u žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Protokolom bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je
závažným pracovným úrazom s ťažkou ujmou na zdraví podľa § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006

Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.124/2006Z.z.“),kuktorémudošlodňa11.03.2025snásledkom
poškodenia zdravia u poškodeného A. B. (ďalej len „poškodený“).

3. V časti pod bodom G. Protokolu žalovaný formuloval svoje závery vo vzťahu k zisteným nedostatkom
v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, z ktorých vyplynulo, že zo strany poškodeného

tieto nedostatky zistené neboli [bod G. písm. a) Protokolu], a zo strany žalobcu ako kontrolovaného
subjektu (zamestnávateľa poškodeného) bolo zistené porušenie ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b)zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že „kontrolovaný subjekt ku dňu vzniku závažného pracovného úrazu
poškodeného zo dňa 11.03.2025 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si nesplnil
povinnosť bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia,

potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí, tým,
že poškodenému bezplatne neposkytol osobný ochranný pracovný prostriedok (ďalej len „OOPP“)
ochranný štít a chemikáliám odolné ochranné okuliare, ktorý je súčasťou ochrany očí/tváre pri jeho
vykonávanej práci (činnosť na pracovisku s 25 % roztokom amoniaku), pričom bolo zistené, že v zmysle
karty bezpečnostných údajov pre látku „DUAM AWT“ oddiel 8 poškodený zamestnanec mal mať

ochranný štít a chemikáliám odolné ochranné okuliare“ [bod G. písm. b) bod 1. Protokolu]. V rámci
opatrení preto bolo podľa § 12 ods. 2 písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. žalobcovi nariadené,
aby zistený nedostatok pod bodom G. písm. b) bod 1. odstránil v lehote do 30 dní od ukončenia výkonu
inšpekcie práce, a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. mu bola uložená povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a povinnosť doručiť žalovanému písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a o odstránení

nedostatkov v lehote do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Obsah Protokolu bol dňa 30.07.2025
prerokovaný s povereným zamestnancom žalobcu.

4. Dodatok k Protokolu bol vyhotovený žalovaným podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. so záverom, že obsah Protokolu zostáva nezmenený. Žalovaný v Dodatku zotrval na tom, že

došlo k porušeniu právnych predpisov a povinností žalobcu ako zamestnávateľa na úseku bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Dodatok k Protokolu bol doručený žalobcovi dňa 18.08.2025, čím sa Protokol
považoval za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

10. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok

žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúcehopráce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi

a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

12. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov.

13. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie
opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť.

14. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a

záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a ich príčin.

15. Podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce po posúdení písomného
vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,
v ktorom uvedie alebo ku ktorému pripojí toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu
je súčasťou protokolu.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný
bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné
účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

17. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie
predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého Protokolu
v znení jeho Dodatku, vyhotovených na základe zákona č. 125/2006 Z. z., a dospel pritom k záveru, že
tieto právne akty nie sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

18. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej
žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,
ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo

povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.
negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom
preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

19. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia

a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu,
a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach
prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.20. Po oboznámení sa s obsahom a závermi žalobou napadnutého Protokolu a jeho Dodatku tak,
ako boli popísané v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, správny súd dospel k záveru, že
tieto nie sú preskúmateľné správnym súdom, nakoľko ide o právne akty s podkladovým charakterom,

ktoré majú predbežnú povahu (sú predpokladom ďalšieho postupu žalovaného v sankčných otázkach)
a nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujma na subjektívnych právach
musí mať vždy podobu priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene
jeho právneho postavenia, čo sa však nevzťahuje na tento prípad. V danej veci bol Protokol a jeho
Dodatok vypracovaný ako výsledok inšpekcie práce zameranej na vyšetrenie príčin vzniku závažného

pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006, ku
ktorému došlo dňa 11.03.2025 u žalobcu s následkom poškodenia zdravia konkrétneho zamestnanca
(poškodeného). Vykonanou inšpekciou pritom boli u žalobcu zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so
vznikom pracovného úrazu, konkrétne porušenie ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že si žalobca
ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prostredníctvom
osobných ochranných pracovných prostriedkov. V tejto súvislosti žalobcovi boli uložené opatrenia

a povinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., spočívajúce v povinnosti
v stanovených lehotách odstrániť zistené nedostatky, prijať opatrenia na ich odstránenie a odstránenie
ich príčin, a v povinnosti doručiť písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení žalovanému. Opatrenia
a povinnosti teda boli formulované všeobecne, s tým, že žalobcovi bol daný priestor na určenie
formy, spôsobu a rozsahu ich splnenia pri dodržaní stanovených lehôt. Bolo na samotnom žalobcovi,

aby tieto opatrenia a povinnosti zrealizoval tak, aby dosiahol zosúladenie vlastnej činnosti v pozícii
zamestnávateľa s právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uložené
opatreniaapovinnostimalizacieľvýlučnezabezpečiťdodržiavanieustanovenízákonač.124/2006Z.z.,
čo bolo základnou zákonnou povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa, vrátane povinnosti predchádzať
pracovným úrazom zamestnancov.

21. Vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že Protokol ako dokument zachytávajúci
priebeh a výsledok inšpekcie práce, inšpekciou zistené nedostatky s povinnosťou ich odstrániť v súlade
so zákonom a podľa uváženia žalobcu, a Dodatok ako dokument zachytávajúci výsledok konania
o námietkach žalobcu proti Protokolu a v nadväznosti naň, tak nie sú právnymi aktami, ktoré by boli

spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pretože sa nimi nezakladajú, nemenia, ani nezrušujú
jeho práva, právom chránené záujmy ani povinnosti. Protokolom a jeho Dodatkom nie sú a ani nemôžu
byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania a vzhľadom
k tomu nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Slúžia len ako podklad pre ďalší postup
pri ukladaní prípadných sankcií podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. Správny súd vo svojich záveroch

vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorú predstavuje najmä uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 04.12.2023.

22. NSS SR v označenom uznesení vyslovil, že „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z
inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006

Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je
spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne

povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“

23. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že:
„16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe
výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu

z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný
postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor
práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon
rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b)

zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré
kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hocina nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie
podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval

porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri
ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP.

17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného
súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie
práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho,
že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie

totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok
konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy

vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne
právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť,
nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho
preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk
7/2021, č. 2/2022 ZNSS).

18. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné
vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia
citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že
len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé
zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm.

e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo
zakazuje,objektívnespôsobilédotakéhopráva(prípadnepovinnostialeboprávnehozáujmu)zasiahnuť,
potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.
Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne
odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá

niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u
zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2
písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z
uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže
pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom,

ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených
záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom
jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi
aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

24. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobcom napadnutý Protokol a jeho Dodatok nie
sú samostatne spôsobilými predmetmi správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP,
preto je žaloba podaná v tomto konaní neprípustná a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP. Opačný záver neodôvodňujú ani okolnosti danej veci, v ktorých správny súd nevzhliadol žiadne
osobitnosti pre konštatovanie existencie zásahu do práv žalobcu v zmysle označeného uznesenia NSS

SR. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani nesprávne poučenie žalovaného o možnosti podať správnu
žalobu, obsiahnuté v Protokole.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je

treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len
výnimočne, pričom mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.