Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/653/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125248183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125248183.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 432 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym
exekútorom:JUDr.ŠtefanŠviderský,sosídlomexekútorskéhoúraduUl.Hronského1811,09345Vranov
n/Topľou, pod sp. zn. 178EX 273/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefan Šviderský, so
sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov n/Topľou, pod sp. zn. 178EX 273/25
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.03.2025, vedeného pod
sp. zn. 76Ek/653/2025, domáhal od povinného vymoženia 432 Eur s príslušenstvom, na podklade

exekučného titulu 1/ rozhodnutie OR PZ v BA I, č. ORP-SD-55/BAI-ODI1-2022 zo dňa 07.02.2023,
exekučného titulu 2/ rozhodnutie OR PZ v BA I, č. ORP-SD-44/BAI-ODI1-2022 zo dňa 07.02.2023,
exekučného titulu 3/ rozhodnutie OR PZ v BA I, č. ORP-SD-51/BAI-ODI1-2022, zo dňa 07.02.2023
a exekučného titulu 4/ rozhodnutie OR PZ v BA I, č. ORP-SD-49/BAI-ODI1-2022, zo dňa 07.02.2023.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd

poverením zo dňa 19.03.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský,
so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov n/Topľou, ktorý ju vedie pod sp.
zn. 178EX 273/25.

3/ Súdny exekútor dňa 27.03.2025 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorého
odôvodnení úvodom poukazuje na to, že predmetné rozhodnutia, ktoré sú predmetom exekúcie boli

napadnuté správnou žalobou. Podľa názoru povinného, postup oprávneného, ktorý nariadi exekúciu
napriek tomu, že sám ešte preveruje oprávnenosť poľadávky, je v rozpore s dobrými mravmi a zneužitím
práva. Povinný definuje zneužitie práva ako konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený
výsledok. V tomto smere má povinný za to, že konanie oprávneného je voči nemu šikanózne a v rozpore
s dobrými mravmi. Uvedené konštatuje z nasledovného dôvodu. Oprávnený sa od posledného emailu
neozval povinnému a bez akejkoľvek ďalšej výzvy alebo odpovede nariadil exekúciu. Medzičasom

povinnému telefonicky potvrdil, že keďže od ministerstva nedostal odpoveď tak sa mu „nechcelo už
dlhšie čakať“ a rovno nariadil exekúciu, bez toho aby ho minimálne vyzval na zaplatenie. Takýto postup
považuje povinný za postup v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

4/ Povinný ďalej definuje dobré mravy ako neurčitý právny pojem, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou.
Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných

určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti
všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravynedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 Občianskeho zákonníka, hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje
a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Povinný ďalej uvádza,

že dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Z hľadiska
posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad
občianskoprávnych vzťahov základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi“. Povinný taktiež odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014.

5/ S prihliadnutím na daný skutkový stav a citovanú právnu úpravu sa podľa názoru povinného javí,
že konanie oprávneného spočívajúce v tom, že okamžite po doručení doložky právoplatnosti zo súdu

nariadi exekúciu napriek oznámeniu o čiastočnej úhrade a prosbe o možnosť uhradiť pohľadávku
neskôr bez ohľadu na osobné pomery povinného je nielen v rozpore s dobrými mravmi ale zároveň
aj šikanóznym výkonom práva. S poukazom na uvedené, povinný žiada exekúciu zastaviť a zároveň
navrhuje, aby trovy exekúcie a všetko ďalšie príslušenstvo išli v plnom rozsahu na tiaž oprávneného.

6/ Súdny exekútor dňa 28.04.2025 predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetné exekučné konanie
je vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. Exekučný súd nemožno
považovať za odvolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí v pôvodnom
konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje

vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Oprávnený ďalej
uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je
v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Oprávnený je toho názoru, že
pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným

poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej
jedná o vykonateľné rozhodnutia, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo
základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetné exekučné tituly, neboli doposiaľ
zrušené. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má

povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza
súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. V danej súvislosti je tiež potrené uviesť, že zákon síce
chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho
prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby
sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

7/ K samotným tvrdeniam povinného, oprávnený uvádza nasledovný stav. Dňa 01.10.2024 bola
povinnému zasielaná výzva na úhradu pohľadávky v celkovej výške 432,00 eur v lehote do 20.11.2024,
pričom súčasťou výzvy bolo upozornenie na následky neuhradenia pohľadávky štátu. Následne po
obdržaní výzvy povinný kontaktoval oprávneného prostredníctvom e-mailu, v ktorom oprávneného

informoval, že pokiaľ ide o predmetnú pohľadávku, v danej veci podával ešte v r. 2023 správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave zamietlo
odvolania povinného a potvrdilo rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo veci uloženia pokuty
za správny delikt držiteľa vozidla podľa zákona o cestnej premávke, ktoré sú v exekučnom konaní 178EX
273/25 exekučnými titulmi. V nadväznosti na uvedenú správu od povinného, oprávnený kontaktoval

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré na oprávneného dňa 17.7.2024 postúpilo právo vymáhať
pohľadávku štátu v celkovej výške 432 Eur, za účelom preverenia aktuálneho stavu konania. Pričom z
príslušného ministerstva oprávnený ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie neobdržal informáciu
o tom, že by bolo v danej veci rozhodnuté, respektíve, že by bolo rozhodnuté o odklade výkonu
rozhodnutí, ktoré sú predmetom exekúcie.

8/ Oprávnený ďalej uvádza, že z dôvodu plynutia trojročnej hmotnoprávnej lehoty, ktorá má
prekluzívny charakter, oprávnený dňa 06.03.2025 inicioval exekučné konanie. O tejto skutočnosti
mal povinný vedomosť, čo sám potvrdzuje vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. V danejveci oprávnený a povinný spolu dňa 12.03.2025 telefonicky komunikovali, pričom povinný žiadal
oprávneného o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom bol uzrozumený s tým, že zo strany
oprávneného takýto úkon iniciovaný nebude. Povinný mal následne možnosť zabrániť samotnému

začatiu exekučného konania tým, že by pohľadávku uhradil ešte pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi udelené až dňa 19.03.2025. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia povinného o šikanóznom
konaní v rozpore s dobrými mravmi, nie je na mieste, nakoľko povinný mohol sám svojim konaním, t. j.
uhradením istiny, zabrániť začatiu exekučného konania.

9/ Oprávnený zároveň uvádza, že voči povinnému v minulosti evidoval viacero pohľadávok, ktoré zo
strany povinného neboli uhradené ani len čiastočne, pričom uvedené odôvodňoval tým, že v súvislosti
s týmito pohľadávkami taktiež prebiehajú konania, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté. Uvedené tvrdenie
je tiež podložené e-mailovou komunikáciou, ktorú povinný predložil súdu. Oprávnený má za to, že z
doterajšieho konania povinného je zjavné, že pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie

178EX 273/25, tieto by taktiež neboli zo strany povinného uhradené, bez ohľadu na to, či by bola
povinnému zasielaná ďalšia výzva na úhradu. Oprávnený si zároveň dovoľuje poukázať na skutočnosť,
že v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, nie je povinný zasielať dlžníkovi viac ako jednu výzvu na úhradu pohľadávky.
Oprávnený má za to, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok štátu v celkovej výške 432,00 eur,

postupoval správne v súlade s platnou slovenskou legislatívou s cieľom uspokojenia pohľadávky,
priznanej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, v zákonnej lehote.

10/ Na základe vyššie uvedeného, oprávnený považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie 178EX
273/25 za neopodstatnený a nedôvodný, nakoľko v danom prípade nenastal ani jeden z dôvodov na

zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

11/ Podľa § 61k ods. 1 zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

12/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14/ Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej ako „zákon o pohľadávkach štátu“), správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátupodľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku
alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

16/ Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17/ Podľa § 1 ods. 2 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len

„Správny poriadok“), správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

18/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

19/ Úvodom súd konštatuje, že povinný podal Návrh na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61k ods.
2 Exekučného poriadku.

20/ Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na

základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

21/ Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda
ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo

vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je
formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

22/ Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na
zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z
dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného
inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide

najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie.

23/ Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného

konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených

procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie
predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo
riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o
opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existenciadoložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna
stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné

a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

24/ Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k
nasledujúcim zisteniam.

25/ Zo skutočností uvedených v návrhu povinného na zastavenie exekúcie je zjavné, že povinný
podal správnu žalobu. K uvedenému súd uvádza, že samotné podanie správnej žaloby nemá
suspenzívny účinok a teda jej podanie nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo, preto jej podanie
nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že zo

strany povinného došlo k podaniu správnej žaloby žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a
nespôsobuje jeho zánik, prípadne zastavenie exekúcie. Povinný nepreukázal, že by exekučný titul na
podklade, ktorého je vedená exekúcia je zrušený. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedená na
podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu.

26/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vyvodzuje šikanózne konanie oprávneného zo zneužitia
práva, ktoré je podľa názoru povinného konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce sa o nedovolený
výsledok. Súd nemôže s takýmto tvrdením povinného súhlasiť, nakoľko predmetné exekučné konanie
je vedené na podklade exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sú
spôsobilými exekučnými titulmi. V prípade, že by oprávnený nenariadil výkon rozhodnutia do 3 rokov

od uplynutia lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, spôsobil by tým zánik práva priznaného
mu exekučným titulom. Je preto zo strany súdu pochopiteľné, že sa oprávnený takémuto riziku vystaviť
nechcel. Súd zároveň odkazuje na ust. § 4 ods. 1 zákona o pohľadávkach štátu, v zmysle ktorého je
správca (oprávnený) povinný dbať na to, aby nedošlo k zániku pohľadávky štátu a oznamovať dlžníkovi
(povinnému) písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť

ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu. Svoje povinnosti si oprávnený splnil, čo vyplýva aj zo
samotného dôkazného prostriedku predloženého povinným, konkrétne z e-mailovej komunikácie medzi
oprávneným a povinným, ktorou povinný reagoval na výzvu oprávneného, že eviduje voči nemu splatnú
pohľadávku štátu. Súd má preto za preukázané, že oprávnený konal v súlade so zákonom.

27/ K tvrdeniu povinného, že konanie oprávneného spočívajúce v tom, že okamžite po doručení doložky
právoplatnosti nariadi exekúciu napriek oznámeniu o čiastočnej úhrade a prosbe o možnosti uhradiť
pohľadávku neskôr bez ohľadu na osobné pomery povinného je v rozpore s dobrými mravmi, súd uvádza
nasledovné. Dobré mravy (lat. boni mores) sú právnou kategóriou majúcou pôvod v rímskom práve a
predstavujúcou súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. Dobré mravy sú

určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo
vedomí užšieho spoločenstva, ktoré správanie je možné akceptovať a ktoré správanie je neprijateľné pre
spoločnosť. Každé správanie sa má riadiť určitými vzormi - písomnými či nepísanými, ktoré sa vytvárajú
v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá, pri ktorých
porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale vo všeobecnosti

a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by vytváralo
nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/126/2022 zo dňa 24.08.2022). Tak ako uvádza povinný, dobré
mravy patria k zásadám súkromného práva, avšak nárok vymáhaný v predmetnom exekučnom konaní
nevyplýva zo súkromnoprávneho vzťahu. Povinný odkazuje na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

k čomu súd uvádza, že občianskoprávne vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené
na princípoch právnej istoty subjektov, pretože práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov
tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle, vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov.
Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej
moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne vzťahy.

Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné
predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom vymáhaný nárok.28/ Exekučný titul 1/, 2/, 3/, 4/ bol vydaný príslušným orgánom v súlade s ust. § 46 Správneho poriadku.
ZdefiníciesprávnehoorgánuobsiahnutejpriamovSprávnomporiadkuvyplýva,žesprávnymorgánomje
štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ustanovenie § 1 ods. 2 Správneho poriadku
výslovne uvádza, že ide o orgán rozhodujúci v oblasti verejnej správy. Z uvedeného je preto zrejmé,
že išlo o verejnoprávny vzťah, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie,
charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval

tým, že jeden účastník vzťahu (správny orgán) vystupoval voči druhému účastníkovi (povinnému)
ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený rozhodovať o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach druhého účastníka (povinného). Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno
uplatniť zásadu súkromného práva na verejnoprávny vzťah a preto aj táto námietka povinného neobstojí.

29/ Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných

prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný, nakoľko
neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nepreukázal súdu dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex

offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

30/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32/ Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by s
poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku, vznikol
oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Súd prihliadol

najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie
viesťexekúciuvočipovinnémuvrozsahu,ktorýoprávnenýnepožaduje.Vzhľadomnato,žesioprávnený
náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal. Nakoľko povinný nebol úspešný vo
veci zastavenia exekúcie, tak mu nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.