Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200778
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci
žalobcu: ACS, spol. s r. o., so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 389 333, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07
Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100402603/2021 zo dňa 09.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

100402603/2021 zo dňa 09.03.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100402603/2021 zo dňa 09.03.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: ACS, spol. s r. o. (ďalej len „daňový

subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej
len „správca dane“) č. 101531910/2020, 9106408/Hlô zo dňa 06.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 DP určil daňovému subjektu rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 14.668,40 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
november 2014, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy 20.039,05 eur na sumu 5.370,65 eur.

3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia október,
november a december 2014, o ktorých vypracoval protokol č. 102770810/19, 9104408/Hlô zo dňa
02.12.2019 (ďalej len „protokol“), ktorý bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie doručený

10.12.2019. Daňová kontrola bola realizovaná na základe oznámenia o daňovej kontrole DPH, ktorú
daňový subjekt prevzal dňa 19.03.2019 a v ktorej bol určený dátum začatia daňovej kontroly na deň
10.04.2019.4. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody daňového subjektu,
ktoré boli fakturované daňovým subjektom Dial sk, s. r. o., 1. mája 18, 010 01 Žilina, IČO: 45 579
075 (ďalej len „Dial sk“; právny nástupca: spoločnosť Košo music production, s. r. o., a následne na

to Vykúpto, s. r. o. – zaniknutá výmazom z obchodného registra 09.10.2019). Správca dane realizoval
výsluch svedka - bývalého konateľa Dial sk: A. B. B., z ktorého vypracoval zápisnicu č. 10231614/2019,
z ktorej (okrem iného) vyplynulo, že faktúry od daňového subjektu boli uhradené v plnej výške.
Diela boli dodané formou subdodávok realizovaných pracovitými rómskymi spoluobčanmi, na ktorých
mali kontakty, resp. pani C. (zamestnankyňa Dial sk) realizovala nábor prostredníctvom inzerátov. Pri

výkopoch bol vždy niekto za investora, ktorý na výkopy dohliadal, a pri odbornej práci ako ukladanie
vedenia tam už bol aj za Dial sk niekto stále. Systém práce fungoval tak, že generálny investor zadal
zákazku daňovému subjektu, ktorý bol ich obchodným partnerom, a pre ktorého vykonávali činnosti
uloženia optickej siete.

5. Správca dane preverovaním zistil, že najväčšími dodávateľmi Dial sk boli daňové subjekty RUDOLF,

s. r. o., IČO: 36 335 088 a K + D, s. r. o., IČO: 44 460 040, ktoré obe mali konateľa: p. D. E.. Obe
spoločnosti boli zrušené a na výsluch svedka sa táto osoba nedostavila. Správca dane zistil, že pri
daňovej kontrole DPH za november 2014 u Dial sk bol uskutočnený aj výsluch svedka D. E., z ktorého
vyplynulo, že spoločnosť Dial sk mu nie je známa, faktúry nevystavil a ani nepodpísal, podpis na
nich nie je jeho. Správca dane zo Sociálnej poisťovne zistil, že spoločnosť K + D nebola evidovaná v

registri zamestnávateľov a Dial sk mala jedného zamestnanca: p. F. C.. Z kontrolných výkazov zistil,
že spoločnosť RUDOLF nepriznala dodanie tovarov a služieb voči Dial sk, zatiaľ čo Dial sk si uplatnil
odpočítanie dane z faktúr od daňového subjektu RUDOLF.

6. Daňový subjekt na základe výzvy správcu dane zo dňa 18.09.2019 uviedol, že plnenia boli dodané

spoločnosťou Dial sk, išlo o realizáciu optickej siete pre spoločnosť Slovanet, a. s., v celkovej dĺžke
približne 50 km v Bratislave. Stavebný denník daňový subjekt neviedol. Zoznamami pracovníkov
subdodávateľov nedisponuje. Vlastní vlastný kompresor na stlačený vzduch a iné nástroje, stroje pre
zemné práce, ak sa vykonávali strojne, si zabezpečovali dodávatelia sami.

7. Šetrením správcu dane u dodávateľa (Dial sk) sa nepodarilo preukázať, že fakturované práce
uskutočnil práve dodávateľ uvedený na faktúrach, keď tento subjekt deklaroval, že práce vykonali
rôzne partie spoluobčanov, no nepreukázal akých a uplatnil si odpočítanie dane z faktúr za vykonanie
prác pre daňový subjekt, ktoré mu mala dodať spoločnosť RUDOLF, ktorej konateľ však realizovanie
týchto prác poprel a spoločnosť Dial sk nepoznal. Správca dane tak neuznal právo na odpočet z

faktúr č. 2014/00075, 2014/00078, 2014/00091, 2014/00092, 2014/00093 od daňového subjektu Dial
sk, keďže nebolo preukázané, že fakturované práce vykonal práve tento dodávateľ uvedený na faktúre;
správca dane nespochybnil uskutočnenie prác, ale dodávateľa. Protokol z daňovej kontroly bol doručený
daňovému subjektu dňa 10.12.2019 a vyrubovacie konanie začalo dňa 11.12.2019.

8. Vo vyrubovacom konaní správca dane zdôraznil, že nespochybňuje možnosť dodávateľského
daňového subjektu si na realizáciu prác zabezpečiť subdodávateľa, ale je nevyhnutné, aby bolo
preukázané, aký subdodávateľ tieto práce vykonal a hlavne to, kto v mene subdodávateľa ich
vykonal. Ani na jednom stupni preverovania také konkrétne osoby neboli zistené, a to, kto dané
práce fyzicky vykonal, nepovedal ani kontrolovaný daňový subjekt a ani jeho dodávateľ. Navyše

konateľ subdodávateľskej spoločnosti dodávateľa nepozná, stavebné práce nevykonával. Pokiaľ ide o
pracovitých rómskych spoluobčanov, nie je jasné, kto to bol a pre koho pracovali, keďže daňové subjekty
neoznačili konkrétnymi menami žiadne osoby, ktoré tam mali pracovať. Spoločnosti Dial sk a RUDOLF
zamestnancov nemali. Keďže spoločnosť Dial sk zanikla, zameral sa správca dane na spoločnosti
RUDOLF a K + D, ktoré boli najväčšími dodávateľmi subjektu Dial sk a ktorých vystavené faktúry, čo

do výšky fakturovanej sumy, sa približovali faktúram vystavených spoločnosťou Dial sk voči daňovému
subjektu. Z výpovede bývalých konateľov G. C. F. B., B. B. či zamestnankyne F. C. nevyplynuli konkrétne
mená zamestnancov, ktorých by mohol správca dane vypočuť ako svedkov. Rovnako tak spoločnosť
TRIPOSTAV, s. r. o., ktorá mala byť tiež dodávateľom predmetných prác, a ktorá vystupovala ako
dodávateľ F. B. a B. B., ktorí tieto práce fakturovali ďalej daňovému subjektu, dodanie služieb neuviedla

v kontrolnom výkaze a ani v daňovom priznaní.

9. Správca dane z kontrolného výkazu daňového subjektu zistil, že v zdaňovacom období boli jeho
dodávateľmi okrem Dial sk s konateľmi B. B. a F. B. aj fyzické osoby platitelia DPH: B. B. a F. B.. Daňovýsubjekt si od daňového subjektu B. B. uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2014024 (dátum dodania
30.11.2014; dodanie prác na trase: 7, 8, 15, 17, 18; dodávateľ neuvedený, resp. „rôzne partie z Oravy,
Kysúc a pod.“) a od F. B. z faktúry č. 29/2014 (dátum dodania 30.11.2014; zemné práce na trase 22;

dodávateľ: TRIPOSTAV). Z kontrolných výkazov B. B. a F. B. bolo zistené, že ich dodávateľom bola opäť
spoločnosť RUDOLF.

10. Správca dane nahliadnutím do zložky z daňovej kontroly DPH za november 2014 u Dial sk zistil,
že miestne príslušný správca dane neuznal daňovému subjektu Dial sk odpočítanie dane z faktúr od

spoločnosti RUDOLF pre porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „zákon o DPH“). Dial sk so zisteniami správcu dane súhlasil a uviedol, že mu nie je známe, prečo sa
daňový subjekt RUDOLF k spolupráci nepriznáva. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť TRIPOSTAV
podala daňové priznanie len za zdaňovacie obdobie október 2014; za zdaňovacie obdobie november
2014 už daňové priznanie nepodala, ako ani kontrolné výkazy. Daňové subjekty Dial sk, RUDOLF a
TRIPOSTAV zanikli v dôsledku zlúčenia a rovnako tak zanikli aj ich právni nástupcovia.

11. Správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúry č. 2014/00078 od Dial sk,
z faktúry č. 29/2014 od daňového subjektu A. F. B. a z faktúry č. 2014024 od daňového subjektu
A. B. B.. Správca dane zistil, že RUDOLF fakturoval Dial sk a aj daňovému subjektu A. F. B. práce
na trase 22. Rovnaké práce boli fakturované aj spoločnosťou TRIPOSTAV A. F. B.. Predmetné práce

fakturoval daňovému subjektu nielen daňový subjekt Dial sk, ale aj A. F. B.. Daňový subjekt RUDOLF
fakturoval práce na trase 1 až 5 odberateľovi A. B. B., ktorý ich následne fakturoval daňovému subjektu.
Podľa zistení aj Dial sk práce na týchto trasách fakturoval daňovému subjektu. Z toho vyplýva, že
práce na rovnakých trasách fakturovali daňovému subjektu nielen A. B. B., A. F. B., ale tiež aj Dial sk,
pričom dodávateľom týchto prác mala byť spoločnosť RUDOLF. Spoločnosť RUDOLF podľa kontrolných

výkazov nepriznala v zdaňovacom období žiadne dodanie tovarov a služieb voči menovaným daňovým
subjektom, aj keď títo si odpočítanie dane uplatnili. Ďalšia spoločnosť, ktorá sa mala na predmetných
prácach zúčastňovať, bola spoločnosť TRIPOSTAV, ktorá v období november 2014 nepodala ani
kontrolný výkaz, ani daňové priznanie. Konateľ spoločnosti RUDOLF uviedol, že nepozná spoločnosť
Dial sk. Správca dane zistil, že daňové subjekty RUDOLF, K + D, A. F. B., A. B. B. a spoločnosť

TRIPOSTAV nemali zamestnancov a spoločnosť Dial sk mala len jedného zamestnanca - F. C..

12. Správca dane skonštatoval, že konatelia daňového subjektu A. H. C. a I. E. s poukazom na § 135a
ods. 1 Obchodného zákonníka porušili svoje povinnosti odbornej starostlivosti. Nekonali s odbornou
starostlivosťou, pretože ak by tak konali, vedeli by predložiť alebo zabezpečiť dôkazy o pracovníkoch,

ktorí sa na dodaní služieb zúčastňovali alebo by aspoň takýto zoznam požadovali od svojho dodávateľa
ako prílohu k faktúram, pretože v prípade kontroly inšpektorátu práce mohla byť na stavbe zistená
prítomnosť osôb, ktoré by svoju totožnosť nevedeli preukázať. Správca dane nespochybnil realizáciu
prác týmito pracovníkmi, ale to, že nie sú nikde evidovaní, registrovaní a takmer s určitosťou nie
sú platiteľmi DPH, ktorí by z dodania svojich služieb platili daň, tak zodpovedné osoby v mene

daňového subjektu vedeli, že práce boli vykonávané práve takýmito pracovníkmi, vyslovene hľadali
také spoločnosti, ktoré zabezpečujú jednoduchých pracovníkov. Keby však pracovali priamo pre daňový
subjekt, tak spoločnosť by nemala právo na odpočítanie dane. Preto na spoluprácu oslovili A. F. B. a
A. B. B. ako fyzické osoby platiteľov DPH a tiež aj spoločnosť Dial sk, s ktorými sa dlhodobo poznali a
spolupracovali a ktorí týchto pracovníkov zabezpečili a vystavili faktúry s vyčíslenou DPH.

13. Správca dane preto v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli
reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre a že prijaté služby a tovar ďalej použil na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ. Dôkazné bremeno je primárne na strane daňového subjektu, je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt
si uplatnil odpočítanie dane za jednoduché pomocné stavebné práce od daňových subjektov Dial sk,
A. F. B., A. B. B.. Tieto práce mali byť dodané subdodávateľsky spoločnosťou RUDOLF, prípadne

TRIPOSTAV. Šetrením však bolo zistené, že tieto spoločnosti práce nevykonali, ale ich vykonali pracovití
rómski spoluobčania, avšak to, pre koho pracovali, je neznáme, keďže konateľ spoločnosti RUDOLF
poprel realizáciu prác pre spoločnosť Dial sk a uviedol, že ju nepozná. Spoločnosť TRIPOSTAV ani
nepriznala a neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Profit z tejto situácie tak mal daňový subjekt v tom,že nielen, že boli vykonané požadované stavebné práce, ale ešte si odpočítal daň z faktúr od daňových
subjektov Dial sk, A. F. B. a A. B. B..

14. Následne na to správca dane poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj
„Súdny dvor EÚ“ alebo „súdny dvor“) vo veci Halifax, Mehagében, Axel Kittel, Recolta Recycling a
skonštatoval, že jediným cieľom a dôvodom účasti Dial sk, A. F. B., A. B. B. nachádzajúcich sa v reťazci
obchodných spoločností, bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do
týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku

daňový subjekt získal neoprávnený prospech vo forme neoprávneného odpočítanie dane z faktúr, ktoré
malo za následok odčerpanie nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu. Daňový subjekt je
preukázateľne hlavnou súčasťou celého fakturačného reťazca stavebných, zemných a pomocných prác
a svojím zapojením sa snažil protiprávne dosiahnuť daňový profit v podobe neoprávneného uplatnenia
práva na odpočet dane. Aj keď sa preto javí, že daňový subjekt splnil hmotnoprávne a formálne
podmienky zákona o DPH, tak vo svetle celkových zistení je zrejmé, že transakcie v reťazci, na ktorých

sa daňový subjekt podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie; došlo tu k daňovému úniku a
daňový subjekt s poukazom na tieto skutočnosti vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré
je súčasťou nedovoleného daňového úniku.

15. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 DP potvrdil prvostupňové rozhodnutie

správcu dane. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami, ktoré daňový subjekt uplatnil v rámci odvolania.
Podľa žalovaného všetky získané dôkazy svedčia o tom, že zodpovedné osoby, ktoré konali menom
daňového subjektu, jednoznačne vedeli, že osoby, ktoré sa pohybovali na ich stavbách, nekonali v mene
spoločnosti Dial sk. Daňový subjekt si nezabezpečil dostatok dôkazov, ktorými by vedel osoby priradiť
dodávateľom, ktorí im jednotlivé práce fakturovali, pretože práce na rovnakých úsekoch im fakturovali

tak spoločnosť Dial sk, ako aj jej konatelia - platitelia DPH fyzické osoby A. F. B. a A. B. B.. Daňový
subjekt nesie zodpovednosť za vykonanú prácu na stavbách voči svojmu odberateľovi, no napriek
všetkým zisteným skutočnostiam by nevedel preukázať, kto tieto práce vykonal. Práce boli vykonané,
ale z dôvodu zníženia výšky vykázanej daňovej povinnosti daňového subjektu boli spoločnosťami, resp.
platiteľmi G. F. B. a B. B. a spoločnosťou Dial sk vystavené faktúry, ktorými si daňový subjekt znížil

vykázanú daňovú povinnosť, aj keď vedel, že práce v skutočnosti neboli vykonané v mene týchto
spoločností. Ako dôkaz boli použité zistenia z kontrolných výkazov spoločnosti Dial sk, kde bolo zistené,
že táto vykazovala ako dodávateľa spoločnosť RUDOLF nielen v zdaňovacom období november 2014,
ale aj v októbri a decembri 2014 a z uvedeného dôvodu boli použité tieto poznatky aj v ostatných
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

16. Dôvod, pre ktorý tak daňový subjekt konal, je, že z daňových dokladov od osôb, ktoré práce
vykonali, by si nemohol odpočítať daň, resp. že takéto doklady neexistovali, preto boli formálne
ako dodávatelia spoločnosti a fyzické osoby platitelia DPH, ktorí len mali predstavovať dodávateľov
fakturovaných prác. Tieto osoby však dodávateľmi a realizátormi prác neboli, pretože vystavili len

formálne doklady, ale nepreukázali, že ich skutočne vykonali. Daňový subjekt nepreukázal a nepredložil
dostatočné dôkazy, aby ním tvrdené skutočnosti o dodaní prác deklarovanými dodávateľmi aj preukázal.
Daňový subjekt nepreukázal, že práce boli vykonané deklarovanými dodávateľmi Dial sk, A. F.
B. a A. B. B. a z dokazovania nebolo preukázané ani vykonanie prác zo strany subdodávateľov
RUDOLF a TRIPOSTAV. Žalovaný nespochybňoval samotnú existenciu prác, ale spochybnil ich

dodanie dodávateľmi a subdodávateľmi. Keďže je zrejmé, že k dodaniu práce zo strany deklarovaných
dodávateľov a subdodávateľov uvedených na faktúrach nedošlo, tak je logické, že pokiaľ spoločnosti
RUDOLF a TRIPOSTAV stavebné práce nedodali, tak ani deklarovaní dodávatelia Dial sk, A. F. B. a A.
B. B. nemohli tieto práce dodať daňovému subjektu.

III. Správna žaloba

17. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.05.2021 domáha preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),

e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

18. K nesprávnemu právnemu a skutkovému posúdeniu veci uviedol nasledujúce. Rozporuje tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého neboli žalobcovi pripisované na ujmu nedostatky u dodávateľov asubdodávateľov. Celková argumentácia žalovaného a správcu dane totižto dokumentuje, že jediným a
výlučným dôvodom uplatnenia finančného nároku voči žalobcovi, boli údajne zistené sporné momenty v
dodávkach a ich účtovaní medzi subdodávateľmi a dodávateľmi žalobcu. Poukázal v tejto súvislosti na

s. 17, 18 a 22 napadnutého rozhodnutia. Dôvod nepriznania odpočtu DPH je v spochybnení reálnosti
plnenia, účtovaní a plnení daňových povinností všetko u subjektov na úrovni o niekoľko stupňov nižšie
ako je žalobca (prvostupňové rozhodnutie, s. 53 a nasl.). Pochybenie na úrovni o niekoľko stupňov
nižšie však neumožňuje konajúcim orgánom prijať záver o neexistencii podmienok pre uplatnenie
nároku na odpočet DPH. Žalobca preto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3Sžf 1/2011, ako aj na rozhodnutia súdneho dvora v spojených veciach Mahegáben a Péter
Dávid. Podľa žalobcu je nemožné extenzívnym spôsobom prenášať dôkaznú povinnosť na žalobcu.
Žalobca preukázal fyzicky existujúce plnenie, ako aj kompletnú účtovnú dokumentáciu pričom na s.
27 prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že „všetky osoby, ktorých vyjadrenia správca dane
zabezpečil, realizáciu prác potvrdili“. Podľa žalobcu tak konajúce orgány plne preniesli na žalobcu
negatívne dopady vzťahov medzi subjektami nachádzajúcimi sa o niekoľko úrovní nižšie od žalobcu.

19. Žalobca ďalej poukázal na absenciu protokolu z daňovej kontroly. Protokol neobsahuje číslo
konania a vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý
vyhotovil protokol podľa § 47 DP. Poukazuje na to, že protokol neobsahuje číslo konania, ale evidenčné
číslo zaevidovania dokumentu v informačnom systéme finančnej správy. Nejde teda o spisovú značku,

ktorá by znamenala jednoznačné určenie veci, ktorej sa daný dokument týka. Tieto číselné označenia sú
tak bez akéhokoľvek individualizačného znaku vo vzťahu k veci. K podpisu uviedol, že žalovaný mieša
dve zákonné požiadavky, a to špecifikáciu osôb, ktoré daňovú kontrolu vykonali, a podpis osoby, ktorá
vypracovala protokol z daňovej kontroly. Osoba, ktorá vyhotovila protokol z daňovej kontroly, je A. D.
C., avšak jeho podpis na protokole absentuje. Akt orgánu štátnej správy, u ktorého absentujú základné

zákonné požiadavky, je paaktom a tak nejde o dokument, ktorý by vyvolával zákonom definované
následky. Žalobca z toho odvodil, že dosiaľ nedošlo k ukončeniu daňovej kontroly a neboli vytvorené
podmienky pre začatie vyrubovacieho konania. Daňová kontrola tak bola realizovaná v rozpore so
zákonom a výstup z takejto daňovej kontroly je nezákonným dôkazným prostriedkom.

20. Žalobca namietol uplynutie času podľa § 69 DP. Predmetom napadnutého rozhodnutia je obdobie
november 2014, t. j. koniec roka pripadol na deň 31.12.2014 a 5 rokov uplynulo dňa 31.12.2019.
Nemožnosť vyrubenie rozdielu DPH je daná dvomi dôvodmi, a to skutočnosťou, že vo veci ešte nedošlo
k doručeniu protokolu (pozri predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia) a obsahovou stránkou
doručeného dokumentu označeného ako protokol z daňovej kontroly. K druhému dôvodu uvádza, že

rozdiel DPH vo výške 7.568,40 eur (spočívajúci vo fakturácii od A. F. B. v sume 3.475 eur a 4.093,40 eur)
sa v protokole neuvádzal. Prvýkrát bol spomenutý až v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 06.10.2020,
t. j. po uplynutí konečného dátumu 31.12.2019. Dodržanie lehoty žalovaný odôvodňuje doručením
protokolu, ktorý by mal podľa § 69 ods. 2 DP vyvolať začatie plynutia novej lehoty piatich rokov, avšak
opomína, že tieto finančné sumy neboli obsiahnuté v protokole. Nemožno sa preto domáhať plynutia

novej lehoty piatich rokov vo vzťahu k sume 7.568,40 eur. Skutočnosti nezistené v procese daňovej
kontroly nemôžu byť zistené a využité v neprospech daňového subjektu v rámci vyrubovacieho konania
a žalobca tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/58/2011.

21. Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku odbornej spôsobilosti a ekonomickej

pohnútky žalobcu. K odbornej starostlivosti a jej absencii u žalobcu a jeho konateľov, ktorá spočívala
v tom, že nepoznal menoslov pracovníkov pôsobiacich na stavenisku, uviedol, že správca dane
nešpecifikoval právny predpis, ktorý by takúto povinnosť žalobcovi či jeho konateľom ustanovoval a
ktorý by nesplnenie takejto povinnosti sankcionoval. Okrem iného uviedol, že splnenie takejto povinnosti
je nereálne, keď objednávateľ je často mimo výkonu diela, nedisponuje oprávnením kontrolovať

pracovníkov, ku ktorým nemá žiaden vzťah a právomoc. K ekonomickej pohnútke a jej absencii, ktorá
spočívala v tom, že práce mohli žalobcovi vykonať jednoduchí pracovníci, no tí by neboli registrovaní
ako platitelia DPH, a že žalobca si chcel uplatniť možnosť odpočítania DPH na vstupe, a preto
vyhľadal na realizáciu stavebných prác subjekty, ktoré neboli platiteľmi DPH, uviedol, že žalobca by pri
akceptácii postupu, ktorý namodeloval žalovaný, nezískal žiaden finančný prospech. Pre žalobcu by

totiž znamenal priamo úsporu vo výške 20% a znamenal by priame poškodenie rozpočtu Slovenskej
republiky. Žalobca, ako aj jeho dodávatelia, DPH do rozpočtu odviedli. Správca dane, okrem iného,
nepreukázal žiadne cenové anomálie či skokové nárasty cien a podobne. Konštrukcia žalovaného o
ekonomickej nedôvodnosti postupu žalobcu je preto neakceptovateľná a v rozpore so zásadami logiky.22. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo je však v rozpore s predloženou
zmluvnou dokumentáciou, účtovno-daňovou dokumentáciou, preberacím protokolom, dokladmi o

realizovaných bezhotovostných úhradách a výpoveďami svedkov (A. B. B., A. H. C., A. F. B., H.
F. C.). Nedôvodnosť postupu žalobcu bola v rámci daňovej kontroly zistená len jediným dôkazným
prostriedkom, ktorý bol vykonaný bez súčinnosti žalobcu a bez priameho vzťahu k žalobcovi -
dokumentácia subdodávateľa dodávateľa a svedecká výpoveď p. D. E.. Tie však boli realizované v inom
konaní a od subjektu, ktorý si neplnil svoje daňové povinnosti a nevykonáva podnikateľskú činnosť. Nie

je zrejmé, prečo žalovaný prihliadol na tvrdenia obchodne a podnikateľsky vadného subjektu a nie na
riadne predložené dôkazné prostriedky v rámci konania týkajúceho sa žalobcu.

23. Podľa žalovaného malo byť v rámci daňovej kontroly preukázané, že žalobca vedel o tom, že osoby,
ktoré sa pohybovali na stavbe, nekonali v mene Dial sk. Tento záver však nevyplýva zo žiadneho
dôkazu. Žalobca mal s dodávateľom uzatvorenú zmluvu, prijal od neho plnenie a za toto plnenie zaplatil.

O vzťahoch medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi nemal žalobca žiadne informácie. To, že na
práce mali byť zabezpečení rómski spoluobčania, žalobca pripustil, avšak uvedené je podľa názoru
žalobcu bezvýznamné. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o vedomosti žalobcu o nekalom konaní v
danej obchodnej veci.

24. Žalovaný tiež uviedol, že predmetom fakturácie bolo dodanie rovnakých služieb od dodávateľa Dial
sk, ako aj od fyzických osôb - A. F. B. a A. B. B.. Tento záver je nepravdivý, pretože zo zmluvnej
dokumentácie, faktúr a odovzdávacích a preberacích protokolov vyplýva, že dodané plnenia boli
realizované na rozličných miestach a boli rozličného charakteru.

25. Žalobca poukazuje na s. 18, 19, 20 a 23 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že bolo
spochybnené dodanie prác a zároveň došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení. Nie
je tak zrejmé, či dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH bolo nepreukázanie reálnosti plnenia alebo
nepreukázanie dodania plnenia konkrétnym dodávateľom. Táto vada je prítomná v priebehu daňovej
kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj v odvolacom konaní a spôsobuje, že napadnuté rozhodnutia sú

vnútorne rozporné a protichodné.

26. Hore uvedené nedostatky spôsobili, že odôvodnenie rozhodnutia nie je podľa § 63 ods. 5 DP a sú
tak intenzívnej povahy, že znemožnili konkrétnu argumentáciu žalobcu na skutkové a právne závery
žalovaného.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.08.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom
zotrval na dôvodoch, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

28. Žalovaný uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom a všetky
dôkazy získal zákonným spôsobom. Nebola spochybnená existencia práce, ale bolo spochybnené
ich dodanie dodávateľmi a subdodávateľmi. Poukázal preto na judikatúru súdneho dvora vo veci SGI
a Valériane, podľa ktorého ak je transakcia nadobudnutia tovaru alebo služby fiktívna, nemôže mať

žiadne spojenie s transakciami zdaniteľnej osoby zdaňovanými na výstupe. V dôsledku toho, ak k
skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutia služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie
dane. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf/1/2011 je neaplikovateľný, keďže ide o situáciu, keď
subjekt nemal vedomosť o svojich dodávateľoch. Rozhodnutia Mahagében a Péter Dávid nemožno
aplikovať, keďže správca dane od žalobcu požadoval preukázanie len takých skutočností, ktoré boli plne

pod kontrolou žalobcu. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu, pričom orgány finančnej správy okrem
porušenia zákona o DPH skonštatovali aj to, že žalobcom prijaté plnenie bolo spojené s podvodným
konaním a daňovým únikom na predchádzajúcom stupni obchodu.

29. K námietke týkajúcej sa absencií v protokole uviedol, že tieto námietky sú irelevantné a protokol je

podľa zákona. Z poverenia na výkon daňovej kontroly vyplýva, že poverený bol zamestnanec A. D. C. a
A. D. E.. A. C. protokol nepodpísal, keďže v deň evidovania dokumentu do informačného systému nebol
prítomný na pracovisku, tento dôvod, pre ktorý podpis absentuje, je uvedený aj v protokole.30. K uplynutiu času podľa § 69 DP uviedol, že správca dane túto lehotu neporušil. Daňová kontrola bola
ukončená dňa 10.12.2019 a s poukazom na § 69 ods. 1 DP bola daň vyrubená v lehote piatich rokov. Za
úkon smerujúci k predĺženiu tejto lehoty treba považovať aj protokol (§ 69 ods. 3 písm. a/ DP), ktorý bol

doručený dňa 10.12.2019, a teda došlo k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane o päť rokov. Tým, že došlo
k predĺženiu tejto lehoty, nebol správca dane obmedzený na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, ktorý
bol vypočítaný v protokole. Keďže podľa § 69 ods. 2 DP bola všeobecne predĺžená lehota na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku podľa osobitných predpisov za zdaňovacie obdobie
november 2014, správca dane mohol dodatočne vyrubiť daň aj z iných plnení.

31. K neuznaniu fakturácií DPH od A. F. B. A. B. B. uviedol, že podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane. Správca dane na základe doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní neuznal dodatočne
žalobcovi právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Žalobca o týchto skutočnostiach bol oboznámený
a bolo mu možné vyjadriť sa k nim.

32. K absencii odbornej starostlivosti opätovne zdôraznil, že z predložených dôkazov nevyplýva
skutočnosť, že by žalobca náležite pristupoval k prijímaniu svojich rozhodnutí a že by si na tento účel
zaobstaral dostatok informácií. K ekonomickej pohnútke uviedol, že je zrejmé, že žalobca si odpočítal
daň z faktúr od spoločnosti Dial sk, A. B. B. a A. F. B. len z dôvodu, aby si znížil vykázanú daňovú

povinnosť, ktorá mu vznikla fakturovaním prác svojmu odberateľovi.

33. Taktiež sa nestotožnil s argumentáciou o neunesení dôkazného bremena. Ťažisko dôkazného
bremena je na žalobcovi. Správca dane využil nielen svoje zistenia, ale aj zistenia od iných správcov
dane, ako aj žalobcom predložené dôkazy o realizácii prác a ďalšie, pričom vyzval žalobcu, aby predložil

ďalšie dôkazy. Nestotožňuje sa s tým, že by svoje rozhodnutie oprel len o výpoveď pána D. E., ale použil
aj kontrolné výkazy, či daňové priznania iných daňových subjektov.

34. K vedomosti žalobcu o nekalom postupe zotrval na tom, že zodpovedné osoby, ktoré konali menom
žalobcu, jednoznačne vedeli, že osoby, ktoré sa pohybovali na stavbách nekonali v mene spoločnosti

Dial sk.

35. K totožnosti plnenia jednotlivými dodávateľmi zotrval na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom
rozhodnutí.

36. K zmätočnosti rozhodnutia týkajúceho sa nepreukázania reálnosti plnenia a zároveň nepreukázania
nedodania plnenia konkrétnym dodávateľom, uviedol, že v prvom rade preveroval splnenie zákonných
podmienok na odpočítanie dane. Neoznačil preverované služby za fiktívne a prijal záver o tom, že
žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

37. Napokon odmietol, že by nespolupracoval so žalobcom, keďže v priebehu daňovej kontroly, ako aj
následného vyrubovacieho konania konal s ním vždy v úzkej súčinnosti.

38. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný
podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta DP lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.42. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI. Nariadenie pojednávania

46. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,

pôvodne vedená na Krajskom súde Bratislave pod sp. zn. 6S/93/2021, bola na základe uvedenej zmeny
právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č.
3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. BA-6S/93/2021.

47. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

48. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 16.01.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa
16.januára 2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 zastupovala
predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti

právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa pridržal svojich písomných vyjadrení a navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

49. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymipredpismisvojepovinnostivočištátnemurozpočtu.DPzakotvujeoprávneniadaňových
orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o
fiškálne záujmy štátu, DP obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo

iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo

ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je
najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným
spôsobom,nasledovalipritompravidlálogickéhouvažovaniaačiriadnepopísalisvojehodnotiaceúvahy.50. V rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov už bolo judikované, že z pohľadu východiskových
otázok nastolených v rámci daňovej kontroly na DPH je vždy potrebné diferencovať medzi (1)
preukazovaním podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (a) hmotnoprávnych, (b) formálnych a

(2) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu (a) daňového podvodu alebo (b) zneužitia práva
(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/47/2021 zo dňa
26.04.2023).

51. Hmotnoprávne podmienky v rámci preukazovania práva na priznanie práva na odpočet DPH

spočívajú v tom, že (1) daňový subjekt nárokujúci si odpočet je zdaniteľnou osobou, (2) tovar, ktorým
odôvodňuje právo na odpočítanie DPH, musí byť dodaný inou (ďalšou) zdaniteľnou osobou a (3)
zdaniteľná osoba predmetný tovar následne použije na vlastné zdaniteľné plnenia. Pokiaľ uvedené
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,
ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté (pozri
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,

bod 43 a vo veci Kemwater ProChemie C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

52. Formálne podmienky v rámci preukazovania práva na priznanie práva na odpočet DPH potom v
zásade reflektujú na požiadavky, týkajúce sa zákonných náležitostí predloženej faktúry. Nedostatky v
naplnení formálnych podmienok však nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade,

ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29). Odpočítanie dane
môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené, ak porušenie formálnych
požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne
podmienky boli splnené a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného

správcom dane. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021).

53. Od preukazovania hmotnoprávnych a formálnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane je
potom potrebné dôsledne odlišovať dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH z dôvodu vedomej účasti
zdaniteľnej osoby na obchodoch poznačených daňovým podvodom, prípadne zneužívajúce konanie
zdaniteľnej osoby spočívajúce v úmysle získať daňovú výhodu.

54.Daňovýpodvod,resp.daňovýúnik,jepodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚmožnéchápaťvintenciách
účasti zdaniteľnej osoby na zdaniteľných obchodoch, ktorých účelom je profitovať na systéme DPH
tým, že jeden z účastníkov obchodu štátu daň neodvedie a ďalší účastník si uplatňuje právo na jej
odpočítanie. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre (napr. C-439/04 a C- 440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling SPRL) však zároveň uvádza, že ak je plnenie tejto zdaniteľnej osoby súčasťou iných plnení

v dodávateľskom reťazci poznačených daňovým podvodom, ktoré predchádzajú alebo nasledujú po
plnení tejto zdaniteľnej osoby, jej právo na odpočítanie DPH nemôže byť obmedzené, ak zdaniteľná
osoba nebola na podvodnom konaní priamo zúčastnená, resp. o takomto konaní nevedela alebo
nemohla vedieť.

55. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia
práva na odpočítanie dane, sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C 439/04 zo dňa 6. júla
2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia

byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?56. Notorietou v tomto smere je taktiež časté konštatovanie finančných orgánov, že je ich právom
preskúmať celé pozadie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v rámci posudzovaných obchodných
stykov, na ktorých zdaniteľná osoba participovala, ako aj právo od nej požadovať, aby prijala všetky

opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

57. Podstatnou v tomto ohľade je však skutočnosť, že podvodný úmysel, resp. zodpovedanie pre daňový
únik esenciálnej otázky, či zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že participuje na obchode

poznačenom daňovým podvodom, zaťažuje finančné orgány.

58. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH
je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri
podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne
zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná

situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány
prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospejú k záveru, že zdaniteľná osoba bola
súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky (nekontaktné
spoločnosti, zmiznutí obchodníci, nastrčení konatelia a pod.), ich povinnosťou je preukázať, že táto
zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou

nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

59.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca
subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými

orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na
svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.

60. Poukázať tu možno aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na
obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“.

61. V prejednávanej veci správca dane konštatoval zistenie daňového podvodu (pozri bod 14
odôvodnenia tohto rozsudku), zatiaľ čo žalovaný konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
(pozri bod 15 a 16 odôvodnenia tohto rozsudku).

62. V zásade sa prioritne skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie

dane. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok,
znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet DPH bez toho, aby správca dane
musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva. Nie je však vylúčená aj taká možnosť,
že dôjde k spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok a súčasne sa zistí aj daňový podvod
(najmä v prípade fiktívnych, simulovaných obchodov). Nie je preto vylúčené, aby finančné orgány v

preskúmavaných rozhodnutiach spochybňovali splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, a pre prípad, že toto spochybnenie nebude v prípadnom správnom súdnom
konaní zo strany konajúcich súdov vzhliadnuté ako dostatočné, eventuálne konštatovali a zdôvodnili aj
zavinenú účasť daňového subjektu na daňovom podvode. Uvedená kumulácia inak dvoch samostatných
dôvodov je však podľa názoru súdu podmienená konzistentným zachovaním procesných práv daňového

subjektu, ktorému musí byť umožnené vznášať proti obom deklarovaným dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane relevantnú obranu, a tak aj rešpektovaním pravidiel platných pre dôkazné
bremeno, keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok preukazuje daňový subjekt, kým zavinenú účasť
na daňovom podvode preukazuje správca dane. V prípade prípustnej súčasnej konštatácie nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a zavinenej účasti na daňovom podvode (resp. v prípade neuplatnenia

námietky neprípustnej kumulácie) je potom úlohou správneho a kasačného súdu overiť, či aspoň pre
jeden z týchto dôvodov odopretia nároku na odpočítanie DPH sú splnené podmienky (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/68/2022 zo dňa 30.09.2024).63. Uvedené chápanie kumulácie dôvodov pre odopretie odpočítania dane vychádza z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, ktorá nestanovuje, že k tvrdeniu zavinenej účasti na daňovom podvode môže
správca dane pristúpiť len vtedy, ak má nevyhnutne preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok.

Judikatúra Súdneho dvora EÚ stanovuje to, že pokiaľ spochybnenie hmotnoprávnych podmienok
spočíva na dôvodoch, ako je napr. nekontaktnosť či absencia materiálnych a personálnych zdrojov
dodávateľaasubdodávateľa,ideospochybnenienedostatočné,avtakomprípadejemožnéodpočítanie
dane odoprieť len z dôvodu preukázania zavinenej účasti na daňovom podvode (napr. rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo). Teda pokiaľ je spochybnenie splnenia hmotnoprávnych

podmienok dostatočné, správca dane pre odopretie nároku na odpočítanie DPH nemusí tvrdiť a
preukazovať zavinenú účasť daňového subjektu na daňovom podvode, nič mu však nebráni tak urobiť.
Správca dane si teda môže popri tvrdenom spochybnení hmotnoprávnych podmienok „dať nadprácu“,
ktorá je s preukazovaním zavinenej účasti daňového podvodu spojená, pre prípad, že správne súdy v
následnom správnom súdnom prieskume spochybnenie splnenia hmotnoprávnych podmienok napokon
posúdia ako nedostatočné, no napriek tomu vec nemusia vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie,

pretože na výsledok konania by to nemalo vplyv, keďže by obstál druhý správcom dane deklarovaný
dôvod – zavinená účasť na daňovom podvode (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 8Sžfk/28/2021 zo dňa 28.09.2023). Uvedený postup je podľa súdu v súlade aj so zásadou
hospodárnosti a účelnosti konania.

64. V prejednávanej veci správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (s. 51-53) dospel k záveru,
že cieľom a dôvodom účasti spoločností Dial sk, A. F. B. a A. B. B. nachádzajúcich sa v reťazci
obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do
týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku
žalobca získal neoprávnený prospech vo forme neoprávneného odpočítania dane z faktúr, ktoré malo za

následok odčerpanie nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu. Uviedol, že žalobca je hlavnou
súčasťou celého fakturačného reťazca stavebných, územných a pomocných prác a svojím zapojením sa
snažil protiprávne dosiahnuť daňový profit v podobe neoprávneného uplatnenia práva na odpočet. Tieto
závery oprel o rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach týkajúcich sa daňového podvodu, napríklad
Teleos, Vlaamse Oliemaatschappij, Axel Kittel alebo Recolta Recycling. Na druhej strane žalovaný v

napadnutom rozhodnutí (predovšetkým s. 20 až 23) skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti
došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení. Dôkazné bremeno v takom prípade leží
na žalobcovi, ktorý musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a
to osobou uvedenou na faktúre. Rovnako tak skonštatoval (s. 18), že práce boli vykonané, ale z
dôvodu zníženia výšky vykázanej daňovej povinnosti daňového subjektu boli spoločnosťami vystavené

faktúry, ktorými si žalobca znížil vykázanú daňovú povinnosť, aj keď vedel, že práce v skutočnosti
neboli vykonané v mene týchto skutočností. Jednotlivé spoločnosti boli uvedené len formálne ako
dodávatelia služieb no dodávateľmi neboli, keďže vystavili len formálne doklady, ale nepreukázali, že
službu skutočne vykonali. Správny súd zastáva názor, že z napadnutých rozhodnutí daňových orgánov
nevyplýva, čo bolo dôvodom odmietnutia odpočtu DPH. Zatiaľ čo v prípade prvostupňového rozhodnutia

malo ísť o zapojenie sa do daňového podvodu, tak v prípade napadnutého rozhodnutia malo ísť o
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, pričom žalovaný sa nijak nevysporiadal
s argumentáciou správcu dane. Závery daňových orgánov sú tak neudržateľné a zmätočné už len z
toho dôvodu, že z nich nie je zrejmý jednoznačný dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane, teda či
vdanomprípadeideonesplneniehmotnoprávnychpodmienok,alebooexistenciureťazcapoznačeného

daňovým podvodom (porovnaj rozsudok NSS SR sp. zn. 2 Sfk 44/2023 z 30.11.2023, bod 37, a tam
citovanú judikatúru).

65. Ak príslušné (daňové) orgány na jednej strane konštatujú, že daňový subjekt nepreukázal
hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH a na druhej strane konštatujú, že sa dopustil vedomej

účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú. V prípade
preukazovania daňového podvodu a účasti na ňom totiž dôkazné bremeno ťaží primárne správcu
dane. Pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane
je toto dôkazné bremeno prioritne na daňovom subjekte. Inými slovami povedané, pri posudzovaní
podvodného konania a participácie žalobcu na ňom sa musí zmeniť náhľad príslušných orgánov.

Žalobca nie je povinný preukazovať, že sa nedopustil podvodného konania, resp. vedomej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ale je to úloha a povinnosť orgánov finančnej
správy preukázať žalobcovi buď podvodné konanie, alebo vedomú (vedel alebo musel vedieť) účasť
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správny súd sa preto stotožňuje s námietkoužalobcu, že príslušné orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, či sa
žalobca priamo dopustil podvodného konania v predmetnej veci, resp. či vedome (vedel alebo mal
vedieť) participoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

66.Akonedôvodnúvyhodnocujesprávnysúdnámietkužalobcutýkajúcusaprotokolu.Protokolobsahuje
zákonom vyžadované náležitosti, či už materiálne, ako aj formálne (§ 47 DP). Žalobca sa domáhal
vyslovenia nezákonnosti protokolu len z dôvodu jeho nepodpísania zo strany jedného z daňových
kontrolórov. Súd podotýka, že z protokolu je zrejmé, že druhý daňový kontrolór ho podpísal. Absencia

podpisu kontrolóra A. C. je v protokole riadne zaznamená (čerpanie dovolenky). Ostatne, podľa §
47 písm. k) DP protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis
zamestnancasprávcudane,ktorývyhotovilprotokol,čovkonečnomdôsledkuajobsahuje–podpisA.E..
Za danej situácie preto absencia podpisu bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť protokolu ako celku.

67. Rovnako za nedôvodné považuje správny súd námietky žalobcu vzťahujúce sa na uplynutie času

a nemožnosti vyrubenia rozdielu DPH. Z administratívneho spisu (príloha č. 34) vyplýva, že protokol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol žalobcovi doručený 10.12.2019. Z § 69 ods. 1, 2 a 3 písm.
a) DP tak vyplýva, že protokol bol doručený pred uplynutím lehoty na zánik práva na vyrubenie dane,
ktorá tak bola predĺžená o 5 rokov do 31.12.2024.

68. Vyššie uvedené závery správneho súdu bez ďalšieho neznamenajú automaticky, že žalobcovi má
byť (nevyhnutne) v ďalšom konaní priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je
však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby buď relevantným a zodpovedným spôsobom spochybnili
rozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok pre priznanie
práva na odpočet dane alebo aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych (materiálnych)

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane [alebo pre prípad ich nedostatočného spochybnenia] je
toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo uskutočňoval daňový podvod,
alebo vedel či mal vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho
iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Dôkazné bremeno na preukázaní daňového podvodu a účasti
sťažovateľa na ňom pritom ťaží finančné orgány.

69. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na tento dôvod považuje správy súd za predčasné vyjadriť sa
k ostatným žalobným bodom. Správny súd tak rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP. Správny súd pristúpil k zrušeniu len žalobou napadnutého rozhodnutia a nie aj

prvostupňového rozhodnutia, keďže dôvod nezrozumiteľnosti bol identifikovaný až v konaní žalovaného
ako druhostupňového orgánu, ktorý bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou správcu dane
o daňovom podvode, tak ustálil, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.
Podľaprvejalinei§191ods.6SSPprávnymnázorom,ktorývyslovilsprávnysúdvzrušujúcomrozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide

o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).