Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Paranič

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 2T/69/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124014432

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124014432.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. júla 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukázaním na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 122 ods. 3 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F.

je vinný, že

v priestoroch predajne kvetinárstva s názvom F. na ulici F. D. XX G. F., dňa 23.08.2024 v čase 0 13:32

hod., po oslovení obsluhujúcej predavačky B. H. pod zámienkou kúpy črepníkového kvetu, pristúpil ku
nej v nestráženej chvíli sprava zboku a v snahe priložiť jej pod krk vo svojej pravej ruke uchopený kovový
otvárač na fľaše so zatváracím nožom s dĺžkou čepele 5 cm, ju v zovretí dotlačil ku pokladni za predajný
pult, kde ju s výzvou na vydanie peňazí prinútil vybrať z pokladne peňažnú hotovosť vo výške 250.- eur
a túto mu vložiť do pripravenej igelitovej tašky, po čom, nespôsobiac poškodenej B. H. žiadne zranenia,
s upozornením, aby nekričala, odišiel nerušene z predajne, čím majiteľke kvetinárstva poškodenej I. J.
K., L. spôsobil odcudzením peňazí škodu vo výške 250.- eur,

teda

- použil proti inému násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou,

tým spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm.
a) Trestného zákona, § 122 ods. 3 Trestného zákona,

za to mu súd ukladá

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/,písm. n/, písm. k/, § 38 ods. 2, § 39 ods.
5 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci :

1 ks kovový otvárač na fľaše s vyklápacou čepeľou o dĺžke 5 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 4.12.2024 na tunajší súd obžalobu zo dňa
2.12.2024, sp.zn. 4Pv 316/24/8802 na obvineného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písmeno c) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 122 ods. 3
Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.1.2025 obžalovaný A. B., (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr.
poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku , ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd
postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaný na všetky položené
otázky odpovedal ,,áno,,.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie

obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou
škody.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/24/2025 z 27.3.2025, Krajský súd podľa § 321 ods.
1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobu jeho výkonu
a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Súd následne v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/24/2025 z 27.3.2025
vec znova prejednal a rozhodol.

Khodnoteniuosobyaosobnýchpomeromsúdvykonalnahlavnompojednávaníkonanomdňa19.5.2025
výsluch znalca z odboru psychiatrie MUDr. JUDr. Jána Uhrína ako aj svedka G. B.. Zároveň vykonal

aj dokazovanie čítaním aktuálnej správy Mestskej časti Košice staré mesto ako aj správami ÚPSVaR
z č.l. 587-589.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za
to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané

protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2
písmenoc)Trestnéhozákonaspoukázanímna§138písm.a)Trestnéhozákona,§122ods.3Trestného
zákona po stránke objektívnej v tom, že použil proti inému násilie a hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou .
Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetní) -

subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol zasiahnutý objekt trestného činu (zločinu). Konaním
obžalovaného bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je osobná sloboda a majetok, ktorého sa
chce páchateľ zmocniť. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený.Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §

147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím
niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju
má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá
vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak

páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu

nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré

boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

U obžalovaného súd zistil 4 poľahčujúce okolností a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcou
okolnosťou bolo to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Tr. zákona), keď urobil vyhlásenie o vine. Zároveň u obžalovaného zistil aj poľahčujúcu

okolnosť, a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr.
zákona) ako aj, že pred spáchaným trestného činu viedol riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Nakoľko
obžalovaný súdu predložil doklad o zaplatení spôsobenej škody poškodenej súd mu priznal poľahčujúcu
okolnosť, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, ( § 36 písm. k/ Tr. zákona).

Po vykonanom dokazovaní súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že spáchal trestný čin
pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil ( § 36
písm. h/ Tr. zákona), nakoľko po doplnenom dokazovaní je zrejmé, že si tieto tiesnivé osobné pomery
spôsobil sám.

Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je slobodný, aktuálne
nezamestnaný, aktuálne bez domova. V rámci hlavného pojednávania bolo zistené, že dočasné
ubytovanie by mu mohla poskytnúť jeho matka, s ktorou prakticky pred spáchaním trestného činu býval
celý život, následne by si mal ubytovanie a prácu zabezpečiť prostredníctvom kamaráta. Podľa odpisu
registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa
vminulostiuždopustiltakéhoprotiprávnehokonania.Vzhľadomnazistenéskutočnostisasúddomnieva,
že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby vo
výmere 7 až 12 rokov, pričom za požitia § 39 ods. 5 Tr. zákona dolná hranica trestnej sadzby predstavuje
výmeru 4 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu páchateľa ako aj okolnosti prípadu súd aplikovalustanovenie § 39 ods. 5, a to, že pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak
sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie

trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona , môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
podľa odseku 3 písm. d/ (v danom prípade pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov).

V danom prípade po doplnení dokazovania súd má za to, že v danom prípade nie sú súčasne splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Súd pri ukladaní trestu zníženom o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby (§
39 ods. 5 Tr. zákona) zohľadnil povahu konania, ktorým obžalovaný prispel k spáchaniu žalovanej
trestnej činnosti ako aj jeho správanie, ktoré nasledovalo po páchaní trestnej činnosti, teda uhradenie

spôsobenej škody vzhľadom na jeho aktuálne pomery. Súd takisto prihliadal aj na okolnosť prípadu keď
obžalovaný sa ocitol bez domova so svojou matkou prebýval pár dní na ulici, ako aj pohnútku, keď
získané peniaze potreboval nie len pre seba ale aj pre svoju matku. Zároveň pri tomto znížení trestu
zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má tak za to, že u obžalovaného boli splnené zákonné
podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona a uložený trest odňatia slobody v trvaní 4
(štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov, považuje za primeraný.

Ako už súd uviedol po vykonanom dokazovaní súd nevzhliadol u obžalovaného splnenie podmienok pre

mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

K mimoriadnemu zníženiu trestu súd uvádza, že, na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
ods. 1 Tr. zákona sa pomery páchateľa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre

rôznych páchateľov rôzne citeľný; z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobne
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Súd v danom prípade nezistil také pomery
obžalovaného, ktoré by mohli byť posúdené na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1

Tr. zákona, pričom takou okolnosťou nie je samotná skutočnosť, že obžalovaný je hudobný skladateľ, či
nemožnosť sa venovať svojej záľube vo výkone trestu odňatia slobody. Na tieto pomery ( ako aj vyššie
uvedené skutočnosti ohľadom motívu spáchania trestného činu, pomere poľahčujúcich okolností atď.)
súd prihliadal pri výmere trestu, a ukladaný trest znížený o 1/3 dolnej hranici trestnej sadzby za spáchaný
trestný čin nepovažuje za neprimerane prísny.

V danom prípade súd poukazuje aj na to, že skutočnosti prezentované obžalovaným v rámci záverečnej
reči sa týkali z veľkej časti podmienok výkonu väzby, a s prípadnými sťažnosťami by sa mal obrátiť na
riaditeľa ústavu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci, a to

1 ks kovový otvárač na fľaše s vyklápacou čepeľou o dĺžke 5 cm, ktorá bola v súlade s ustanoveniami
Tr. poriadku zaistená, a na základe dokazovania bolo preukázané, že jej vlastníkom je obžalovaný
a uvedená vec bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.