Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439335
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123439335.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,právnezastúpená:JUDr.BaltazárMucska,advokát
so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 132 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 132 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25%ročnezosumy132eurod11.09.2023dozaplatenia,atodo trochdníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca
domáhalvočižalovanémuzaplatenia sumy132Eurspolusúrokomzomeškaniaanáhradytrovkonania.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,žedňa02.06.2023došlovBytčikdopravnejnehode,priktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou

motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 959/2023 zo dňa 27.07.2023, na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
27.7.2023 do 3.8.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii

iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 10032023 splatnú dňa
18.08.2023 na sumu 558 EUR s DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.

Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.08.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 558 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladovúčelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 30.08.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 426 EUR. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe

svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy

predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 09.09.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.08.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor (č. l. 22 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že nájomné za náhradné vozidlo
po ukončení opravy poškodeného vozidla nie je nutné ani účelné. Z predloženej faktúry vystavenej
žalobcom vyplýva, že opravca dal právnemu predchodcovi žalobcu opravené motorové vozidlo dňa 1.
augusta 2023 (utorok). Žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 132 eur bez DPH za

2 dni nájmu náhradného vozidla (2. august 2023 - 3. august 2023) po ukončení opravy poškodeného
vozidla. K tomu uviedla, že skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v
rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne, zodpovedajúce parametrom pôvodnej veci. z
užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než

doba deklarovanej opravy (do 1. augusta 2023) bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné
náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o náhradné vozidlo, prenajaté
dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné (poškodené) vozidlo.
Žalovaná teda poukázala na to, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla je nutné považovať dobu
od27.júl203do1.august2023,kebybolovozidloopravené,atedakedypoškodený(právnypredchodca

žalobcu) opravené vozidlo mohol znova objektívne využívať. To, že sa poškodený rozhodol čakať do
vystavenia krycieho listu zo strany žalovanej, aby nemusel opravu poškodeného motorového vozidla
uhradiť z vlastných zdrojov a následne čakať na jej preplatenie, bolo výlučne rozhodnutím poškodeného,
čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Žalovaná ďalej namietla úrok z omeškania, ktorý nie
je dôvodný a to z dôvodu, že žalobný nárok považuje čo do základu nedôvodný, teda za nedôvodný

je aj úrok z omeškania.

4. Žalobca v replike na č.l. 46 spisu vo vzťahu k predmetu konania uviedol, že žalovaný v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla
s poukazom na dátum vystavenia faktúry za opravu dňa 01.08.2023, podľa ktorej údajne opravca dodal

právnemu predchodcovi žalobcu opravené motorové vozidlo dňa 01.08.2023. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej
súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti

a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej
doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalovaný spolu s odporom predložil
faktúru vystavenú autoservisom AT a.s. zo dňa 01.08.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce
vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 01.08.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter

tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej
zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného
vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu zo strany žalovaného. Považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil
všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti

so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho
strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo
opraviť v autoservise AT a.s., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným
servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, žejeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Na preukázanie existencie zmluvného
vzťahu medzi autoservisom a žalovaným predložil súdu návrh na vykonanie dokazovania dožiadaním,
aby vyzval autoservis AT a.s., IČO: 36 386 766, so sídlom Dlhá 84, 010 09 Žilina, na predloženie zmluvy

o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom a žalovaným. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania
opraveného vozidla poškodenému, poukázal na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo
sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom
vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si

mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp.
po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane
skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla. Autoservis mal až po vystavení a doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude
poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto až po doručení krycieho listu dňa 02.08.2023 bol
poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si vyzdvihol najbližší pracovný

deň, t. j. 03.08.2023. Poukázal ďalej na to, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v
dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k
vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k

navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami
na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za
účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie

vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej zotrval na uplatnenom úroku z omeškania.

5. Žalovaný v duplike na č.l. 74 spisu uviedol, že nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než
doba deklarovanej opravy bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o náhradné vozidlo, prenajaté dočasne po dobu,
keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné (poškodené) vozidlo. Dĺžka nutnej
doby zapožičania sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia plnenia vo forme náhrady škody. Z

faktúry opravcu za opravu č. 23014963 zo dňa 1. augusta 2023, splatnej dňa 15. augusta 2023,
vyplýva, že motorové vozidlo bolo opravené dňa 1. augusta 2023 (uvedené nie je medzi stranami sporu
sporné), a poškodený si tak mohol svoje opravené vozidlo prevziať už v tento deň. Pokiaľ tak neurobil,
uvedené nemôže íst' na ťarchu škodcu, resp. žalovanej ako poisťovateľa škodcu. Momentom opravy
totižto odpadla potreba používať a prenajímať náhradné vozidlo. Uviedol, že okamžik vystavenia či

nevystavenia tzv. krycieho listu (oznámenie poisťovne o poskytnutí plnenia) poisťovňou je bez významu
pre zistenie výšky škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla, pretože príčina
vzniku škody je opravou poškodeného vozidla odstránená. obdobie od 2. augusta 2023 - 3. august
2023), nemožno dávať do príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 2. júna 2023, za ktorú
je zodpovedný povinne zmluvne poistený u žalovanej. Žalobca svojou argumentáciou dáva dokopy

(zmiešava) povinnosť poisťovne plniť za škodcov v prospech poškodeného z titulu jeho zákonného
poistenia zodpovednosti s povinnosťou včas likvidovať poistnú udalosť v zmysle § 11 ods. 6 v spojení
s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Z vyššie uvedených ustanovení je však zrejmé, že samotný
zákon č. 381/2001 Z. z. uvádza iba dve lehoty, podľa ktorých je poisťovateľovi ukladaná povinnosť,
ktorá zo strany žalovanej bola dodržaná. Žalovaná promptne skončila šetrenie a poskytla poistné

plnenie listom už zo dňa 2. augusta 2023 v nadväznosti na doručenú faktúru za opravu zo dňa 1.
augusta 2023. Navyše je potrebné poukázať na samotnú splatnosť faktúry za opravu, ktorá bola až
dňa 15. augusta 2023. Preto servis nie je oprávnený uplatniť zádržné právo, ktoré podľa § 15ls ods.
1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť iba na splatnú pohľadávku. 13. Neoprávnené zadržiavanie
vozidla poškodeného po vykonaní jeho opravy (ukončení prác autoservisu na vozidle a jeho plnej

prevádzkyschopnosti) autoservisom, a týmto spôsobenú nemožnosť užívania vozidla poškodeným
nemožno dávať do príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods.
2 OZ. V takomto prípade by za vznik škody u poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného
vozidla zodpovedal autoservis v dôsledku svojho protiprávneho konania (§ 420 ods. 1 OZ). Preto pokiaľžalobca argumentuje tvrdením, že poškodený si nemohol vozidlo prevziať z autoservisu po vykonaní
opravy bez vystavenia krycieho listu a bez doručenia krycieho listu servisu, táto argumentácia neobstojí,
nakoľko zo žiadneho ustanovenia Občianskeho ani Obchodného zákonníka nevyplýva oprávnenie

vykonávateľa diela, teda opravy, zadržiavať vyhotovené dielo, teda opravené motorové vozidlo v čase,
keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte splatná (pozn. samotná splatnosť
faktúryzaopravubolaaždňa15.augusta2023).Poznamenala,žemedziautoservisomažalovanýmako
poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis
bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu žalovanou.

V tejto súvislosti poukázal aj na to, že autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku
na náhrady škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovanej ako poisťovateľa
voči poškodenému. Preto, ak žalobca predložil potvrdenie o bežnej praxi, v prevažnej väčšine prípadov
(najmä, ak sa jedná o zmluvné autoservisy alebo nie je inak vopred dôvodne zabezpečená úhrada
opravy) sa jedná o prax, ktorá pri konaní so spotrebiteľom je v rozpore s povinnosťami dodávateľa
konaťbezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Akmáautoservispochybnostioúmyslepoškodenéhoa

poisťovne uhradiť cenu opravy, musí tieto pochybnosti uviesť pred samotným prijatím vozidla do opravy
tak, aby sa mohol poškodený - objednávateľ rozhodnúť, či využije služby daného servisu, využije iný
autoservis, prípadne upozorní na tento
stav poisťovňu, ktorá môže pred vykonaním opravy vystaviť krycí list (podľa cien práce, materiálov
a stanovených postupov pre opravu) na účelom zabezpečenia úhrady, prípadne akceptovať aj inak

zvýšené náklady spojené s odstránením škody, ako sú napríklad aj náklady spojené so zabezpečením
náhradného vozidla počas opravy. Žalovaná do konania doložila tzv. Potvrdenia o bežnej obchodnej
praxi predložené žalobcom v iných skutkovo obdobných prípadoch. Z ich obsahu je evidentné, že sú
ako cez „kopirák“, naformulované výlučne pre potreby žalobcu v postavení prenajímateľa náhradných
vozidiel, pričom z nich je zrejmé, že sa vo všetkých prípadoch odvolávajú na nasledovné : „ V prípade, že

poisťovňa je zmluvným partnerom nášho autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí
list. Žalovaný v neposlednom rade poznamenal, že ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovanou
ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by
podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany autoservisu, by podľa
platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byt' platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka

daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného
ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Vo vzťahu k návrhu na predloženie
zmluvy uviedol, že predmetný návrh žalobcu nepovažuje za hospodárny, nakoľko medzi stranami sporu
nie je sporné, že opravu vykonával autorizovaný a zároveň zmluvný servis žalovanej. Ďalej namietol
úroky z omeškania.

6. V konaní bol po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica, vznesený nesúhlas s postúpením
zo strany Mestského súdu Bratislava IV. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.05.2024, sp. zn.
5NcC/13/2024-65 rozhodol, že miestne príslušný je Okresný súd Žilina.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.06.2025 a 02.10.2025. Uvedené pojednávania vykonal
za účasti právnej zástupkyne žalobcu, právny zástupca žalovaného sa nariadených pojednávaní
nezúčastnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, požiadal o ospravedlnenie.

8. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných

ustanovení:

9. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné

plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

10. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovaniepotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol

rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa

odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

16. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

21. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 132 eur, ako nárok vyplývajúci z poistenia
zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody

zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

23. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhraduškody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,
ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods. 1
zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g)

zákona o PZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].
Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa 2.6.2023

došlo v Bytči k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľomvčasedopravnejnehodybolaA.B.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XXX/X,D.(poškodená).Kvzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.
Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodená za účelom zabezpečenia svojich
potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičala náhradné vozidlo u žalobcu (po dobu
opravy jeho poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o nájme

dopravného prostriedku č. 959/2023 zo dňa 27.07.2023 (č. l. 9 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol
poškodenej vozidlo od 27.07.2023 do 03.08.2023 za denné nájomné 77 Eur, zmluvné nájomné v sume
66 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur (osobný automobil Hyundai Kona,
AT).Poškodenámalavypožičanévozidlopodobu8dní.Zanájomvozidlažalobcavyúčtovalžalovanému
faktúrou č. 10032023 (č. l. 11 spisu) splatnou dňa 18.08.2023 sumu 465 eur bez dph, 558 eur s dph.

V uvedenej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur
s dph. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného. Uvedené
skutkovéokolnostibolinespornépodľa§151ods.1CSP,pričomzároveňvkonaníneexistovaladôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186
ods. 2 veta prvá CSP.

25. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku vo výške 558 eur s DPH voči žalovanému na
žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.08.2023 (č. l. 11 rub
spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.08.2023 adresovanej žalovanému (č. l. 12
rub spisu).

26. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú
súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca
stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Rovnako nebola v konaní sporná ani
pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase

poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

27. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.08.2023 (č. l. 14 rub spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodenej, sumu 426 eur. Priznaná suma mala zodpovedať prenájmu náhradného vozidla

po dobu od začatia doby nájmu do vystavenia faktúry za opravu vozidla 01.08.2023. V cene priznanej
doby nájmu je započítaný aj poplatok za pristavenie vozidla.

28.Žalovanývkonaníuviedol,žeuznalnáhraduzanájomnáhradnéhovozidlazaobdobieod27.07.2023
do 01.08.2023, t.j. za obdobie 6 dní. Preto žalobcovi uhradil sumu 426 eur bez dph.

29. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za čas od
02.08.2023 do 03.08.2023, tzn. za dobu 2 dní, ktorú žalovaný učinil spornou z dôvodu, že sa jednalo
o dobu po oprave poškodeného vozidla.

30. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č.
10802024uvádza,žežalovanýnerozporovaljehopovinnosťnahradiťškodu,ktorápoškodenémuvznikla
titulom nájmu náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou.

31. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatenímpožičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená

(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

32. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje nájomné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodeného.

33. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodená používať
svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musela prenajať náhradné vozidlo. V danom
prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostala do situácie že si bola nútená prenajať náhradné
vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom

dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou.

34. Súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže

opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky
poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Súd
mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala
prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 18.06.2024, pričom poškodená o možnosť
disponovaťsvozidlomprišlaažvčase,keďsitohovozidlonechalaopraviťvautoservisedňa27.07.2023,

ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (č.l.
10 rub spisu). Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy
na prenájom náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 27.07.2023, čo vyplýva zo zmluvy o nájme
(č.l. 9 spisu). Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného
vozidla poškodenou a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nebyť poškodenia vozidla,

ku ktorému došlo pri nehode, poškodená by nemusela vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť,
ale mohla svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bola nútená dať vozidlo do opravy v autoservise,
počas tejto doby si prenajala náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodenej (č.l. 10
spisu) vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu že nemala k
dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo. V konaní teda bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody

a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný,
ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenému vo forme
preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenej celú vzniknutú
škodu, ale iba jej časť.

35. Ako súd uviedol, žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla od
02.08.2023 do 03.08.2023, pretože v tento deň bolo vozidlo už opravené a teda podľa žalovaného
servis neoprávnene zadržiaval opravené vozidlo a nevydal ho po oprave ihneď poškodenej, ale čakal
na doručenie krycieho listu.

36. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodenej v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

37. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,

vyjadrenia autoservisu, čestného prehlásenia od poškodenej. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodená mala akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodenej, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za

dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
dopravnou nehodou.38. Rovnako súd je toho názoru, že poškodená nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až
po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej
opravené vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a jeho doručení autoservisu mohla

poškodená prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať
od poškodenej, ktorá vinou poistenca žalovaného bola obmedzená v užívaní svojho vozidla a na
zabezpečenie svojich životných potrieb si prenajala náhradné vozidlo, aby vopred uhradila sumu
pomerne vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom
následnečakalanajejpreplatenieodpoisťovne.Jevšeobecneznámouobchodnoupraxou,ževprípade,

že v prípade krytia plnenia poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí
list sa používa pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči opravovni,
aby opravovňa mala istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave
zákazníkovi. V konaní nie je sporné, že poškodená ukončila nájom náhradného vozidla v nasledujúci
pracovný deň po vystavení krycieho listu, čo súd považuje na bezodkladné ukončenie nájomnej zmluvy,
keď v konaní nebola preukázaná možnosť prevzatia opraveného vozidla na základe vystavenia krycieho

listu už v momente vystavenia krycieho listu.

39. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom

prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať
úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by
mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
auplatňovanouškodou.Vkonanítedanebolopreukázanéžiadnevybočenie,ktorébyviedlokprerušeniu

príčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanákladmi,ktorévzniklivsúvislostisnájmomnáhradného
vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne
došlo k škode na majetku poškodenej, ktorá si bola nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý
prenájom zaplatila (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu
náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú nemala k dispozícii (v dôsledku

škodovej udalosti), svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodená bola vylúčená z užívania svojho
motorového vozidla po celú dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo (nie jej vinou) k dispozícii. Tento záver
je odzrkadlením právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. III. ÚS 602/2022-34,
v ktorom bolo uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom,keďdošlokukončeniuopravyhavarovanéhovozidladefactovtedy,keďsaopravenévozidlo

dostane do dispozičnej sféry poškodeného.

40. Svoje motorové vozidlo mala poškodená k dispozícii až dňa 03.08.2023 a to i napriek tomu, že
jej motorové vozidlo malo byť už skôr opravené. Ako súd už ustálil, je bežnou praxou, že opravené
motorové vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu. Aj zo skutočnosti, že faktúra za

opravu motorového vozidla sa doručuje priamo poisťovni (poškodenému) vyplýva, že oprava je hradená
priamo poisťovňou. Je teda zrejmé, že poškodená nežiadala uhradiť poistné plnenie na svoj účet, ale
žiadala, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania
krycieholistužalovaným. Krycílistvtomtoprípadeslúžiakogaranciezaplateniazaopravupoškodeného
motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného). Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného

motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového
vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako
záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi a poisťovňami
nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové
vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové

vozidlo využívať. V predmetnom prípade žalobca súdu predložil Potvrdenie o bežnej obchodnej praxi,
v ktorom autoservis AT a.s. uvádza, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom ich autoservisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa, a tento
doručuje autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Aj

z uvedeného potvrdenia vyplýva, že „čakanie na doručenie krycieho listu“ je bežnou praxou zmluvných
autoservisovžalovaného.Ktomusúduvádza,ževkonanínebolosporné,žebyautoservis,vktorombola
vykonávanáoprava,bolzmluvnýmautoservisomžalovaného,pretoaninevykonalžalobcomnavrhovanýdôkaz na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi autoservisom a žalovaným, pretože takéto
dokazovanie by bolo vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení nadbytočné.

41. Súd k tomu poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025, v ktorom Ústavný
súd v obdobnom prípade konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený

vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Ústavný súd
zdôraznil, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla
môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)
škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť
využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo

14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). V predmetnom posudzovanom prípade
Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia, kedy súd pri rozhodovaní o nároku na
náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy
poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu
poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým

odborným vyjadrením je v v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou
stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov
za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov
súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou
užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu).

42. V rozhodnutí, sp. zn. III. ÚS 322/2025 ďalej Ústavný súd SR konštatoval, že nemožno súhlasiť
s názorom, že poškodený sa má zajímať o stav opravy a ak bola oprava skončená a bola vystavená
faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby si nemusel
prenajímať náhradné vozidlo. Podľa názoru Ústavného súdu SR poškodený účelnosť trvania nájmu

odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené
vozidlo. Za rozhodujúce však Ústavný súd SR považoval skutočnosť, že bola dostatočne preukázaná
bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner
poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení
krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že

skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený.
Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň
doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis potvrdil, že pod číslom špecifikovanej
poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej
poisťovne opravené vozidlo vydal poškodenému.

43. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 27.07.2023 do 03.08.2023. Z faktúry
č. 10032023 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 30 eur s dph a to na základe dohody okrem iného na cene denného nájomného,

zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur s dph. Z uvedených
dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve
dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia.

44. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,

v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený. Je však nutné
uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného
vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola
žalobcom preukázaná. Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti

nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady
spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo
zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so
zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používaťsvoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu
účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou
bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou

udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila
náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia,
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne

žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s
pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej
stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov
z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti

preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu
poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

45. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle

ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla
poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho

názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za
prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však
predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom
a žalovanou.

46. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená prenájmom náhradného vozidla len riešila dôsledky
zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej
udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne
ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodená si prenajala vozidlo v dôsledku poškodenia jej vozidla

a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

47. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/88/2023, v ktorom
konštatoval, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege,
oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom nevidel dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania

krycieho listu.

48. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže
práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia

poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno
ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným
uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť
takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesnástrana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade
bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

49. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
8 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to
faktúrou vo výške 558 eur s dph (na žalobcu bola postúpená cela suma 558 eur s dph). Pri zohľadnení
nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 426 eur, je potom žalobcom v
tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 132 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 558 eur

– uhradená suma: 426 eur = priznaná suma: 132 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne
vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov
vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

50. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 11.09.2023, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 25.08.2023)
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako

právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom
plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho

zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky,
rozdielnastávaibavlehote,odkedykomeškaniudôjde.Vpredmetnomprípadesanejednáonárok,ktorý
konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného plniť v súlade so
zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného
nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania

+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 11.09.2023, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
309/2020 z 14. 10. 2021.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel,
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

56. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.