Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-23Cpr/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1317210928.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: F. P., narodený

XX. augusta XXXX, trvalým pobytom v W., W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Srnákovou,
advokátkou v Bratislave, Podbrezovská 39, proti žalovanej: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., so sídlom
v Bratislave, Jána Jonáša 1, IČO: 35 757 442, zastúpenej JUDr. Pavlom Rakom, advokátom v Bratislave,
Palisády 29/A, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou v
Bratislave, Námestie Biely kríž 3, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú
pri pracovnom úraze, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel 25. júna 2015 ako zamestnanec žalovanej,
zodpovedá žalobca v rozsahu 50 % a žalovaná v rozsahu 50 %.

Žiadna zo strán ani intervenient nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 5. júna 2017 (ktorého nástupníckym
súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV), opravenou a doplnenou čo do presnej špecifikácie
jej petitu podaním z 22. marca 2022, domáhal, aby súd určil, že za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel
25. júna 2015 ako zamestnanec žalovanej, žalovaná zodpovedá v rozsahu 90 %.

1.1. V žalobe a ďalších svojich rozsiahlych písomných podaniach a ústnych vyjadreniach v podstatnom
uviedol, že bol zamestnaný u žalovanej na základe pracovnej zmluvy z 29. apríla 1998 na pracovnej
pozícii výrobný pracovník v útvare montáž vozidiel, a to až do 31. augusta 2016, kedy jeho pracovný
pomer bol skončený dohodou. Počas trvania pracovného pomeru so žalovanou 25. júna 2015 utrpel
závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, dôsledkom ktorého bolo devastačné poranenie
článkov prstov pravej ruky s trvalými následkami. V čase pracovného úrazu pracoval na linke pre montáž
zadnej nápravy, na stanici 14 - operácia uťahovania ramien. Spolu s ním pracovala na tejto pozícii aj jeho

kolegyňa Y. Q.. Operácia, ktorú vykonávali, pozostávala z vloženia a utiahnutia dvoch skrutiek. Prácu
vykonávali za pomoci EC uťahovačky - skrutkovej jednotky hl300, ktorá je zavesená nad nápravou. Pri
spustenom stroji si žalobca všimol, že uťahovací nástroj vibruje a začína sa z uťahovanej hlavy skrutky
zosúvať. Preto chcel vibrovanie ustáliť a inštinktívne, a nie ľahkomyseľne siahol na nástroj pravou rukou.
Na rukách mal oranžovo-čierne päťprstové pletené nylonové pracovné rukavice typu CIRLUS, na dlani
a prstoch s vrstvou polyuretánu. Rotujúci nástroj mu zachytil rukavicu za prsty, skrútil ruku a spôsobil
zranenie.Napriekzraneniunestratilduchaprítomnosťasámstrojvypol.Poúrazebolihneďprevezenýdo

nemocnice, kde podstúpil operáciu a zostal práce neschopný, a to vzhľadom na zdravotné komplikácie
až do 22. júna 2016.
1.2. Z výsledkov vyšetrovania tohto pracovného úrazu Inšpektorátom práce Bratislava, ktorý svoje
zistenia a závery uviedol v protokole z 9. novembra 2015, vyplýva, že ak by pracoval na predmetnejoperácii so skrutkovacou jednotkou sám, ľavou rukou by ovládal zariadenie, pravou by držal protikľúč
(tzv. kontrovací kľúč) a nemal by možnosť siahnuť na rotujúcu časť nástroja. Spôsob práce s týmto
strojom však nie je v návode na montáž ani v štandardnom pracovnom liste stanovený. Tiež nie je v

týchto dokumentoch vylúčený spôsob operácie zvolený v tomto prípade, t. j. súčasne dvomi osobami
namiesto jednej. Žalobcovi sa vytýka, že počas chodu stroja siahol rukou na rotujúci skrutkovací nástroj,
hoci bol riadne oboznámený so zákazom siahať na pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení, a tak
porušil Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18. Inšpektorát práce ďalej zistil, že žalovaná poskytla
žalobcovineúčinnéosobnéochrannépracovnépomôckypreprácusoskrutkovacímstrojom-päťprstové

bezšvové nylonové platené ochranné rukavice typu CIRLUS, ktoré mu nástroj zachytil, následkom čoho
utrpel pracovný úraz. Tým porušila predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj návod
na používanie a údržbu tohto typu ochranných rukavíc, v ktorom je v časti „Upozornenia“ uvedené, že
sa nesmú používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice pohyblivými časťami strojov. Žalovaná po
úraze žalobcu nahradila tieto rukavice iným typom (Uvex Phynomic X-FOAM HV), ktoré výrazne znižujú
riziko ťažkých poranení rúk pri práci s rotačnými strojmi. Inšpektorát práce uviedol, že používaním tohto

druhého typu rukavíc žalobcom v čase udalosti by k úrazu nedošlo, a zároveň dodal, že pri použití
pôvodných rukavíc typu CIRLUS pri danej operácii, aj pri zamestnaní oboch rúk, nemožno vylúčiť riziko
zranenia pracovníka pri náhodnom kontakte s rotujúcim nástrojom, keďže tento nie je počas prevádzky
zakrytý a je voľne prístupný.
1.3. Následne odškodňovacia komisia žalovanej k pracovnému úrazu určila mieru zavinenia žalobcu na

pracovnom úraze v rozsahu 90 % s odôvodnením, že porušil právne predpisy a pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podľa jej názoru vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti
si musel byť vedomý toho, že si môže spôsobiť zranenie. Toto porušenie malo byť príčinnou súvislosťou
vzniku škody v zmysle § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a § 12 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Mieru zavinenia žalovanej na

pracovnom úraze žalobcu určila len v rozsahu 10 %, a to napriek tomu, že žalovaná závažne porušila
právne predpisy tak, ako to vyplýva zo záverov protokolu Inšpektorátu práce Bratislava z 9. novembra
2015. Žalobca sa s takýmto určením miery zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze nestotožňuje, považuje ju za absolútne neobjektívnu, určenú jednostranne a vo vlastnom záujme
bez zohľadnenia nesúhlasu žalobcu s takýmto záverom.

1.4. Žalobca v nadväznosti na argumentáciu žalovanej a intervenienta uviedol, že nie sú dané liberačné
dôvody pre čiastočné zbavenie sa žalovanej spod zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze tým,
že žalobcu ako svojho zamestnanca riadne a preukázateľne oboznámil s predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich znalosť a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval
a že zo strany žalobcu išlo o zavinené porušenie takýchto predpisov alebo pokynov. Žalovaná v konaní

nepreukázala, že by žalobcu náležite a správne oboznámila a informovala o spôsobe používania a
nebezpečenstvách pracovného prostriedku - EC uťahovačky typu hl300, pri používaní ktorej žalobca
utrpel predmetný pracovný úraz. Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 je len všeobecným
predpisom, ktorý zamestnancov len vo všeobecnosti informuje o právach a povinnostiach dodržiavať
všeobecné zásady pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a podľa názoru žalobcu si ním žalovaná

nesplnila svoje zákonné povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Štandardný
pracovný list takisto neobsahuje informáciu, že podmienkou používania predmetného pracovného
prostriedku - EC uťahovačky je obsluha výlučne len jedným pracovníkom; nepredpisoval presný spôsob,
ako má pracovník danú operáciu vykonávať, ani nevylučoval spôsob jej výkonu súčasne dvomi osobami.
V prevádzke žalovanej totiž nebolo neobvyklé, že dané zariadenie obsluhovali dvaja pracovníci a

žalovaná takýto postup prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov nikdy nenamietala ani na to
svojich pracovníkom nikdy neupozornila alebo nenapomenula, že by išlo o výkon danej operácie v
rozpore s internými predpismi alebo návodom na obsluhu tohto zariadenia. Žalobca teda nebol zo strany
žalovanej oboznámený a informovaný o spôsobe používania zariadenia hl300 a s nebezpečenstvami,
ktoré môžu ohroziť jeho zdravie v súvislosti s používaním tohto pracovného prostriedku.

1.5. Žalobca takisto poukázal, že zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného úrazu
vyplýva, že vreteno uťahovačky hl300 malo veľký výkyv, čo sa potvrdilo i pri výmene nového prípravku.
Z toho vyplýva, že nie nesprávny pracovný postup, ale chybný pracovný prostriedok, ktorého vreteno
malo veľký výkyv, zapríčinilo zosúvanie skrutky a následný pracovný úraz žalobcu. Žalovaná si tiež
nesplnila povinnosť zabezpečiť prehliadku a skúšku daného zariadenia oprávnenou osobou pred jej

prvým zaradením do prevádzky a povinnosť zabezpečiť, aby tento pracovný prostriedok vyhovoval
minimálnym požiadavkám vyžadovaným nariadením vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.“), v zmysle ktorého akpohyblivá časť zariadenia vytvára mechanické ohrozenie - nebezpečenstvo kontaktu, ktorý by mohol
spôsobiť úraz, potom zariadenie má byť vybavené krytmi alebo inými ochrannými zariadeniami, ktorých
inštaláciou by sa predišlo vzniku pracovného úrazu. A napokon, predmetný pracovný prostriedok, na

ktorom žalobca utrpel pracovný úraz, vôbec nemal byť uvedený na trh ani do prevádzky, pretože toto
zariadenie nedisponovalo pôvodným návodom na použitie a ani nemalo platné ES vyhlásenie o zhode.
1.6. Žalobca však uznal, že porušil všeobecný predpis Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18
v časti, že inštinktívne siahol na pohyblivú časť zariadenia, avšak v pomere k porušeniam právnych
predpisov, ktorých sa dopustila žalovaná, má žalobca za to, že miera zavinenia žalobcu je vo výške 10

% a žalovanej 90 %.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach
uviedla, že žalobou uplatnený procesný nárok žalobcu neuznáva a navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
2.1.Žalovanátvrdí,žežalobcasvojímzavinenýmkonanímporušilinternépredpisyapokynynazaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho sa sčasti zbavila zodpovednosti za vznik
pracovného úrazu z 25. júna 2015. Žalobca pri montáži zadnej nápravy na stanici č. 14 pri operácii
uťahovania ramien EC uťahovačkou - skrutkovacou jednotkou hl300 nepostupoval v súlade s predpismi
žalovanej, ak po utiahnutí a spustení stroja si všimol, že uťahovací nástroj zložený z dvoch častí vibruje a
začínasazuťahovacejhlavyskrutkyzosúvať,scieľomzastaviťvibrovanieastabilizovaťstrojchytilrukou

rotujúci uťahovací nástroj počas chodu stroja, ktorý mu tak vtiahol ruku a spôsobil zranenie. Tým porušil
interný predpis na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne Prevádzkovo bezpečnostný
predpis PBP_18 z 21. februára 2014, ktorý v bode 5 stanovuje, že „zamestnanec pri výkone pracovných
činností nesmie zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení“. Okrem toho žalobca pri
obsluhe predmetného stroja postupoval v rozpore so štandardným pracovným postupom a návodom na

obsluhu stroja, keď danú operáciu nevykonával sám obojručne, ale spolu s ďalšou zamestnankyňou Y.
Q..Pokiaľbytútooperáciužalobcavykonávalsám,kpracovnémuúrazubynedošlo,pretožeľavourukou
by ovládal zariadenie, pravou rukou by držal protikľúč (tzv. kontrovací kľúč) a tak by nemal možnosť
siahnuť na rotujúci nástroj. Žalobca však mal jednu ruku dole, jednu ruku na madle a druhé madlo držala
zamestnankyňa Y. Q., a tak mu zostala pravá ruka voľná, čo bol neštandardne vykonávaný pracovný

postup. Navyše, keďže žalobca uťahovanie spoja proti pôsobiacemu kľúču nevykonával obojručne,
prítlak na doťahovaný spoj nebol dostatočný. Žalobca nevykonal správne a účinné vedenie osi vretena
na hlavu skrutky, v dôsledku čoho sa skrutka začala vysúvať. V tom čase žalobca zasiahol a snažil
sa stabilizovať stroj a zabrániť zosunu skrutky tým, že voľnou pravou rukou chytil uťahovací nástroj
počas chodu stroja. Príčinou vzniku úrazu teda bola chybná manipulácia s nástrojom spočívajúca v

nesprávnom pracovnom postupe a v porušení zákazu zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí
strojov a zariadení, o ktorom bol žalobca riadne a preukázateľne oboznámený na konaných školeniach
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z týchto dôvodov žalovaná určila mieru zavinenia žalobcu na
predmetnom pracovnom úraze v rozsahu 90 %.
2.2. Zároveň dodala, že predmetná uťahovačka bola jednak podrobená odbornej prehliadke a skúške

z 12. augusta 2013, ktorej záverom bolo zistenie, že je schopná bezpečnej a spoľahlivej prevádzky,
a jednak bola na nej pravidelne vykonávaná preventívna údržba, naposledy tri dni pred vznikom
predmetného úrazu 22. júna 2015, v rámci ktorej sa kontroluje dotiahnutie skrutiek, vreteno po
mechanickej stránke, čistí sa zariadenie a pod. Z toho vyplýva, že predmetný pracovný nástroj bol vo
vyhovujúcom technickom stave a príčinou pracovného úrazu nebola jeho porucha.

2.3. K použitiu rukavíc typu CIRLUS, ktoré mal žalobca na sebe v čase vzniku pracovného úrazu
uviedla, že žalobca ich použil svojvoľne, bez vedomia nadriadeného a zabezpečil si ich zo svojej
predchádzajúcej prevádzky. Tento typ rukavíc podľa ich návodu na použitie sa nesmie používať, ak
existuje riziko zachytenia pohybujúcimi časťami stroja, avšak predmetnému pracovnému úrazu žalobcu
by sa zrejme nepredišlo, ani keby žalobca použil rukavice typu Uvex Phynomic X-FOAM HV - ktoré síce

majú zoslabené miesta v oblasti posledného článku prstov a v prípade navinutia prstov na rotujúcu časť
by sa oddelili od zvyšku rukavice -, pretože mechanizmus predmetného pracovného úrazu by neumožnil
túto ich bezpečnostnú vlastnosť využiť. V tomto prípade vzhľadom na smer rotácie hriadeľa smerom
k žalobcovi nedošlo k natiahnutiu prstov rukavíc, ale k priľnutiu a následnému navinutiu povrstvenej
dlaňovejčastirukavicenahriadeľ.Nakoľkožalobcanepustilspúšťchoduzariadenia,pokračujúcirotačný

pohyb hriadeľa spôsobil vyvrátenie celej dlane smerom k žalobcovi, čo mu spôsobilo zlomeniny prstov.
Vzhľadom na uvedené je irelevantné, či by žalobca použil typ rukavíc CIRLUS alebo Uvex Phynomic X-
FOAM HV, pretože k zraneniu by došlo v oboch prípadoch.2.4. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že k porušeniu predpisov a pokynov na úseku bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci zo strany žalobcu nedošlo, potom žalovaná zastáva názor, že žalobca pri uťahovaní
spoja konal ľahkomyseľne a musel si byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a 17-ročné skúsenosti vedomý,

že si môže siahnutím na rotujúci skrutkovací nástroj počas chodu zariadenia privodiť ujmu na zdraví.
Skutočnosť, že žalobca na tento účel zariadenie nezastavil, žalovaná považuje za zbytočne riskantné
konanie.

3. Intervenient vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach sa

pripojil k skutkovej a právnej argumentácii žalovanej a navrhol žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v
celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca vykonával prácu na predmetnom montážnom zariadení
v rozpore so žalovanou určeným a štandardným pracovným postupom a v rozpore s návodom na
obsluhu tohto zariadenia, keď danú pracovnú operáciu - uťahovanie skrutkového spoja vykonával spolu
s ďalšou zamestnankyňou žalovanej, a nie sám a obojručne, čím by jednak zabezpečil dostatočný prítlak
na doťahovaný spoj a nedošlo by k vysúvaniu skrutky a jej vibrácii, a jednak by potom nemal žiadnu

možnosť pravou rukou zasiahnuť do rotujúcej časti stroja a vystaviť sa riziku vzniku pracovného úrazu.
Vedomosť o tom, že danú operáciu správne má vykonávať výlučne jedna osoba, mal aj sám žalobca,
ako aj zamestnankyňa Y. Q., ktorá s ním v čase vzniku pracovného úrazu spoločne vykonávala. Žalobca
tým, že chytil rukou rotujúci uťahovací nástroj počas chodu stroja, porušil interné predpisy žalovanej na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený a ktorých znalosť a

dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo, a tým si privodil pracovný úraz a vznik škody na
zdraví, pričom prípadná vhodnosť alebo nevhodnosť použitých pracovných rukavíc CIRLUS nemala so
zreteľom na priebeh úrazového deja vplyv na pracovný úraz žalobcu a vzniknuté poškodenie zdravia.
Žalovanou určenú mieru zodpovednosti žalobcu na pracovnom úraze v rozsahu 90 % tak považuje za
adekvátnu a správnu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Y. Q. (zamestnankyne
žalovanej, ktorá spolu so žalobcu vykonávala uťahovaciu operáciu na stanici č. 14, pri ktorej došlo
k vzniku predmetného pracovného úrazu), H. Q. (nadriadeného žalobcu), G.. U. W. (BOZP technika
žalovanej v hale, kde došlo k predmetnému pracovnému úrazu žalobcu), O. N. (BOZP technika

žalovanej) a Q. S. (zamestnanca žalovanej, ktorý tiež utrpel pracovný úraz na predmetnej EC
uťahovačke), a oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie
ich skutkových tvrdení, a to záznamom o registrovanom pracovnom úraze žalobcu z 25. júna 2015;
oznámením poistnej udalosti žalovanou doručeným Sociálnej poisťovni 13. júla 2015; správou žalovanej
z 15. júla 2015 o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného úrazu žalobcu z 25. júna 2015

a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu
spolu s jej prílohou - vyjadrením nadriadeného žalobcu H. Q. k predmetnému pracovnému úrazu;
protokolom odškodňovacej komisie žalovanej k predmetnému pracovnému úrazu žalobcu z 10.
augusta 2016; fotografiami miesta vzniku pracovného úrazu; protokolom Inšpektorátu práce Bratislava
č. IBA-82-08-2.2/P-J2-15 z 9. novembra 2015; zápisnicami Inšpektorátu práce Bratislava o podaní

informácie žalobcom, Y. Q. a H. Q.; spisovým materiálom Inšpektorátu práce Bratislava k predmetnému
pracovnému úrazu žalobcu a k správnemu konaniu o uložení pokuty žalovanej v súvislosti s týmto
pracovným úrazom vedených pod č. 020/15-IBA; štandardnými pracovnými listami týkajúcimi sa
operácie zmomentovať priečne rameno vpredu dole/hore na kolesovú jednotku/na rám zadnej nápravy
- LS/PS z 30. septembra 2014 a 25. júna 2015; Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18 vydaný

žalovanou 21. februára 2014, ktorý nadobudol účinnosť od 1. marca 2014; návodom na montáž
zariadenia „Základný typ handy-lift 200/300/500 hl200/hl300/hl500 a vyhlásení o montáži v rámci ES
z 23. septembra 2013; návodom na montáž sktutkovacej jednotky 1-násobná hl300; organizačným
pokynom žalovanej č. 08/2014 o osobných ochranných pracovných prostriedkoch, ktorý nadobudol
účinnosť 15. marca 2014; vyhlásením o zhode a katalógovým listom OOPP žalovanej k ochranným

rukaviciam typu CIRLUS a typu Uvex Phynomic X-FOAM HV; zápisníkom bezpečnosti práce žalobcu
vrátane záznamov o vykonaní školenia zamestnancov z BOZP - výrobní zamestnanci z 12. januára 2015
a 23. marca 2015; dokladom o poučení zamestnancov o štandardných pracovných listoch, pracovných
postupoch a skúšobných postupoch; správou o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia z 12. augusta 2013 a prehľadom termínov údržby na skrutkovacom zariadení; analýzou rizík -

výroba agregátov H8 z januára 2015; výzvou Sociálnej poisťovne zo 4. mája 2017 adresovaná žalobcovi
vo veci výplaty úrazových dávok; znaleckým posudkom č. 09/2023 vypracovaným znalcom G.. W. M.,
F.., z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvia Strojárstvo, a jeho vyjadrením vo veci;
znaleckým posudkom č. 12/2023 vypracovaným znalcom G.. F. O., F.., v odbore Strojárstvo, odvetviaOdhadhodnotystrojovýchzariadení,Dopravnéstrojeazariadenia,Materiályamedznéstavymateriálov,
Časti a mechanizmy strojov, Stroje a zariadenia na všeobecné účely, a jeho vyjadrením vo veci, ako aj
ostatným obsahom spisu.

5.1. Podľa § 195 ods. 1 ZP ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
5.2. Podľa § 195 ods. 2 ZP pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
5.3. Podľa § 195 ods. 6 ZP zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
5.4. Podľa § 196 ods. 2 ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a/ postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b/ jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c/ zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
5.5. Podľa § 196 ods. 3 ZP ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za

ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c/
sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
5.6. Podľa § 196 ods. 4 ZP pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a/ a odsek 2 písm. a/],
alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý

počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
5.7. Podľa § 196 ods. 5 ZP za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c/ nemožno považovať
bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

6. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze podľa § 195 ZP je založená na princípe

objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie zamestnávateľa a v niektorých prípadoch aj
bez zreteľa na protiprávnosť (t. j. ide o zodpovednosť za protiprávny výsledok, a nie o zodpovednosť za
vlastné konanie). Zamestnancovi za škodu vzniknutú pracovným úrazom tak podľa zákona zodpovedá
zamestnávateľ, a to aj v prípade, že sám dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

7. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze sú a/ existencia
pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, b/ existencia pracovného úrazu,
c/ vznik škody (škodnej udalosti) zamestnancovi na zdraví či živote, a d/ príčinná súvislosť medzi
pracovným úrazom a vznikom škody, teda že došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca pri tom, ako plnil

svoje pracovné úlohy resp. v priamej súvislosti s nimi.

8. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovanou ako
zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy z 29. apríla
1998 v znení jej zmeny z 1. marca 1999 (založenej v spise na č. l. 343 a 352), ktorou bol žalobca prijatý

na pracovné miesto výrobného pracovníka v útvare montáž vozidiel s dohodnutým dňom nástupu do
práce 4. mája 1998, a že tento ich pracovný pomer ku dňu vzniku predmetného pracovného úrazu 25.
júna 2015 stále trval.

9. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že žalobca 25. júna 2015 o 11.00 hod. utrpel pracovný úraz

pri plnení svojich pracovných úloh (t. j. v miestnej, vecnej a časovej súvislosti s pracovnou činnosťou
vykonávanou pre zamestnávateľa), ktorý bol registrovaný ako závažný pracovný úraz, keď na linke
pre montáž zadnej nápravy na stanici č. 14 - operácia uťahovania ramien pri doťahovaní skrutkového
spoja EC uťahovačkou (skrutkovacou jednotkou hl300), ktoré vykonával s ďalším zamestnancom Y. Q.,ktorá mu držala kontrovací kľúč, sa mu vysunulo vreteno s nadstavcom z hlavy skrutky. Žalobca chcel
korigovať (zachytiť) padajúce vreteno počas uťahovania tým, že siahol pravou rukou na rotujúci hriadeľ
vretena, ktorý mu zachytil rukavicu, čoho následkom bolo vytočenie ruky (dlane) a pritlačenie prstov o

časť nápravy, ktoré mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami - devastačné poranenie
článkov troch prstov pravej ruky s trvaním práceneschopnosti odo dňa vzniku tohto úrazu 25. júna 2015
až do 23. júna 2016. Súd mal teda preukázaný vznik pracovného úrazu, pri ktorom došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu, ako aj príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody na zdraví žalobcu.

10. Zákonník práce v § 196 ZP umožňuje, aby sa zamestnávateľ svojej zodpovednosti za škodu pri
pracovnom úraze za určitých podmienok zbavil (liberoval), a to buď úplne (§ 196 ods. 1 ZP) alebo
čiastočne (§ 196 ods. 2 ZP). Na úplnú alebo čiastočnú liberáciu zamestnávateľa nemožno použiť iné
dôvody ako tie, ktoré sú taxatívne vymenované v tomto ustanovení. Dôkazné bremeno preukázania, že
nastali takéto zákonom predpokladané skutočnosti, zaťažuje zamestnávateľa.

11. Žalovaná tvrdí, že sa čiastočne zbavila zodpovednosti za škodu vzniknutú pri predmetnom
pracovnom úraze žalobcu z dôvodu podľa § 196 ods. 2 písm. a/ ZP, keďže podľa jej názoru jednou z
príčin vzniku škody bolo žalobcom zavinené porušenie predpisov resp. pokynov na zaistenie BOZP, s
ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

12. Pre záver o čiastočnej liberácii zamestnávateľa spod zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze
z dôvodu podľa § 196 ods. 2 písm. a/ ZP sa vyžaduje, aby zamestnávateľ preukázal, že (a) postihnutý
zamestnanec porušil právne predpisy, ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, (b) porušil ich zavinene, pričom zavinenie sa nepredpokladá, (c) s týmito predpismi
resp. pokynmi bol riadne a preukázateľne oboznámený a (d) uvedené porušenie bolo jednou z príčin

škody. Uvedené podmienky pre liberáciu zamestnávateľa sú kumulatívne, t. j. pri nesplnení niektorej (čo
i len jednej) z nich sa zamestnávateľ zodpovednosti nemôže účinne zbaviť.

13. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že jednou z príčin vzniku predmetného
pracovného úrazu žalobcu bolo to, že žalobca rukou siahol na rotujúcu časť uťahovačky, s ktorou práve

pracoval. Rotujúci hriadeľ vretena uťahovačky mu zachytil rukavicu a následkom toho bolo vytočenie
ruky (dlane) a pritlačenie prstov o časť nápravy, ktoré mu spôsobilo devastačné poranenie článkov troch
prstov pravej ruky s trvalými následkami.
13.1. Z interného predpisu žalovanej „Prevádzkovo bezpečnostný predpis PBP_18“, ktorý nadobudol
účinnosť 1. marca 2014, súd zistil, že jednou z tzv. negatívnych povinností zamestnancov žalovanej

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uvedených v bode 5 „Zakázané činnosti
zamestnancov“ ako štvrtá odrážka (listina založená v spise na č. l. 103), bol zákaz zamestnancov
pri výkone pracovných činností „zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a zariadení“. Na
nebezpečenstvom zranenia pomliaždením či iného zranenia, ktoré hrozí zásadne medzi obrobkom a
medzi rotujúcim výstupkom vretena uťahovačky, pritom upozorňuje aj návod k montáži „základného

typu handy-lift 200/300/500, hl200/hl300/hl500“ v bode 4.1. týkajúceho sa prevádzky a obsluhy tohto
zariadenia (listina založená v spise na č. l. 484). Tým, že žalobca siahol rukou na rotujúcu časť
uťahovačky, s ktorou práve pracoval, uvedený predpis na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci čo
do tohto zákazu porušil.
13.2. Túto skutočnosť napokon nepopiera ani sám žalobca (porov. bod 79 jeho repliky z 22. marca

2022 - č. l. 189 spisu), keď uvádza, že „uznáva, že porušil všeobecný Prevádzkovo bezpečnostný
predpis PBP_18 v časti, že inštinktívne siahol na pohyblivú časť zariadenia“, a preto navrhol určiť rozsah
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze nie vo výške 100 %, ale v nižšej
výške 90 %.

14. Súd mal z popísaného úrazového deja samotnými stranami, svedkami, ako aj z listinných dôkazov
tiež preukázané, že uvedené porušenie predpisu žalovanej na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri prác čo do označenej povinnosti bolo zo strany žalobcu zavinené. Toto zavinenie (ktoré v konaní
nebolo popierané) možno kvalifikovať ako nedbanlivostné. V danom prípade je evidentné, že žalobca
nechcel (nemal vôľu) privodiť si ujmu na zdraví, avšak musel si byť vedomý - a to aj s ohľadom na svoju

pracovnú kvalifikáciu i dlhoročné (17-ročné) skúsenosti -, že siahnutím na rotujúcu časť stroja, s ktorým
pracoval, si ujmu na zdraví môže spôsobiť, hoci sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k takémuto
následku nedôjde.14.1. Aj keď sa možno stotožniť s hodnotením žalobcu, že na rotujúcu časť stroja siahol inštinktívne,
stále však bolo len a len na jeho rozhodnutí (voľbe), ako si so vzniknutou situáciou poradiť, a teda či
rukou siahnuť na rotujúcu časť v snahe vibrovanie ustáliť a vreteno s nadstavcom, ktoré sa vysúvalo z

hlavy skrutky, korigovať, čo objektívne v sebe zahrňovalo určité riziko úrazu, alebo zvoliť inú alternatívu
vyriešeniatejtosituácie,napr.strojvypnúť,upraviťsinadstavecdotakejpolohy,abykvibrovaniunedošlo
(alebo aspoň nie v pôvodnej miere), a nanovo stroj spustiť a skrutku ním utiahnuť.

15.Samotnáskutočnosť,čiprístrojmalaobsluhovaťvýlučnelenjednaosoba,alebosapripúšťalčiaspoň

toleroval aj technologický postup, kedy tento prístroj mohli obsluhovať súčasne dve osoby, nebola pre
rozhodnutievovecisamejažtakvýznamná,pretožeokolnosť,žeprístrojobsluhovalisúčasnedveosoby,
sama osebe ešte nevyhnutne nevedie k škodovému následku [nie je medzi nimi kauzálny nexus, teda že
jeden jav (príčina) priamo a bezprostredne vyvoláva druhý jav (následok)]. Aj keby žalobca jednou rukou
držal uťahovací stroj a druhú ruku mal len voľne položenú, neznamená to, že k úrazu by muselo dôjsť.
15.1. V tejto súvislosti možno súhlasiť s argumentáciou žalovanej a intervenienta, že ak by stroj

obsluhoval žalobca sám, musel by pri tejto operácii zapojiť obe svoje ruky a tak by sa mu nenaskytla
resp. podstatne znížila možnosť siahnuť rukou na rotujúcu časť stroja (pretože ak by upustil ruku s
kontrovacím kľúčom, skrutka by sa mu pretáčala a nevykonal by uťahovaciu operáciu, alebo ak by pustil
ruku položenú na spúšťači stroja, ten by sa potom vypol a jeho vreteno by prestalo rotovať). Riziko vzniku
úrazu by teda objektívne bolo menšie. Avšak uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ísť celkom

na ťarchu žalobcu, pretože žalovanej sa v konaní nepodarilo postačujúcim a vierohodným spôsobom
preukázať, aký „skutočne“ a nie „spravidla“ mal byť správny a vyžadovaný technologický postup pri
výkone tejto operácie čo do počtu osôb obsluhujúcich daný prístroj, pretože uvedená informácia v čase
vzniku predmetného pracovného úrazu jednoznačne a nepochybne (a nielen implicitne) nevyplýva ani
zo štandardného pracovného listu z 30. septembra 2014, ani z návodu na obsluhu danej skrutkovacej

jednotky - EC uťahovačky typu hl300, a podľa výpovede žalobcu a svedkyne Y. Q. (v rámci ich výsluchu,
ako aj v rámci podania vysvetlenia do zápisnice Inšpektorátu práce Bratislava založených v spise na č.
l. 549 rub a 550) nebolo celkom neobvyklým postupom, že pri nábehu nového produktu - motorového
vozidla v rámci „nábehových“ tímov pracovali na jednej náprave pri danej operácii aj dvaja zamestnanci
súčasne (aj keď svedkyňa Y. Q. následne označila takýto postup za nesprávny a nedovolený, čo zhodne

potvrdilitiežostatnívyslúchnutísvedkovia),pričomžalovanáakozamestnávateľtakýtopostuptolerovala
resp. trpela. Zo všetkých uvedených dôvodov, na základe ktorých možno dospieť k zisteniu, že žalovaná
v čase vzniku predmetného pracovného úrazu nemala dostatočne určito a nepripúšťajúco rôzny výklad
určené bezpečnostné postupy práce pri výkone tejto operácie čo do počtu osôb obsluhujúcich daný stroj,
súd túto skutkovú okolnosť (žalovanou vytýkané pochybenie žalobcu) pri posudzovaní miery zavinenia

na vzniku pracovného úrazu nepričítal v neprospech žalobcu.
15.2. Vo vzťahu k štandardnému pracovnému listu k predmetnej operácii „Zmomentovať priečne
rameno vpredu dole/hore na rám zadnej nápravy/na kolesovú jednotku - LS/PS“ ako listinnému dôkazu
súd dodáva, že za základ pre spomenutý záver nevzal štandardný pracovný list z 25. júna 2015
(nachádzajúcisavspisenač.l.356),tedazodňa,kedyžalobcautrpelpredmetnýpracovnýúraz,pretože

nie je z jeho obsahu zrejmé, že by bol vydaný v čase ešte pred vznikom predmetného pracovného
úrazu žalobcu a že by s ním žalobca v tom čase už bol náležite oboznámený. Súd preto pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo štandardného pracovného listu z 30. septembra 2014 (nachádzajúcom sa v
spise na č. l. 353 a 354), ktorý ale ešte výslovne nestanovoval, že „obsluha EC uťahovacieho zariadenia
a proti pôsobiaceho prstencového kľúča môže byť vykonávaná iba jedným pracovníkom“, tak ako to

je explicitne stanovené v neskoršej verzií tohto štandardného pracovného listu vydaného v deň vzniku
predmetného úrazu žalobcu 25. júna 2015.

16. Skutočnosť, že žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený s právnou normou zakazujúcou
zamestnancom pri výkone pracovných činnosti zasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov a

zariadení obsiahnutou v Prevádzkovo bezpečnostnom predpise PBP_18 (a to v kontexte s návodom
na obsluhu predmetnej skrutkovacej jednotky), ktorej porušenie zo strany žalobcu viedlo k vzniku
predmetného pracovného úrazu a škode na zdraví, vyplýva zo „záznamu o vykonaní školenia
zamestnancov z BOZP - výrobní zamestnanci“ z 12. januára 2015 nachádzajúcom sa v žalobcovom
„zápisníku bezpečnosti práce“ (podľa bodu 22 tohto záznamu obsahom školenia boli okrem iných aj

„návody na obsluhu/používanie zariadení na pracovisku: EC uťahovačky“ - porov. listiny založené v
spise na č. l. 114 a 115), a takisto bola zistená aj v rámci výkonu inšpekcie práce, ktorej výsledok je
zaznamenanývprotokoleInšpektorátupráceBratislavaz9.novembra2015.Počaskonania(zvýpovede
svedkov H. Q. a U. W.) nevyšlo najavo, že by oboznámenie žalobcu práve s týmto konkrétnym zákazomnebolo dostatočné, a to aj so zreteľom na to, že ide o pomerne jednoduchý a ľahko pochopiteľný zákaz,
ktorý z povahy veci nevyžaduje pre riadne oboznámenie sa s ním veľký časový rozsah ani žiadne
špeciálne a komplikované technologické vysvetlenia. (V danom prípade nebolo rozhodujúce to, či sa

školenia vykonávali v predpísanom časovom rozsahu a čo všetko ostatné bolo ich obsahom, ale iba to,
či počas nich bol žalobca oboznámený z uvedeným zákazom).

17. Sumarizujúc uvedené, súd považoval za preukázané naplnenie hypotézy právnej normy v § 196
ods. 2 písm. a/ ZP pre čiastočnú liberáciu žalovanej spod zodpovednosti za škodu vzniknutú pri

predmetnom pracovnom úraze žalobcu, pretože žalobca ako postihnutý zamestnanec porušil svojím
zavinením interný predpis žalovanej na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na základe
ktorého „zamestnanec pri výkone pracovných činností nesmie zasahovať do pohyblivých a rotujúcich
častí strojov a zariadení“, hoci s ním bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo
jednou z príčin škody.

18. Súd však mal z vykonaného dokazovania preukázané, že ďalšou príčinou vzniku pracovného
úrazu a ním spôsobenej škody, ktorú je potrebné pričítať žalovanej ako zamestnávateľovi žalobcu, bolo
poskytnutie nevhodného ochranného prostriedku pre prácu so skrutkovacím strojom - päťprstových
bezšvových nylonových pletených rukavíc typu CIRLUS na dlani a prstoch s vrstvou polyuretánu, ktoré
mu prístroj zachytil, čím mu vtiahol ruku do záberu a spôsobil zranenie. Používanie tohto typu rukavíc

bolo na pracovisku s vedomím vedúcich pracovníkov dlhodobo zaužívané. Z „návodu na používanie a
údržbu ochranných rukavíc CIRLUS“ v časti „Upozornenia“ (listina nachádzajúca sa v spise na č. l. 419),
ako aj z „katalógového listu OOPP“ k týmto ochranným rukaviciam (listina nachádzajúca sa v spise na
č. l. 307) vyplýva, že „rukavice sa nesmú používať, keď existuje riziko zachytenia rukavice pohyblivými
časťami strojov“.

18.1. Žalovaná tak porušila svoju povinnosť pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov, keď neposkytla žalobcovi ako
zamestnancovi, u ktorého to vyžadovala ochrana jeho života alebo zdravia, potrebné účinné osobné
ochranné pracovné prostriedky (porov. § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov). Predmetné ochranné rukavice typu CIRLUS

neboli takým osobným ochranným pracovným prostriedkom, ktorý by zabezpečoval účinnú ochranu
zamestnanca pred existujúcimi alebo predvídateľnými nebezpečenstvami a sám by nezvyšoval riziko, a
tak spĺňal požiadavky vyžadované v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných
pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov.

18.2. Argumentáciu vychádzajúcu z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava z 9. novembra 2015 o tom,
že ak by žalobca mal v čase vzniku pracovného úrazu ochranné rukavice typu Uvex Phynomic X-FOAM
HV - ktoré majú slabú pevnosť v ťahu v oblasti prstov, čím sa výrazne znižuje riziko ťažkých poranení rúk
pri práci, a ktorými žalovaná po vzniku tohto pracovného úrazu nahradila pôvodne používané rukavice
typu CIRLUS -, potom by v čase predmetnej udalosti k žiadnemu úrazu vôbec nedošlo, súd vyhodnotil

akohypotetickúanepreukázanú.VtejtosúvislostisvedkoviaU.W.aO.N.uviedli,ževretenouťahovačky
sa točilo opačným smerom (smerom dovnútra dlane), a teda žiadne rukavice by v danom prípade zrejme
nepomohli a riziko zranenia by neodvrátili. Akékoľvek názory a závery, či by vznikol pracovný úraz a v
akom rozsahu by nastala ujma na zdraví, ak by žalobca použil iný typ rukavíc alebo nepoužil žiadne
rukavice, sú len špekulatívne domnienky bez relevantnej dôkaznej hodnoty.

18.3. Napriek uvedenému ale nemožno prítomnosť faktoru rukavíc (nevhodných na prácu, pri ktorej
existuje riziko jej zachytenia pohyblivými časťami strojov) na úrazovom deji opomenúť, pretože práve
tie sa zachytili do rotujúceho vretena uťahovačky a svojím skrútením žalobcovi spôsobili zranenie. Z
toho teda súd uzatvára, že žalobca si nezapríčinil pracovný úraz výlučne sám, ale aj zamestnávateľ
mal podiel zodpovednosti na vzniku škody pri predmetnom pracovnom úraze žalobcu tým, že žalobcovi

nezabezpečil potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na výkon predmetnej operácie,
hoci si to ochrana jeho zdravia vyžadovala.

19. Stále však treba mať na zreteli, že prvotnou príčinou vzniku predmetného pracovného úrazu bolo
siahnutie do rotujúcej časti stroja, ktoré je zakázané bez ohľadu na to, aký konkrétny typ ochranných

rukavíc a či vôbec ich zamestnanec používa (pričom v konaní nevyšlo dostatočne najavo, že by iný typ
ochranných rukavíc dokázal eliminovať vznik pracovného úrazu), a tiež bez ohľadu na to, či žalobca
danú operáciu vykonával sám obojručne alebo len jednou rukou v spolupráci s iným pracovníkom.20. Pre adekvátne určenie miery zavinenia zamestnanca na vzniku pracovného úrazu však je potrebné
podľa názoru súdu zohľadniť aj niektoré ďalšie skutočnosti, a to širšie skutkové okolnosti, za ktorých k
pracovnému úrazu došlo, pohnútku, prečo žalobca konal spôsobom, ktorým si napokon privodil ujmu

na zdraví, a nedbanlivostné zavinenie porušenia právnej povinnosti žalobcom na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Pri komplexnom pohľade na celú záležitosť možno zhodnotiť, že žalobca
konal vyššie popísaným spôsobom nie preto, že by sabotoval výrobu či mal iný zlý úmysel alebo
zavrhnutiahodnú pohnútku, ale práve naopak, konal tak v snahe zabrániť vyskočeniu a poškodeniu
uťahovanej matice, teda aby dokončil svoju prácu bez poškodenia majetku zamestnávateľa, resp. s čo

možno najmenšou škodou. Siahnutie rukou na rotujúcu časť vretena uťahovačky bolo síce nesprávne a
v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale bolo aj do značnej miery
inštinktívne. Uvedené je zároveň aj dôvodom, prečo súd nevyhodnotil popísané konanie žalobcu za
ľahkomyseľné v zmysle § 196 ods. 2 písm. c/ ZP, teda ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie.

21. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti sa preto určenie miery zavinenia

žalobcu na predmetnom pracovnom úraze v rozsahu 90 % javí ako neprimerane prísne. Podľa názoru
súdu spravodlivému usporiadaniu vzťahu medzi žalobcom a žalovanou zodpovedá určenie rozsahu
zodpovednosti každej sporovej strany za škodu vzniknutú predmetným pracovným úrazom vo výške
50 %, ktoré odráža porušenie povinnosti žalobcu nezasahovať do pohyblivých a rotujúcich častí strojov
a zariadení, porušenie povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi pri práci potrebné účinné osobné

ochranné pracovné prostriedky, ako aj ďalšie skutkové okolnosti vzniku pracovného úrazu a úrazového
deja čo do objektívnej aj subjektívnej stránky. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

22. Ďalšie žalobcom namietané skutočnosti a okolnosti súd nevyhodnotil za natoľko významné, aby boli

spôsobilé podstatným spôsobom zmeniť uvedený právny záver.
22.1. Povinnosť zamestnávateľa opatriť pohyblivé a rotujúce časti strojov a zariadení ochranným krytom
nie je absolútna (porov. § 3 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z.). Vhodnosť umiestnenia a
osadenia krytu alebo realizácia zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom iných
opatrení než krytom závisí aj od technických možností a technického uspôsobenia daného zariadenia

a pri zachovaní potrebnej miery praktickosti. V tejto súvislosti možno poukázať na svedeckú výpoveď
svedka Q. S., ktorý sa k možnosti zabezpečenia danej uťahovačky krytom z praktického aspektu
vyjadril negatívne, že „u nás žiaden kryt nemôže byť, lebo by vám akýkoľvek kryt zavadzal“. Pokiaľ
však pracovník drží jednou rukou spúšťač tohto zariadenia, v prípade potreby môže kedykoľvek chod
predmetného zariadenia zastaviť.

22.2. K námietke, že predmetné uťahovacie zariadenie nespĺňalo základné požiadavky pre jeho
uvedenie na trh a do prevádzky, súd poznamenáva, že počas konania nevyšlo najavo, že by šlo o
chybný a nebezpečný prístroj, ktorý by dôvodne vyvolával zvýšené riziko poškodenia zdravia pri práci.
Takáto skutočnosť nevyplynula ani z výsluchu žalobcu, ani z výsluchu ďalších zamestnancov žalovanej
Y. Q. a Q. S.. V konaní nebola zistená nadmerná chybovosť alebo poruchovosť predmetnej uťahovačky,

ale práve naopak, jej preventívna údržba vrátane kontroly skrutkovača-vretena po mechanickej stránke
bola pravidelne vykonávaná, naposledy tri dni predo dňom vzniku pracovného úrazu, t. j. 22. júna 2015
(porov. listinu založenú v spise na č. l. 117 rub). Zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške
elektrického zariadenia z 12. augusta 2013 popritom vyplýva, že tieto boli kvalifikovaným odborným
technikom vykonané, pričom bolo skonštatované, že „kontrolovaná elektrická inštalácia a elektrické

zariadenia vyhovujú technickým normám a sú schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky“ (porov.
listinu založenú v spise na č. l. 117). Ak by sa aj pripustilo, že predmetná uťahovačka mohla vykazovať
zvýšený výkyv (čo sa ale v kontexte uvedeného javí ako menej pravdepodobné), nešlo podľa názoru
súdu o tak podstatnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá prehodnotiť súdom ustálenú mieru zavinenia
zamestnanca a zamestnávateľa na vzniku predmetného pracovného úrazu vo výške 50 % u každého z

nich. Spomenuté listiny skôr svedčia o tom, že predmetné uťahovacie zariadenie bolo vo vyhovujúcom
technickom stave a príčinou pracovného úrazu žalobcu nebola jeho porucha.

23. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Vo svetle uvedenéhosa už súd bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobcu, nakoľko túto nepovažoval za relevantnú
pre posúdenie veci súdom a vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú nedôvodnosť žalobou
uplatneného procesného nároku žalobcu čo do určenia zodpovednosti zamestnávateľa nad rozsah 50

%.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 2 CSP, pretože každá
zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Porovnaním uvedených čiastočných úspechov
vyplýva, že v rozhodovanom spore mala každá sporová strana mala procesný úspech rovnaký, preto

súd podľa § 255 ods. 2 in fine CSP rozhodol, že žiadna zo strán ani intervenient nemajú na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.