Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118209380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1118209380.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-21C/29/2018

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: A. B. A.,
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom
Riečna 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, proti žalovanému: VP Epsilon Invest, s.r.o., so sídlom Michalská
19, Bratislava, IČO: 44 167 725, zastúpený: Advokátska kancelária DEDÁK & Partners s.r.o., so sídlom

Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 50 735 764, o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

B1-21C/29/2018

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.05.2018 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy vo výške 50.000,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca dňa 02.02.2017 vložil na účet žalovaného sumu 50.000,- eur.
Žalovaný prijal platbu žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a doposiaľ ju žalobcovi nevrátil. Okrem
nároku na vrátenie istiny si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne
z istiny. deň vzniku nároku na úrok z omeškania žalobca považoval deň podania žaloby.

3. Súd vyzval žalovaného uznesením zo dňa 20.09.2018 na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie
rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa žalovaný odvoláva a označenie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa
11.10.2018. Žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril. Súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného zo dňa 17.12.2018 (č. l. 33). Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo
dňa 28.12.2012 zamietol uznesením zo dňa 24.04.2019 (č. l. 128). Rozsudok pre zmeškanie žalovaný
napadol zároveň aj odvolaním zo dňa 28.12.2018. Dňa 10.05.2019 doručil žalovaný súdu odvolanie voči

uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

4. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 09.07.2019 domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia – zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územieE. A., súpisné číslo XXX, postavená na parcele číslo 118/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
753 m2, parcela č. 118/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá

je predmetom tohto súdneho konania. Uznesením zo dňa 30.07.2019 (č.l. 242), v spojení s opravným
uznesením zo dňa 05.11.2019 (č. l. 264), súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 09.09.2019.
5. O opravných prostriedkoch sporových strán rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
13.01.2020, č. k. 7Co/278, 279, 280/2019-277 tak, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného zo dňa 17.12.2018 potvrdil; uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia potvrdil a zároveň v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania
súvislosti so zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predmetné uznesenie
zrušil.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.12.2018, v ktorom uviedol, že žalobca v čase vkladu
žalobou uplatnenej istiny na účet žalovaného bol ešte stále spoločníkom žalovaného. Teda žalobca
zasielal platbu do „vlastnej spoločnosti“, preto musel vedieť, za akým účelom platbu vykonáva. V prípade
tejto platby sa jednalo o vrátenie pôžičky, ktorá bola žalobcovi poskytnutá žalovaným. Žalobca ju týmto
spôsobom vracal. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sa jednalo o vrátenie pôžičky preukáže v konaní

a rovnako poukázal aj na poznámku k platbe, kde je uvedené „vratka pôžičky“. Žalovaný mal za to, že
nie je logické predpokladať, že by žalobca takúto vysokú sumu vložil v hotovosti na účet žalovaného
len tak bezdôvodne a pritom by navyše uviedol takúto poznámku. Žalovaný označil tvrdenia žalobcu
za vykonštruované, nakoľko medzi žalovaným a žalobcom sú dlhodobo nepriaznivé vzťahy. Na základe
uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania

vo výške 100%.

7. Žalobca sa vo svojej replike zo dňa 24.08.2020 nestotožnil s tvrdeniami uvádzanými žalovaným, tieto
považoval za účelové a zavádzajúce v snahe vyhnúť sa plneniu. Zotrval na všetkých skutočnostiach,
ktoré uviedol a z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný prijal finančné prostriedky bez

právneho dôvodu. Mal za to, že skutočnosť, že žalobca bol v danom čase spoločníkom spoločnosti
neznamená, že musel vedieť za akým účelom platbu vykonáva. Samo o sebe status spoločníka
nemôže túto skutočnosť potvrdzovať a tento argument žalovaného neobstojí. Žalobca neevidoval žiadne
pôžičky od spoločnosti a uvedená skutočnosť nevyplýva ani z doloženého výpisu z Obchodného
registra Slovenskej republiky. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca vracal žalovanému pôžičky

sa nezakladá na pravde a žalovaný to žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca dal do pozornosti, že
žalovaný má k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu a ak by uvedené bolo pravdou, doložil by o tom nijaký
dôkaz. Žalovaný však žiadny listinný dôkaz nedoložil a v tomto smere neuniesol podľa názoru žalobcu
dôkazné bremeno, a teda sa jedná o nepodložené tvrdenie.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.12.2020 poukázal na predložený výpis z obchodného registra
žalovaného, z ktorého vyplýva skutočnosť, že až do 02.03.2017 bol žalobca jediným spoločníkom
spoločnostižalovaného.Tentodôkaznemalpreukazovaťto,žežalovanýevidovalvočižalobcovipôžičky,
tak ako to tvrdí žalobca. Má preukázať to, že žalobca si ako jediný spoločník musel byť vedomý za
akým účelom vkladá peniaze do (v tom čase) vlastnej spoločnosti. Tvrdenie o vrátení pôžičky preukazuje

aj poznámka k platbe v znení „vratka pôžičky“, ktorú uviedol sám žalobca. Okrem toho žalobca bol do
24.01.2017 konateľom žalovaného, a teda mu bol dobre známy ekonomický a finančný stav spoločnosti
žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o tom, že neevidoval voči žalovanému žiadne
pôžičky sa nezakladá na pravde. Nakoľko žalobca nevie relevantným spôsobom vysvetliť dôvod, prečo
spornúfinančnúhotovosťvložilnaúčetžalovaného,žalovanýoslovilúčtovníčku,ktoráviedlaúčtovníctvo

žalovaného už v čase, keď bol žalobca jediným spoločníkom žalovaného, ktorá potvrdila že žalobca
prevádzal bez akýchkoľvek podkladov, často aj bez podpisu, niekedy sa platby identifikovali na základe
čísla účtu príjemcu v čase prevodu dlžil do spoločnosti 242.159,99 eur. Z uvedeného podľa tvrdenia
žalovaného vyplýva, že suma vo výške 50.000,- eur, ktorú žalobca vložil na účet žalovaného dňa
02.02.2017 bola dôvodne zaúčtovaná ako splátka časti dlžnej sumy vo výške 242.159,99 eur, čím došlo

k zníženiu dlhu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj účtovná závierka ku dňu 31.12.2016, ako aj inventúra
pohľadávok žalovaného ku dňu 31.12.2016, kde pohľadávky žalovaného voči žalobcovi boli vo výške
225.059,40 eur. Tento účtovný stav bol odobrený aj vtedajším konateľom žalovaného, ktorým bol sám
žalobca. Žalobca preto dôvodne uhradil za účelom poníženia dlhu voči žalovanému peňažnú čiastku vovýške 50.000,- eur, čím sa aj účtovne jeho dlh voči žalovanému ponížil. Žalovaný uviedol, že žalobca si
tejto skutočnosti musel byť vedomý a preto je zarážajúce, že súd vedome zavádza, keď tvrdí, že žalobca
neevidoval žiadne pôžičky od spoločnosti.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 21.02.2022 ktorom sa vyjadril aj k
predloženému dôkazu žalovaného – Stanovisko k účtovaniu pohľadávok voči žalobcovi. Mal za to, že
sa jedná o zmätočný dôkaz a žiadne závery podstatné pre toto konanie z neho nevyplývajú. Rovnako sa
vyjadril k stanovisku spoločnosti Mandat audit, s.r.o., ktoré sa nevyjadruje k existencii pohľadávky, ale

iba k zníženiu akejsi domnelej, neidentifikovateľnej a neoverenej pohľadávky, pričom uvedené tvrdenia
opäť označil žalobca za zmätočné. Uviedol, že je irelevantné, akým spôsobom bola suma 50.000,-
eur zaúčtovaná, avšak nerieši, či spoločnosť má voči žalobcovi nejaké pohľadávky. Skutočnosť, že
žalobca nemal žiadne dlhy voči spoločnosti žalovaného má podľa názoru žalobcu vyplývať zo svedeckej
výpovedeúčtovníčkyspoločnostivkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIsp.zn.23C/61/2017,
v konaní, ktorom sa riešila aj otázka existencie dlhov žalobcu voči žalovanému, pričom účtovníčka

uviedla, že žalobca ako spoločník žiadne dlhy nemal a neboli ani žiadne účtované. Uvedené má vyplývať
podľa názoru žalobcu aj z riadku 20 účtovnej závierky za rok 2015 aj 2016.

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 22.02.2022, na ktorom sa zúčastnili obe
sporové strany. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby, okrem skutočností uvádzaných

v písomných podaniach, reagovala na zaslanie dôkazu zo strany žalovaného, ktorý tvrdí, že táto
suma bola započítaná na údajné dlhy žalobcu ako spoločníka žalovaného. Uviedla, že ide o absolútne
zmätočný dôkaz, nakoľko z uvedeného stanoviska danej spoločnosti vôbec nevyplýva, aké dlhy by mal
žalovaný ako spoločník mať. Ide tu len o nejaký imaginárny zoznam rôznych súm, z ktorých nevyplýva,
ani ako vznikli, ide o rôzne zmätočné sumy. Ako príklad uviedla, že sa tam uvádza aj suma vo výške

136.000,- eur, ktorá bola zaúčtovaná ako dlh žalobcu, avšak takáto suma nikdy nešla na účet žalobcu,
ale išla na účet inej tretej osoby, čo jednoznačne vyplýva z účtovníctva žalovaného. V tejto súvislosti
dala do pozornosti aj Vyhlásenie spoločnosti žalovaného zo dňa 23.01.2017, kde spoločnosť vtedy pod
názvom ARTHUR DS, s. r. o. vyhlásila, že voči žalobcovi k tomuto dátumu neeviduje žiadne pohľadávky.
Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 23C/61/2017, ktorú inicioval

ako žalobca p. F., ktorý má účasť v spoločnosti žalovaného, aj keď nepriamu, kde sa riešila otázka
opätovne dlhov žalobcu voči žalovanému. V tomto konaní vypovedala p. G., účtovníčka žalovaného,
že p. A. ako bývalý spoločník spoločnosti nemal voči spoločnosti žiadne dlhy. Aj toto nakoniec viedlo k
zamietnutiu žaloby v označenom súdnom konaní. Tvrdenia žalobcu preukazuje účtovná závierka z roku
2016 a rovnako v roku 2015, v riadku 20 (mali by byť účtované ostatné pohľadávky) sa nenachádzajú

žiadne ostatné pohľadávky. Pohľadávka voči spoločníkovi by musela byť evidovaná v tomto riadku. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca ako spoločník nemá voči spoločnosti žalovaného žiadne dlhy.

11. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých tvrdeniach uvedených v písomných
vyjadreniach, nárok žalobcu označila za nedôvodný. Poukázala na to, že p. G. v maily, ktorý bol

predložený súdu, uviedla, že tieto záväzky tam boli vedené voči žalobcovi, ktorý bezdôvodne vyberal z
účtu očividne peniaze, a tieto pohľadávky účtovala, čo vyplýva aj z knihy, ktorá bola predložená.

12. Žalobca si uplatnil právo osobne sa vyjadriť k predmetu sporu. Uviedol, že podniká v realitách od
roku 2000, keď po ukončení vysokej školy založil svoju prvú spoločnosť. ARTHUR DS založil v roku

2008 (v súčasnosti VP Epsilon) za účelom poradenstva pri predaji nehnuteľnosti v Budapešti. Následne
sa táto spoločnosť venovala ďalším poradenským činnostiam, ktoré zastrešoval žalobca. Spoločnosť
založil žalobca ako 100% vlastník a zároveň bol jediným konateľom tejto spoločnosti. V roku 2010
- 2011 bol prenajímaný priestor v budove Domu spisovateľov, na prízemí. Rokovania prebiehali so
Spolkom spisovateľov Slovenska a s Asociáciou organizácie spisovateľov Slovenska, ktoré vlastnili

predmetnú budovu pol na pol. Tento obchod sa podaril a vzhľadom na dĺžku trvania procesu sa žalobca
zoznámil s predsedníctvom jedného aj druhého spolku. Spolky požiadali žalobcu o pomoc s celou
budovou, ktorá bola podľa ich názoru nepredajná, už nevedeli platiť ani za plyn, vodu a boli v exekúciách.
Nakoniec spoločnosti ARTHUR DS podarilo dohodnúť, že si predmetnú budovu dlhodobo prenajme
a zrekonštruuje a spisovateľským organizáciám zabezpečí nové administratívne priestory. Nájomná

zmluva sa podarila opäť podpísať po jednom roku. V roku 2012, po podpise nájomnej zmluvy, sa
zmenilo predsedníctvo Spolku spisovateľov a predsedníctvo Asociácie. Po tom ako zo strany spoločnosť
žalobcu bolo do budovy investované cca. 250.000,- eur na nutné rekonštrukcie, oba spolky vyhlásili, že
neakceptujú podpísanú nájomnú zmluvu, ktorú žalobca už začal plniť a začal rokovací boj. Ďalej žalobcapoukázal na iné obchodné vzťahy, ktoré v rozhodnom čase vznikali (tieto sa neviažu k predmetu sporu
– poznámka súdu).

13. Spolupráca s p. F. nastala v roku 2014, keď sa podarila dorokovať zmluva o kúpe polovičného
podielu na nehnuteľnosti. V tom čase bola uzatvorená aj zmluva o spolupráci. Podiel sa podarilo
nadobudnúť, pričom cieľom bolo nadobudol aj druhý podiel. Neskôr v roku 2016 začali rokovania o tom,
že by spoluvlastnícky podiel, teda nehnuteľnosť žalobca predal p. F. samostatne a on by pokračoval v
projekte ďalej sám. Z právnej analýzy vzišlo, že predaj podielu samostatného, teda polovičného, by bol

viac menej rizikový z pohľadu, že by mohla nastať situácia, že predkupné právo by si mohol uplatniť
druhý spisovateľský spolok. Z uvedeného dôvodu právnici odporučili, aby žalobca predal spoločnosť
p. F.. „Nakoniec sme spravili všetko, čo sa dalo v našich silách na to, aby žalobca predal spoločnosť
tak, že z nej nebudú vyplývať žiadne záväzky voči osobe žalobcu do budúcna.“ Uvedené nebolo
vôbec jednoduché, nakoľko išlo o spoločnosť aktívnu od roku 2008, ktorú si žalobca viedol sám, podľa
najlepšieho vedomia a svedomia. „Tak sme spravili presne to, čo by spravil každý pri spoločnosti; spravili

sme zoznam záležitostí, ktoré sú a vyhlásenie a prehlásenie a jedným vrzom som vlastne postúpil
svoje podiely na p. F. za dohodnutú sumu 500.000,- eur. Žiadne záväzky pri transakčnej dokumentácii
voči žalobcovi formou pôžičiek, budúcich dlhov atď. nevyplývali, nie sú v transakčnej dokumentácii,
neexistujú, spravili sme hrubú čiaru. Taktiež po nadobudnutí tohto podielu p. F. neeviduje žiadne zmenky,
niekde schované, alebo niekde skryté nájomné vzťahy, o ktorých by nevedel. V podstate transakcia išla

ďalej a on si manažuje svoju budovu ďalej. Problémy nastali až potom, keď vzišla splatnosť pôžičky,
ktorú mal p. F. voči žalobcovi, a ktorá bola v septembri 2017. Čiže v januári 2017 bol predaný podiel,
mylná transakcia bola urobená vo februári, následne sa ešte stretávali a rozprávali a bola dohoda o
vrátení, následne v septembri 2017 bola splatnosť pôžičky, ktorá je u notára podpísaná s exekučným
titulom a odvtedy začali obštrukcie, machinácie až podvodné konanie zo strany p. F., kde vyzdvihuje

a rekonštruuje účtovníctvo za r. 2012 – 2014, ide rozprávať, že zle manažoval spoločnosť a vytvára
nejaké pseudo dlhy, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie, o ktorých žalobca nevie a ktoré tvrdo popiera.
Predajom spoločnosti dňa 24.01.2017 spoločnosť voči žalobcovi neevidovala žiadne pohľadávky a to
žalobca vyhlasuje ako vtedajší konateľ a 100% vlastník tej spoločnosti. Zoznam, ktorý predložila pani
G. ako účtovníčka spoločnosti v tomto konaní bola rozsudkom (pravdepodobne sp. zn. 23C/61/2017 –

pozn.súdu)inventúrazodňa26.11.2018určenáakoabsolútnezmätočná,nejasnáaneidentifikovateľná.
Tabuľka tej inventúry, jedna z tých vyšších položiek 135.000,- eur, ktoré reálne odišlo z účtu dňa
19.05.2014 ako „Šaštínsky Juraj – istina“. Uvedené je zaúčtované voči žalobcovi, že on dlží spoločnosti.
VstanoviskuspoločnostiAuditMandat žalobcanevidíexistenciupohľadávkyasútolennejakédomnelé,
neidentifikovateľné ..., oni len niečo konštatujú, že tých 50.000,- eur, ktoré prišlo od žalobcu na účet

spoločnosti bolo niekde zaúčtované, čiže ide o potvrdenie, že tam reálne prišli, ktoré teraz pýta žalobca
naspäť. Žalobca má za to, že tieto pseudo pohľadávky p. F. vyťahuje ako niečo, aby sa zbavil povinnosti
zaplatiť jeden riadne uznaný, riadne podpísaný, dokonca jeho manželkou vyhlásený dlh, kedy manželka
p. F., ako v inom konaní vyhlasuje, že v čase vzniku pôžičky nebol p. F. na Slovensku. Žalobca opätovne
zdôraznil, že neeviduje voči spoločnosti žiadne dlhy, žalobca odovzdal spoločnosť v stave ako bola a v

tomto súdnom konaní požaduje vrátenie mylnej platby, ktorú po uvedenej transakcii zrealizoval.

14. Na pojednávaní dňa 06.10.2022 sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila k výstupom znalca (odborné
vyjadrenie č. 16/2022 na č. l. 533). Poukázala na to, že znalec uznáva, že neboli správne účtované
niektoré položky na účet Ostatné pohľadávky, ale to sa niekedy robí, aby to vyzeralo dobre pred

bankovými a lízingovými inštitúciami. Z uvedeného malo podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu
vyplývať, že sám znalec uznáva, že bolo manipulované s účtovnou dokumentáciou, aby to dobre
vyzeralo pred bankovými a lízingovými inštitúciami. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá dôveru v
účtovníčku žalovaného p. G., voči ktorej je vedené trestné konanie. To, že menovaná účtovníčka
nesprávne účtuje všetky výbery a vklady, ktoré nevedela identifikovať podradila pod pohľadávky žalobcu

ako konateľa spoločnosti, ona stále potvrdzuje, že to boli výbery a vklady konateľa spoločnosti, pričom v
tomtokonanížaluježalobcažalovanéhoakofyzickáosoba,pričomsamaúčtovníčkasavyjadrila,žep.A.
ako fyzická osoba - spoločník nemal voči spoločnosti pohľadávky ako konateľ a súčasne bol priložených
právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci, v ktorej sa riešila aj otázka existujúcich
pohľadávokvočipánoviA.,kdeevidentnesúdskonštatoval,žetietopohľadávkysavočinemunepotvrdili.

Z uvedeného dôvodu spochybnila výpovednú hodnotu predloženého odborného vyjadrenia.

15. Na uvedené reagovala právna zástupkyňa žalovaného, že tvrdenie žalobcu je vytiahnuté z kontextu,
znalec konštatoval, že v rámci účtovania to bolo vedené na nesprávnom riadku práve z dôvodu, že lepšieto vyzerá, keď konateľ a spoločník nemá toľko záväzkov voči spoločnosti, ale uvedené nemá vplyv na
výšku tej pohľadávky. Na uvedenom riadku boli kumulované všetky výbery, ktoré p. A. ako konateľ, ako
majiteľ spoločnosti robil, účtovníčka zjavne nevedela čo s tým. Poukázala na to, že v konečnom dôsledku

nie je podstatné, na ktorom riadku boli predmetné pohľadávky voči pánovi A. evidované, nakoľko tieto
sa v konečnom dôsledku všetky spoja v pohľadávkach voči žalobcovi. Zdôraznila, že za vedenie
účtovníctva je zodpovedný jedine konateľ, ktorý takýto spôsob odobril a schválil ho v rámci účtovných
závierok za jednotlivé roky, čiže mal o tom vedomosť už od roku 2015, účtovné závierky podpisoval,
čiže dlh sa prenášal z iných období. Čo sa týka súdneho konania, na ktoré žalobca poukazuje, právna

zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že uvedené konanie (žaloba - poznámka súdu) nebolo zamietnuté z
dôvodu neexistencie pohľadávok, ale z dôvodu, že nebolo preukázané postúpenie tých pohľadávok. To,
že sa vedie voči účtovníčke p. G. trestné konanie v inom konaní, nie je pre toto konanie relevantné, keď
žalobca bol jediný spoločník a jediný konateľ spoločnosti, v ktorej sa viedlo účtovníctvo jeho účtovníčkou
a toto odobroval. Účtovníčka tak nerobila zo svojvôle, na konci dňa to konateľ podpísal, bolo to s jeho
vedomím. Právna zástupkyňa žalovaného sa vrátila k meritu veci, keď poukázala na to, že žalobca

prišiel do banky so sumou 50.000,- eur, ktorú vložil do vlastnej spoločnosti, kde na lístku bol najskôr
napísaný vklad, a to je následne preškrtnuté a dopísané vratka pôžičky, žalobca musel špecifikovať
kvôli legalizácii príjmov z trestnej činnosti tento vklad. Potom následne firmu predal, pričom nenamietal,
že tam má nejakých 50.000,- eur nevysporiadaných, prebehla celá transakcia a následne o rok dal
žalobu na súd, že chce peniaze späť, pričom ich doteraz od nikoho nepýtal, nežiadal a len si zmyslí,

že ide o bezdôvodné obohatenie. Poukázala na to, že v marci, keď sa firma predávala žalobca sám
tvrdí, že pohľadávky boli vysporiadané, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca teraz žiada vrátiť
späť peňažné prostriedky. Z účtovníctva je zrejmé, že peniaze vložené na účet spoločnosti slúžili na
poníženie dlhu, ktorý žalobca „vyrobil“, a to svojimi výbermi a vkladmi, ktoré účtovníčke zjavne nevedel
zdokladovať.

16. Na uvedené reagovala právna zástupkyňa žalobcu, že voči účtovníčke p. G. je vedené trestné
konanie za to, že zjavne manipulovala s účtovnými dokladmi, čo sa zrejme dialo aj v tejto spoločnosti,
na čo žalobca prišiel až neskôr. Uviedla, že existujú pri prevodovej dokumentácii potvrdenia, v ktorých
si spoločníci pri prevode obchodného podielu vyhlásili, že nemajú voči sebe jednak žiadne pohľadávky

a potvrdili, že preberajú účtovníctvo v takom stave, v akom je, súhlasia s ním. Ďalej uviedla, že p. A. ako
konateľ spoločnosti ako poslednú podpísal účtovnú závierku za rok 2015, ktorá je však pre toto konanie
irelevantná, účtovnú závierku za rok 2016 odmietol podpísať, nakoľko v nej boli nezrovnalosti. Žalobca
mal za to, že nemôže byť jeho zodpovednosťou, pokiaľ účtovníčka zaúčtovala položky, ku ktorým nemá
žiadne účtovné doklady takým spôsobom, akým to účtovala p. G.. V priebehu svojho prednesu právna

zástupkyňa žalobcu vzniesla otázku: Ak žalovaný, pokiaľ mal vedomosť o pohľadávkach voči žalobcovi,
v akom konaní si tieto voči nemu uplatnil, rovnako v prípade, že existovala zmluva o pôžičke na sumu
50.000,- eur, kedy žalovaný túto konkrétnu sumu odoslal, a to, že si spoločnosť nevyhotovila písomnú
zmluvu, nemôže byť na ujmu žalobcu.

17.Sporovéstranyvosvojichďalšíchpísomnýchvyjadreniachneuvádzaližiadnenovéskutočnosti,ktoré
by neboli obsiahnuté v predchádzajúcich podaniach, respektíve neodzneli na pojednávania.

18. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených
listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

19. Z čiastočného bankového výpisu spoločnosti ARTHUR DS s.r.o. za mesiac február 2017 vyplýva, že
dňa 02.02.2017 bol žalobcom uskutočnený vklad v hotovosti na účet vo výške 50.000,- eur, s detailom:
Vratka pôžičky.

20. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2018 mal súd za
preukázané, že žalobca bol v čase od 14.05.2008 do 02.03.2017 jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ARTHUR DS, s.r.o. (právny predchodca žalovaného), IČO: 44 167 725. K zmene
obchodného mena, spoločníka, ako aj konateľov spoločnosti došlo od 03.03.2017. Skončenie funkcie
žalobcu ako štatutárneho orgánu bolo poznamenané ku dňu 24.01.2017.

21. Z emailu účtovníčky p. H. G. zo dňa 24.11.2020 vyplýva, že účtovníčka k žiadnej platbe, ktoré doložila
ako prílohu s názvom pohľadávky A. 31.12.2016, nemala doklady, uviedla, že pán A. si prevádzal bezakýchkoľvek podkladov, často aj bez podpisu, niekedy platby boli identifikované na základe čísla účtu
príjemcu. Za podstatné označila, že v čase prevodu dlžil do spoločnosti 242.159,99 eur.
22. Z hlavnej knihy – č. str. 13 zo dňa 24.10.2017 mal súd za preukázané, že dňa 02.02.2017 bol vklad

pána A. vo výške 50.000,- eur zaúčtovaný na stranu „Dal“ účtu č. 31505 s označením „Pohľadávky
Mikurčík“. Z uvedeného tak z počiatočného obratu 225.059,40 eur, ku ktorému boli priúčtované sumy
na strane „Má dať“ v celkovej výške 28.773,86 eur a tak súhrnný obrat za obdobie od 26.01.2017 do
31.03.2017 bol vo výške 253.833,26 eur následne ponížený o sumu vkladu pánom A. dňa 02.02.2017
vo výške 50.000,- eur a dňa 06.03.2017 vo výške 8.000,- eur. Obrat na strane „Dal“ tak predstavoval v

celkovej výške k 31.03.2017 sumu 195.833,26 eur.

23. Zo stanoviska účtovania pohľadávok voči spoločnosti, vypracované spoločnosťou MANDAT AUDIT,
s.r.o. zo dňa 14.10.2021, vyplýva, že audítorská spoločnosť sa domnieva na základe predložených
dokladov, že spoločnosť účtovala výbery z bankového účtu, z pokladnice spoločnosti a prevod
z bankového účtu spoločnosti vykonané spoločníkom ako pohľadávku voči spoločníkom správne.

Rovnako správne bola zaúčtovaná „Vratka pôžičky“, ktorú vykonal spoločník vkladom na bankový účet
spoločnosti ako zníženie pohľadávky voči spoločníkovi.

24. Z vyhlásenia spoločnosti ARTHUR DS s.r.o. zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že spoločnosť v
súvislosti s pripravovaným predajom spoločnosti vyhlasuje, že k dnešnému dátumu neeviduje žiadne

pohľadávky, alebo iné súčasné alebo budúce nároky voči A. B. A., narodenému XX. XXXXXXX XXXX.
Predmetné vyhlásenie je opatrené pečiatkou spoločnosti a podpísané konateľom spoločnosti Mgr.
Erikom Mikurčíkom, MBA.

25. Zo zápisnice z konania vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 23C/61/2017 zo dňa

26.11.2018 z výsluchu žalovaného (p. B. A.) mal súd za preukázané: na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či pán A. čerpal zo spoločnosti ARTHUR DS pôžičku, tento odpovedal, že nemá o tom
vedomosť. Na otázku, z akého dôvodu vložil pán A. v hotovosti sumu 50.000,- eur s popisom „Vratka
pôžičky“,keďtútonečerpal,pánA.odpovedal,žesinepamätá,môževšakísťomylnúplatbu.Vsúvislosti
s prípravou účtovných závierok a ich schvaľovaním p. A. uviedol, že účtovné závierky za rok 2015,

2016, 2017, ktoré sú založené v registri účtovných závierok a boli podľa registra schválené, pripravovala
a dodnes pripravuje účtovníčka spoločnosti p. I. G., ktorá je zároveň daňovou poradkyňou a uviedol,
že ich schvaľoval tak isto, a tak isto ich schvaľoval p. F.. Na otázku, ako môže pán A. vysvetliť, že
podľa účtovných dokladov spoločnosti ním schválených mala spoločnosť ku koncu roka 2015 voči nemu
pohľadávku vo výške 237.749,40 eur, ku koncu roku 2016 pohľadávku vo výške 203.649,40 eur a ku

koncu roku 2017 pohľadávku vo výške 195.559,99 eur, p. A. uviedol, že on ako osoba spoločníka, on
ako osoba, nemá vedomosť, že uvedené čiastky spoločnosti dlžil, na uvedené nebol upozornený ani
právnym zástupcom, ktorý dozoroval a pripravoval podklady pri predaji obchodného podielu.

26. Z vyššie uvedenej zápisnice mal súd za preukázané skutočnosti, ktoré tvrdila v označenom súdnom

konaní účtovníčka p. H. G., sesternica p. A., ktorá uviedla, že účtovníctvo viedla aj za čias p. A. aj v čase,
kedy je majiteľom p. F.. Na otázku, či má vedomosť o tom, že spoločnosť vedie voči p. A. pohľadávky
uviedla, že pohľadávky boli zaúčtované voči p. A. v účtovníctve ku dňu 01.02.2017, keď odovzdala
p. F. všetky stavy spoločnosti a prevody, pohľadávky. V súvislosti s pohľadávkami vedenými v hlavnej
knihe za roky 2015, 2016 a 2017, svedkyňa uviedla, že spoločnosť vedie podvojné účtovníctvo, v rámci

ktorého musí existovať protipól, keď nastane prípad, napríklad výber, aby sa to mohlo zaevidovať do
tej pohľadávky. K uvedeným pohľadávkam neexistuje v účtovníctve iný doklad ako bankové výpisy. Na
otázku, či si od p. A. žiadala doklady k výberom, aby tieto mohla nejako zaúčtovať uviedla, že ani za
čias p. A., ani za p. F., neprichádza do styku s konateľmi spoločnosti, iba finančnými riaditeľmi, ktorí
nastavovali finančné pohyby. Pýtala si vysvetlenie, ale nikdy nie od žalovaného (p. A.). Vysvetlenie si

pýtalaodpaniJ.,prípadnep.K..Uviedla,žepokiaľimdávajúnejakédoklady,zaichobsahnezodpovedá.
Na otázku, či svedkyňa má vedomosť o čerpaní pôžičky p. A., odpovedala, že pôžička sa tam zjavovala
na bankových výpisoch. Čo sa týka poznámok, ktoré by mali svedčiť o tom, že pán A. čerpal od firmy
pôžičku uviedla, že sa to podobalo úprave cash flow - bolo tam priveľa zápisov, čerpalo sa vkladalo sa.
Nebolo to tak, že by sa dalo priradiť, že by vybral 10.000,- eur a vložil 10.000,- eur, boli to iné sumy.

Na otázku, či p. A. vedel o účtovaní týchto pohľadávok voči nemu svedkyňa uviedla, že diskutovala
a komunikovala len s p. J., ktorá o týchto pohľadávkach vedomosť mala, keďže si odsúhlasovali
inventarizácie účtov pred tým, ako sa podalo daňové priznanie. L. J. je manželkou p. A.. Po vstupe p.
F. sa účtovníctvo za predchádzajúce obdobie určite neupravovalo, nechceli po nej nič preúčtovať a užvôbec nie spätne. Na otázku, či z účtovnej závierky za rok 2015 z riadku 20. vyplýva, že spoločnosť
neeviduje voči spoločníkovi žiadnu pohľadávku, svedkyňa uviedla, že účtovné triedy 3.1 a 3.5 patria
do tej istej skupiny krátkodobé pohľadávky, bez akéhokoľvek dopadu na vlastné imanie spoločnosti.

Účtovná skupina 3.5 má súvis s vlastným imaním - účtovná skupina 3.1 s obchodným stykom. Bolo to v
tejistejkolónke,keďžetambolvpoznámkekonateľ,nesúviselotosfunkciouspoločníka.Naotázkup.A.,
či bolo súčasťou dohody, že po kompletnom zrevidovanie účtovníctva, ak sa ukážu nejaké nezrovnalosti
v účtovníctve proti jeho osobe, prípadne v prospech jeho osoby, sa následne táto záležitosť dodatočne
vysporiada, svedkyňa uviedla, že z počutia áno, avšak nebola pri tom osobne, keď sa to uzatváralo.

Počula to od p. J.. Čo sa týka zaúčtovaných pohľadávok voči p. A. uviedla, že nejde o nezrovnalosť,
ale ide o zrejmú pohľadávku.

27. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ARTHUR DS, s.r.o. zo dňa 24.01.2017 medzi
prevodcom B. A. a nadobúdateľom VP Epsilon s.r.o. mal súd za preukázané, že prevodca previedol
obchodný podiel na nadobúdateľa za kúpnu cenu vo výške 500.000,- eur. V zmysle čl. 5.1 sa zmluva

stáva platnou v deň jej podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnou zápisom prevodu do obchodného
registra. V zmysle čl. 4.2 prevodca vyhlásil, že: ii. nemá voči spoločnosti žiadne pohľadávky alebo
nároky, či už existujúce alebo budúce. V zmysle čl. 4.7 nadobúdateľ vyhlásil, že akceptuje všetky
vyhlásenia prevodcu, ako aj skutočnosť, že prevodca neposkytuje žiadne záruky a nenesie žiadnu
zodpovednosť za výsledok konaní a následkov právnych vzťahov uvedených v zozname a podkladoch.

28. Zo znaleckého posudku č. 7/2022, vypracovaný znalcom: I. K. A., L., Vážska 11, Piešťany, dňa
12.05.2022, vyplynuli nasledovné závery:
1.Naotázkužalovaného,akoboliúčtovanévýberyzúčtu,pokladnespoločnostizostranykonateľaalebo
spoločníka, ku ktorým neboli predkladané doklady, doklady spoločnosti o spôsobe použitia prostriedkov,

či už na firemné alebo iné účely znalec uviedol, že neboli predložené prvotné účtovné doklady v
papierovej forme alebo v elektronickej verzii, týkajúce sa výberov, vkladov alebo prevodov z účtu
spoločnosti, ako aj pokladničných príjmových a výdavkových dokladov za spoločnosť ARTHUR DS s.r.o.
od spoločníka Mgr. Erika Mikurčíka. Z predložených účtovných dokladov vyplýva, že A. A. realizoval
nezdokladované výbery z účtu a pokladne spoločnosti, ktoré účtovníčka evidovala ako pohľadávky voči

nemu na účte 31505, pričom tieto výbery sa akumulovali ku dňu 02.02.2017 do výšky 242.159,99 eur.
Na základe nepredloženia prvotných účtovných dokladov ako aj vyúčtovania dokladov, na aký účel
boli finančné prostriedky použité, znalec nevedel identifikovať na aký účel boli finančné prostriedky
spoločnosti použité, či na podnikateľské účely alebo na iné účely.
2. Na otázku, či zaúčtovanie vkladu na účet spoločnosti dňa 02.02.2017 s poznámkou vratka pôžičky,

t. j., či zaúčtovanie účtovníčkou, ktorá ponížila pohľadávky spoločnosti voči p. A. o 50.000,- eur bolo
správne, znalec uviedol, že inventúrnom spise, ako aj v hlavnej knihe za rok 2017 na účet 31505 -
Pohľadávky - Mikurčík bolo dňa 02.02.2017 účtované o vklade na bankovom účte M. D. N., č. E. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, v hotovosti vo výške 50.000,- eur, ktorú realizoval A. B. A. s popisom „vratka
pôžičky“. Na základe uvedenej transakcie boli pohľadávky spoločnosti voči spoločníkovi A. A. ponížené

o sumu vo výške 50.000,- eur. Zmluva o pôžičke alebo iné dokumenty, ktoré by potvrdzovali predmet
„vratka pôžičky“ vkladu na bankový účet, znalcovi neboli predložené. Zaúčtovanie uvedeného účtovného
záznamu bolo v súlade so zákonom o účtovníctve, finančné prostriedky boli zaúčtované na poníženie
pohľadávky na účte 31505 - Pohľadávky - A..
3. Na otázku, aby znalec zaujal stanovisko ohľadom vyhlásenia spoločnosti ARTHUR DS s.r.o. zo dňa

23.01.2017, že spoločnosť voči A. B. A. neeviduje ku dňu 23.01.2017 žiadne pohľadávky, znalec uviedol,
že na základe účtovných dokladov, ktoré boli predložené znalcovi, a sú súčasťou znaleckého posudku,
znalec konštatuje, že spoločnosť ARTHUR DS s.r.o. evidovala voči A. A. určite pohľadávky v účtovnej
osnove, konkrétne na účte č. 31505 - Pohľadávky - Mikurčík za obdobie od 29.10.2002 do 31.03.2017.

29. Z odborného stanoviska k posúdeniu správnosti a výšky pohľadávky spoločnosti voči bývalému
konateľovi v nadväznosti na znalecký posudok č. 7/2022, vypracované spoločnosťou VELOX s.r.o.,
Ivánska cesta 5285/91, Bratislava, dňa 31.05.2022, vyplynul názor audítorskej spoločnosti, že
účtovníčka, v prípade absencie dokladov pri neidentifikovateľných platbách alebo pohyboch na
bankovom účte má takéto transakcie účtovať na účtoch 378 - Iné pohľadávky alebo 379 - Iné záväzky, a

nie automaticky všetko účtovať na pohľadávky/záväzky voči spoločníkovi, resp. konateľovi. Zo sumára
vybraných pohybov na bankovom účte za mesiac máj 2014 mala audítorská spoločnosť (presne
od 19.05.2014 od 22.05.2014) s istotou určiť, že z tohto účtu bola poukázaná suma 19.599,40 eur s
poznámkou „vrátenie pôžičky spoločníka“, pričom suma bola poukázaná na súkromný účet B. A. arovnako bola poukázaná suma vo výške 100.000,- eur bez poznámky, taktiež na súkromný účet B. A.. Pri
kontrole inventúry na čísle účtu 31505 Pohľadávky Mikurčík k 31.12.2016 boli tieto pohyby zrealizované
na bankovom účte spoločnosti. Audítorská spoločnosť poukázala na sumu vo výške 135.000,- eur a

sumu 22.818,96 eur, ktoré podľa jej názoru, vzhľadom na to, že mali byť poukázané na súkromný
účet F. K., tieto nemali byť evidované na účte 31505. Na základe uvedenej chyby konštatovala, že
zostatok na označenom účte podľa inventúry k 31.12.2016 nevykazoval správny zostatok. Uvedeným
postupom boli pohľadávky voči spoločníkovi vykázané v účtovnej závierke v nesprávnom riadkoch
súvahy, a to v riadku 18 - Pohľadávky z obchodného styku, pričom mali byť vykázané v riadku 20 -

Ostatné pohľadávky. V súvislosti so sumou 50.000,- eur audítorská spoločnosť uviedla, že k dispozícii
mala len výstupy z účtovníctva, o ktorého správnosti sa bez prvotných dokladov nebola schopná
presvedčiť. Podľa jej názoru bez jednoznačnej existencie pôžičky nemôže hovoriť, že v prípade vkladu
50.000,- eur išlo skutočne o vrátenie pôžičky. Ďalej audítorská spoločnosť uviedla, že podľa účtovníctva
aj jej predloženej evidencie spoločnosť ARTHUR DS evidovala pohľadávky voči B. A., za otáznu však
označila ich výšku, oprávnenosť a správnosť. Vo vzťahu k stanovisku spoločnosti MANDAT AUDIT

s.r.o., čo sa týka spôsobu účtovania podľa platnej legislatívy, audítorská spoločnosť potvrdila správnosť
stanoviska v plnom rozsahu. Nestotožnila sa však so záverom stanoviska, že len na základe poznámky
pri zrealizovanom vklade je možné posúdiť, či išlo o vrátenie pôžičky alebo iný účel realizovaného
vkladu. Práve jednoznačný účel zrealizovaného vkladu má vplyv na to, ako bude vklad zaúčtovaný
a vykázaný. K znaleckému posudku č. 7/2022 audítorská spoločnosť uviedla, že sa nestotožňuje so

záverom uvádzaným k otázke číslo 2, ktorý označila za nesprávny. Podľa jej názoru v prípade, že nie
je jasný a jednoznačný účel a ekonomická podstata istej hospodárskej operácie, nemôže byť záverom
konštatovanie o správnosti spôsobu jej zaúčtovania a vykazovania. Ak by sa jednalo o pôžičku, táto
mala byť zaúčtovaná na účte 355 - Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom.

30. Z odborného vyjadrenia č. 16/2022, vypracované znalcom Ing. Štefan Majerník, PhD. Vážska11,
Piešťany dňa 19.09.2022, vo vzťahu k správnosti záverov z Odborného stanoviska audítorskej
spoločnosti Velox s.r.o. vyplýva, že znalec reaguje na tvrdenia obsiahnuté v odbornom vyjadrení
takým spôsobom, že účtovníčka v prípade, ak by mala k dispozícii prvotné doklady a vklady a výbery
finančných prostriedkov na bankových účtoch, ako aj príjem výdaj finančných prostriedkov v pokladni,

tieto správne zaúčtovala, keď vznikli na prvotných dokladov, a boli identifikované a súviseli s činnosťou
spoločnosti. Na účty 378 - Iné pohľadávky a 379 - Iné záväzky spoločnosť neúčtovala z dôvodu
neexistencie neidentifikovateľných platieb alebo pohybov, ktoré by nesúviseli s konateľom spoločnosti
Mgr. Erikom Mikurčíkom. V súvislosti s vkladom vo výške 50.000,- eur reagoval znalec, že podľa zákona
č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním

terorizmu pri vkladoch hotovosti nad 15.000,- eur sa vyžaduje popis transakcie. V danom prípade
zadával konateľ spoločnosti popis transakcie „vratka pôžičky“ a zároveň vkladal finančné prostriedky na
účet spoločnosti. Ak by sa jednalo o mylnú platbu, ako tvrdí konateľ spoločnosti, tak do 03.03.2017, kedy
bol ešte konateľom spoločnosti, mohol uvedenú mylnú platbu vyporiadať tak, aby finančné náležitosti
voči konateľovi boli správne identifikované.

31. Z Doplnenia č. 1/2022 k znaleckému posudku č. 7/2022, vypracované znalcom Ing. Štefan
Majerník, PhD. Vážska11, Piešťany, zo dňa 19.09.2022, vyplynul nasledujúci záver: Z dôvodu lepšieho
vykazovania voči externým bankovým alebo leasingovým inštitúciám v jednoosobovej spoločnosti
sa niekedy účtujú pohľadávky voči konateľovi na účte č. 315 - Ostatné pohľadávky a nie na účte

355 - Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom. Toto však nemá vplyv na výšku vykazovanej
pohľadávky voči osobe A. B. A.. Uvedeným postupom boli pohľadávky voči A. B. A. vykázané v účtovnej
závierke v nesprávnom riadku súvahy mikro účtovnej jednotky, a to v riadku 18 - Pohľadávky z
obchodného styku, pričom mali byť vykázané v riadku 20 - Ostatné pohľadávky. Uvedené zistenie nemá
vplyv na výšku vykazovanej pohľadávky, keďže riadky č. 18 a 20 sa v účtovnej závierke mikro účtovnej

jednotky sčítavajú na riadku 17 Krátkodobé pohľadávky. Uvedené ani nemá vplyv na aktíva spoločnosti.
V prvotných účtovných dokladov, ktoré boli znalcovi predložené za roky 2015 a 2016, pri ktorých nebolo
možné identifikovať účel transakcie alebo mal neurčitú špecifikáciu ako neodôvodnené výbery a vklady
z pokladne a na bankových účtoch spoločnosti, sa pokladničné alebo bankové transakcie účtovali
voči konateľovi na účte 315 - Pohľadávky - Mikulčík, ako zníženie alebo zvýšenie pohľadávky. Znalec

konštatoval, že bolo bežnou praxou účtovania pohľadávok voči p. A., ktoré nebolo možné jednoznačne
identifikovať, t. j. neodôvodnené výbery a vklady do pokladne a na účty spoločnosti, pričom p. A. túto
prax akceptoval tým, že schválil účtovnú závierku za rok 2015 a 2016, a teda musel/mal si byť vedomý
tohto spôsobu účtovania, nakoľko ako konateľ spoločnosti zodpovedá za vedenie účtovníctva. Účtovnázávierka za rok 2016 kontinuálne nadväzovala podľa zákona o účtovníctve na účtovné závierky z rokov
2014 a 2015, a to podľa kontroly bilančnej kontinuity, ktorá predstavuje dodržanie zásady, že konečné
zostatkyúčtov,ktorésavykazujúvsúvahezaúčtovnéobdobiemusiabyťzhodnésozačiatočnýmistavmi

účtov v nasledujúcom účtovnom období. Účtovné pohyby medzi jednotlivými účtami, ktoré potvrdzujú
aj prvotné doklady za rok 2016 boli odsúhlasené alebo realizované prostredníctvom bývalého konateľa
spoločnosti p. A., ako oprávnenou osobou spoločnosti. Po odsúhlasení účtovných dokladov a zostatkov
na účtoch na inventárne súpisy spoločnosti zodpovedná osoba účtovnú závierku za rok 2016 podala
na finančnú správu. Uvedené potvrdzuje aj dátum schválenia účtovnej závierky k 15.06.2017. Konateľ

spoločnosti zodpovedá za vedenie účtovníctva podľa zákona o účtovníctve, má mať vedomosť ohľadom
účtovania jeho pohľadávky a tým, že schvaľoval účtovné závierky za roky 2015 a 2016, akceptoval
uvedený spôsob účtovania spoločnosti za roky 2015 a 2016.

32. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), štatutárnym orgánom
spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

33. Žalobca sa žalobou v tomto konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 50.000,- eur
s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného tým, že
žalobca vykonal na účet žalovaného mylnú platbu s označením „vratka pôžičky“.

34. Na základe vykonaného dokazovania, pričom tieto skutočnosti zároveň neboli medzi sporovými

stranami sporné, mal súd za preukázané, že žalobca dňa 02.02.2017 vložil na účet žalovaného vedený
v M. D., N. hotovosť vo výške 50.000,- eur, pričom pôvodne na vkladovom lístku uviedol „vklad“,
údaj ktorý bol následne prečiarknutý a opravený na „vratka pôžičky“ (táto skutočnosť nebola v konaní
preukazovaná listinným dôkazom, avšak žalobca tvrdenie žalovaného uvedené na pojednávaní dňa
06.10.2022 nerozporoval, preto súd toto tvrdenie vyhodnotil v zmysle § 151 ods. 1 CSP ako nesporné).

Rovnako medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že neexistovala písomná zmluva o
pôžičke uzatvorená medzi žalobcom ako konateľom alebo spoločníkom a žalovaným vo výške 50.000,-
eur. Spornou bola skutočnosť, že žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku, resp. dlh vedený v
účtovníctve žalovaného, dlh ktorý bol ponížený o úhradu vykonanú dňa 02.02.2017. Žalobca v konaní
tvrdil, že o žiadnom dlhu, pohľadávke voči žalovanému nemá vedomosť, že pri prevádzaní obchodného

podielu na žalovaného malo existovať vyhlásenie, prehlásenie o neexistencii pohľadávok voči žalobcovi
a preto z pohľadu žalobcu vklad na bankový účet vykonaný dňa 02.02.2017 považoval žalobca za
plnenie bez právneho dôvodu a žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie.

35. Sporové strany sa v priebehu konania zamerali na preukazovanie správnosti spôsobu účtovania

pohľadávok vedených spoločnosťou ARTHUR DS, s.r.o. voči žalobcovi na účte 31505 s označením
Pohľadávky - A.. Súd konštatuje, že zo žiadneho, či už odborného, alebo znaleckého vyjadrenia, nie
je možné dospieť k záveru, ktorý by popieral existenciu pohľadávok voči žalobcovi. Znalec i audítorská
spoločnosť zhodne konštatovali, že pokiaľ by existovali doklady k vykonaným výberom a vkladom
na bankovom účte žalovaného uvedené, malo byť účtované iným spôsobom. Nezhodli sa však v tej

skutočnosti, že účtovníčka evidovala neidentifikovateľné pohľadávky automaticky na osobitný účet p. A.,
keď tieto bolo možné účtovať aj na účet Iné pohľadávky, resp. Iné záväzky.36. Existenciu týchto pohľadávok tvrdila účtovníčka spoločnosti ARTHUR DS, s.r.o., ktorá je zároveň aj
účtovníčkou žalovaného, ako svedkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou
značkou 23C/61/2017,ktorávrámcisvojhovýsluchuuviedla,žepriodovzdaníúčtovníctva k01.02.2017

evidovala pohľadávky voči p. A.. Uvedené zdôvodnila tým, že v rámci podvojného účtovníctva je
potrebné vždy nájsť protipól. Na účet Pohľadávky – A. účtovala výbery z bankového účtu, ku ktorým
nemala doklady, ktoré by preukazovali účel výberu, a bolo by možné účtovanej položke nájsť správny
protipól. Do styku s konateľom spoločnosti neprichádzala, všetko riešila prostredníctvom finančných
riaditeľov, v danom čase s p. J., manželkou žalobcu, s ktorou si zároveň odsúhlasovala inventarizáciu

účtov predtým, ako sa podalo daňové priznanie. Zároveň uviedla, že po prevode obchodného podielu
nikto od nej nežiadal úpravu účtovníctva, a už vôbec nie spätne. V rámci označeného súdneho konania
na pojednávaní dňa 26.11.2018 žalobca v postavení žalovaného uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že čerpal od spoločnosti ARTHUR DS pôžičku, pričom túto skutočnosť výslovne nepoprel. Rovnako
nevedel vysvetliť, z akého dôvodu dňa 02.02.2017 vložil na bankový účet žalovaného hotovosť vo výške
50.000,- eur, pripustil, že mohlo ísť aj o mylnú platbu. Uvedené pojednávanie sa uskutočnilo v čase, keď

žalobca v tomto konaní s istotou tvrdí, že išlo o mylnú platbu vykonanú na účet žalovaného (žaloba bola
podaná na súd 29.05.2018).

37. Z uvedeného súd ustálil, že nakoľko účtovníčka nedisponovala relevantnými informáciami o
účele platby, výbery boli uskutočňované konateľom spoločnosti bez určenia účelu (ako vyplýva

napr. z predložených bankových výpisov), ktorý ani dodatočne tieto nezdôvodnil žiadnymi účtovnými
dokladmi, na základe ktorých by účtovníčka mohla výbery a vklady, či už z pokladne, alebo bankového
účtu spoločnosti, zaúčtovať, účtovala ich na osobitný účet 31505 s označením Pohľadávky - A..
Malo byť v záujme konateľa, ktorého povinnosťou je zabezpečenie riadneho vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva (§ 135 ods. 1 ObZ), aby svoje výbery a vklady osobne účtovníčke ozrejmil,

pokiaľ k nim nedisponoval účtovným dokladom, alebo tieto účtovné doklady dodatočne predložil. Pri
prevode obchodného podielu sa na označenom účte nachádzala suma v zápornej hodnote, ktorá tak
predstavovala pohľadávku vedenú voči žalobcovi.

38. Žalobca do konania predložil vyhlásenie spoločnosti ARTHUR DS s.r.o. zo dňa 23.01.2017, v

ktorom označená spoločnosť vyhlasuje, že v súvislosti s pripravovaným predajom spoločnosti ku
dňu 23.01.2017 neeviduje žiadne pohľadávky, alebo iné súčasné alebo budúce nároky voči A. B.
A., narodenému XX. XXXXXXX XXXX. Predmetné vyhlásenie je opatrené pečiatkou spoločnosti a
podpísané konateľom spoločnosti Mgr. Erikom Mikurčíkom, MBA. Súd konštatuje, že tento dôkaz nie
je spôsobilý jednoznačne odstrániť pochybnosti o tom, či v rozhodnom čase existovali pohľadávky

voči žalobcovi u žalovaného, nakoľko toto vyhlásenie neobsahuje akúkoľvek akceptáciu zo strany
žalovaného. Rovnako zo zmluvy o prevode obchodného podielu nemožno vyvodiť záver o neexistencii
pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, nakoľko v zmysle čl. 4.2 prevodca (žalobca) vyhlásil, že nemá
voči spoločnosti žiadne pohľadávky alebo nároky, či už existujúce alebo budúce, a nadobúdateľ v zmysle
čl. 4.7 vyhlásil, že akceptuje všetky vyhlásenia prevodcu, ako aj skutočnosť, že prevodca neposkytuje

žiadne záruky a nenesie žiadnu zodpovednosť za výsledok konaní a následkov právnych vzťahov
uvedených v zozname a podkladoch. Žiadne z vyhlásení žalobcu, uvedené v rámci zmluvy o prevode
obchodného podielu však neobsahuje vyhlásenie o tom, že by žalobca mal všetky svoje pohľadávky a
záväzky voči žalovanému vysporiadané.

39.Ovymenovaníaodvolaníkonateľovpovznikuspoločnostirozhodujevalnézhromaždenie(§125ods.
1 písm. f) ObZ). K tejto skutočnosti neboli produkované žiadne dôkazy. Súd teda vychádzal pri svojom
rozhodovaní zo skutočnosti, že k zániku oprávnení žalobcu ako konateľa spoločnosti došlo zápisom
zmeny v osobe konateľa dňa 02.03.2017. Do uvedeného dňa bol žalobca voči tretím osobám oprávnený
vystupovať v mene spoločnosti, čiže aj vo vzťahu k bankovému subjektu.

40. Žalobca vykonal vklad dňa 02.02.2017 na účet žalovaného, keď pôvodne uvádzaným účel „vklad“
opravil na „vratka pôžičky“. Je dôvodné domnievať sa, že tak urobil na výzvu banky, ktorá skúmala pôvod
vkladaných peňažných prostriedkov v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, povinnosť ktorá jej z tohto zákona vyplýva. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca tak učinil
pri plnom vedomí si toho, že takto vložené finančné prostriedky budú použité na poníženie dlžnej sumy,
ktorú žalovaný voči žalobcovi účtoval. Pre konanie tak nie je podstatné, či o takomto postupe medzi
sporovými stranami predtým existovala nejaká forma ústnej dohody, ani to či peňažné prostriedky bolivkladané na účet konateľom, resp. bývalým spoločníkom. Podľa názoru súdu nie je možné pričítať na
ťarchu žalovanému, ak žalobca v čase, keď bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti, vyberal
a vkladal peňažné prostriedky bez uvedenia účelu, nemohlo tak byť jednoznačne identifikované, že

boli použité na podnikateľskú činnosť alebo na súkromné účely konateľa alebo spoločníka, a v takom
prípade aj tá skutočnosť, že medzi žalobcom ako konateľom spoločnosti na strane veriteľa a žalobcom
ako spoločníkom spoločnosti na strane dlžníka nebola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke.

41. Žalobca do konania predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2018, č.k. 23

C/61/2017-308,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavezodňa06.02.2020,č.k.9Co/89/2019
– 379, ktorým súd žalobu žalobcu p. N. F. proti žalovanému p. B. A. zamietol. Žalobca sa v konaní
domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
30.09.2002 medzi žalobcom a žalovaným, uznaná vo forme notárskej zápisnice zo dňa 30.03.2017 č. N
439/2017, Nz 10882/2017 zanikla započítaním. Súd zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že identifikácia
žalobcom tvrdenej pohľadávky, tak ako bola vymedzená predloženou zmluvou o postúpení, je neurčitá,

nie je možné jednoznačne a nezameniteľne identifikovať, čo bolo predmetom postúpenia, nakoľko zo
zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia mali byť pôžičky žalovaného od spoločnosti VP Epsilon
Invest, s.r.o. za obdobie roku 2014 - 2017, pričom v špecifikácii predloženej súdu v priebehu konania
žalobca dôvodil, že postúpená pohľadávka pozostáva jednak z dielčich pôžičiek a jednak z náhrady
škody. Z dôvodu absencie určitosti pohľadávky, ktorá bola postúpená, označil konajúci súd zmluvu o

postúpení pohľadávky za neplatnú. Nedostatok určitosti prejavu vôle v danom prípade nebolo možné
nahradiť ani použitím interpretačných pravidiel v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca ním tvrdenú pohľadávku, ktorú by bolo možné započítať voči
pohľadávke žalovaného nenadobudol, a teda v spore chýba aktívna vecná legitimácia na konaní.

42. Súd konštatuje, že žalobca mylne opiera svoje tvrdenie o neexistencii pohľadávky žalovaného
v tomto konaní evidovanej v účtovníctve žalovaného o vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, keď tento uvádzal, že údajné pohľadávky sú neurčité a neidentifikovateľné. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva zrejmý záver, že súd za neurčitú a neidentifikovateľnú označil postupovanú
pohľadávku, tak vo vzťahu k dielčím pôžičkám, resp. ku škode, ktorá mala žalobcovi pred postúpením

pohľadávky vzniknúť, a keďže žalobca nedostatočne v zmluve o postúpení identifikoval postupovanú
pohľadávku, vyslovil súd záver, že zmluva o postúpení je neplatná a žalobu z tohto dôvodu zamietol.
Rovnako z predloženého rozsudku vyplýva, že žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku, ktorú
postúpil (aj keď neplatne) na tretiu – fyzickú osobu, ktorá svoju pohľadávku mala započítať na dlh
žalobcu.

43. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Civilné
konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať
dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
skutočnosti, že by vykonal na účet žalovaného mylnú platbu. Žalobca v konaní ani netvrdil, že platba

mala byť pôvodne vložená na účet iného subjektu ako vrátenie pôžičky, účel ktorý žalobca na vkladovom
lístku uviedol. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
a zamietol ju v celom rozsahu.

44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní

plne úspešný, preto mu súd proti žalovanému, ako neúspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zákonnej lehote
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

B1-21C/29/2018

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo

právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).