Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925010278
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7925010278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní 15.1.2026 takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom D., D. XXX/XX, t. č. D., D. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14.04.2025 v čase okolo 23:00 hod. pri vchodových dverách v obývacej miestnosti rodinného domu

č. XXX, nachádzajúceho sa na E. D. v obci D., po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky napadol
poškodenú, svoju družku F. C. a to tým spôsobom, že pristúpil k poškodenej, ktorá mu v tom čase stála
chrbtom, kde ju jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do pravej tvárovej časti, následkom čoho spadla na
zem, čím takto svojím konaním na základe znaleckého posudku č. 07/2025, vypracovaného znalcom v
odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie G. H. I., zo dňa 15.05.2025, spôsobil
poškodenej F. C. stredne ťažké poranenia a to trieštivú zlomeninu spánkovej kosti vpravo so zásahom
vonkajšej steny očnice ajarmovej kosti vpravo, kde uvedené zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a

práceneschopnosti v trvaní 21 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal tento čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 písm.
c/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. n) Tr. zákona, § 37 písm.
m) Tr. zákona] trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :V trestnej veci obžalovaného A. B. Okresný súd Trebišov rozhodol o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Trebišov trestným rozkazom č.k. 1T/81/2025-144 zo 16.9.2025, ktorým obžalovaného uznal
za vinného v zmysle obžaloby zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Tr. zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Proti označenému trestnému rozkazu podal prokurátor v zákonnej
lehote odpor, preto súd rozhodol o prijatí obžaloby a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom,

že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd
po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku, keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladenému
mu za vinu, či ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mal možnosť
sa radiť s ustanoveným obhajcom o spôsobe svojej obhajoby, či rozumie právnej kvalifikácii skutku,

či bol oboznámený s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený mu za vinu a či
sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal na všetky položené
otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenie
obžalovaného o vine prijať.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá
skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine sa tak
premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného

skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú

vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o prípadných ďalších výrokoch, ktoré majú podklad
vo výroku o vine.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Základná trestná sadzba v danom prípade predstavovala jeden rok až tri roky odňatia slobody podľa
§ 156 ods. 2 Tr. zákona.Okresný súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že vyhlásením o vine na hlavnom
pojednávaní napomohol súdu k objasneniu a rozhodnutiu veci [§ 36 písm. n) Tr. zákona]. Na druhej
strane súd obžalovanému pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, a to že v minulosti už bol za trestný čin

odsúdený, keďže v odpise registra trestov má sedem záznamov, pričom ostatné tri odsúdenia nie sú
zahladené (naposledy bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody 17.2.2023 vo veci
tunajšieho súdu sp. zn. 3T/35/2018, v ktorej mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov).

Po zvážení všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o treste prvostupňový súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Na jednej strane, akceptujúc výhradu prokurátora, ktorou
odôvodňoval odpor voči trestnému rozkazu, teda že ním bol uložený príliš mierny trest s ohľadom na
trestnú minulosť obžalovaného, súd uložil v porovnaní s trestným rozkazom prísnejší trest. Na druhej
strane, súd trvá na tom, že účel trestu môže byť dosiahnutý aj pri podmienečnom odklade jeho výkonu

a (nateraz) nie je nevyhnutný trest nepodmienečný. Pri ukladaní podmienečného trestu súd vzal do
úvahy aj skutočnosti, o ktorých vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní, a teda že jeho aktuálna
družka je tehotná a otcom dieťaťa je obžalovaný, ktorý navyše má aj vyživovaciu povinnosť voči inému
svojmu dieťaťu vo veku 11 rokov. Aj vzhľadom na uvedené je tak podľa súdu potrebné, aby obžalovaný
mal možnosť vykonávať svoje rodičovské povinnosti, čo by v prípade nepodmienečného trestu (v

podstate) nebolo možné. Podstatný pritom v tejto súvislosti je aj princíp minimalizácie negatívneho
dopadu trestu na blízke osoby páchateľa (§ 34 ods. 3 Tr. zákona). Relevantné pre rozhodnutie o druhu
trestu bolo pre súd aj to, že obžalovaný bol naposledy prepustený z výkonu trestu viac ako dva roky pred
spáchaním teraz súdeného skutku, a tiež v podstate pozitívna správa o povesti obžalovaného podaná
obcou Boťany.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje súd uložený trest (s relatívne dlhou skúšobnou
dobou) za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie v zmysle výchovného pôsobenia na
obžalovaného, aby sa ďalšej trestnej činnosti vyvaroval, ako aj generálnej prevencie v zmysle odradenia
iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. Bude tak vecou obžalovaného, aby svojim správaním

v skúšobnej dobe nezadal dôvod na nariadenie výkonu trestu, a to ani prípadným ďalším páchaním
priestupkov, ktorých má v príslušnom registri evidovaných väčšie množstvo (17 priestupkov za ostatných
9 rokov).

Poškodená si v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatňovala, súd preto o tejto otázke

nerozhodoval.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.