Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413766
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124413766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX, B., právne zastúpeného JUDr. Slavomírou Kurinskou, s.r.o.,
so sídlom Záborského 2, 036 01, Martin, IČO: 56 886 446, proti žalovanej: Obec Turčianske Jaseno, so
sídlom Turčianske Jaseno 24, 038 02, IČO: 00 316 679, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01, Martin, IČO: 36 715 352, v konaní o zaplatenie
7.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n á žalobcovi zaplatiť sumu 7.000 € spolu s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 22.9.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupodanouvupomínacomkonanínaOkresnýsúdBanskáBystricadňa29.10.2024apoodpore

žalovanej postúpenou na návrh žalobcu na Okresný súd Martin, sa žalobca proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 7.000 € titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne
za obdobie od 21.9.2024 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná rozhodnutím č. 625/237/2020-Pi-pr zo
dňa 28.9.2020 uložila žalobcovi v priestupkovom konaní pokutu vo výške 7.000 €. Žalobca sa voči
označenému rozhodnutiu žalovanej odvolal a žiadal toto rozhodnutie zrušiť. Okresný úrad v Žiline, odbor

výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/
Rep rozhodnutím zo dňa 8.6.2021 rozhodnutie žalovanej potvrdil. Žalobca podal vo veci správnu
žalobu, ktorú Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č. k. 14S/34/202-113 z 9.9.2021. Následne podal
žalobca voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline kasačnú sťažnosť 22.7.2021 na Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

3. Žalovaná podala návrh na exekučné konanie voči žalobcovi a ako exekučný titul uviedla Rozhodnutie

obce Turčianske Jaseno č. 625/237/2020-Pi-pr, vydané 28.9.2020, ktorým žalovaná uložila žalobcovi
pokutu vo výške 7.000 €. Exekučné konanie č. 207EX 195/23 začalo dňa 15.5.2023. Žalobca dňa
30.5.2023 zaplatil do exekučného konania č. 207 EX 195/23, sumu 8.247,05 €, ktorá pozostávala zpohľadávky (pokuty) vo výške 7.000 € a trov exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 1.247,05 €.

4. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie č. 625/237/2020-Pi-pr vydané obcou E. F. dňa 28.9.2020
(žalovanou) nemohlo byť exekučným titulom na základe ktorého bola vykonaná exekúcia č. 207 EX
195/23, keďže nebolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Vymáhaním pohľadávky vo výške
7.000 € v exekučnom konaní č. 207 EX/195/23 v prospech žalovanej, v ktorom exekučnom konaní bola
žalovanáuspokojená,vznikložalovanejbezdôvodnéobohateniepredstavujúce7.000€,vydaniaktorého

sa žalobca domáhal.

5. Žalobca vyzval žalovanú podaním označeným „Predžalobná upomienka“ datovaným 20.9.2024 k
zaplateniu sumy 7.000 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne.

6. Svoje nároky žalobca odôvodnil ust. § 451 a 456 Obč. zákonníka.

7. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie žalovanej č.j. 625/237/2020-Pi-pe.
zo dňa 28.9.2020 o priestupku uloženie pokuty, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby
a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy č. spisu OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004, ktorým
bolo vyššie uvádzané rozhodnutie žalovanej obce potvrdené a tiež rozsudok Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.1.2024, ktorým bolo zrušené vyššie uvádzané rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca tiež pripojil detail pohybu na účte v banke, ktorým preukázal
odoslanú dobrovoľnú platbu na úhradu exekúcie č. 195/23 v sume 8.247,05 €, tiež pripojil predžalobnú
upomienku zo dňa 20.9.2024.

8. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

9. Žalovaná na ňu prvýkrát reagovala odporom voči platobnému rozkazu, v ktorom dôvodnosť žaloby
namietala a uviedla, že žalovaná uložila žalobcovi rozhodnutím č. k. 625/237/2020-Pi-pr- zo dňa

28.9.2020 (ďalej len „Rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty“) pokutu vo výške 7.000 € za to, že
sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) tým, že v období jesenných mesiacov roku 2019 začal na
pozemku parc. reg. č. C-KN 1927, k. ú. E. F. uskutočňovať stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného
povolenia a tiež priestupku podľa § 105 ods. 4 stavebného zákona tým, že stavbu „Rekreačná chata“

uskutočňoval v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, ktorý nie je
určený na zastavanie čím sa dopustil porušenia § 54, § 55 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona.

10. Okresný úrad Žilina rozhodnutím OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 8.6.2021 zamietol
odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu žalovanej o uložení pokuty a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne

správne.

11. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 14S/34/2021 zo dňa 9.9.2021 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej o uložení pokuty.

12. Následne Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.1.2024 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14S/34/2021 zo dňa 9.9.2021 tak, že rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej úpravy č. OU-ZA-
OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 8.6.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. V prvom rade žalovaná poukázala na skutočnosť, že vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho
správneho súd SR nebolo zrušené rozhodnutie žalovanej o uložení pokuty. Najvyšší správny súd
SR rovnako nekonštatoval, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, ktorým v roku 2019
začal na pozemku parc. reg. č. C-KN 1927, k. ú. E. F. uskutočňovať stavbu „Rekreačná chata“ bez
stavebného a v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, kde je zakázaná

výstavba. Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rozhodnutí žalovanej o uložení
pokuty absentuje správna úvaha o uložení druhu a výšky sankcie a z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej úpravy č. OU-
ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 8.6.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Jeteda zrejmé, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, pričom úlohou Okresného úradu Žilina bude
vec znova prejednať a rozhodnúť o druhu a výške sankcie v súlade s názorom Najvyššieho správneho
súdu SR uvedenom v jeho rozhodnutí.

14. Exekučný titul – rozhodnutie žalovanej č. k. 625/237/2020-Pi-pr- zo dňa 28.9.2020 nebol Najvyšším
správnym súdom zrušený, pričom exekučné konanie vedené pod sp. zn. 207 EX 195/23 súdnym
exekútorom JUDr. Andrea Ondrejková, Na križovatkách 47, 821 04 Bratislava, IČO: 36 068 331 bolo
vykonané na základe vykonateľného exekučného titulu, teda v súlade s ustanoveniami Exekučného

poriadku.

15. V prípade, ak by Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy
a následne by Okresný úrad Žilina zmenil rozhodnutie žalovanej o uložení pokuty tak, že by uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej pokutu, prípadne ak by Okresný úrad Žilina zrušil toto rozhodnutie
a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie a žalovaná by po opätovnom prejednaní veci

uložila žalobcovi pokutu, došlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu (žalovaná na okraj
uviedla, že podľa § 105 ods. 4 stavebného zákona môže správny orgán uložiť žalobcovi za protiprávne
konanie, ktorého sa dopustil pokutu až do výšky 165.969,59 €). V takom prípade by sa musela žalovaná
opakovane domáhať od žalobcu zaplatenia pokuty, a to možno až prostredníctvom núteného výkonu
rozhodnutia, ako tomu bolo v prípade výkonu rozhodnutia žalovanej o uložení pokuty zo dňa 28.9.2020.

16. K odporu žalovaná nepripojila žiadne listinné dôkazy.

17. Žalobca na odpor žalovanej reagoval podaním zo dňa 26.2.2025, z ktorého vyplynulo, že na žalobe
zotrváva a uviedol, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) rozsudkom 4Stk/21/2022,

vydaným 31.1.2024 (ďalej aj ako „Rozsudok“) zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OUZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep
zo dňa 8.6.2021 (ďalej aj ako „Odvolacie rozhodnutie“) Odvolacím rozhodnutím tento orgán rozhodol
o odvolaní voči rozhodnutiu Obce Turčianske Jaseno č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.9.2020 (ďalej aj
ako „Pôvodné rozhodnutie“), a vrátil vec na ďalšie konanie Okresnému úradu v Žiline, odbor výstavby

a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj ako „Odvolací orgán“). Ak NSS SR
súd zrušil Odvolacie rozhodnutie, ktorým tento orgán rozhodol o odvolaní žalobcu voči Pôvodnému
rozhodnutiu a vrátil vec na ďalšie konanie, stratilo Pôvodné rozhodnutie svoju účinnosť. Ak nebolo ku
dňu podania rozhodnuté o Pôvodnom rozhodnutí a Pôvodné rozhodnutie v spojení s potvrdzujúcim
Odvolacím rozhodnutím nemohlo ku dňu podania nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, teda

nemohlo byť exekučným titulom. Pôvodné rozhodnutie stratilo svoju účinnosť. Ak aj žalovaná podala
návrh na vykonanie exekúcie na základe Pôvodného rozhodnutia v spojení s Odvolacím rozhodnutím,
ktoré predstavovali v momente podania návrh na exekučný titul, po právoplatnosti rozsudku NSS SR
odpadol právny dôvod na získanie plnenia od žalobcu vo výške 7.000 €, ktorá suma bola vymožená
v exekučnom konaní č. 207 EX/195/23, ktoré začala upovedomením o začatí exekúcie datované

15.5.2023. Žalovaná bola povinná túto sumu vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451
Občianskeho zákonníka v platnom znení z dôvodu, že právny dôvod na plnenie odpadol. Ak by bolo
Pôvodné rozhodnutie v spojení s Odvolacím rozhodnutím v súlade so zákonom, žalobca by nikdy nebol
plnil žalovanej, teda nikdy by žalovanej nebol zaplatil sumu 7.000 €.

18. Nie je pravdou, čo tvrdila žalovaná, že Odvolacie rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu, že v Pôvodom
rozhodnutí a následne aj v Odvolacom rozhodnutí absentuje úvaha o uložení druhu a výšky sankcie.
NSS SR Odvolacie rozhodnutie zrušil najmä z dôvodu, že ak bol žalobca postihnutý za dva priestupky,
mala byť aplikovaná absorpčná zásada a uložená sankcia za priestupok najprísnejšie postihnuteľný.
Výška uloženej sankcie nebola v Pôvodnom rozhodnutí a ani v Odvolacom rozhodnutí zdôvodnená.

NSS SR konštatoval, že prvostupňový orgán a odvolací orgán vec nesprávne právne posúdili v otázke
dodržiavania zásad trestného práva pri ukladaní trestov pri súbehu správnych deliktov. Argumentácia
žalovanej, že za konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je možné uložiť sankciu až do výšky 165.969,59
€ je nepatričná, pretože v odvolacom konaní nemôže byť sankcia uložená v Pôvodnom rozhodnutí
zvýšená. Dokonca podľa právneho názoru NSS SR bude potrebné aplikovať absorpčnú zásadu. S

poukázaním na vyššie uvedené, odvolací orgán už môže zmeniť Pôvodné rozhodnutie ale už nemôže
vydať rozhodnutie identické rozhodnutie.

19. Žalovaná sa už k tomuto podaniu pred nariadením pojednávania nevyjadrila.20. Na pojednávaní, ktoré súd nariadil na 15.5.2025, vypočul prednes právnych zástupcov strán sporu
a vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré strany sporu pripojili do súdneho spisu.

21. Právna zástupkyňa žalobcu nad rámec argumentácie, ktorá bola uvedená v písomných podaniach
žalovanej strany, uviedla, že potom, čo Najvyšší správny súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu
v správnom konaní, tak v tomto prípade už nemôže byť ukladaná sankcia z dôvodu, ktorý uvádza
ust. § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho

spáchania uplynuli dva roky. Ide prekluzívnu lehotu, ktorá bola už prekročená a preto v správnom konaní
voči žalobcovi nemôže byť rozhodnuté o uložení nejakej sankcie. V súčasnosti odvolacím orgánom nie
je Okresný úrad Žilina, ale Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave a to v dôsledku novely Zákona o územnom plánovaní účinnej od 1.4.2024. Podľa názoru
právnej zástupkyne žalujúcej strany odvolací orgán v tomto správnom konaní už nemôže uložiť sankciu
s poukazom na ust. § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ale môže vec vybaviť dvomi spôsobmi a to

buď že konanie zastaví podľa § 76 ods. 1 písm. f) priestupkového zákona, alebo vec odloží podľa §
66 ods. 2 písm. e) Zákona o priestupkoch, o čom upovedomí len poškodeného. Právna zástupkyňa
žalobcu poukázala na skutočnosť, že právny dôvod plnenia žalobcu žalovanej odpadol a bezdôvodné
obohatenie v tomto smere na strane žalovanej nastalo.

22. Právny zástupca žalovanej strany sa pridržal písomných vyjadrení žalovanej strany a konštatoval,
že žalobca plnil na základe rozhodnutia žalovanej, ktoré rozhodnutie zrušené nebolo, preto žalovaná
strana nemá za to, že by právny titul plnenia žalobcu odpadol a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. E 74/2019.

23. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav veci:

24. Rozhodnutím žalovanej obce ako príslušného stavebného úradu podľa § 117 ods. 1 Zákona č.
50/1976 Zb. č.j. 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.9.2020 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania
priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. b) Zákona č. 50/1976 Zb. s podľa § 105 ods. 4 Zákona č. 50/1976

Zb. tým, že porušil ustanovenia § 54, § 55 ods. 1 a § 126 stavebného zákona, za čo mu žalovaná
obec ako príslušný stavebný úrad a teda aj orgán štátnej správy, uložila pokutu vo výške 7.000 €, ktorú
bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovanej obce
tam uvedený. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy
svojím rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004 zo dňa 8.6.2021 zamietol odvolanie, ktoré

podal žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu obce a napadnuté rozhodnutie obce potvrdil.

25. Medzi stranami sporné nebolo sporné, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej
o uložení pokuty žalobcovi žalovaná viedla exekúciu na vymoženie pokuty a z detailu pohybu na účte
žalobcu vyplynulo, že žalobca v prospech žalovanej na úhradu pohľadávky vymáhanej exekúciou,

zaplatil dňa 30.5.2023 sumu 8.247,05 € (z čoho časť nad sumu 7.000 € zrejme tvorili trovy exekúcie tak,
ako to žalobca uviedol v žalobe a ktorú skutočnosť žalovaná strana nikdy nerozporovala).

26. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/21/2022 zo dňa 31.4.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť 6.3.2024, bolo zistené, že žalobca sa domáhal preskúmania a následne zrušenia vyššie

uvádzaného rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej
stavebnej správy, so sídlom v Žiline v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline, ktorý rozsudkom č.k.
14S/34/2020-113 zo dňa 9.9.2021 správnu žalobu žalobcu zamietol. Tento rozsudok Krajského súdu
v Žiline ale bol zmenený vyššie uvádzaným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR a to tak, že
rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej

správy bolo zrušené a vec bola tomuto odvolaciemu orgánu vrátená na ďalšie konanie.

27. Táto situácia, ktorá nastala po rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR znamená, že v čase
rozhodovania okresného súdu neexistuje právoplatné rozhodnutie žalovanej o uložení správnej sankcie
a totiž pokuty žalobcovi vo výške 7.000 €. Samotné rozhodnutie žalovanej síce zrušené nebolo, ale

nie je právoplatné a musí byť predmetom prieskumu príslušného odvolacieho orgánu podľa stavebných
predpisov. Z výzvy na vyčíslenie trov konania z 31.7.2024, ktorú Správny súd v Banskej Bystrici zaslal
žalobcovi, vyplynulo, že od 1.4.2024 došlo v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. Zákona č. 200/2022 Z.z.
o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 Zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnejspráve pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení Zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plávaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) k prechodu práv a povinností okresných
úradov v sídle kraja, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy na Úrad pre

územné plávanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave.

28. Tým, že rozhodnutie žalovanej ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku a bola mu uložená administratívna sankcia – pokuta vo výške 7.000
€, stratilo svoje účinky spočívajúce v jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, odpadol podľa presvedčenia

súdu dôvod plnenia (zaplatenia pokuty) v prospech žalovanej ako správneho orgánu, ktorý pokutu uložil.

29. Tým podľa presvedčenia súdu nastala situácia, ktorú predpokladá ust. § 451 ods. 2 Obč.
zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

31. Pokiaľ žalovaná strana argumentovala rozhodnutím R 74/2019 Zbierky stanovísk Najvyššieho

súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014 sp. zn. 7Cdo/85/2013) šlo podľa presvedčenia
súdu o inú právnu situáciu, než bola súdom zistená v prejednávanej veci. Podľa právnej vety vyššie
uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR „ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré
bolo následne zrušené, alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje
len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa

hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo, či nebolo zrušené, alebo stratilo svoju účinnosť“. Je zrejmé
z odôvodnenia tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, že žalobcovia v danej veci sa domáhali
vrátenia plnenia, ktoré bolo v prospech žalovanej poskytnuté v rámci exekúcie na splnenie povinnosti
uloženejplatobnýmrozkazom,ktorýkeďženeboldoručenýdovlastnýchrúk,nenadobudolprávoplatnosť

a vykonateľnosť. V tomto prípade šlo ale o plnenie, ktoré vyplývalo z obchodno-právneho nároku
a platobný rozkaz, ktorý bol vydaný, aj keď nenadobudol, právoplatnosť, deklaroval len dôvod plnenia,
ktorý existoval podľa noriem hmotného, avšak súkromného práva.

32. V prejednávanej veci Okresného súdu Martin ale plnenie, ktoré žalobca poskytol, bolo plnením

na zaplatenie sankcie, ktorý nárok žalovaná svojím rozhodnutím vydaným v správnom konaní proti
žalobcovi, priamo konštituovala. Nešlo teda o plnenie, ktoré malo byť žalobcom žalovanej poskytnuté na
základe nejakého už predtým existujúceho hmotnoprávneho stavu a na ktoré by žalovaná mala nárok
aj bez vydania rozhodnutia o uložení pokuty. Preto podľa presvedčenia súdu nie je možné spomínané
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 74/2019 aplikovať na prípad v prejednávanej veci.

33. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti
žalovanej, ktoré žalovaná získala plnením na základe neprávoplatného rozhodnutia o uložení pokuty
v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd preto žalobcovi priznal požadovanú istinu v sume 7.000 €.
Súčasne žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka

v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Žalujúca strana požadovala úroky z omeškania odo dňa, ktorý nasledoval po doručení výzvy žalobcu

žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.000 € (viď výzva zo dňa 20.9.2024 na č.l. 31).
Tátovýzvaboladoručenážalovanejpodľadoručenkydňa20.9.2024akeďžeideodlh,ktorýpredpokladá
ust. § 563 Obč. zákonníka, žalovaná mohla plniť 21.9.2024 a dňom 22.9.2024 sa dostala do omeškania.Súd preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania až od 22.9.2024 a pokiaľ ide o nárok za deň
21.9.2024, v tejto nepatrnej časti žalobu žalobcu zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a to aplikujúc článok 4 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, keďže žalujúca strana bola neúspešná skutočne v nepatrnej časti uplatneného
nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.