Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 69C/26/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124400718

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6124400718.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

69C/26/2025

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu: AIDER
Law Solutions j. s. a., so sídlom Teslova 30, 821 02 Bratislava, IČO: 56 570 465, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava – Staré
Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 815,04 Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
69C/26/2025

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 815,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,65% ročne zo sumy 815,04 Eur odo dňa 18.09.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

69C/26/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 815,04 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2024 vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle EČV:
BT708Dl, ktorého majiteľom v čase vzniku škody bol A. B., bytom C. D. XXXX/X, E.. Škoda vznikla
s prevádzkou motorového vozidla EČV: BL547Ru, ktoré v čase vzniku škodovej udalosti viedol pán
F. G., ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody pri prevádzke motorového vozidla

u žalovaného pod č. 6628536668, číslo PU 9572672647.

2.1. Ku škodovej udalosti prišlo tak, že kameň vymrštený spod kolies vozidla škodcu, nárazom do
čelného skla poškodeného, spôsobil škodu. Poškodená osoba a škodca spísali po vzniku škody
dňa 15.07.2024 správu o nehode, v ktorom vlastnoručným podpisom škodca priznal zodpovednosťza vzniknutú škodu. Poškodený si objednal dňa 23.07.2024 opravu poškodeného vozidla u opravcu
a opravca mu za čelné sklo a práce s tým spojené vystavil faktúru č. 20240716 na sumu 815,04 Eur.
Vznik poistnej udalosti popisuje poškodený aj vo vyhlásení zo dňa 23.07.2024. Žalovaný ukončil poistnú

udalosť dňa 02.09.2024 bez plnenia z dôvodu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť, a že vodič škodcu
nemôževidieťčiskalkavyšlaspodkoliesmotorovéhovozidlaškodcu.Poškodenáosobadňa23.07.2024
postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky vyplývajúce z poistnej udalosti
zo dňa 07.02.2024 na žalobcu , o čom bol žalovaný informovaný.

2.2. K poškodeniu čelného skla na vozidle poškodeného došlo prevádzkou vozidla klienta žalovaného.
Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a prevádzkovateľ sa jej nemôže za žiadnych okolností zbaviť, a preto je žalovaný povinný takúto škodu
žalobcovi uhradiť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.10.2024 platobný rozkaz sp. zn. 5Up/1698/2024, voči

ktorému podal žalovaný odpor. Odpor odôvodnil tým, že nárok na vyplatenie zamietol, z dôvodu, že
nebolo preukázané, že škodu spôsobilo vozidlo EČV: E.. V prvom rade namieta nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie. Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávok bola
dohodnutá ako odplatná, avšak nebola úhrada preukázaná, žalobca len doložil dohodu o urovnaní
vzájomných pohľadávok žalobcu voči poškodenému za opravu čelného skla a poškodeného voči

žalobcovi za odplatu za postúpenie pohľadávky. Dohodu o započítaní malo prísť k zániku záväzku
na úhradu opravy čelného skla. Nakoľko zanikol záväzok na úpravu čelného skla, tak na strane
poškodeného nemôže existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na výmenu čelného
skla na vozidle s EČV: E.. Ak teda pohľadávka zanikla, nemohlo dôjsť ani k je postúpeniu, nakoľko
už neexistovalo nárok na náhradu škody. Ak teda medzi poškodeným a žalobcom skutočne došlo k

platnému započítaniu a tým pádom ani k zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi Faktúru za
výmenu čelného skla č. 20240716 zo dňa 23.7.2024, tak nemôže byt' ani daná povinnosť žalovaného
nahradiť poškodenému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náklady
za výmenu čelného skla a žalovaný má z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení
tak bolo nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej upozorňuje, že

pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie, a preto je aj to neplatné. Občiansky zákonník neumožňuje
započítanie nesplatných pohľadávok. Žalovaný je toho právneho názoru, že pohľadávka žalobcu na
úhradu Faktúry za výmenu čelného skla č. 20240716 zo dňa 23.7.2024 (splatná dňa 6.8.2024) a
pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávkv č. 1893 zo dňa 23.7.2024 (kde splatnosť nebola určená) v čase vykonania započítacieho

právneho úkonu vo forme Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.7.2024 neboli
spôsobilé na započítanie, nakoľko neboli splatné, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu
týchto pohľadávok. U žalovaného bol nárok na náhradu nákladov spojených s výmenou čelného skla
uplatnený (t.i. už po postúpení) zo strany žalobcu dňa 23.7.2024 (doklad doložený vyššie vo forme
mailu). Principiálnou podmienkou je teda možnosť presnej identifikácie postupovanej pohľadávky a jej

nezameniteľnosť s akýmkoľvek predmetom postúpenia. Nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má
totiž za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Predmetom zmluvy totiž nebolo
postúpenie určitej individuálne špecifikovanej pohľadávky, ale zmena celého obsahu právneho vzťahu, t.
j. záväzku, čo by si ale s ohľadom na znenie § 493 Občianskeho zákonníka žiadalo súhlas zúčastnených
strán.

3.1. Ďalej uvádza, že žalobca nemá v predmete činnosti oprávnenie na výkon opravy motorových
vozidiel. Má v popise činnosti výroba motorových a prípojných vozidiel a karosérií a údržbu motorových
vozidiel a ich príslušenstva. Nie je zrejmé, prečo si nechal poškodený s bydliskom v Bratislave vymeniť
čelné sklo u žalobcu, ktorý má sídlo v Prahe. Poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na jazdu po cestných

komunikáciách. Aj z vystaveného zákazkového listu vyplýva, že vozidlo do servisu prevzal žalobca,
čo vyplýva aj formulácie prevzatie vozidla servisom od zákazníka pred začatím opravy. Bol podpísaný
žalobcom, pričom miesto odovzdania bol Slovenský Grob. O prevádzkach žalobcu na Slovensku nemá
vedomosť. Nebolo doložený žiaden doklad o kúpe čelného skla. Rozporuje aj náklady v sume 50 Eur
označené ako náklady na vypracovanie kalkulácie. Tieto náklady sú neúčelné a nehospodárne. Na

strane žalobcu prišlo k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu požívať
právnu ochranu.3.2. Žalovaný spochybňuje nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania, a to z dôvodu, že spochybňuje
právny nárok na istinu.

4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje odpor za nedôvodný. K aktívnej
vecnej legitimácii uvádza, že je daná, zmluva o postúpení pohľadávky má všetky náležitosti, ktorými je
určiteľná a nezameniteľná. Predmet postúpenie bol nárok na náhradu škody voči žalovanej zo škodovej
udalosti. Predmetom postúpenia nebol dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu opravy poškodeného
motorového vozidla. Pohľadávku poškodeného na náhradu škody nemožno zamieňať so záväzkom

poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného
motorovéhovozidla.Vrámcizmluvyopostúpenípohľadávkydošlokodplatnémupostúpeniupohľadávky
s následným započítaním fakturovanej opravy poškodeného motorového vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným
a súčasne k úhrade predmetných faktúr započítaním nespôsobuje rozpor s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon
a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Započítaním došlo k zániku
pohľadávky žalobkyne voči poškodenému, ktorá vznikla zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti
s opravou poškodeného motorového vozidla. Nedošlo k zániku pohľadávky na náhradu škody voči
žalovanému. Poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov.

4.1. K námietkam ohľadom faktúry uvádza, že údržba motorových vozidiel a ich príslušenstiev, ktoré
podľa výkladu ŽR ČR zahŕňa aj výmenu čelných skiel. Skutočnosť, kde si preberá poškodené motorové
vozidlo nie je predmetnom náhrady škody, škoda je riadne vyčíslená v oprave aj uvedením konkrétneho
katalógovéhočíslaND,takžežalobkyňasisplnilapovinnosťpreukázaťvznikškody.Kukalkuláciiuvádza,

žebolavypracovanázdôvodovtransparentnostiadôvery,odhadupotrebnýchnákladovačasu,možnosť
rozhodovania zákazníka, poistenie a reklamácie, predchádzanie nedorozumeniam a preskúmateľnosti
cien zo strany zákazníka, ktoré sú mu účtované, vrátane možnosti overenia zo strany zákazníka.
Poškodenému ako spotrebiteľovi pri riešené tejto poistnej udalosti vznikol náklad, ktorý je povinný
žalovaný uhradiť aj v zmysle zákona o spotrebiteľovi.

5. V duplike žalovaný uviedol, že zotrváva na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalobcom
uvádzaná judikatúra, jednalo sa o prípady, kde predmetom sporu boli nároky spojené s prenájmom
náhradnéhovozidlavdôsledkuškodynavozidle,ktoréspôsobilpovinnezmluvnepoistenýužalovaného,
teda sa jednalo o skutkovo iné nároky, ako v prejednávanom prípade, kde sa jedná o nárok na

náhradu škody za poškodené čelné sklo. Ako žalobcovia v daných rozsudkoch vystupuje SetCar
a.s., resp. Náhradné vozidlo, s.r.o. Splatnosť faktúry za opravu čelného skla bola stanovená na
06.08.2024. Splatnosť ceny postúpenia nebola v zmluve o postúpení pohľadávky medzi stranami
dojednaná. Žalovaný má tak za to, že z podstaty veci vyplýva, že v prípade, ak by poškodený už
v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcu výslovne vyzval na úhradu ceny postúpenia,

tak táto pohľadávka poškodeného ako ceny za postúpenie mohla byť splatná nasledujúceho dňa,
t. j. 24.07.2024. Na základe uvedeného sa vzájomne mali započítať faktúra za opravu splatná dňa
06.08.2024 spolu s cenou za postúpenie, splatnou 24.07.2024

5.1. Pokiaľ ide o faktúru, tak žalobca je osobou podnikajúcou v Prahe v Českej republike, tak bez

uvedenia nejakej bližšej prevádzky, tak vykonáva prevádzky na uvedenej adrese. Nie je zrejmé, prečo
si poškodený dával opravovať vozidlo v Prahe a nie je zrejmé, ako sa tam vozidlo dopravilo, keďže
vzhľadom na rozsah poškodenia, nebolo schopné prevádzky na cestných komunikáciách. Žalovaný
má za to, že kalkulácia nebola vôbec vypracovaná, lebo nebola doložená ani žalovanému a nebola
doložená ani v rámci žalobného návrhu ako príloha, hoci podľa vyjadrenia žalobcu ju už žalobca musel

mať minimálne v čase realizácie opravy čelného skla k dispozícii, aby ňou bolo zabezpečenie všetko
tak, ako to je deklarované vo vyjadrení. V zákazkovom liste žiadal poškodený vypracovať kalkuláciu
v systéme, pričom cena za túto kalkuláciu uvedená nebola. Žalovanému neboli doložená ani náklady
na likvidáciu dielu vo výške 5 Eur.

6. Po duplike prišlo súdu vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o splatnosť faktúry, dovolí
si poukázať na ustanovenie § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obranu žalovaného považuje za
účelovú. Systém povinného zmluvného poistenia nemôže slúžiť na parazitovanie na poškodenýchosobách. Konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu na úrok poškodených osôb prípadne
servisných stredísk, ktoré zabezpečujú okrem opráv vozidiel aj uplatňovanie nárokov na náhradu škodu.

7. Na pojednávaní dňa 16.01.2026 žalobca uviedol, že poukazuje na § 797 OZ, žalovaný v súdnom
konaní uvádza ďalšie dôvody ako tie, pre ktoré zamietol priznanie poistného plnenia. Poistné plnenie
nepriznal z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti, avšak v konaní pred súdom uplatnil ďalšie
námietky ako napr. problémy so živnosťou. V záverečnej reči uviedol, že nárok je preukázaný a to
faktúrou a poskytnutou službou. Žalovaný nepreukázal, že by neprišlo k výmene alebo by boli vymenené

iné diely. Oprava bola v súlade s faktúrou. Žiada, aby sa neprihliadalo na inú argumentáciu žalovaného
ako je nedostatok príčinnej súvislosti. Aktívna vecná legitimácia je daná.
7.1. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že nie je možná aplikácia ustanovenia § 797 OZ.
Postúpenie pohľadávky nebolo platné, ďalej rozporovali predložené doklady. Poukazuje na to, že servis
podniká v Prahe a taktiež rozporujú výšku faktúry. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že možno
upraví výšku o ďalšie náklady čo však spravil. Mali pochybnosti, nakoľko im nebolo zrejmé prečo vykonal

opravu servis so sídlom v Prahe. V predmete nemal uvedenú predmetnú činnosť. Žalovaný obvykle plní,
ak príde na výmenu skla, ak majú nezrovnalosti zamietnu ale po podaní žaloby väčšinou plnia.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi technického preukazu k poškodenému
motorovému vozidlu EČV: E. (č. l. 15), správa o nehode zo dňa 15.07.2024 o 9:07 hod, s popisom, že

k škode prišlo odskočením kameňa spod vozidla, ktoré išlo pred poškodeným motorového vozidla (č. l.
17), fotografie poškodeného vozidla (č. l.18), čestné vyhlásenie o vzniku škody podpísané poškodeným
A. B., v ktorom uviedol, že škodu na čelnom skle spôsobilo pred ním idúce vozidlo (č. l. 20), faktúra
č. 20240716 na sumu 815,04 Eur, ktorú vystavil právny predchodca žalobcu poškodenému za opravu
čelného skla (č. l. 21), fotografie čelného skla (č. l. 23), oznámenie o riešení škodovej udalosti žalovaným

zo dňa 02.09.2024, kde žalovaný nepriznal poistné plnenie z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná
súvislosť škodovej udalosti a nepostupoval podľa pokynov žalovaného na uplatnenie nároku na náhradu
škody (č. l. 25), zmluva o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a pôvodným
žalobcom ako postupníkom zo dňa 23.07.2024, na základe ktorej poškodený postúpil svoju pohľadávku
zo škodovej udalosti na pôvodného žalobcu za cenu nadobudnutia pohľadávky v sume 815,04 Eur (č. l.

26), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2024 (č. l. 27), dohoda o započítaní vzájomných
pohľadávok zo dňa 23.07.2024 uzavretá medzi poškodeným a pôvodným žalobcom, kde si započítali
pohľadávku z faktúry č. 20240716 a zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 28), dotazník pre poškodeného
zo dňa 26.07.2024, kde popísal priebeh škodovej udalosti s uvedením, že s vodičom škodcom sa pozná
(č. l. 68), dotazník zo dňa 11.09.2024 pre poisteného k škodovej udalosti, kde uviedol ako prišlo ku

škodovej udalosti, že neboli prítomné iné vozidlá, a že sa pozná s poškodeným (č. l. 72), zákazkový list
(č. l. 79), kalkulácia (č. l. 158)

9. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav. Dňa 15.07.2024 vznikla škodová
udalosť na motorovom vozidle EČV: E., ktoré majiteľom v čase vzniku škody bol Juraj Rosenberg. Škoda

vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozila EČV: E., ktoré viedol pán F. G., ktorý mal uzavreté
PZP za škody pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného. Kameň vymrštený spod kolies vozidla
škodcu nárazom do čelného skla poškodeného spôsobil škodu. Poškodená osoba a škodca spísali
po vzniku škody dňa 15.07.2024 správu o nehode, v ktorom vlastnoručným podpisom škodca priznal
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Poškodený si objednal dňa 23.07.2024 opravu poškodeného vozidla

uopravcuaopravcamuzačelnéskloaprácestýmspojenévystavilfaktúruč.20240716nasumu815,04
Eur. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 02.09.2024 bez plnenia z dôvodu, že nie je preukázaná príčinná
súvislosť, a že vodič škodcu nemôže vidieť či skalka vyšla spod kolies motorového vozidla škodcu.

10. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

10.1. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10.2. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.10.3. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10.4. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

10.5. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ

nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

10.6.Podľa§580OZ,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplneniejerovnakéhodruhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

10.7. Podľa § 581 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako

aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
10.8. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku škody (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na
poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

11.1. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11.2. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

11.3. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.4. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11.5. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.11.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

12. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

12.1. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12.2. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
13. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 15.07.2024, pri

ktorom prišlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle poškodeného (právneho predchodcu
žalobcu). Sporné bolo, že či škodu spôsobilo vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Sporné
bolo, že či žalobca mal oprávnenie vykonať opravu, kde bola vykonaná oprava a samotná výška
žalovanej sumy. Podľa žalovaného nebolo preukázané, nadobudnutie náhradného skla, kalkulácia
v sume 50 Eur, a zničenie dielu v sume 5 Eur.

14. Súd má za to, že v konaní je daná aktívna vecná legitimácia. Zmluva o postúpení pohľadávok sa
môže týkať aj v budúcnosti vzniknutých pohľadávok, teda pohľadávka zo vzniknutej škody. Žalobca
predložil rozsiahlu rozhodovaciu prax, ktorá sa týkala iného skutkového základu nároku (prenájom
náhradného vozidla), avšak išlo v nich o započítania a postúpenie pohľadávok. Záujem zmluvných

strán predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok - na strane poškodeného povinnosti splniť
žalobcovi opravu vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú
pohľadávku - tak žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o
vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza
podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu opravy voči

poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej
pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej
sume a výške. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných
záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Predmetnou zmluvou došlo jednak
k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu opravy vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným a žalobcom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (oprava a
odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky). V danom prípad išlo o dohodu o započítaní, teda
je možné započítať aj pohľadávky, ktoré by inak neboli spôsobilé na započítanie. Súd má teda za to,
že postúpenie pohľadávky bolo platné. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka na náhradu škody voči
žalovanému zo škodovej/poistnej udalosti, ktorá bola v zmluve vymedzená nezameniteľným spôsobom,

bola špecifikovaná v rozsahu dňa, miesta, identifikácie zúčastnených vozidiel, číslom poistnej udalosti.
Táto pohľadávka nezanikla dohodou o započítaní, nakoľko toto bola pohľadávka poškodeného voči
žalovanému. K zániku pohľadávky prišlo na pohľadávkach medzi poškodeným a pôvodným žalobcom.

15. Súd má teda za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prišlo k poškodeniu čelného

skla tak, ako uviedol žalobca. Za týmto účelom bolo predložené aj dotazníky od oboch účastníkov
škodovej udalosti. Dotazník škodcu bol predložený žalovaným. Z oboch vyplynulo, že hoci sa obaja
poznali, zhodne uviedli, že na ceste neboli iné vozidlá, a že z pod kolies vozidla EČV: E. prišlo
k vymršteniu kameňa a k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle poškodeného. Aj škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom

iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke;
zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť
(stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj
5/2014). V konaní žalovaný neprodukoval dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti. Z predložených
dôkazov, má súd za to, že prišlo k poškodeniu čelného skla tak, ako bolo uvedené, a keďže ide o škodu,

za ktorú zodpovedá škodca, za neho jeho poisťovňa, kde má uzavreté poistné poistenie. Súd má
teda za to, že v danom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že prišlo k vzniku
škody spôsobenú vymrštení kameňa spod kolies vozidla EČV:E., ktoré bolo povinne zmluvne poistenéu žalovaného. Škoda bola preukázaná vo výške 815,04 Eur, a to predloženou faktúrou za opravu
poškodeného čelného skla.

16. Pokiaľ ide o zvyšnú obranu žalovaného v konaní (faktúra, podnikateľská činnosť, preukázanie
nadobudnutienáhradnéhodielu,miestoopravy,kalkulácia),taktusúduvádza,žežalovanýichneuviedol
v oznámení o skončení škodovej udalosti. Žalovaný si mal možnosť vypýtať kalkuláciu, doklady o
nadobudnutí. Ak tak nespravil nepostupoval pri šetrení riadne s cieľom zistiť rozsah škody. Súdne
konanie neslúži na to, aby sa súd nahradil povinnosti žalovaného prešetriť poistnú udalosť a priznať

poistné plnenie. Súd je viazaný dôvodmi uvedenými v prešetrení o poistnej udalosti. Povinnosťou
žalovaného bolo riadne písomne to odôvodniť, prečo neposkytol poistné plnenie. V súdnom konaní,
už nie je možné meniť tieto dôvody. Žalovaný v konaní nepreukazoval príčinnú súvislosť, svoju obranu
žalobu založil len na nových tvrdeniach. Vzhľadom na to, že žalovaný v súdnom konaní rozširuje
nepriznanie o nové skutočnosti, nie je možné na ne prihliadnuť.

17. Vzhľadom na to, že žalovaný nedôvodne nepriznal plnenie v sume 815,04 Eur a súd dospel k záveru,
že nárok bol v celom rozsahu dôvodný, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. Súd mal taktiež za to, že nárok na náhradu úrokov z omeškania je dôvodný. Nárok na úroky

z omeškania je uplatnený v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie
dňa 02.09.2024 a to oznámením o riešení škodovej udalosti. Tým mu začala plynúť 15 dňová lehota
na poskytnutie poistného plnenie, ktoré bolo uplatnené žalobcom. Do dňa 17.09.2024 plnenie nebolo
uhradené, preto sa žalovaný dostal odo dňa 18.09.2024 do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na
úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie
ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania, od 18.09.2024 tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Záver súdu o prípustnosti nárokov na náhradu trov konania vychádza zo
záverov vyslovených v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020.

19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP, podľa ktorého v konaní úspešnému

žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

Poučenie:

- 2 -
69C/26/2025

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.