Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 3C/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424211541.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: W.. V. L., narodený XX. marca XXXX, trvalým pobytom v
M., K. XXX/X, proti žalovanému: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 14/8, IČO: 00 177 431, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava
IV 30. novembra 2024, opraveným a doplneným podaniami z 15. decembra 2024, 18. decembra 2024
a 8. januára 2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému (ďalej aj
„SZPB“) povinnosť

(a) zdržať sa šírenia tvrdení o žalobcovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou
konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom,
zasranom, chorým chlapcom, že pácha svinstvá“;
(b) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook
- celý článok „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra

2024,
- celý článok „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024,
- celý článok „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024,
- celý článok „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024,
pretože obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;
(c) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej

sieti Facebook časť článku „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11.
novembra 2024, konkrétne priezvisko žalobcu, pretože jeho zaradenie do textu je neopodstatnené a
narúša jeho osobnostné práva;
(d) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook celý článok „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej
konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024, pretože obsahuje vo väčšine svojho

obsahu nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;
(e) vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook celý článok „Vážení členovia
SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, pretože obsahuje nepravdivé, skresľujúce a hanlivé
vyjadrenia na adresu žalobcu;
(f) vymazaťzosvojejoficiálnejstránkynasociálnejsietiFacebookobačlánkysidentickýmnázvom„Vec:
Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024, pretože vo väčšine

svojho obsahu obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa.1.1. Žalobca v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v podaniach
doručených súdu prvej inštancie 30. novembra 2024, 15. a 18. decembra 2024 a 8. januára 2025, t.
j. pred vydaním v poradí prvého meritórneho uznesenia zo 7. februára 2025 č. k. 3C/101/2024-221)

uviedol, že je členom SZPB (žalovaného) viac než 10 rokov a zároveň pôsobí ako redaktor a asistent
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Do roku 2023 pôsobil ako redaktor mesačníka „Bojovník
- noviny antifašistov“, ktorý je vydávaný žalovaným, a zároveň ako správca webu žalovaného. V
rámci svojej novinárskej činnosti poukázal na problémy s riadením a financovaním SZPB, čo v reakcii
žalovaného vyústilo do jeho verejnej diskreditácie prostredníctvom mediálnych kanálov žalovaného.

Žalovaný na nich zverejňuje účelovo a výlučne len články, ktoré podporujú jeho naratív, pričom
iní členovia SZPB nemajú právo uverejniť článok. Keď sa žalobca pokúsil vyvrátiť argumentáciu
žalovaného, bol mu zablokovaný prístup na profil žalovaného na sociálnej sieti Facebook.
1.2. Žalovaný vo zverejňovaných článkoch na svojich oficiálnych mediálnych platformách, t. j.
webovej stránke www.szpb.sk, profile na sociálnej sieti Facebook, mesačníku „Bojovník - noviny
antifašistov“ a oficiálnej e-mailovej komunikácie adresovanej členom a funkcionárom SZPB, počnúc

októbrom 2024 opakovane šíri o žalobcovi nepravdivé, skresľujúce, osočujúce a hanlivé vyjadrenia,
ktorými znižuje jeho dôstojnosť, dobré meno, dôveryhodnosť v očiach verejnosti a profesijnú povesť
vrátane možnosti ďalšieho kariérneho uplatnenia, a tým neoprávnene zasahuje do jeho práva na
ochranu osobnosti s vážnymi morálnymi a reputačnými dôsledkami. Tieto články obsahujú obvinenia
žalobcu z korupcie (s cieľom dosiahnuť zmenu vedenia SZPB), krádeže (materiálno-technického

vybavenia,fotoaparátu,internetovejdoményobsahujúcejslovo„bojovnik“),neefektívnehohospodárenia
s majetkom žalovaného, porušovania zákona (neoprávneného prevzatia kontroly nad skupinou SZPB
na sociálnej sieti Facebook, zneužívania loga SZPB) a iných neprávd (neohláseného vtrhnutia žalobcu
na zasadnutie orgánov SZPB, nepravdivými informáciami o dôvodoch ukončenia spolupráce medzi
žalobcom a žalovaným) a označujú ho za „zlodeja“, „(spolu)páchateľa“, „renegáta“, „záškodníka“ či

„poškodzovateľa“, pričom nie sú podložené celkom žiadnymi dôkazmi a majú výhradne difamačný
charakter s cieľom ohovárať žalobcu a zmanipulovať proti nemu verejnú mienku. Žalobca tvrdí, že dopad
týchto výrokov na jeho reputáciu je obrovský a keďže boli publikované širokej verejnosti, uchováva sa ich
história pre verejnosť a žalovaný v ich šírení naďalej pokračuje, čím sa zvyšuje riziko nenapraviteľných
škôd na osobnom a profesionálnom živote žalobcu a spôsobuje sa mu trvalá a nezvratná ujma na jeho

právach. Preto má žalobca za to, že je naplnená potreba okamžitého zásahu súdu.
1.3. Konkrétne žalobca považuje za nepravdivé a neoprávnene zasahujúce do jeho práva na ochranu
osobnosti tieto výroky žalovaného:
1.3.1. V článku „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024 v časti: «My budeme
vždy nahlas hovoriť historickú pravdu a nenecháme sa kúpiť za judášske groše (koľko ste to sľubovali

pán L. tým, čo nás zradia? 300 000 navyše pre zväz? Priznáte to, alebo to budete zapierať? Kto vám to
poradil? Kto to vie vybaviť? Kto je za týmto celým? Ukradli ste nám facebook-ovú skupinu, bez dovolenia
používate naše logo (na ktoré máme mimochodom od tohto roka ochrannú známku, o čo sa pričinilo
súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej strane).»
1.3.2. V článku „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej

konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024 v časti: «Mladí vpred alebo ako je to s
JánomL.?Zaraďujemsemtútotému,pretožeionejsahovorilovoZvolene,ivzťahkmladýmredaktorom
bol vyčítaný súčasnému vedeniu. Keď som prijal funkciu vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia
SZPB po 18. zjazde, zistil som, že nový predseda SZPB s novým tajomníkom Ústrednej rady SZPB
majú výhrady voči mladým redaktorom mesačníka Bojovník V. L. a Z. Z.. Napriek tomu, že mi vysvetlili

dôvody, prečo s nimi nechcú spolupracovať a ja som sa s ich výhradami stotožnil, uprosil som ich, aby
mi aspoň jedného ponechali. Súhlasili! Rozhodlo sa, aby v redakcii zostal V. L., ktorý mal okrem článkov
do printového Bojovníka na starosti aj webovú stránku a zväzový facebook. Branislava Z. som chcel
postupne opätovne zapájať do spolupráce s tým, aby sme spoločne vybudovali jeho dôveryhodnosť
v očiach vedenia. Najskôr sme si len vo štvorici (predseda, tajomník, ja a J. L.) dohodli, že to bude

za podstatne nižšie peniaze, pretože on dovtedy z fakturovanej sumy vraj odovzdával časť zástupcovi
šéfredaktora W. N. a druhú časť Z. Z.. Výsledkom rokovania bolo, že dve zmluvy mu síce ostanú, no
tá o práci pre Bojovník bude znížená o sumy, ktoré dovtedy odvádzal iným. Zmluva na správu webovej
stránky a facebooku ostala bez zmeny. Čo sa však stalo? V. L., napriek tomu, že zostal vo funkcii len
na moje vyžiadanie, odmietol ma akceptovať ako vedúceho mediálnokomunikačného oddelenia a na

webovú stránku bez môjho schválenia umiestnil materiál od B. T., ktorý bol jednoznačne ohováračský
voči predsedovi SZPB O. Y., navyše bol neférový a fakticky nepresný. (Všimnime si, že už vtedy sa
pracovalo na špinení a odstránení V. Y. z funkcie predsedu a tiež to, kto na tom pracoval! Podotýkam, že
to bol júl 2023!) Spočiatku som k tomu napísal svoje „vysvetlenie“ a nariadil som J. L., aby ho „zavesil“k tomu T. článku ako stanovisko hovorcu SZPB. Neurobil to a keď som to od neho opakovane žiadal,
tak sa vyjadril, že on tam bude dávať iba to, s čím on súhlasí. Čiže autorita a mediálna zodpovednosť
vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB mu nehovorila nič. Preto som mu nariadil, aby

klamný článok B. T. o V. Y. úplne stiahol. Veď sa tam objavil bez môjho vedomia. Aj to odmietol! Na
základe toho som mu dal okamžitú výpoveď zo spolupráce (podotýkam, že V. L. nebol zamestnancom,
ale zmluvným partnerom), čo mi na druhý deň schválil predseda SZPB O. Y.. Výsledkom tohto prípadu
pre všetkých nás je teda zistenie, že V. L. je nielen mladý, ale že on je aj pracovne nepodriaditeľný! To
však nie je všetko. Postupne som zistil, že z hľadiska mediálneho majetku nepatrí Zväzu takmer nič. A

že každý si v SZPB bačoval ako sa mu chcelo. Dodnes mi nikto neodovzdal žiadny mediálny majetok,
dodnes sa nezistilo kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý Zväzu daroval počas návštevy veľvyslanec
ČĽR. Isté je, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli redakčné počítače atď.? Najhoršie je
to, že som zistil, že ani webová stránka bojovnik.info, szpb.info nám nepatrí, lebo je zaregistrovaná na
úplne inú osobu mimo SZPB a z prostredia blízkeho B. T., M. N. a keďže kedysi sme s daným majiteľom
boli v jednom vydavateľstve, tak aj mne. Najväčšou drzosťou V. L. bolo, že na tieto stránky prenášal aj

výsostný majetok SZPB - archív Bojovníkov a iné články, ktoré mu vyplývali zo zmluvnej spolupráce so
SZPB a ktoré mu SZPB aj platil. Podotýkam, že sa to muselo diať s vedomým zástupcu šéfredaktora
M. N., vedúceho mediálneho oddelenia B. T. a aj jeho nástupkyne L. N.. Povedané inak, ak by sme ako
nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol vďaka týmto „mladým“ prišiel o mediálny
majetok. Možno aj to mala prekryť zvolenská konferencia!»

1.3.3. Článok „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024
obsahujemenožalobcuvsúvislostisúdajným„tureckýmšafárenímsprostriedkamiústrediazabývalého
predsedu B. M. a jeho ďalších spolupracovníkov“.
1.3.4. V článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024 v časti: «Potvrdili to
aj 5. novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý redaktor Bojovníka V. L. a europoslanec

za Hlas SD Z. T. bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej rady SZPB a trvali na tom, aby sa tento
orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program. Pridal sa k nim aj predseda
bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom ústrednej rady.»
1.3.5. V článku „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra
2024 v časti: «K neutíchajúcej rozbíjačskej aktivite bývalého redaktora Z. V. L. a k tzv. „celoslovenskej

konferencii“, ktorú zvoláva predsedníctvo oblastného výboru SZPB vo Zvolene pod názvom „Poslanie
a vízie SZPB vo víre spoločenského vývoja“. Predsedníctvo sa uznieslo na uplatnení právnych a iných
krokov na ochranu svojej značky „Bojovník“, ktorá je V. L. používaná v adrese bojovnik.info, čo sa rovná
krádeži majetku SZPB.»
1.3.6. V príspevku „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024 v časti: «Jeho

meno [meno žalobcu - pozn. súdu] bolo spomenuté, zdôrazňujem, že len spomenuté, až v „rôznom“, keď
sa hovorilo o opatreniach, ako si ochrániť právo na mediálny majetok SZPB, teda na značku „Bojovník“
atď. Práve vtedy padlo meno „V. L.“, pretože je to on, kto odcudzene používa našu značku a zdá sa, že
s tým nemieni prestať. SZPB je v tomto prípade v úlohe poškodeného a neustále poškodzovaného a V.
L. v úlohe poškodzovateľa, resp. v úlohe spolupáchateľa poškodzovateľa. A preto na záver už len jedna

otázka. Kto to kedy videl, aby sa okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom? Ja myslím,
že nikto! Veď na Slovensku na to máme kompetentné orgány. A práve preto to SZPB necháva na ne.
Dôkazom toho je prijaté uznesenie.»
1.3.7. V článku „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 v časti: «Na predchádzajúcom
rokovaní ústrednej rady ho dokonca zastavil V. L. s návrhom, že „čo poviete, pán predseda, keby

ste sa vzdali funkcie predsedu zo zdravotných dôvodov“? A ešte dodal - „no a s W. si potom
poradíme!“ Predseda toto doplnil aktuálnym príkladom z tohto rokovania, že dnes vám „volal na oblastné
organizácie, aby ste hlasovali proti prijatiu Stanov SZPB“. „On je len predĺžená ruka..., ktorú využívajú
práve títo renegáti zo zvolenskej konferencie“!“; a takisto v časti „Keďže však niekto z renegátov i
toto oponoval, tak bol k tomu doplnený fakt, ako V. L. (v mene koho?) sľuboval členovi súčasného

predsedníctva ÚR SZPB W. A., že keď prejde na ich stranu, tak zväz dostane 300 tisíc eur! M. Áč to na
rokovaní potvrdil. Takže kto všetko je do tohto komplotu proti SZPB zapojený?»
1.3.8. Dva články s identickým názvom „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“
z 18. decembra 2024. V tomto prípade oba statusy sa celé týkajú len osoby navrhovateľa a dajú sa
považovať za ohováranie.

2.1. Mestský súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol (v poradí
prvým) uznesením zo 7. februára 2025 č. k. 3C/101/2024-221, ktorým návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.2.2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie.
2.3. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol na odvolanie žalobcu uznesením z 15. apríla
2025 sp. zn. 4Co/46/2025 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že „nepostupoval správne, keď návrh navrhovateľa posúdil
ako celok a neposudzoval jednotlivé napádané výroky žalovaného individuálne aj vzhľadom k tomu,
že každý napádaný výrok sa týka iného navrhovateľom tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv,
a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska posúdenia jednotlivých napádaných výrokov
žalovaného nepreskúmateľné“ (porov. bod 32. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).

3. Súd prvej inštancie sa v intenciách kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní oboznámil
so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom na osvedčenie svojich skutkových tvrdení, a to
článkami a príspevkami zverejnenými na webovom sídle žalovaného www.szpb.sk, na jeho profile na
sociálnej sieti Facebook alebo v tlačenej verzií mesačníka „Bojovník - noviny antifašistov“ s názvom
„Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024, „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie

úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024,
„Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024, „Nedajme
si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024, „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a
nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra 2024, „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28.
októbra 2024, „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 a „Vec: Informácia a prosba

o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024; stanoviskom Predsedníctva ÚR SZPB ku
tzv. konferencii z 15. októbra 2024; prepisom z verejného zasadnutia Predsedníctva ÚR SZPB z 28.
novembra 2024 a žiadosťou žalobcu o vystúpenie na tomto zasadnutí; odpoveďami Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy z 3. septembra 2024, 8. októbra 2024 a 14. januára 2025 na
žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie ohľadom príspevku pre SZPB; výzvou žalobcu adresovanou

žalovanému na vymazanie časti textov týkajúcich sa jeho osoby z 26. októbra 2024; stanovami SZPB,
ako aj ďalším obsahom spisu.

4.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4.4. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

5.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z
dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z
ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi

stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov
prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené.
5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe

morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.
5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by

malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).6.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd
o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. §
329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného

opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP).
To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude
súdom zamietnutý.
6.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti

a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri
ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.
6.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).

7. Na základe uvedeného teda možno zhrnúť, že základnými predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorých kumulatívne splnenie musí navrhovateľ neodkladného opatrenia
(žalobca) osvedčiť pre to, aby mohol byť v konaní úspešný a jeho návrhu mohlo byť súdom
vyhovené, a zároveň ktoré je súd povinný skúmať, sú (i) osvedčenie existencie právneho vzťahu

medzi sporovými stranami, (ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) že
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (v) že

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
a k nemu predloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými
stranami - t. j. žalovaný uverejnil o žalobcovi na svojom webovom sídle www.szpb.sk a na svojom

profile na sociálnej sieti Facebook viaceré články a príspevky s výrokmi, ktorých obsah sa predbežne
môže javiť ako difamujúci, a teda objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti
-, avšak žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby
vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným.

9.1. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
9.2. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
9.3. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie
sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.

9.4. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.
9.5. Podľa čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného

oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.9.6. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam
alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme

národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom
alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

10.1. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je

neoprávnenosť zásahu do ochrany osobnosti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne
spôsobilý ujmu na osobnostných právach vyvolať. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť písmom (písomne), treba
pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o
hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

10.2. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva fyzickej
osoby chráneného v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť však aj kritika, ak presiahla
rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu
aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca

neoprávneného zásahu sa zbaví (tzn. na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno) hrozby občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto jeho tvrdenia
sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky;
existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa
dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí

však vychádzať z dostatočného faktického základu.
10.3. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa osobnostných práv fyzickej osoby,
zakladá spravidla neoprávnený zásah do týchto osobnostných práv. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah; takýto zásah je daný len vtedy,
ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno

tolerovať.

11.1. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje
jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré
sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú,

šokujú alebo znepokojujú štát či časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti
a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (porov. Handyside v. Spojené
kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72).
11.2. Z obsahu limitačnej klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne vyplýva, že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu

prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorých nesmie prekročiť isté
hranicestanovenévzáujmebezpečnostištátu,verejnéhoporiadku,ochranyprávaslobôdiných(vrátane
osobnostných práv fyzických osôb) a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb. Takto
prezentované výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba
obmedzenia slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam

tejto slobody garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti.
11.3. Judikatúra najvyšších súdnych autorít, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, sa v
prípadoch kolízie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby s právom na slobodu prejavu vyznačuje
rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, a preto nie je možné z nej vyvodiť všeobecné pravidlá
a zotrvať v určitých striktných hraniciach. Ale práve naopak, každý konkrétny prípad si vyžaduje

diferencovaný postup, náležité posúdenie individuálnych skutkových okolností tohto konkrétneho
prípadu a následné starostlivé vyváženie uvedených vzájomne protichodných ústavných garancií.
11.4. Napriek spomenutej rôznorodosti rozhodovacej praxe existuje v oblasti difamačných sporov
niekoľko základných orientačných kritérií, ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude
daná prednosť ochrane slobody prejavu (vrátane práva šíriť informácie) alebo ochrane osobnosti.

Rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní akceptovateľnosti stretu slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti je otázka primeranosti a na jej riešenie sa využíva test proporcionality založený na hľadaní
odpovedí na otázky „kto?“, „o kom?“, „čo?“, „kde?“, „kedy?“ a „ako?“ v danom prípade „hovoril“, resp.
uverejnil informáciu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 492/2012).12. V relácii na rozhodovaný spor, zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov
možnonaúčelykonaniaoneodkladnomopatrení-akokonaniazjednodušenéhoazrýchleného,vktorom

sa nezisťuje úplný skutkový stav - považovať predbežne za osvedčenú danosť hmotnoprávneho nároku
žalobcuajehoprávnyzáujemnanariadenínavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Jednotlivéžalobcom
označené články a príspevky žalovaného sa podľa názoru súdu môžu predbežne javiť ako objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu, pretože - posudzujúc ich podľa svojho
obsahu a kontextu - žalobcu obviňujú resp. navodzujú dojem o podozrení zo spáchania niektorého z

trestných činov korupcie, neoprávneného používania loga žalovaného, odcudzenia značky „Bojovník“,
neekonomického nakladania s prostriedkami žalovaného v rozpore s jeho záujmami či neoprávneného
svojvoľného konania prirovnaného ku krádeži facebookovej skupiny a mediálneho majetku žalovaného.

13. Ako vyplýva z predošlého bodu odôvodnenia tohto uznesenia, súd podmienku osvedčenia existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami a dôvodnosti a trvania práva žalobcu, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, predbežne považoval za splnenú. Splnenie tohto predpokladu ale automaticky
nemôže rezultovať do záveru, že už sú tak kumulatívne splnené aj všetky ostatné zákonné predpoklady
vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia a súd je povinný podanému návrhu bez ďalšieho
vyhovieť. Mylný je preto názor, podľa ktorého ak navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčí
dôvodnosť a trvanie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, samo osebe to už znamená, že treba

tak považovať za splnený aj predpoklad osvedčenia existencie bezodkladnej potreby úpravy pomerov
medzi sporovými stranami. Tieto dva predpoklady nemajú medzi sebou vzťah implikácie, ale ide o
osobitné predpoklady, z ktorých každý podlieha samostatnému skúmaniu, ktorého výsledkom môže byť
aj alternatíva, že bola síce bola zistená existencia ohrozeného či porušeného práva, ale súd nezistil
existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami spôsobom žiadaným navrhovateľom.

14. Súd preto v ďalšom zameral svoj prieskum na splnenie ďalších zákonných predpokladov
vyžadovaných na to, aby mohol vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Dospel pritom k záveru, že nie je splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP,
ktorá má esenciálny význam z tohto dôvodu, že súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia

bez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti žalovaného vyjadriť sa k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a navrhnúť resp. pripojiť svoje vlastné dôkazy. Zo skutkových tvrdení žalobcu
a ním predložených listinných dôkazov súd totižto nemal osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si
bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j. že medzi sporovými stranami nastal taký stav
právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie

súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.

15. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o
opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav
právnych a faktických vzťahov, ktorý nevyhnutne vyžaduje rýchly zásah súdu, ktorý neznesie odklad.

Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby
ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia) nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového
stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom

možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať
len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

16. V prejednávanej veci sa tvrdený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti šírením difamujúcich

informácií zo strany žalovaného udial formou zverejnenia viacerých článkov a príspevkov na webovom
sídle žalovaného www.szpb.sk a na jeho profile na sociálnej sieti Facebook (t. j. „kde?“). Autorom
týchto článkov a príspevkov (t. j. „kto?“) sú osoby vo vedení žalovaného (tajomník a členovia Ústrednej
rady SZPB, hovorca SZPB, členovia vedenia oblastných organizácií SZPB) a týkajú sa (t. j. „čo?“ a
„kedy?“) výlučne aktuálneho či nedávneho pôsobenia žalobcu (t. j. o kom?“) v žalovanom občianskom

združení, jeho aktivitách súvisiacich (resp. konkurujúcich) s predmetom činnosti žalovaného a jeho
kritického vzťahu k vedeniu tohto združenia vrátane vzniknutých nezhôd a nedorozumení, na ktoré
autori týchto článkov a príspevkov prezentujú svoj vlastný uhol pohľadu, východiská posudzovania a
stanoviská (t. j. „ako?“). Pri hodnotení intenzity tvrdeného zásahu nemožno opomenúť fakt, že žalobcabol správcom webového sídla žalovaného, jeho facebookovej skupiny a zároveň redaktorom mesačníka
vydávaného žalovaným, v ktorom publikoval svoje články a príspevky, a tak na základe vlastného
rozhodnutia vstúpil do verejného priestoru a prezentoval v ňom svoj pohľad nielen na celospoločenské

témy, ale aj vnútroorganizačné pomery a dianie u žalovaného. Pokiaľ žalobca sám dobrovoľne prijal u
žalovaného pozíciu spojenú so správou jeho webového sídla a skupiny na sociálnej sieti Facebook a
pozíciu redaktora novín vydaných žalovaným, možno od neho oprávnene vyžadovať, aby strpel aj určitú
väčšiu mieru kritiky zo strany vedenia tohto občianskeho združenia, pokiaľ sa týka tejto jeho činnosti
vykonávanej pre združenie a nepresiahla rámec oprávnenej kritiky.

17. Z obsahu týchto článkov a príspevkov avšak nevyplýva, že by jednotlivé výroky, ktoré žalobca
požaduje vymazať a vo vzťahu ku ktorým navrhuje zdržať sa ich šírenia (porov. bod 1.3.1. až 1.3.8.
odôvodnenia tohto uznesenia), vykazovali čo do intenzity a kvality (t. j. „ako?“) také znaky verbálneho
útoku, nenávistného, zákerného či podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii (hate speech), ktorých
cieľom je mimo akéhokoľvek kontextu len svojvoľne žalobcu uraziť a očierniť (wanton denigration), pre

ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Tento
záver sa týka každého jedného(!) článku a príspevku napádaného žalobcom v ním podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Článok „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024 je podľa svojho obsahu

predovšetkým bezprostrednou reakciou tajomníka ÚR SZPB E. W. na vystúpenie poslanca Európskeho
parlamentu a člena SZPB Z. T. na celoslovenskej konferencii konanej 28. októbra 2024 vo Zvolene,
ktorý sa kriticky vyjadril k spôsobu vykonávania funkcie predsedu SZPB O. Y. a aj samotného autora
tohto článku ako tajomníka ÚR SZPB. Jednou z kritizovaných záležitostí bolo vytknutie, že „zväz dostal
nízku dotáciu a neskoro“, za čo ale autor článku popiera zodpovednosť vedenia SZPB. Zároveň autor

článku vyjadril obavu pred odvolaním vedenia SZPB (vrátane predsedu a jeho samého) a ubezpečil, že
súčasné vedenie zväzu „sa nepodvolí snahám o zmenu kurzu našej organizácie“.
18.1. Článok sa venuje osobe žalobcu len v jednom záverečnom odseku, v ktorom autor pokladá
žalobcovi otázku: „Koľko ste to sľubovali, pán [žalobca], tým, čo nás zradia? 300 000 navyše pre zväz?“
Z kontextu článku vyplýva, že bol písaný v čase po voľbách nového vedenia SZPB, ktorý bol vyhrotený

medzi zvolenými funkcionármi a - zjednodušene povedané - tzv. „reformným krídlom“ nespokojným
s výsledkom volieb a usilujúcim sa dosiahnuť zmenu vo vedení, pričom do tohto „krídla“ patril aj
spomínaný Z. T. a tiež žalobca. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatných
článkov priložených k tomuto návrhu vyplýva, že žalovaný vytýka žalobcovi, že mal ústne sľúbiť členovi
súčasného vedenia W. A., že keď prejde na „ich stranu“, tak „vybaví“ pre zväz vyššiu dotáciu o 300 000

eur - odtiaľ má základ použitý výraz „zradia“ a „judášske groše“. Člen súčasného vedenia M. W.. mal
pravdivosť tejto skutočnosti potvrdiť a následne to oznámil zvyšným členom vedenia SZPB, a teda aj
autorovi článku (tajomníkovi ÚR SZPB). Autor článku teda žalobcu s touto skutočnosťou konfrontuje.
18.2. Žalobca vo svojom návrhu potvrdil, že „v reakcii deklaroval, že zmena vedenia SZPB by podľa
jeho názoru, ktorý verejne prezentuje, priniesla väčšiu podporu od ministerstva vnútra,“ a dodal, že toto

„však nemožno interpretovať ako korupciu, ale ako neschopnosť súčasného vedenia SZPB rokovať s
predstaviteľmi štátu“.
18.3. Z obsahu tohto článku a jeho časového a vecného kontextu predovšetkým s priebehom
celoslovenskej konferencie vo Zvolene teda vyplýva, že autorovi článku bola oznámená predmetná
skutočnosť o schopnosti vybavenia vyššej dotácie pre zväz v prípade podpory zmeny vedenia, s

ktorou žalobcu konfrontuje formou otázok, pričom použité slovné výrazy nespájajú žalobcu s korupciou
alebo s inou trestnou činnosťou. Žalobca bol autorom konfrontovaný iba ohľadom toho, že mal ústne
povedať členovi vedenia SZPB W. A., že ak prejde na „ich stranu“, tak vybaví pre zväz vyššiu dotáciu.
Autor ale v článku nijako netvrdí, že žalobca akúkoľvek dotáciu reálne vybavil, začal vybavovať, vôbec
dokázal vybaviť, spôsobil, že SZPB bola poskytnutá nižšia dotácia, alebo spôsobil SZPB v súvislosti

s dotáciami akúkoľvek majetkovú škodu; z tohto dôvodu list Ministerstva vnútra SR zo 14. januára
2025 s odpoveďami na žalobcove otázky týkajúce sa financovania SZPB z verejných zdrojov nemá
žiadnu relevanciu k meritu veci. Aj keby predmetná kritika, hoci je vecná a konkrétna, napriek tomu
nebola oprávnená, pretože by sa nezakladala na pravdivých faktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená,
súd nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové prostriedky boli z pohľadu žalovaného použité

absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom s jediným cieľom žalobcu len svojvoľne
uraziť či očierniť. So zreteľom na tieto súvislosti preto ich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také
znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, prektoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia.
18.4.Uvedenýzáverobdobneplatíajvovzťahukďalšímvýrokomvčlánkusmerovanýmkžalobcovi,ato

„ukradli ste nám facebookovú skupinu, bez dovolenia používate naše logo (na ktoré máme mimochodom
od tohto roka ochrannú známku, o čo sa pričinilo súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej
strane“. Z predložených ďalších listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existuje
spor o tom, že žalobca neoprávnene, t. j. bez privolenia žalovaného používa značku «Bojovník» a
logo SZPB na svojej webovej stránke www.bojovnik.info (kde je žalobca uvedený ako jediná kontaktná

osoba - pozn. súdu; k tomu porov. text na tejto stránke: „Kontakt na redakciu: [email protected].
Tel. číslo: [...] - redaktor V. L.. Ďalšie kontakty pripravujeme…“, ako aj označenie žalobcu v záhlaví
listov Ministerstva vnútra SR z 3. septembra 2024, 8. októbra 2024 a 14. januára 2025 na jeho žiadosti
o poskytnutie informácie: „V. L., redakcia portálu Bojovnik.info, [email protected]“), čo žalovaný
považuje za neoprávnený zásah do jeho práv k ochrannej známke, žalobcovi to opakovane vyčíta,
vyzýva ho, aby od tohto konania upustil a sám laicky takéto konanie označuje výrazom „odcudzenie“

resp. prirovnáva ho ku „krádeži“, keďže oprávnenie na používanie loga ako predmetu duševného
vlastníctva patrí - ako to žalovaný uvádza aj v spomenutých výrokoch - výhradne zväzu. Hoci žalovaný
v týchto výrokoch použil ostrejšie výrazové prostriedky, súd posudzujúc ich v celom kontexte článku
a vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami nedospel k záveru, že by boli zvolené z pohľadu
žalovaného absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom s jediným cieľom žalobcu len

svojvoľne uraziť a očierniť, a preto ich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho
útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol
nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
18.5. V prípade tohto článku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha jeho odstránenia v celom
rozsahu, taktiež nie je splnená ani podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia,

pretože tento pomerne rozsiahly článok sa osobe žalobcu venuje iba v jedinom odseku. Nariadenie
odstránenia celého článku, ako to požaduje žalobca, by pri porovnaní práva na ochranu osobnosti
žalobcu a slobody prejavu žalovaného podľa názoru súdu nad primeraný rozsah neodôvodnene
zasahovalo do slobody prejavu žalovaného. Nariadenie odstránenia celého tohto článku preto ani z tohto
dôvodu nie je opodstatnené.

19. Obsahom článku „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej
konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024, ktorého autorom je vedúci mediálno-
komunikačného oddelenia SZPB O. W., je kritika žalobcovho pôsobenia ako správcu webu SZPB,
správcu skupiny SZPB na sociálnej sieti Facebook a ako redaktora mesačníka Bojovník. Kritika autora

článku ako de facto žalobcovho nadriadeného spočívala v tom, že žalobca bez jeho schválenia umiestnil
na webovú stránku žalovaného materiál ohovárajúci predsedu zväzu O. Y., ku ktorému následne žalobca
odmietol uverejniť vysvetľujúce stanovisko autora článku a takisto odmietol tento článok z webovej
stránky odstrániť. Na základe tohto autor článku usúdil, že žalobca je „pracovne nepodriaditeľný“.
V článku žalobcovi ďalej vytýkal, že na webovú stránku bojovnik.info, ktorá ale nebola mediálnou

platformou žalovaného, „prenášal“ mediálny majetok SZPB, a to archív mesačníka Bojovník, ako aj iné
články, ku ktorým mal žalovaný autorské práva. Takéto konanie žalobcu označil za „najväčšiu drzosť“
a napokon dodal, že „ak by sme ako nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol
vďaka týmto ,mladým' prišiel o mediálny majetok“.
19.1. Obsahom tohto článku je teda vecná a konkrétna kritika žalobcovho pôsobenia u žalovaného v

rámci mediálnej agendy. Aj keby predmetná kritika nebola oprávnená a nezakladala by sa na pravdivých
faktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená, súd nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové
prostriedky boli z pohľadu žalovaného použité absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným
spôsobom a s jediným cieľom žalobcu len uraziť či očierniť. So zreteľom na tieto súvislosti preto
ich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či

prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu
prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
19.2. V tomto článku jeho autor tiež spomína, že počas svojho pôsobenia „postupne zistil, že z hľadiska
mediálneho majetku nepatrí zväzu takmer nič“ a že „každý si v SZPB bačoval, ako sa mu chcelo“.
Ďalej uvádza, že mu dodnes nikto žiadny mediálny majetok neodovzdal a že „dodnes sa nezistilo,

kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý zväzu daroval počas návštevy veľvyslanec ČĽR“. Na základe
uvedeného potom usudzuje a pýta sa, že „isté je, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli
redakčné počítače atď.?“ Predmetné výroky vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB sú
síce kritikou vnútorných pomerov vo zväze na úseku mediálnej agendy (porov. slovné spojenie „každý“si v SZPB „bačoval, ako sa mu chcelo“), avšak nespájajú sa nezameniteľne práve s osobou žalobcu.
Z týchto výrokov nevyplýva, že z „krádeže“ digitálne fotoaparátu či redakčných počítačov sa obviňuje
práve žalobca, ale práve naopak, sám autor článku konštatuje, že sa nezistilo, čo sa s fotoaparátom

stalo a v nadväznosti na to sa pýta, kto si ho ponechal. Netvrdí, že si ho ponechal resp. - vyjadrené
slovami autora článku - „ukradol“ práve žalobca. Pri týchto výrokoch, posudzujúc ich podľa svojho
obsahu aj kontextu, v ktorom boli uvedené, sa preto súdu nejaví ako dostatočne osvedčené, že by bolo
porušené práve žalobcove právo na ochranu osobnosti, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
čo teda znamená, že vo vzťahu k tejto časti uvedeného článku nie sú splnené podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia.

20. Článok „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024
obsahujemenožalobcuvsúvislostisúdajným„tureckýmšafárenímsprostriedkamiústrediazabývalého
predsedu B. M. a jeho ďalších spolupracovníkov“, ktoré autori článku žiadajú po zmene vedenia SZPB
po voľbách z 25. mája 2024 „konečne vyšetriť“.

20.1. Výrok o „tureckom šafárení“ nie je skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť možno exaktne
preukázať, ale ide o hodnotiaci úsudok autorov článku, ktorý možno vo všeobecnosti chápať ako kritiku
konkrétnych trinástich vymenovaných osôb, ktorá mala spočívať v podieľaní sa - podľa názoru autorov
článku - na zlom a neefektívnom hospodárení SZPB za predošlého vedenia, s ktorým autori článku
vyjadrujú nesúhlas. Použitý slovný výraz síce možno považovať za expresívny v pejoratívnom zmysle,

avšak jeho obsah a ďalší kontext výslovne nespája žalobcu a ďalšie osoby s konkrétnou trestnou
činnosťou (šafáriť ako zle hospodáriť automaticky neznamená rozkrádať, spreneveriť, či podvádzať, ako
sa to snaží nadsadiť žalobca) a ani jeho intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho
útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol
nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

20.2. V tejto súvislosti sa tiež žiada pripomenúť, že sloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám
a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči
tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či jednotlivca, čo je dané
požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej
spoločnosti. Len samotná skutočnosť, že spomenutý výrok autorov článku neprijíma žalobca pre seba

ako priaznivý, nemôže bez ďalšieho spôsobovať ten právny a procesný následok, že súd je automaticky
povinný jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

21. V článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024 jeho autor V. Y. uviedol, že
žalobca spolu s poslancom Európskeho parlamentu Z. T. „bez ohlásenia vtrhli“ na zasadnutie ÚR SZPB

z 5. novembra 2024 a „trvali na tom, aby sa tento orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal
stanovený iný program“. Žalobca vo svojich podaniach k tomuto tvrdeniu uviedol, že tohto zasadnutia sa
zúčastnilakozástupcaverejnosti,pričomsadorokovanianijakonezapájalsvýnimkouzáverurokovania,
keď verejne vyzval žalovaného na zmier. Súdu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by objektívne
osvedčoval, ako prebiehalo predmetné zasadnutie ÚR SZPB z 5. novembra 2024, a preto nie je možné

relevantne vyhodnotiť, že by išlo o skutkové tvrdenie, ktoré nie je pravdivé, a teda že sa týmto článkom
neoprávnene zasiahlo do práva žalobcu na ochranu osobnosti. V tomto prípade nie je splnená už
podmienka existencie a trvania práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. A takisto, slovný výraz „vtrhli“,
použitý aj vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa - ako sám tvrdí - predmetného zasadnutia skutočne zúčastnil,
možno síce považovať za expresívny výraz s pejoratívnym zafarbením, avšak jeho intenzita objektívne

nevykazuje také kvality verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu
alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu práve prostredníctvom nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia.

22. Článok „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra 2024

informuje o zaujatí stanoviska predsedníctva SZPB, ktoré samo považuje za zásadné, a to okrem iného
aj k aktivite žalobcu, ktorú zo svojho pohľadu označilo vzhľadom na jej charakter za „neutíchajúcu
rozbíjačskú aktivitu“, a to že sa uznieslo na uplatnení právnych a iných krokov na ochranu svojej
značky «Bojovník» (ide o názov mesačníka žalovaného - pozn.), ktorá má byť žalobcom „používaná v
adrese bojovnik.info, čo sa rovná krádeži majetku SZPB“. Obsahom tohto článku je teda správa vedenia

SZPB o tom, že sa rozhodlo uplatniť si právo na ochranu svojej značky, a to proti žalobcovi, ktorý
podľa názoru vedenia SZPB túto značku bez oprávnenia tiež používa, čo laicky prirovnalo ku „krádeži
majetku SZPB“. Výrazové prostriedky použité vo vzťahu žalobcovi možno vyhodnotiť ako hodnotiace
úsudky žalovaného k jeho konaniu, ktoré sám žalovaný považuje za poškodzujúce jeho značku, a to- ako z kontextu možno vyvodiť - nebezpečenstvom vyvolania zámeny spočívajúcej v tom, že adresa
bojovnik.info je mediálnym portálom žalovaného a že postoje, stanoviská a názory na nej zverejňované
sú zároveň postojmi, stanoviskami a názormi žalovaného, čo ale nie je pravdou. Hoci žalovaný použil

expresívne výrazové prostriedky, súd posudzujúc ich v celom kontexte článku nedospel k záveru, že
by boli zvolené z pohľadu žalovaného absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom
a s jediným cieľom žalobcu len uraziť. So zreteľom na tieto súvislosti preto ich intenzita a kvalita
objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k
násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia

navrhovaného neodkladného opatrenia. A takisto sa žiada pripomenúť, že sloboda prejavu sa uplatňuje
nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné
či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či
jednotlivca, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno
hovoriť o demokratickej spoločnosti. Len samotná skutočnosť, že spomenutý hodnotiaci úsudok vedenia
SZPB vo vzťahu k žalobcovmu opísanému konaniu neprijíma žalobca pre seba ako priaznivý, nemôže

bez ďalšieho spôsobovať ten právny a procesný následok, že súd je automaticky povinný jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

23. Príspevok nadpísaný ako „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024,
ktorého autorom je hovorca SZPB O. W., je reakciou na tvrdenia žalobcu o tom, že predsedníctvo SZPB

nedodržuje stanovy SZPB a porušuje práva členov SZPB, keď o nich rokuje bez ich prítomnosti. Autor v
príspevku informuje, že na rokovaní predsedníctva ÚR SZPB z 23. októbra 2024 bol žalobca spomínaný
len v bode „Rôzne“, keď sa hovorilo o opatreniach na ochranu „mediálneho majetku SZPB“, a to značky
«Bojovník», keďže žalovaný má za to, že žalobca je ten, „kto odcudzene používa našu značku a zdá
sa, že s tým nemieni prestať“. V tomto kontexte autor príspevku označil žalovaného za poškodeného

a žalobcu za „poškodzovateľa“ resp. „spolupáchateľa poškodzovateľa“, a zároveň sa v nadväznosti na
žalobcom tvrdené opomenutie pozvať ho na predmetné rokovanie - nadneseným spôsobom - pýta: „Kto
to kedy videl, aby sa okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom?“ Príspevok sa teda opäť
týka sporu medzi sporovými stranami o používaní značky «Bojovník», o ktorej žalovaný tvrdí, že mu patrí
- t. j. že ide o „mediálny majetok SZPB“ - a že mu ju žalobca neoprávnene používa, a preto ho vníma ako

„poškodzovateľa“ jeho práv resp. oprávnených záujmov, pričom toto neoprávnené používanie značky
sámlaickyoznačujeako„odcudzenie“,zčohopotomvyvodzujeslovnéspojenie„pravdepodobnýzlodej“.
Za takto zisteného skutkového stavu rovnako možno uzavrieť ako aj v predošlom bode odôvodnenia
tohto uznesenia, že hoci žalovaný použil vo vzťahu k žalobcovi expresívne výrazové prostriedky, súd
posudzujúc ich v celom kontexte príspevku nedospel k záveru, že by boli zvolené z pohľadu žalovaného

absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s jediným cieľom žalobcu len uraziť
alebo očierniť. So zreteľom na tieto súvislosti preto ich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také
znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre
ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia.

24. V článku „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 jeho autor Vladimír W.
popísal priebeh rokovania ÚR SZPB (o personálnych otázkach, úprave stanov, rozpočte a pod.), na
ktorom sa následne preberala v tom čase diskutovaná záležitosť o nespokojnosti niektorých členov s
výsledkami volieb vedenia SZPB usilujúcich sa o zmenu vedenia, ktorých autor článku označil výrazom

„renegáti“ resp. „záškodnícki renegáti“, čo je synonymum slova zradca, odpadlík. Z obsahu tohto
článku ďalej vyplýva, že počas rokovania vystúpil tiež predseda SZPB O. Y., ktorý informoval, že „na
predchádzajúcom rokovaní ústrednej rady ho dokonca zastavil [žalobca] s návrhom, že ,čo poviete,
pán predseda, keby ste sa vzdali funkcie predsedu zo zdravotných dôvodov?' A ešte dodal - ,no a s
W. si potom poradíme!'“ Konanie žalobcu doplnil príkladom z tohto rokovania, že žalobca mal „volať

na oblastné organizácie, aby hlasovali proti prijatiu Stanov SZPB“, a v nadväznosti na to žalobcu
označil ako „predĺženú ruku, ktorú využívajú práve títo renegáti zo zvolenskej konferencie“. Podľa jeho
názoru celoslovenská konferencia SZPB vo Zvolene bola „prevratom“ proti súčasnému vedeniu SZPB,
„ktorý nevyšiel“. Článok ďalej pokračuje prezentovaním obsahu vystúpenia tajomníka SZPB E. W., ktorý
„priblížil technické detaily, ako si renegáti predsavzali prevziať moc v SZPB“ a na oponentúru jedného z

členov následne doplnil „fakt, ako [žalobca] (v mene koho?) sľuboval členovi súčasného predsedníctva
ÚRSZPBW.A.,žekeďprejdenaichstranu,takzväzdostane300tisíceur!M.Áčtonarokovanípotvrdil.“
24.1. Predmetné výroky možno označiť jednak ako konštatovania autora článku o vnímaní vnútorných
pomerov v rámci SZPB, v ktorom majú rôzne skupiny odlišné záujmy a snažia sa na „svoju stranu“získať niektorých vplyvných členov, a jednak ako citácie vystupujúcich osôb na predmetnom rokovaní.
Žalovaný v rámci slobody prejavu avšak má právo kritizovať konanie jednotlivých zúčastnených osôb,
a teda aj žalobcu, ak sa týka snahy o získanie vplyvu v rámci SZPB. Táto kritika - hoci je uvedená

s dostatočným opisom skutkového základu, z ktorého vychádza - môže byť vo výsledku založená na
nepravdivých faktoch, a teda neoprávnene zasahujúca do práva žalobcu na ochranu osobnosti, avšak
v danom článku je vyjadrená vecne, konkrétne a nie zjavne neprimeraným spôsobom s jediným cieľom
žalobcu len uraziť alebo očierniť. Vzhľadom na použité výrazové prostriedky nenesie čo do intenzity
a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo

intolerancii,prektorébybolnevyhnutnýokamžitýzásahsúduprostredníctvomnariadenianavrhovaného
neodkladného opatrenia.
24.2. V prípade tohto článku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha jeho odstránenia v celom
rozsahu, taktiež nie je splnená ani podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia,
pretože tento pomerne rozsiahly článok sa osobe žalobcu venuje iba v malej časti. Nariadenie
odstránenia celého článku, ako to požaduje žalobca, by pri porovnaní práva na ochranu osobnosti

žalobcu a slobody prejavu žalovaného podľa názoru súdu nad primeraný rozsah neodôvodnene
zasahovalo do slobody prejavu žalovaného. Nariadenie odstránenia celého tohto článku preto ani z tohto
dôvodu nie je opodstatnené.

25. V dvoch príspevkoch predsedu SZPB O. Y. s identickým názvom „Vec: Informácia a prosba o

zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024, ktoré sú adresované ministrovi zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR a generálnemu tajomníkovi sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra
SR, sa podáva správa o žalobcovi, že nepracuje v redakcii mesačníka Bojovník, nie je ani členom
mediálno-komunikačného oddelenia Ústredia SZPB a nemá žiadne splnomocnenie vystupovať v mene
žalovaného. Zverejnenie týchto vecných informácií nemá difamačný charakter, a preto súd vo vzťahu k

nim nemal osvedčené, že by nimi bolo porušené právo žalobcu na ochranu osobnosti, čo teda znamená,
že vo vzťahu k tejto časti uvedeného článku nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia.
25.1. Príspevky okrem uvedeného ešte podávajú informáciu, že žalovaný registruje, že v internetovom
priestore sa nachádza titul www.bojovnik.info, o ktorom ale má za to, že názov «Bojovník» bol

žalovanému „odcudzený neznámou osobou, pretože značka Bojovník je chráneným majetkom SZPB
a žiadny kompetentný orgán SZPB nikdy nevydal povolenie na jej používanie nepovolaným osobám“,
a dodáva, že okrem tejto značky bol zväzu „odcudzený aj archív jeho printového vydania ročníkov
2017 až č. 8 z roku 2023, ktorý sa na stránke bojovnik.info nachádzal ešte 16. decembra 2024“. V
texte týchto príspevkov sa s tvrdeným „odcudzením“ značky «Bojovník» a s archívom jeho printového

vydania výslovne nespája osoba žalobcu, ale „neznáma osoba“, z čoho potom opätovne vyplýva, že
nie je osvedčené, že by týmito výrokmi v príspevkoch bolo neoprávnene zasiahnuté do osobnostných
práv žalobcu. Napokon, z obsahu uvedených príspevkov vyplýva, že žalovaný v danom príspevku len
vecne pomenúva ujmu, ktorá mu bola spôsobená a ktorú vníma ako neoprávnenú, a oznamuje, že sa
jej nápravy domáha právnymi prostriedkami. Toto konštatovanie, posudzujúc ho podľa svojho obsahu

a kontextu, v ktorom bolo prednesené, sa nevymyká rámcu vecného informovania a nie je podané
zjavne neprimeraným spôsobom, a preto nenesie čo do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku,
nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný
okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

26. Za neopodstatnený treba podľa názoru súdu považovať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia aj v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia tvrdení o žalobcovi, že je
„zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou
destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom, zasranom, chorým chlapcom, že pácha
svinstvá“.

26.1. Použitie vulgárneho výrazu zo strany žalovaného na adresu žalobcu, že je „zasranom“, z
predložených listinných dôkazov nevyplynulo. V tomto smere žalobcu ako navrhovateľa neodkladného
opatrenia zaťažovalo bremeno osvedčiť, že žalovaný vôbec koná tak, že takýto výraz o ňom šíri.
Tento výraz sa však ani v jednom z predložených listinných dôkazov (vrátane prepisu z verejného

zasadnutia Predsedníctva ÚR SZPB z 28. novembra 2024) nevyskytuje, a preto nemožno považovať za
osvedčené, že žalovaný namietaným spôsobom zasahuje žalobcovi do práva na ochranu osobnosti. To
teda znamená, že vo vzťahu k tomuto výrazu nie je splnená podmienka opodstatnenosti navrhovaného
neodkladného opatrenia.26.2. Výrazy, že žalobca je „chorým chlapcom“, ktorý „pácha svinstvá“, treba kvalifikovať ako hodnotiace
úsudky, ktoré boli ústne vyrieknuté predsedom SZPB O. Y. na verejnom zasadnutí Predsedníctva ÚR

SZPB z 28. novembra 2024 v rámci kritiky žalobcu v reakcii na situáciu, že ho žalobca po skončení
jedného z rokovaní pléna osobne zastavil s návrhom, že čo keby sa vzdal funkcie predsedu zo
zdravotných dôvodov, a zároveň mu dodal, že následne si poradia aj s tajomníkom ÚR SZPB E. W..
26.2.1. Tieto výroky nie sú zachytené v žiadnom článku, príspevku či inom dokumente zverejnenom na
webovom sídle žalovaného či jeho profile na sociálnej sieti Facebook. Súdu tiež nebolo osvedčené, že

by nahrávka z predmetného verejného zasadnutia z 28. novembra 2024 alebo jej prepis boli akýmkoľvek
iným spôsobom verejnosti prístupné. Z povahy ústneho prednesu, ktorého záznam nie je verejnosti
prístupný a teda sa už ďalej nerozširuje, preto možno uzavrieť, že nie je objektívne spôsobilý zväčšovať
žalobcovi tvrdenú ujmu.
26.2.2. Za osvedčené v tomto prípade možno považovať len to, že citované výroky žalovaný
prostredníctvom predsedu SZPB ústne vyriekol len jeden raz, a to na spomenutom verejnom zasadnutí

predsedníctva ÚR SZPB, a aj to v rámci kritiky, ktorá čo do obsahu bola vecná, konkrétna a uvedená
s dostatočným opisom skutkového základu, z ktorého vychádzala. Táto kritika bola síce vyjadrená
ostrejšími výrazovými prostriedkami, avšak sloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a
myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým,
ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či jednotlivca. Súd však nemal

osvedčené žiadnym relevantným dôkazom, že by sa žalovaný systematicky alebo aspoň opakovane
dopúšťal šírenia týchto citovaných výrokov o žalobcovi, a preto nezistil žiadny dôvod, pre ktoré by
bol v tomto smere nevyhnutný okamžitý zásah súdu práve prostredníctvom nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia.

26.3. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný použil vo vzťahu k nemu
výrazy v tvare „pravdepodobný zlodej“, „poškodzovateľ“ a „spolupáchateľ poškodzovateľa“ len v jedinom
článku „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, a to výlučne len v súvislosti
s jeho kritikou o tom, že neoprávnene - bez privolenia žalovaného ako autora a majiteľa ochrannej
známky - používa značku «Bojovník» a logo SZPB na svojej webovej stránke www.bojovnik.info (t.

j. zrejme žalobcom zriadenej a prevádzkovanej, keďže je v nej uvedený ako jediná kontaktná osoba
- pozn. súdu), na ktorej sa tiež nachádzal archív printového vydania mesačníka Bojovník - ročníky
2017 až 2023. To žalovaný považuje za neoprávnený zásah do jeho práv k ochrannej známke a
autorských práv, žalobcovi to opakovane vyčíta, vyzýva ho, aby od tohto konania upustil a sám
laicky takéto konanie označuje výrazom „odcudzenie“ resp. prirovnáva ho ku „krádeži“ (tieto výrazy

sa vyskytujú aj v ďalších predložených článkoch a príspevkoch - pozn. súdu), keďže oprávnenie na
verejné rozširovanie jednotlivých čísel mesačníka „Bojovník - noviny antifašistov“ a na používanie loga
a značky «Bojovník» ako predmetu duševného vlastníctva patrí - ako to žalovaný v ďalšom obsahu
jednotlivých článkov a príspevkov aj sám uvádza - výhradne zväzu. Tieto skutočnosti sú napokon zrejmé
aj z registra ochranných známok (porov. čísla ochrannej známky 262393 a 262395 zapísané 15. júla

2024) verejne prístupného na webovom sídle Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
www.indprop.gov.sk a zo zoznamu periodickej tlače (porov. zaregistrované evidenčné číslo EV 204/08)
verejne prístupného na webovom sídle Ministerstva kultúry Slovenskej republiky www.culture.gov.sk.
26.3.1. Žalovaný teda použil citované výrazové prostriedky výlučne v rámci kritiky žalobcu, v ktorej
mu vytýka, že neoprávnene používal jeho autorské diela a ochranné známky, a práve preto ho vníma

ako „poškodzovateľa“ resp. „spolupáchateľa poškodzovateľa“ jeho práv, pričom toto neoprávnené
používanie predmetu duševného vlastníctva laicky označuje ako „odcudzenie“, z čoho potom vyvodzuje
slovné spojenie „pravdepodobný zlodej“. Za takto zisteného skutkového stavu sa kritika žalobcu a z nej
plynúce výrazové prostriedky nejaví ako kritika, ktorá by nebola vecná, konkrétna, primeraná a ktorú
by logicky celkom žiadnym spôsobom nebolo možné vyvodiť z premís (z uhla pohľadu) uvádzaných

žalovaným v jeho článkoch a príspevkoch. Navyše ide o kritiku, ktorá sa týka výlučne iba žalobcovho
pôsobenia v SZPB resp. jeho verejného pôsobenia v oblasti priamo konkurujúcej činnosti a pôsobeniu
žalovaného, keďže žalobca mal podľa tvrdení žalovaného sám z vlastnej vôle zriadiť a prevádzkovať
širokej verejnosti prístupnú webovú stránku www.bojovnik.info, na ktorej boli umiestnené ochranné
známky a autorské diela žalovaného a na ktorej je v rámci kontaktov uvedené výlučne iba meno a

priezvisko žalobcu.
26.3.2. Aj keby predmetná kritika nebola vo výsledku oprávnená a nezakladala by sa na pravdivých
faktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená, súd nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové
prostriedky boli z pohľadu žalovaného použité absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeranýmspôsobom a s jediným cieľom žalobcu len uraziť či očierniť. Popritom platí, že sloboda prejavu sa
uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané
za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť

obyvateľstva či jednotlivca, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých
nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti. So zreteľom na tieto súvislosti intenzita a kvalita vyššie
citovaných výrazových prostriedkov objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného
prejavučiprejavupodnecujúcehoknásiliualebointolerancii,prektorébybolnevyhnutnýokamžitýzásah
súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

26.4. Totožné závery možno prijať aj vo vzťahu k výrazom o žalobcovi, že je „záškodník“, „renegát“ či
„súčasťou konšpirácie proti vedeniu SZPB“ alebo „súčasťou destabilizácie snáh proti SZPB“. Všetky
tieto výrazy boli žalovaným použité v kontexte kritiky žalobcu, a to jednak opätovne v súvislosti
s prevádzkovaním webového portálu bojovnik.info, na ktorom mali byť bez privolenia umiestnené
ochranné známky a autorské diela žalovaného, a jednak v súvislosti s voľbami nového vedenia SZPB,

kedy boli vyhrotené vzťahy medzi zvolenými funkcionármi a tzv. „reformným krídlom“ nespokojným s
výsledkom volieb a usilujúcim sa dosiahnuť zmenu vo vedení. Žalovaný v rámci slobody prejavu avšak
má právo kritizovať konanie jednotlivých zúčastnených osôb, a teda aj žalobcu, ak sa týka snahy o
získanie vplyvu v rámci SZPB. Z predložených článkov a príspevkov žalovaného, v ktorých sa uvedené
výrazy vyskytujú (k tomu porov. tiež body 22. a 24. odôvodnenia tohto uznesenia), sa súdu nejaví táto

kritika ako nevecná, nekonkrétna, neprimeraná a ktorú by logicky celkom žiadnym spôsobom nebolo
možné vyvodiť z premís (z uhla pohľadu) uvádzaných žalovaným v týchto jeho článkoch a príspevkoch.
Žalobca by si preto mal v prvom rade uvedomiť, že keď sa dobrovoľne a aktívne zapájal do diania na
úrovni vedenia SZPB, musí byť uzrozumený, že jeho konanie môže byť podrobené kritike, a to aj kritike,
ktorá nemusí byť vyjadrená iba neutrálne, ale aj ostrejšími výrazovými prostriedkami, keďže - ako už

bolo opakovane spomenuté - sloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré
sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú,
šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či jednotlivca. Zakázať žalovanému neodkladným
opatrením akúkoľvek, hoci aj miernu kritiku vo vzťahu k žalobcovi by predstavovalo neprimeraný až
cenzorský zásah. A napokon, aj keby táto kritika zo strany žalovaného skutočne nebola oprávnená a

nezakladala by sa na pravdivých faktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená, súd nedospel k záveru,
že by v nej zvolené výrazové prostriedky boli z pohľadu žalovaného použité absolútne neodôvodneným
a zjavne neprimeraným spôsobom a s jediným cieľom žalobcu len uraziť či očierniť. So zreteľom na
tieto súvislosti intenzita a kvalita vyššie citovaných výrazových prostriedkov objektívne nevykazuje také
znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre

ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia.

27. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôrazňuje, že nikde netvrdí a ani od žalobcu nežiada, aby
mal preukazovať nedôvodnosť výrokov žalovaného. Takisto je potrebné dať do pozornosti, že samotný

zákon - a nie súd prvej inštancie - ukladá v § 326 ods. 1 CSP navrhovateľovi neodkladného opatrenia
(žalobcovi) povinnosť, aby nielen označil a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvania práva, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, ale
tiež opísal a hodnoverne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Existencia tejto bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sa nepredpokladá a

bez ďalšieho nevyplýva len z označenia ohrozeného či porušeného práva alebo len z opísania spôsobu,
ako konkrétne malo byť toto označené právo (v danom prípade právo žalobcu na ochranu osobnosti)
ohrozené či porušené.
27.1. Inými slovami, pokiaľ žalobca nepreukáže bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami,
nie je možné jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pretože ide o jednu zo

zákonných a esenciálnych podmienok pre uplatnenie inštitútu neodkladného opatrenia. Povinnosť
preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zaťažuje podľa zákona navrhovateľa neodkladného
opatrenia, a nie žalovaného či dokonca súd. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov treba nielen
preukázať, ale aj náležite tvrdiť, pričom tvrdenie tejto potreby nemožno nahradiť odkazom na dôkazy,
a tak neprípustne žiadať súd, aby si sám z priložených dôkazov vybral, z čoho neodkladnosť úpravy

pomerov zrejme má vyplývať. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o neodkladnej potrebe úpravy
pomerov medzi stranami teda zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a to bez ohľadu na to, že
by v prípadnom riadnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti musel žalovaný preukazovať dôvodnosť
(pravdivosť) svojich výrokov.27.2. V rozhodovanom prípade súd teda nezamieta návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia preto, že žalobca nepreukázal nedôvodnosť výrokov žalovaného, ale preto, že žalobca
neosvedčil(!) potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami požadovaným spôsobom.

Táto potreba nebola zo strany žalobcu osvedčená vo vzťahu ani k jednému zo žalobcom namietaných
článkov resp. príspevkov žalovaného, čo z hľadiska základov formálnej logiky (argumentum a fortiori)
znamená, že táto potreba nebola osvedčená ani k prvému žalobcom namietanému článku (označeného
vbode1.3.1.odôvodneniatohtouznesenia),anikdruhémužalobcomnamietanémučlánku(označeného
v bode 1.3.2. odôvodnenia tohto uznesenia), ani k tretiemu, štvrtému atď. (označeným v bode 1.3.3.

až 1.3.8. odôvodnenia tohto uznesenia). Súd teda neposudzoval a nevyhodnocoval túto potrebu
„ako celok“, ale osobitne(!) vo vzťahu ku každému jednému článku/príspevku žalovaného a v nich
obsiahnutých výrokoch a dospel pritom k záveru, že existenciu tejto potreby nemožno vo vzťahu ani
k jednému z nich považovať za dostatočne osvedčenú, pretože ani jeden z nich nevykazovali čo
do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného či podnecujúceho k násiliu alebo
intolerancii (t. j. „ako?“), pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením navrhovaného

neodkladného opatrenia (v konkrétnych podrobnostiach ku každému jednému z týchto článkov,
príspevkov a výrokov súd odkazuje na body 18. až 26.4. odôvodnenia tohto uznesenia).
27.3. Otázku, či sú splnené všetky zákonom kumulatívne podmienky vyžadované pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhodnocuje autonómne sám, a to na základe tvrdení a
dôkazovnavrhovateľaneodkladnéhoopatrenia,ktorého-akoužboloopakovanespomenuté-zozákona

zaťažuje procesná povinnosť a tomu zodpovedajúce bremeno tvrdiť splnenie týchto podmienok a ich
splnenie dôkazmi osvedčiť, inak nemôže byť v konaní úspešný. Súd v tejto súvislosti tiež dáva do
pozornosti, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním

predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porov. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II.
ÚS 251/03).

28. Žalobca vo svojom návrhu, jeho oprave a doplneniach teda nielenže neosvedčil, v čom má spočívať
nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorá nemôže byť automaticky
daná len samotným ponechaním jednotlivých napádaných výrokov žalovaného na verejne prístupnom
webovom sídle či profile na sociálnej sieti Facebook, ale ani dostatočne neuviedol a neosvedčil, aká

určitá (zreteľná) a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí. Len všeobecné a frázovité konštatovania,
že predmetnými výrokmi mu žalovaný spôsobuje „vážnu ujmu na jeho osobnej a profesionálnej
povesti“, tieto „šírené tvrdenia ovplyvňujú pohľad verejnosti, členov SZPB a kolegov na žalobcu, čo
ohrozuje jeho kariéru a podnikateľskú činnosť“ či „dôveryhodnosť v očiach verejnosti“, resp. že „verejný
charakter vyjadrení žalovaného zvyšuje riziko nenapraviteľných škôd na profesionálnom a osobnom

živote žalobcu“, nie sú v tomto smere postačujúce. So zreteľom na mnohorakosť ďalších aktuálnych
spoločenských či vnútroorganizačných tém spracúvaných žalovaným a spôsob ich komunikácie vo
vzťahu k verejnosti je vylúčené, že by žalobcom napadané verejne prístupné výroky v predmetných
článkoch a príspevkoch boli objektívne spôsobilé zväčšovať tvrdenú ujmu.
28.1. V tejto súvislosti sa žiada ešte dodať, že samotné ponechanie prístupu verejnosti k predmetným

článkom a príspevkom bez ďalšieho nie je spôsobilé „vyeskalovať poškodzovanie práv žalobcu“ či
privodiť mu „jeho vylúčenie zo SZPB“. Uloženie povinnosti žalovanému vymazať predmetné zverejnené
články a príspevky totižto samo osebe nezabráni tomu, že žalobcu nebude možné zo SZPB vylúčiť
alebo že poškodzovanie práv žalobcu nebude môcť vyeskalovať inak; medzi týmito javmi teda neexistuje
relevantná súvislosť.

29. Sumarizujúc uvedené, podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia vymazať
označené jednotlivé články a príspevky žalovaného obsahujúce napádané výroky a zdržať sa šírenia
jednotlivých vyjadrení na žalobcovu adresu nemožno podľa názoru súdu považovať za splnené, pretože
po vykonaní prísneho a komplexného testu proporcionality kolidujúcich subjektívnych práv žalobcu a

žalovaného a posúdení akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného v záujme
ochrany osobnosti žalobcu tu nie je bez najmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie
neodkladného opatrenia zjavné, že namietané výroky sú verbálnymi útokmi, prehnané, hrubo urážlivé,
nenávistné (zákerné), osobne útočné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii (hate speech), ktorýchcieľom je mimo akéhokoľvek kontextu len svojvoľne uraziť a očierniť žalobcu (wanton denigration), a
teda že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo nezvratnú a ťažko napraviteľnú majetkovú či
nemajetkovú ujmu (k tomu tiež porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tuşalp v.

Turecko, sťažnosť č. 32131/08 a 41617/08, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Skałka v. Poľsko, sťažnosť č. 43425/98).
29.1. Každý jeden z týchto výrokov žalovaného bol prednesený v rámci kritiky žalobcu, ktorá sa ani v
jednom prípade nejaví ako kritika, ktorá by nebola vecná, konkrétna a primeraná, resp. pri ktorej by
nebol dostatočne opísaný skutkový základ, z ktorého vychádza, a ktorú by logicky celkom žiadnym

spôsobom nebolo možné vyvodiť z premís (z uhla pohľadu) uvádzaných žalovaným v jeho článkoch a
príspevkoch.Doslobodyprejavupatríprávokritizovať,aleprimeranýmspôsobom(ktomutiežporov.bod
11.1. odôvodnenia tohto uznesenia); pre nariadenie neodkladného opatrenia avšak nestačí iba to, aby
kritika bola neoprávnená (táto skutočnosť napĺňa len predpoklad o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ktorý je ale iba jedným z viacerých zákonom vyžadovaných kumulatívnych
predpokladovneodkladnéhoopatrenia),alemusíbyť-akojevpredošlombodeodôvodneniaspomenuté

- aj dostatočne intenzívna, inak nie je splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami (t. j. predpoklad opodstatnenosti neodkladného opatrenia). V opačnom prípade by potom nastal
nežiaduci stav zneužívania inštitútu neodkladného opatrenia, kedy by žalobcovia obchádzali konanie o
ochranu osobnosti a v podstate bez vyjadrenia protistrany a bez vykonania riadneho dokazovania by
dokázali docieliť odstránenie akejkoľvek pre nich nepohodlnej kritiky.

29.2. Vo vzťahu k jednotlivým napádaným výrokom žalovaného teda nie je splnená podmienka
bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktorej osvedčenie zaťažuje v konaní o neodkladnom opatrení zo zákona navrhovateľa, a nie
protistranu alebo súd.

30. So zreteľom na to, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia v rozhodovanej veci
neosvedčil vo vzťahu k jednotlivým napádaným výrokom (t. j. ku každému jednému z nich) potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, nebola tak splnená jedna z kumulatívnych
zákonom vyžadovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd podaný návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP).

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi - nezistiac žiadne výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ktoré napokon v konaní ani
neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou

procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018),
pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní vznikli trovy súdneho konania alebo
právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.