Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Forgáčová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 74C/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209583
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Forgáčová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425209583.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X,
XXX XX D., proti žalovaným: 1/ RFS s.r.o., IČO: 35 844 361, so sídlom Závodná 30, 821 06 Bratislava,
2/ AC družstvo, IČO: 52 489 582, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu elektronickou poštou dňa 13.10.2025, doplneným poštou dňa 17.10.2025
žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným v 1. a 2. rade prikázal
zdržať sa až do rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti, úkonov smerujúcich k obmedzeniu vstupu

žalobcu do bytu č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na ulici C. X E. D., ktorý
má súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie
F. G. alebo sťaženiu užívania uvedenej nehnuteľnosti alebo vysťahovania žalobkyne z predmetnej
nehnuteľnosti.Zároveňžiadala,abysúdprikázalžalovanýmv1.a2.radeudržiavaťnehnuteľnosťvstave
spôsobilom na jej užívanie a bývanie.

2. Pre objasnenie skutkového stavu žalobkyňa uviedla, že bola bezpodielovým spoluvlastníkom bytu
vo veľkosti podielu 1 a byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ulici C. X E. D. od
narodenia riadne užívala a obývala. Žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom bytu vo veľkosti podielu 3,
avšak byt nikdy reálne nevyužíval a nemal od neho kľúče. Žalovaný v 2. rade získal podiel žalobkyne
vo výške 1/4 na exekučnej dražbe v roku 2025. Žalobkyňa má trvalý pobyt v byte a pravidelne uhrádza
náklady za užívanie nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade poškodili a následne vymenili zámky bytu

a obmedzujú riadne užívanie nehnuteľnosti, čo žalobkyňa zistila v piatok 19.9.2025 v čase medzi
17:30-21:45. Žalobkyňa od uvedeného dátumu do bytu nevie vstúpiť a ani ho užívať. Podľa názoru
žalobkyne neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, aby žalobca nemohol byt
využívať a žalobcovia konajú „svojpomocne“, čo je v rozpore so zákonom.

3. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla že po zistení výmeny zámkov

na byte, vec oznámila polícii. Polícia udalosť zaznamenala a následne žalobkyňa podala trestné
oznámenie. Privolaný zámočník jej byt odmietol sprístupniť, nakoľko jej údaje už neboli zapísané na
liste vlastníctva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodňovala tým, že existuje
oprávnená obava, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade samostatne alebo v koordinácii jej
obmedzujú vstup do bytu a účelovo jej bránia v užívaní nehnuteľnosti, resp. vytvárajú podmienky
vedúce k tomu, aby ju donútili byt opustiť bez toho, aby sa s ňou vopred dohodli na podmienkach

vypratania a vysťahovania, alebo aby na vypratanie nehnuteľnosti získali riadny a vykonateľný príkaz
súdu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá možnosť vo svojom veku nájsť si náhradné bývanie ihneďa aj počas aktuálnej doby obmedzeného užívania bytu musí využívať ubytovanie u známych, pričom
v uzamknutom byte zostali všetky jej veci, vrátane potrebných lekárskych správ.

4. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala žalobkyňa tým, že žalovaný v 1. rade alebo
žalovaný v 2. rade vykoná jej vysťahovanie alebo jej bude naďalej obmedzovať vstup do nehnuteľnosti,
prípadne vytvorí podmienky, že sa nehnuteľnosť stane neprístupnou (neustálou výmenou zámkov
a spôsobovaním škody, ktorú nebude schopná financovať) alebo sa nehnuteľnosť stane neobývateľnou
(odpoja ju od energie, odhlásia z pobytu), a teda nastolia podmienky, aby nemohla riadne byt užívať na

účely bývania. Na záver uviedla, že o svoj podiel v byte bojuje už roky a dosiahla aj zrušenie prvej dražby.

5. Na preukázanie dôvodnosti návrhu a potreby bezodkladne upraviť pomery strán založila do spisu ako
listinné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/154/2019 zo dňa 11.08.2023,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.5.2023, trestné oznámenie zo dňa 24.5.2023, trestné
oznámenie o skutočnosti, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu alebo viacerých trestných činov

zo dňa 23.9.2025.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) -Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje

účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu
ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.
Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Nárok žalobkyne musí byť osvedčený, taktiež

musí byť aspoň osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov strán treba rozumieť stav vzťahov
strán, ktorý neznesie odklad. Základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov
medzi stranami sporu, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Nevyhnutnosť úpravy sa

tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho
základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán sporu je
také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
neodkladným opatrením.

14. Navrhovateľka neodkladného opatrenia splnenie predpokladov pre jeho nariadenie odvodzovala od
skutočnosti, že má záujem nehnuteľnosť naďalej užívať, v čom jej žalovaní v 1. a 2. rade svojvoľne
bránia, a to najmä tak, že vymenili zámky na dverách, čím jej znemožňujú vstup do bytu.15. Podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobkyne a nariadiť neodkladné
opatrenie je tak ako už bolo vyššie uvedené, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie

o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd vzhľadom na zistené skutkové
okolnosti za preukázané nemal. Súd zastáva názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak
ako ju uviedla žalobkyňa nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené
základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd
zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde

sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí
ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ
musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu
spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň

osvedčený.

16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase

použiteľného práva.

17. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane predložených dôkazov a konštatuje, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho naformulovaného petitu navrhovateľkou, keďže
neobsiahol všetky potrebné náležitosti, by bolo možné formálne považovať za nevykonateľný, avšak

súd sa odklonil od koncepcie prílišného formalizmu a podanie posúdil podľa jeho obsahu, keďže súdu
je zrejmé, čo navrhovateľka žiada podaným neodkladným opatrením dosiahnuť, a preto súd posúdil
podanie v jeho merite. V danej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účelom návrhu navrhovateľky je
dosiahnuť nerušené užívanie nehnuteľnosti, v ktorej celý život bývala, a taktiež prikázanie žalovaným
v 1. a 2. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti, udržiavať ju v stave spôsobilom na jej užívanie a bývanie.

18. Súd na základe vykonanej lustrácie v katastri nehnuteľností zistil, že aktuálnymi spoluvlastníkmi
bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu na ulici C. X E. D., zapísanému na liste
vlastníctvač.XXXX,súžalovanýv1.radevoveľkostipodielu3ažalovanýv2.radevoveľkostipodielu1.
Žalovaný v 2. rade sa spoluvlastníkom nehnuteľnosti stal na základe uznesenia Okresného súdu Banská

Bystrica o návrhu súdneho exekútora na schválenie príklepu a námietkach povinnej proti udeleniu
príklepu č. 76Ek/154/2019 zo dňa 23.04.2025, právoplatným dňa 15.05.2025.

19. V prejednávanej veci navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, keďže
navrhovateľka neodkladného opatrenia súdu nepredložila žiadnu zmluvu na akom právnom základe

sa domáha ochrany pred zásahom do svojho nerušeného užívania predmetného bytu. Súd nemal
preukázaný nárok navrhovateľky na ňou požadovanú bezprostrednú ochranu jej práva a teda ani
osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, t. j. nepreukázanie
bezprostrednej ochrany práv v priamom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými. Súd konštatuje, že
žalobkyňa nie je aktuálne vedená ako vlastník predmetného bytu. Skutočný vlastník je v medziach

zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním,
pokiaľ mu v tom nebráni zmluva so žalobkyňou, ktorú však žalobkyňa súdu neoznačila a ani nedoložila.
Skutočnosti tvrdené žalobkyňou neobsiahli žiaden relevantný titul pre obmedzenie vlastníckeho práva
skutočných vlastníkov, preto pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade vykonávajú zásahy do tohto užívania veci,
súd tu nevidí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ale len uplatňovanie ich vlastníckych práv.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade v konaní
dosiahli plný úspech, pretože návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
Nakoľko však žalovaným v 1. a 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.
S poukazom na čl. 4 ods.2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania

rozhodoval podľa § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) a m) CSP), ktoré je možné podať v lehote
15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.