Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010128
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3522010128.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaEliašaasudcovJUDr.Juraja
Valáška a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2024 prejednal
sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom mesto C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
NM-2Nt/16/2022 zo dňa 24.11.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. A. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom v tom čase Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/3/2018 zo dňa 09.10.2018
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/9/2019 (pozn.: bol odsúdený A. A. uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., pretože

od presne nezisteného času, najneskôr od druhej polovice roku 2000 do septembra 2017 s výnimkou
obdobia od marca 2002 do konca marca 2003, keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody a
obdobia troch týždňov po vrátení z výkonu trestu, v byte na E. F. G. C. D., tiež v byte na ul. B. H. I. J. XX
v C. D., a všade inde v Starej Turej, kde v tom čase bývali v spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické
aj psychické utrpenie svojej manželke poškodenej A. A., nar. XX.X.XXXX a to tak, že ju minimálne raz

za mesiac bil päsťami, fackami alebo kopancami po celom tele, kam dočiahol, pravidelne jej vulgárne
nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, opakovane ju vyhadzoval z bytu aj len
v nohavičkách a tričku, škrtil ju, vytrhal jej vlasy, zhodil ju zo schodov, hádzal po nej predmety, tanier,
pohár, jedlo, pričom jeden krát v presne nezistený čas, keď po nej hodil pohár, rozbil jej hlavu, pričom
fyzickými útokmi spôsoboval poškodenej A. A. hematómy, modriny a iné rany po celom tele, pričom
jeho útoky boli intenzívnejšie po nasťahovaní sa k matke obžalovaného na ulicu B. I. v C. D., kedy na

poškodenú A. A. fyzicky útočil aj viac krát do mesiaca, pričom útoky pokračovali s intenzitou najmenej raz
za mesiac aj počas obdobia od novembra 2013 do októbra 2015, kedy obžalovaný nebýval v spoločnej
domácnosti s poškodenou ale chodil pravidelne naspäť, pričom poškodená A. A. pociťovala z konania
obvineného strach a celé jeho konanie pociťovala ako ťažké príkorie a dcéram B. A., nar. X.XX.XXXX
a K. A., nar. X.X.XXXX spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že B. A. počas obdobia, najneskôr
po nastúpení na druhý stupeň základnej školy pravidelne do presne nezisteného obdobia, keď mala 15

rokov a odišla na strednú školu do Bratislavy, aspoň raz za mesiac udieral fackami väčšinou za známky,
z čoho mala viac krát modriny na tvári na mieste, kde mala okuliare, jedenkrát v presne nezistený čas
jej hodil telefón o stenu a rozbil, vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi, hodil
po nej tanier, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, na žiadnu školu sa nedostane a
v živote nikdy nič nedosiahne, po odchode do Bratislavy ju citovo vydieral, že matka skočila pod vlak,
lebo ona nechodí domov a K. A. od presne nezisteného času, najneskôr od 7 rokov jej veku, keď už

bola na základnej škole najmenej do skončenia základnej školy opakovane a pravidelne bil fackami, aj
päsťami do rúk, chrbta minimálne raz za mesiac, niekedy aj raz za týždeň, keď bola staršia, na druhomstupni základnej školy, kopal ju aj do zadku, nôh, chrbta, keď mala 6 rokov hodil po nej tanier tak, že
jej rozrezal líce a hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hádzal po nej rôzne predmety, hrnce, mobil,
kľúče, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a že jej zničí život, a že ak o tom, čo sa doma deje

niekomu povie, že ju zbije, z ktorého konania obžalovaného dcéry B. a A. A. pociťovali strach a pociťovali
toto konanie obžalovaného ako ťažké príkorie.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr.
zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-2Nt/16/2022 zo dňa 24.11.2023 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bolo rozhodnuté tak, že podľa § 399 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 394 Tr. por. bol
zamietnutý návrh odsúdeného A. A. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Odsúdený zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že s rozhodnutím súdu

I. stupňa sa nestotožňuje, nakoľko sa domnieva, že podmienky na obnovu konania naplnené boli.
VsúvislostispodanýmnávrhomodsúdenýnavrholvypočuťsvedkaB.B.B.aB.A..ZvýpovedeMUDr.B.
B. vyplýva, že poškodená A. A. k nemu chodila ako pacientka. Nikdy ale nevidel A. A. zbitú. Nespomína
si, že by bola mala niekedy na tele modriny. Odsúdený má teda za to, že keby bol svoju manželku bil tak
často, ako sa uvádza v skutkovej vete rozsudku, a teda niekoľkokrát do mesiaca, bolo by to zanechalo

na nej stopy, ktoré by si určite všimol. Súčasne dôležitá je aj výpoveď B. A., ktorý uviedol, že odsúdeného
pozná, avšak ho nevidel 15 rokov. Poškodená A. A. bola jeho susedou v čase, keď už bol A. A. vo výkone
trestu. V deň ich rozvodu mala byť poškodená u svedka a mala oslavovať. Vtedy mu mala povedať, že si
to všetko na odsúdeného mala vymyslieť. To isté mu mala potvrdiť dcéra odsúdeného, ktorá mu uviedla,
že ju na to všetko nahovorila jej matka. Taktiež uviedol, že poškodená Patrícia holduje alkoholu a toto

všetkomuhovorila,keďmalavypité.Samotnýsvedokvtedynepil,pretosivšetkopamätal.Spoškodenou
s stretol na viacerých oslavách, kde opakovala stále to isté. Svedok sa k listom odsúdeného dostal tak,
že ich našiel pohodené vo vchode. Keď si ich prečítal, dal si veci do súvislosti a uvedomil si, čo sa
vlastne stalo. Rozhodol sa preto odsúdenému pomôcť tak, že mu napísal do výkonu trestu. Svedok by si
nemal dôvod toto celé vymyslieť a riskovať tak trestné stíhanie, keby toto celé nebola pravda. Odsúdený

v tejto súvislosti poukázal na § 394 ods. 1 Tr. por. a nález Ústavného súdu SR I. ÚS 34/2021 podľa
ktorého pri posudzovaní odôvodnenosti návrhu na povolenie obnovy konania príslušný súd skúma, či sú
navrhovateľom označené nové skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé zabezpečiť mu v obnovenom konaní
priaznivejšie rozhodnutie. Zároveň na inom mieste nález uvádza, že hodnotenie predložených dôkazov
nesmie presahovať rámec zistenia či je pravdepodobné, že tvrdená skutočnosť či nový dôkaz sám, alebo

v spojení s už vykonaným dokazovaním by mohol privodiť zmenu rozhodnutia. Výsledkom hodnotenia
nemôže a nesmie byť nové zmenené skutkové zistenie. Skrz uvedené hodnotenie je potrebné dosiahnuť
určitý stupeň pravdepodobnosti, že zmena rozhodnutia je možná. Ide teda o posúdenie otázky, či nové
skutočnosti alebo dôkazy sú spôsobilé, samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
známymi súdu či iným orgánom činným v trestnom konaní už skôr odôvodniť iné, pre sťažovateľova

priaznivejšie rozhodnutie. Z rozhodnutia tak má zároveň vyplývať, prečo by sťažovateľom predložený
nový dôkaz nemohol viesť k inému rozhodnutiu v trestnej veci sťažovateľa. Na podklade uvedeného
má odsúdený za to, že v prípade výsluchu svedka B. A. sa jedná o nový dôkaz, ktorý súdu doposiaľ
známy nebol. Nestotožňuje sa preto so záverom súdu prvého stupňa, že ak svedok A. neuviedol do listu
odsúdenému informácie, ktoré uviedol na súde nehovoril pravdu. Taktiež to, že informácie ktoré uviedla

poškodená svedkovi A. a nikto iný ich na oslave nepočul ešte neznamená, že by nehovoril pravdu,
nakoľko ich mohla hovoriť len jemu, a to dôverne. Odsúdený ma tiež za to, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne vysporiadal vo svojom odôvodnení s novými dôkazmi v prospech odsúdeného bez toho,
aby to nevzbudzovalo akékoľvek pochybnosti. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. stupňa
zrušil a ak je podľa povahy veci potrebné sám vydal nové rozhodnutie alebo uložil súdu I. stupňa, aby

vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenejlehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného A. A. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Vykonal na ňom aj pre svoje rozhodnutie potrebné
dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil.

Krajský súd vo všeobecnosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných
rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu
orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale
tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti
právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania (č.l. 1 a nasl.) uviedol, že na podklade nových
skutočností zistených po právoplatnom odsudzujúcom rozhodnutí (na podklade doručených listov),
môže vypočutím navrhovaných svedkov dôjsť k potvrdeniu jeho verzie o tom, že skutok nespáchal a je
nevinný. V tejto súvislosti navrhol vypočuť svedkov B. B. B., L. B., M. H. a A. N., ktorých výsluch by mohol

viesťkodstráneniuskutkovýchpochybení,čisanaozajskutokstaltak,akojeuvedenývrozhodnutísúdu.

Na verejnom zasadnutí dňa 18.08.2023 predseda senátu vypočul svedka MUDr. B. B. a dňa 24.11.2023
svedka B. A.. Súd prvého stupňa zároveň nevykonal ďalšie výsluchy navrhovaných svedkov vzhľadom
na vyjadrenie odsúdeného, ktorý na týchto netrval. Súd prvého stupňa následne dňa 24.11.2023 vyhlásil

na verejnom zasadnutí napadnuté uznesenie.

Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. upravujúceho podmienky obnovy konania vyplývajú dve
základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových skutočností
alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti alebo dôkazy však nemožno považovať

skutočnostičidôkazy,ktorémožnozistiťzobsahuspisov,atoajvprípade,keďsasúdsnimivrozhodnutí
nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo
ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú
správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou je pravdepodobnosť (nie
absolútna istota), že tieto novo zistené skutočnosti či dôkazy sú spôsobilé zabezpečiť v obnovenom

konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného. Obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo
nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie o vine a treste, pričom takéto posúdenie je výlučne úlohou o takomto návrhu rozhodujúceho

súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými

právnymi úvahami a zákonnými podmienkami pri rozhodovaní o podanom návrhu odsúdeného A. A. na
povolenie obnovy konania dôsledne riadil.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd považuje návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania za nedôvodný. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s týmto návrhom odsúdeného

v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite
odôvodnil. Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými podstatnými argumentmi odsúdeného, ktoré
správne vyhodnotil tak, že v kontexte jeho úvah podrobne popísaných v napadnutom uznesení nemôžu
obstáť ani viesť k inému rozhodnutiu o jeho podanom návrhu na povolenie obnovy konania.

V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na nasledovné citácie odôvodnenia sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia:„Naopak novými dôkazmi, ktoré neboli v pôvodnom konaní známe, a z nich vyplývajúce nové
skutočnosti, boli oboznámená korešpondencia odsúdeného s B. A. a výpoveď B. A. ako svedka. A.
síce vypovedal, že poškodená A. A. sa mu na oslave v máji 2019, keď bola opitá, zdôverila, že si to

na odsúdeného vymyslela, avšak táto jeho výpoveď nezodpovedá s oboznámenou korešpondenciou
medzi svedkom a odsúdeným z februára 2022, v ktorej nie je spomenuté nič o tom, že by sa A. A.
svedkovi zdôverila, že by si niečo na odsúdeného vymyslela. V tejto oboznámenej korešpondencii je
naopak zvýraznené vyjadrenie svedka, že nemohol veriť, čo mu ona o odsúdenom hovorila. Hoci na tej
oslave v máji 2019 boli prítomní aj iní, tak svedok vypovedal, že vyjadrenie poškodenej o tom, že si to

vymyslela,počullenon,ktorývtedynepil.SvedokA.taktiežvypovedal,žepoškodenáK.A.mupovedala,
že A. A. ju prinútila vypovedať, avšak o tejto skutočnosti nie je taktiež žiadna zmienka v oboznámenej
korešpondencii.

Ide tak o výpoveď svedka, ktorá nezodpovedá ani oboznámenej korešpondencii, a preto nie je spôsobilá
v spojení s inými vykonanými dôkazmi a známymi skutočnosťami viesť k zmene výroku o vine.

Ak by aj výpoveď svedka zodpovedala oboznámenej korešpondencii, aj tak by to nebol dôvod na
povolenie obnovy konania, pretože výpoveď svedka A. je „osamoteným dôkazom” a naproti tomu
z obsahu oboznámeného spisu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. NM-15T/3/2018 vyplýva, že
vina odsúdeného bola preukázaná na základe rozsiahleho dokazovania a jeho vyhodnotenia oboma

súdmi (prvostupňovým aj odvolacím), pričom na usvedčujúce výpovede 3 poškodených nadväzujú
najmä výpovede svedkov C. O. (vnučky jej nehovorili, čo sa dialo a povedali jej to až neskôr), P. O.
(vypovedal,žeprichýliliobevnučky,ktorénechceliísťbývaťkrodičom),G.A.(popísalanásilnésprávanie
odsúdeného, a to aj k A. A. a deťom), A. A. st. (o správaní odsúdeného sa dozvedel od manželky G.
A.), B. Q. (o správaní odsúdeného sa dozvedel od poškodenej A. A.), B. L. Q. (bola pri rozhovore K.

A. so školskou psychologičkou), L. I. (bývalá priateľka odsúdeného, ktorá vypovedala o alkoholizme
odsúdeného ako aj o tom, že aj k nej bol agresívny) a R. F. (spolužiačka K. A., ktorej sa K. A. zdôverila)
a na tieto dôkazy nadväzujú aj znalecké posudky a výpovede znalkýň B. M. C. N., A., B. A. S., A. (obe
znalkyne k osobám poškodených) a B. C. M. (k osobe odsúdeného - diagnostikovala u odsúdeného
emočne nestabilnú poruchu osobnosti), ako aj relevantné listinné dôkazy (napr. správa Základnej školy

na F. E. J. XXX/XX, C. D. zo dňa 06.02.2018 a lekárska správa B. B. T. zo dňa 14.06.2006).

Z citovaného obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa s
podstatnými a pre vec rozhodujúcimi právnymi námietkami odsúdeného riadne vysporiadal a poskytol
odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s návrhom na obnovu konania. Prezentované úvahy

súdu prvého stupňa krajský súd považuje za správne a majúce oporu v dôkazoch a skutočnostiach
oboznámených na verejnom zasadnutí. Aj podľa názoru krajského súdu výpoveď nového svedka B.
A., ktorú okresný súd správne konfrontoval s obsahom jeho skoršej korešpondencie s odsúdeným,
nezakladá dôvod na obnovu konania.

Krajský súd vzhľadom k sťažnostným námietkam odsúdeného zdôrazňuje, že tak výpoveď svedka B.
B. B., ktorá nebola podstatná pre posúdenie dôvodnosti návrhu na obnovu konania, ako aj výpoveď
B. A. a z nich zistené skutočnosti, nie sú spôsobilé samy o sebe alebo ani v spojení so skôr známymi
skutočnosťami a dôkazmi, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia,
odôvodniť iné, pre sťažovateľova priaznivejšie rozhodnutie.

Krajský súd preto zastáva názor, že hoci odsúdený vo svojom návrhu uviedol nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré neboli súčasťou pôvodného trestného spisu, okresný súd správne konštatoval, že sa
nejednáotakédôkazysúduskôrneznáme,ktorébymohlisaméosebealebovspojenísoskutočnosťami
už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený

trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu
by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, čím neboli splnené podmienky predpokladané v ustanovení
§ 394 ods. 1 Tr. por. na povolenie obnovy konania.

Keďže aj podľa názoru krajského súdu odsúdeným označené a pred okresným súdom vykonané nové

dôkazy nemohli viesť k inému pre neho priaznivejšiemu rozhodnutiu, ako tomu bolo v pôvodnom konaní,
neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., preto sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.