Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19C/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204435
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6724204435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu: A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému
v I. rade: Luthor lease, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo, IČO: 53 119 355,
zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, žalovanému v II.
rade: auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, zastúpený AKMB, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458 a žalovanému v III. rade.: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, zastúpený LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223,

960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I.
Žaloba sa zamieta.
II.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v I. rade, žalovanému v II. rade a žalovanému v III. rade
trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.11.2024 bola na tunajší súd formou elektronického podania doručená žaloba žalobcu, ktorou

sa domáhal toho, aby súd určil, že dražba nehnuteľností vedených katastrálnym odborom Okresného
úraduG.nalistevlastníctva(ďalejaj„LV“)č.XXXX,nachádzajúcichsavokreseG.,obciG.,katastrálnom
území (ďalej aj „k. ú.“) G., a to:

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 567 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX o výmere 196 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· stavby – budovy obchodu a služieb so súpisným číslom 1 postavenej na pozemku parcela registra “C“,
parcelné číslo XXXX,konaná dňa 13.08.2024 a realizovaná žalovaným v II. rade ako dražobníkom, na základe ktorej sa
výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených katastrálnym odborom Okresného úradu G. na LV č.
XXXX, nachádzajúcich sa v okrese G., obci G., k. ú. G., a to:

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 567 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX o výmere 196 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· stavby – budovy obchodu a služieb so súpisným číslom 1 postavenej na pozemku parcela registra “C“,

parcelné číslo XXXX,

udelením príklepu stal žalovaný v III. rade, je neplatná. Zároveň žiadal rozhodnúť o trovách konania tak,
že žalovaní budú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %.

Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 13.08.2024 sa o 10.20 hod. v priestoroch G. F. G. za účasti notára
JUDr. Jozefa Brázdila, PhD. osvedčujúceho jej priebeh Notárskou zápisnicou spisová značka (ďalej
aj „sp. zn.“) N 538/2024 (Nz 25320/2024; NCRls 26057/2024) (ďalej aj „notárska zápisnica“) konala
dobrovoľná dražba nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu G. na LV č.
XXXX, nachádzajúcich sa v okrese G., obci G., katastrálnom území G., a to:

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 567 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemku – parcely registra “C“ parcelné číslo XXXX o výmere 196 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· stavby – budovy obchodu a služieb so súpisným číslom 1 postavenej na pozemku parcela registra “C“,
parcelné číslo XXXX
(všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti ďalej spolu aj ako „predmet dražby“ alebo „nehnuteľnosti“).
Procesné postavenie jednotlivých účastníkov na uvedenej dražbe, resp. aktuálne je takéto: žalobca –

výlučnývlastníkpodiel1/1nehnuteľnostípredkonanímdobrovoľnejdražbyasúčasnýevidenčnývýlučný
vlastník podiel 1/1, žalovaný v I. rade navrhovateľ dražby, žalovaný v II. rade dražobník, žalovaný
v III. rade vydražiteľ.

Najnižším podaním na uvedenej dražbe bola suma 103.500,- Eur, pričom potom, čo licitátor vyzval

účastníkov,abyurobilisvojepodanie,akmajúzáujemonehnuteľnostizavyvolávaciucenu,t.j.103.500,-
Eur, žiaden z prítomných účastníkov neurobil ani najnižšie podanie – takýto postup sa opakoval až
do zníženia najnižšieho podania na sumu 58.500,- Eur, pričom následne za použitia minimálneho
prihodenia vo výške 500,- Eur najvyššie podanie vo výške 67.500,- Eur vykonal účastník dražby č. 6
(žalovaný v III. rade) a tak sa stal vydražiteľom nehnuteľností.

Neplatnosť dobrovoľnej dražby je priamo podmienená skutočnosťou, že navrhovateľ dražby uplatnil
výkon záložného práva na nehnuteľnosti predčasne, keď ako primárnym ručiteľom vystupovala
spoločnosť XXXXXXXXX, H., I.: XX XXX XXX - u tejto sa záložný veriteľ, žalovaný v I. rade, nedomáhal
splnenia záväzkov, ktoré boli zabezpečené zriadeným záložným právom, ku ktorého výkonu došlo

prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej výsledkom je práve notárska zápisnica. Neboli tak splnené
podmienky na to, aby došlo k realizácii ručiteľskej povinnosti zo strany druhého ručiteľa, teda žalobcu,
pričom nie je známy dôvod, pre ktorý navrhovateľ dražby uplatnil výkon záložného práva voči žalobcovi
skôr ako na to mal splnené obligatórne podmienky. Predmetná dražba teda bola vykonaná predčasne,nakoľko k uplatneniu práv zo strany žalovaného v I. rade došlo bez splnenia jeho predchádzajúcich
povinností.

Zároveň poukázal na to, že zmluvy o faktoringu, ktoré boli uzatvorené medzi firmou XXXXXXXXX,
H., I.: XX XXX XXX a žalovaným v I. rade ako navrhovateľom, pričom na dodržiavanie povinností z
týchto vyplývajúcich bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v I. rade, ktorého výkon bol
touto dobrovoľnou dražbou realizovaný, neboli opatrené podpismi žalobcu, teda z týchto nemožno voči
jeho osobe vyvodzovať následky a postupy, ktorých výsledkom je práve realizácia dobrovoľnej dražby

nehnuteľností.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo z jeho strany taktiež podané trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa z dôvodu, že mohlo dôjsť k trestnému činu podvodu, pričom toto je vedené Okresným
riaditeľstvom PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície.

Prvopisové a fyzické vyhotovenie týchto faktoringových zmlúv má vo faktickej dispozícii súdny exekútor
JUDr. Martin Rišian, IČO: 37 801 511 v spisovom materiáli týkajúcom sa exekučnej veci sp. zn. 140EX
188/24 a tieto zmluvy žiadal zabezpečiť do tohto konania ako dôkaz a aj ho vykonať.

2. Dňa 15.01.2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v I. rade prostredníctvom jeho

právneho zástupcu k podanej žalobe, v ktorom okrem iného uviedli poukazujúc na ustanovenie § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“),
že z neho vyplýva, že dotknutá osoba sa môže domáhať žalobou určenia neplatnosti dražby len v dvoch
prípadoch, a to:
a) pri spochybnení platnosti záložnej zmluvy, alebo

b) pri porušení ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

Zobsahužalobyanizožalobcomoznačenýchlistinnýchdôkazovvšaknevyplývaanijedenzozákonných
dôvodov, pre ktorý by mal súd vyhovieť žalobe a určiť neplatnosť dražby.
Záložná zmluva uzatvorená dňa 21.11.2023 medzi žalovaným v I. rade ako veriteľom, spoločnosťou

XXXXXXXXX ako dlžníkom, žalobcom a I. I. A. (záložca inej nehnuteľnosti) ako záložcami, predmetom
ktorej bolo okrem iného zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie zaplatenia
pohľadávok, ktoré eviduje žalovaný v I. rade voči XXXXXXXXXXXX bližšie špecifikované v prílohe č.
1 k tejto záložnej zmluve, ktoré boli na žalovaného v I. rade postúpené na základe zmlúv o postúpení
pohľadávok, ako aj na zabezpečenie pohľadávok žalovaného v I. rade voči žalobcovi ako ručiteľovi

podľa dohôd k zmluvám o postúpení, bola riadne uzatvorená a opatrená osvedčovacou doložkou notára
preukazujúcou pravosť podpisu zmluvných strán tejto zmluvy.
Vo vzťahu k druhému zákonnému dôvodu, pre ktorý by mal súd určiť neplatnosť dražby uviedli, že zo
strany žalobcu nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, že v prípade dražby uskutočnenej
dňa 13.08.2024 by boli porušené akékoľvek ustanovenia upravujúce zákon o dobrovoľných dražbách.

Vzhľadom na uvedené mali za to, že žaloba žalobcu je zjavne nedôvodná a sú splnené podmienky,
aby súd takúto žalobu odmietol.
XXXXXXXXX ako objednávateľ uzatvoril viacero rámcových zmlúv/objednávok prepravy s dopravcami/
kuriérmi (ďalej len „pôvodní veritelia“), na základe ktorých títo pôvodní veritelia poskytli
XXXXXXXXXXXX prepravné služby, za poskytnutie ktorých sa tento zaviazal týmto pôvodným veriteľom

zaplatiť odplaty, z titulu ktorých vznikli pôvodným veriteľom voči XXXXXXXXXXXX pohľadávky (ďalej
len „Pohľadávky“).
Medzi pôvodnými veriteľmi ako postupcami a žalovaným v I. rade ako postupníkom došlo k uzatvoreniu
zmlúv o postúpení Pohľadávok (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávok“), na základe ktorých došlo
zo strany pôvodných veriteľov k postúpeniu Pohľadávok so všetkým príslušenstvom a všetkými právami

s nimi spojenými na žalovaného v I. rade.
V nadväznosti na Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo tiež k uzatvoreniu dohôd k zmluvám o postúpení
žalovaným v I. rade ako postupníkom, XXXXXXXXXXX ako dlžníkom a žalobcom ako ručiteľom (ďalej
len „Dohody k Zmluvám o postúpení), predmetom ktorých okrem iného sú ručiteľské vyhlásenia žalobcu,
že uspokojí Pohľadávky spolu s ich príslušenstvom a právami s nimi spojenými, vrátane zmluvných

pokút, ak tieto nesplní XXXXXXXXX ako dlžník.
XXXXXXXXX riadne a včas neuhrádzal Pohľadávky, dostal sa do omeškania, pričom celková výška
neuhradených Pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré žalovaný v I. rade eviduje voči XXXXXXXXXXXX
je vo výške 596.769,95 Eur s príslušenstvom a 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom.Potom ako spoločnosť XXXXXXXXX prestala plniť svoje záväzky splatné v priebehu mesiacov október a
november 2023, sa žalovaný v I. rade dozvedel z verejne dostupných registrov, že tento primárny dlžník
žalovaného v I. rade je v nepriaznivej finančnej situácii. Z verejne dostupných registrov sa žalovaný

v I. rade dozvedel, že XXXXXXXXX má vysoké nedoplatky na zdravotnom poistení, dlh na sociálnom
poistení, nedoplatky na daniach.
Z dôvodu zabezpečenia úhrady pohľadávok, ktoré žalovanému v I. rade vznikli za mesiac
október a november 2023, ako aj pohľadávok, ktoré by mohli zo zmluvného vzťahu uzatvoreného
s XXXXXXXXXXX vzniknúť, uzatvoril dňa 21.11.2023 žalovaný v I. rade ako veriteľ (záložný veriteľ),

XXXXXXXXX ako dlžník, žalobca ako záložca 1 záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného
zriadenie záložného práva k Nehnuteľnosti na zabezpečenie zaplatenia pohľadávok, ktoré eviduje
žalovaný v I. rade voči XXXXXXXXXXXX bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k tejto záložnej zmluve,
ktoré boli na žalovaného v I. rade postúpené na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj na
zabezpečenie pohľadávok žalovaného v I. rade voči žalobcovi ako ručiteľovi podľa Dohôd k zmluvám
o postúpení. Predmetná záložná zmluva bola opatrená okrem iného aj úradne osvedčeným podpisom

záložcov, teda aj samotného žalobcu. Záložné právo k nehnuteľnosti v prospech žalovaného v I. rade
vzniklo právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu G., katastrálny odbor o povolení vkladu pod č.
V-1780/2023 zo dňa 04.12.2023.
Vzhľadom na omeškanie dlžníka XXXXXXXXX s plnením záväzkov voči žalovanému v I. rade
a s poukazom na ručiteľské vyhlásenie uvedené v článku IV. Dohôd k zmluvám o postúpení žalobcu

ako ručiteľa vyzvali dňa 11.12.2023 konatelia žalovaného v I. rade na úhradu dlžných súm, a to v deň
nasledujúci po dni uskutočnenia tejto výzvy (ďalej len ako „prvá výzva“).
Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k splneniu ručiteľského záväzku, bola tomuto opakovane dňa
03.01.2024 elektronicky doručená výzva na zaplatenie zo dňa 03.01.2024 odoslaná v ten istý deň na e-
mail žalobcu A., ktorej prečítanie žalobca explicitne potvrdil dňa 03.01.2024 s tým, že z tejto e-mailovej

adresy komunikoval počas celého obdobia spolupráce medzi žalovaným v I. rade a žalobcom, teda
obdobia takmer dvoch rokov výlučne žalobca (ďalej len ako „druhá výzva“).
Žalovaný v I. rade zároveň písomným podaním zo dňa 03.01.2024 vyzval spoločnosť XXXXXXXXX na
úhradu dlžných súm vo výške 777.226,08 Eur s príslušenstvom a 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom,
hoci podľa bodu 4.3 dohôd k zmluvám o postúpení pohľadávok nebol povinný vyzvať spoločnosť

XXXXXXXXX na splnenie jeho záväzkov. Predmetná výzva bola XXXXXXXXX doručená dňa
23.01.2024.
Tretíkrát v poradí bola identická výzva na zaplatenie (ručiteľ) zo dňa 03.01.2024 doručená žalobcovi dňa
05.01.2024, a to prostredníctvom listinnej zásielky adresovanej do vlastných rúk žalobcu, ktorú si tento
05.01.2024 osobne neprevzal od poštového doručovateľa a bola uložená na príslušnej pošte, o čom

bolo žalobcovi vystavené príslušné oznámenie na tlačive Slovenskej pošty a.s. V zmysle konštantnej
judikatúry a teórie hmotného práva pri záväzkových vzťahoch platí, že prejav vôle jednej zmluvnej strany
sa považuje za doručený v momente, keď sa dostane do dispozície adresáta (t. j. prvý deň uloženia
zásielky u poštového doručovateľa), a to aj napriek tomu, že sa tento o tom reálne nedozvie (ďalej len
„tretia výzva“).

S prihliadnutím na vyššie uvedené je evidentné, že zo strany žalovaného v I. rade došlo k výzve na
úhradu splatných pohľadávok tak spoločnosti XXXXXXXXX ako dlžníka, ako aj žalobcu ako ručiteľa.
Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný v I. rade tvrdenia žalobcu v žalobe za účelové a ničím
nepodložené tvrdenia.
Vzhľadom na to, že aj napriek doručeným výzvam nedošlo k úhrade dlžnej sumy, žalovaný v I. rade

na základe rozhodcovskej doložky dohodnutej v Dohodách k zmluvám o postúpení uplatnil žalobou v
rozhodcovskom konaní proti dlžníkovi XXXXXXXXX a žalobcovi ako ručiteľovi nárok na zaplatenie sumy
596.769,95 Eur s príslušenstvom a sumy 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodcovské konanie vedené rozhodcom JUDr. Igorom Michalovičom
podsp.zn.1C12024(ďalejlen„rozhodcovskékonanie“)avrámcinehovydanýrozhodcovskýrozsudok,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2024. Týmto rozhodcovským rozsudkom
bolo spoločnosti XXXXXXXXX a žalobcovi uložené zaplatiť tam špecifikované žalované sumy (ďalej len
„judikovaná pohľadávka“), a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (ďalej len
„exekučnýtitul“).Rozhodcovskýrozsudokmávsúlades§35zákonač. 244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní účinky právoplatného rozhodnutia súdu a je podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

exekučným titulom.

Nakoľko zo strany XXXXXXXXX ako ani zo strany žalobcu nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti
uloženej v exekučnom titule, podal žalovaný v I. rade návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedenáu súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, so sídlom exekútorského úradu Žilina pod sp. zn. 140EX
188/24.
Vo vzťahu k žalobcom namietanému predčasnému výkonu záložného práva žalovaný v I. rade uviedol,

že žalobca, ako konateľ a spoločník spoločnosti XXXXXXXXX mal vedomosť o ekonomickej situácii
tejto firmy. Tento si bol zároveň vedomý svojho postavenia ako osoby, ktorá ručí celým svojim majetkom
žalovanému v I. rade za nesplnenie záväzkov zo strany spoločnosti XXXXXXXXX. Zároveň v zmysle
Dohôd k zmluvám o postúpení v časti ručiteľského vyhlásenia bol žalovaný v I. rade oprávnený domáhať
sa úhrady svojich pohľadávok voči žalobcovi aj bez predchádzajúcej výzvy XXXXXXXXXX na ich

splnenie s tým, že nad rámec týchto povinností žalovaný v I. rade vyzval prostredníctvom prvej, druhej
a tretej výzvy spoločnosť XXXXXXXXX ako aj žalobcu na úhradu splatných pohľadávok. Zároveň je
evidentné, že žalobca musel vedieť o splatnosti pohľadávok žalobcu v čase, kedy nastala ich splatnosť,
a to z pozície konateľa a spoločníka v spoločnosti XXXXXXXXX.
Vo vzťahu k žalobcom namietanému nepodpísaniu faktoringových zmlúv uviedli, že spoločnosť
XXXXXXXXX a žalovaný v I. rade boli v zmluvnom vzťahu takmer 2 roky, počas ktorých prebiehala

vzájomná spolupráca na základe faktoringových zmlúv, pričom až do doby, kým sa spoločnosť
XXXXXXXXX nedostala do finančných ťažkostí, táto spolupráca nebola spochybňovaná, pravosť
podpisov na faktoringových zmluvách nebola namietaná, naopak tento zmluvný vzťah fungoval bez
akýchkoľvek problémov. Až následne po tom ako sa spoločnosť XXXXXXXXX dostala do platobnej
neschopnosti, sú zo strany konajúcich osôb podnikané rôzne kroky, aby nedošlo k úhrade judikovaných

pohľadávok žalovaného v I. rade.
Je nanajvýš zvláštne, že žalobca namieta platnosť faktoringových zmlúv, ale aj napriek tomu uzatvoril
okrem iného so žalovaným v I. rade záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli práve
z týchto faktoringových zmlúv. Rovnako žalobca počas celého rozhodcovského konania nenamietal
pravosť podpisov na faktoringových zmluvách, preto ak mal za to, že podpis nie je jeho, mal tieto žalobca

namietať už v samotnom rozhodcovskom konaní, čo neurobil. Tiež poukázali na to, že žalobca namieta
pravosť podpisu na faktoringových zmluvách až po tom, čo došlo k vykonaniu dražby, z čoho možno
dôvodiť, že ide len o účelové konanie žalobcu napádať akékoľvek právne kroky, ktoré žalovaný v I. rade
podnikne za účelom vymoženia svojich pohľadávok.
S poukazom na tieto skutočnosti žiadali, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Dňa 17.01.2025 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalovaného
v II. rade k podanej žalobe, ktorí prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedli,
že žalobca sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 13.08.2024, ktorá bola

špecifikovaná v podanom žalobnom návrhu s tým, že táto bola vykonaná podľa zákona č. 527/2002 Z.
z., pričom tento zákon upravuje celý proces dobrovoľnej dražby a § 21 predmetného zákona vymedzuje
dôvody, pre ktoré sa možno na súde domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to
1. ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo
2. ak boli porušené ustanovenia predmetného zákona.

V tejto súvislosti uviedli, že zo strany žalovaného v I. rade ako navrhovateľa dražby im bola v rámci
procesu prípravy dražby predložená záložná zmluva zo dňa 21.11.2023, titulom ktorej bolo zriadené
predmetné záložné právo, pričom podpisy všetkých účastníkov predmetnej zmluvy, teda podpis žalobcu
ako konateľa spoločnosti XXXXXXXXX, H. – dlžníka a rovnako tak aj podpis žalobcu ako fyzickej osoby

- záložcu, sú na predmetnej zmluve úradne osvedčené notárom. Žalobca na podporu svojich tvrdení
nepredložilžiadenrelevantnýdôkazvrátanetoho,žebybolopredloženétrestnéoznámenie,spoukazom
na to tieto tvrdenia označili iba za prostriedok obštrukcie zo strany žalobcu.

Na margo druhého zákonného dôvodu na určenie neplatnosti dražby uviedli, že žalobca nikde v žalobe

netvrdí, že pri procese dražby malo dôjsť k porušeniu akéhokoľvek ustanovenia zákona, a preto v
samotnej žalobe ani neoznačil ustanovenie zákona, ktoré malo byť v rámci procesu dražby porušené.

Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 21 predmetného
zákona odôvodňujúcich určenie neplatnosti dražby, nárok uplatnený v žalobnom návrhu označili v celom

rozsahu za nedôvodný a žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému v II. rade
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Na tunajší súd boli formou elektronického podania doručené vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.02.2025
a 14.02.2025 k vyjadreniu žalovaného v I. rade a k vyjadreniu žalovaného v II. rade, v ktorých žalobcaprostredníctvom právneho zástupcu okrem iného k veci uviedol, že sa nestotožňujú s právnym názorom
žalovaných, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa možno domáhať len v prípade neplatnosti záložnej
zmluvy alebo priameho porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, keď tento výklad je príliš úzky a

nezohľadňuje komplexnosť právnych vzťahov, ktoré súvisia s výkonom záložného práva a ručiteľskými
záväzkami – neplatnosť dražby môže byť podmienená aj inými skutočnosťami ako je predčasný výkon
záložného práva alebo porušenie práv účastníkov dražby. Práve v tomto prípade neplatnosť dobrovoľnej
dražby je podmienená tým, že navrhovateľ dražby uplatnil výkon záložného práva na nehnuteľnosti
predčasne,keďakoprimárnyručiteľvystupovalaspoločnosťXXXXXXXXX,H.autejtosazáložnýveriteľ,

žalovaný v I. rade nedomáhal splnenia záväzkov, ktoré boli zabezpečené zriadeným záložným právom,
ku ktorého výkonu došlo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej výsledkom je notárska zápisnica.

V žalobe explicitne poukázali na skutočnosť, že postup dražobníka (licitátora) pri vykonávaní dražby bol
v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, konkrétne ide o porušenie § 13 ods. 2 tohto zákona.
V prípade, že účastníci dražby neprejavili záujem o nehnuteľnosť za vyvolávaciu cenu 103.500,- Eur,

dražobník postupne znižoval sumu až na 58.500,- Eur, čo je v rozpore s princípom transparentnosti
a férovosti. Tento postup mohol mať za následok neodôvodnené zníženie hodnoty predmetu dražby a
následne nepriaznivý výsledok pre neho ako druhého ručiteľa.

Žalovaný vo svojom vyjadrení nezaujal korektné stanovisko ku skutočnosti, že výkon záložného práva

bol predčasný a neoprávnený, keď poukázali na § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“)
s tým, že žalovaný v I. rade nevykonal ako záložný veriteľ kroky voči primárnemu ručiteľovi, teda firme
XXXXXXXXX, H., čím porušili postup stanovený zákonom a tento nedostatok priamo ovplyvnil platnosť
celej dražby, pretože výkon záložného práva voči nemu ako druhému ručiteľovi bol neoprávnený, ako
sekundárny ručiteľ mal právo na to, aby záložný veriteľ najskôr vykonal svoje práva voči primárnemu

ručiteľovi, keď toto právo vyplýva priamo z dikcie Obchodného zákonníka. Zároveň, konanie vedené
rozhodcovským súdom, na ktoré odkazuje žalovaný, nemá s prejednávanou právnou vecou žiadnu
súvislosť a na tieto je nutné nazerať izolovane.

Následne pokiaľ svoj postup žalovaný odôvodňuje doručenými výzvami, uviedli, že v predmetnom

období nárok žalovanému na plnenia, ktoré vo výzvach prezentoval, nevznikol. Nebolo teda možné
výzvy rešpektovať bez ich právneho alebo zmluvného základu, a preto nebolo možné ani vyhovieť
ich obsahu. Tento fakt je kľúčový pre posúdenie legitimity a účinnosti týchto výziev. Podľa základných
princípov občianskeho práva, keď nárok na plnenie môže vzniknúť len na základe platnej a účinnej
zmluvy alebo iného právneho titulu, napr. zákonnej povinnosti. Ak takýto právny alebo zmluvný základ

neexistuje, výzvy na plnenie nemajú žiadnu právnu váhu a nie je možné ich považovať za legitímne.
Neexistencia právneho alebo zmluvného základu pre výzvy žalovaného priamo ovplyvnila možnosť
vyhovieť ich obsahu. Bez platného nároku na plnenie nie je možné, aby adresát výziev mal povinnosť
tieto plniť. Tento záver vyplýva aj z dikcie Občianskeho zákonníka, ktorá stanovuje, že záväzky môžu
vzniknúť len na základe zákona, zmluvy alebo iného právneho titulu. Ak takýto titul chýba, výzvy na

plnenie sú bezpredmetné a nemajú právny účinok.

Vo vzťahu k podpisom na faktoringových zmluvách uviedli, že tieto podpisy, ako už uvádzali v žalobe,
žalobca neuznáva, jeho podpisy sú pre neho charakteristické tým, že pri podpisovaní akýchkoľvek zmlúv
alebo listín osobne parafuje každú jednu stranu samostatne na jej dolnom pravom rohu, pričom na

poslednejstranepodpisovanejlistinyvždyuvádzasvojemenoapodpis.Tentopostupvprípadesporných
faktoringovýchzmlúvneeviduje,čopriamopoukazujenato,žetietozmluvynepodpísal.Navyšeuvedené
zmluvy boli opatrené razítkom/pečiatkou, ktorá nezodpovedá číselným označeniam tej, ktorú používa
firma XXXXXXXXX, H. pri výkone svojej podnikateľskej činnosti v jeho zastúpení. Konkrétne, pečiatka,
ktorú používa on osobne, má číselné označenie -1-, zatiaľ čo pečiatka na zmluvách o faktoringu toto

označenie neobsahuje.

Ďalej uviedol, že pri podpise poslednej strany podpisovanej listiny sa zvyčajne nachádza označenie
spoločnosti XXXXXXXXX, H. na ľavej strane a označenie jeho osoby A. A. ako sekundárneho ručiteľa
na pravej strane. Pri obidvoch označeniach zvykne podpisovať za súčasného použitia pečiatky. V

prípade sporných zmlúv o faktoringu však neeviduje, že by bol zachovaný tento štandardný postup,
čo ďalej potvrdzuje, že tieto zmluvy nepodpísal a nebol účastníkom ich uzatvorenia. Tieto skutočnosti
priamo ovplyvňujú platnosť a účinnosť zmlúv o faktoringu voči jeho osobe. Podľa základných princípov
občianskeho práva zmluva môže viazať len tých, ktorí sa na jej uzavretí podieľali a ktorí ju podpísali. Akon ako sekundárny ručiteľ tieto zmluvy nepodpísal a nepotvrdil svoj súhlas s ich obsahom, nemôžu mať
tieto zmluvy právny účinok voči nemu. To znamená, že žalovaný v I. rade nemal oprávnenie vykonávať
záložnéprávovočinemunazákladetýchtozmlúv,atedaanirealizáciadobrovoľnejdražbynehnuteľností

nemala právny základ.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluvy o faktoringu, ktoré boli použité ako podklad pre
výkon záložného práva a následnú realizáciu dobrovoľnej dražby, neboli opatrené jeho podpismi a
nepreukazujú jeho súhlas s ich obsahom. Tieto zmluvy preto nemajú právny účinok voči jeho osobe,

čo priamo ovplyvňuje platnosť a legitímnosť celého postupu žalovaného v I. rade. Vzhľadom na tieto
skutočnosti je nevyhnutné, aby súd uznal, že výkon záložného práva a následná dražba boli vykonané
bez právneho základu a v rozpore so zákonom. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

5. Dňa 06.03.2025 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného

v I. rade prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorom okrem iného uviedli, že vzhľadom na
ručiteľské vyhlásenie uvedené v článku IV. Dohôd k zmluvám o postúpení, nebol žalovaný v I. rade
povinný vyzývať na úhradu splatného záväzku najskôr firmu XXXXXXXXX a až následne žalobcu s tým,
že ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je kogentným ustanovením, a preto sa zmluvné
strany mohli odchýlne dohodnúť ohľadom vyzvania ručiteľa na úhradu splatného záväzku. Žalovaný

v I. rade však aj nad rámec týchto zmluvných dojednaní písomne vyzval firmu XXXXXXXXX ako aj
žalobcu na úhradu splatných záväzkov, čo už uviedli vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a predložili
o tom aj dôkaz. Žalovaný v I. rade bol oprávnený vykonať záložné právo, nakoľko v čase začatia výkonu
záložného práva bola pohľadávka žalovaného v I. rade voči žalobcovi splatná. Vzhľadom na personálnu
prepojenosť žalobcu (z pozície spoločníka a konateľa) a spoločnosti XXXXXXXXX (primárny dlžník)

je evidentné, že žalobca vedel o záväzkoch voči žalovanému v I. rade už v decembri 2023 s tým, že
pohľadávky voči spoločnosti XXXXXXXXX vznikli za obdobie mesiacov október a november 2023, preto
tvrdenia žalobcu označili za účelové.

Tiež uviedli, že rozhodcovské konanie vedené rozhodcom JUDr. Igorom Michalovičom pod sp. zn.

1C/1/2024, predmetom ktorého bolo konanie o zaplatenie pohľadávok žalovaného v I. rade, ktorých
zaplatenie bolo zabezpečené žalobcom napádanou záložnou zmluvou, má podstatný vplyv aj na
predmetné konanie, nakoľko výsledkom tohto konania je vydanie exekučného titulu, t. j. právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku.

Vo vzťahu k nepodpísaniu faktoringových zmlúv zo strany žalobcu uviedli, že až do roku 2025 žalobca
nenamietal pravosť podpisu žalobcu na týchto zmluvách, a to ani v rozhodcovskom konaní, ani v
exekučnom konaní, dokonca ani v samotnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto
opätovne tieto tvrdenia žalobcu označili za účelové.

6. Dňa 25.03.2025 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalovaného
v III. rade, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci okrem iného uviedol, že on ako
vydražiteľ predmetných nehnuteľností, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo na základe dražby, ktorá
sa konala dňa 13.08.2024, nebol účastníkom žalobcom namietaného zmluvného vzťahu, ktorý mal
uzatvorený so žalovaným v I. rade, preto sa relevantným spôsobom nedokáže vyjadriť k tvrdeniam

žalobcu, v zmysle ktorých malo dôjsť k predčasnému výkonu záložného práva. Poukázal ale na
ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého dotknutá osoba sa môže
domáhať určenia neplatnosti dražby len v prípade spochybnenia platnosti záložnej zmluvy alebo pri
porušení ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom z obsahu žaloby ani z označených
listinných dôkazov nevyplýva ani jeden zo zákonných dôvodov, pre ktorý by mohol súd žalobe vyhovieť

a určiť neplatnosť dražby. Z jemu dostupných informácií vyplýva, že záložná zmluva uzatvorená dňa
21.11.2023 bola riadne uzatvorená a opatrená osvedčovacou doložkou notára preukazujúcou pravosť
podpisu zmluvných strán tejto zmluvy.

Mal za to, že zo strany žalobcu nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, že v prípade

predmetnej dražby uskutočnenej dňa 13.08.2024 by boli porušené akékoľvek ustanovenia upravujúce
zákon o dobrovoľných dražbách.S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému v III. rade priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Dňa 12.05.2025 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu,

ktorý prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného k veci uviedol, že pokiaľ žalovaný v I. rade
tvrdí, že v ručiteľskom vyhlásení článku IV. Dohôd k zmluvám o postúpení sa dohodli na práve
veriteľa domáhať sa plnenia od ručiteľa aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníkovi, takéto ustanovenie
nemôže obchádzať kogentnú úpravu § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá chráni ručiteľa tým,
že predpokladá aspoň základnú aktivitu veriteľa voči dlžníkovi. Pokiaľ žalovaný v I. rade tvrdí, že

trojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uplynula pred jej
podaním – žaloba bola podaná 29.10.2024, t. j. 77 dní od príklepu 13.08.2024 a preto možno
konštatovať, že lehota bola dodržaná. Pokiaľ žalovaný v III. rade tvrdil, že ako vydražiteľ nebol
účastníkom predchádzajúcich vzťahov, preto nemôže posúdiť predčasnosť výkonu záložného práva,
uviedli, že vydražiteľ je povinný znášať následky neplatnej dražby (§ 23 Zákona o dobrovoľných
dražbách) s tým, že sa nemožno dovolávať dobrej viery pri nadobudnutí, ak dražba bola relatívne

neplatná pre porušenie zákona; ochrana dobrej viery sa v takom prípade neposkytuje (analogicky § 588
Občianskeho zákonníka).

Poukázali tiež, že možno badať previazanosť medzi žalovaným v III. rade a žalovaným v I. rade,
nakoľko žalovaný v III. rade bez všetkého a necenzurovane opakuje tézu žalovaného v I. rade a odmieta

prihliadnuť na fakt, že podaná žaloba spočíva na porušení zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu
postupného znižovania vyvolávacej ceny až o 43 % a na predčasnom výkone záložného práva, ktorý
dôvod výslovne spadá pod ustanovenie § 21 ods. 2 písm. b) Zákona o dobrovoľných dražbách - ani
jeden zo žalovaných nevyvrátil, že licitátor znižoval cenu zo sumy 103.500,00 Eur na sumu 58.500,00
Eur bez opory v oznámení dražby a v zákone, ktoré znižovanie demotivovalo záujemcov a spôsobilo

podhodnotenie nehnuteľností, čím bolo porušené ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách.

K argumentom žalovaného v III. rade týkajúcich sa odkazu na notársku doložku preukazujúcu pravosť
podpisu zmluvných strán uviedli, že pravosť podpisu neurčuje hmotnoprávnu platnosť právneho titulu;

ak základná pohľadávka (faktoring) nevznikla, zmluva je bezdôvodná. Okrem toho notár neoveroval
jeho podpis – bol sekundárnym ručiteľom, nie záložcom; notár overoval podpisy záložcov (spoločnosti
XXXXXXXXX a I. I. A.).

8. Dňa 02.06.2025 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného

v I. rade a žalovaného v III. rade, ktorí prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného reagovali
tak, že pokiaľ žalobca namieta, že ručiteľské vyhlásenie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, poukázali na ustanovenie § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý taxatívne
uvádza ustanovenia zákona, pri ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť, resp. ich nemôžu vylúčiť zo
zmluvy, a teda in contrario ustanovenia, ktoré nie sú uvedené v tomto ustanovení, sú dispozitívne, čiže

je zrejmé, že aj ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka nepatrí medzi kogentné ustanovenie
a strany predmetnej dohody sa mohli platne dohodnúť na jeho vylúčení. Opakovane napriek tomuto
dojednaniu žalovaný v I. rade písomne vyzval tak žalobcu, ako aj firmu XXXXXXXXX na úhradu
pohľadávok, ktoré žalovanému v I. rade vznikli za obdobie október – november 2023, o čom žalovaný
v I. rade predložil aj dôkaz, a teda z uvedeného je zrejmé, že nešlo o predčasný výkon záložného práva.

Žalovaní ohľadom lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby poukázali na to, že
z elektronického súdneho spisu vyplýva, že žalobu žalobca podal na súd až dňa 12.11.2024, a nie
29.10.2024, preto vyjadrili dôvodné pochybnosti, či žalobca žalobu podal v lehote stanovenej v zákone
o dobrovoľných dražbách.

Vo vzťahu k námietke autenticity podpisu žalobcu na faktoringových zmluvách uviedli, že zastávajú
názor, že súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť exekučného titulu, keď žalobca
mal k dispozícii iné dostupné právne prostriedky, prostredníctvom ktorých mohol rozporovať pohľadávku
žalovaného v I. rade. Zároveň uviedli, že žalobca nepredložil o svojich tvrdeniach akýkoľvek relevantný
dôkaz.

Pokiaľ žalobca namieta porušenie zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu postupného znižovania
vyvolávacej ceny bez opory v oznámení dražby a v zákone, uviedli, že im nie je zrejmé aké ustanovenia
zákona má žalobca na mysli, nakoľko oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ako aj oznámenie o opakovanej
dobrovoľnej dražbe obsahovali všetky zákonom vyžadované náležitosti. V oznámení o dobrovoľnejdražbe zverejnené v OV č. 98/2024 dňa 22.05.2024 bola uvedená hodnota najnižšieho podania v sume
115.000,- Eur (suma totožná so sumou uvedenou v znaleckom posudku), pričom ustanovenia § 17 ods.
1 Zákona o dobrovoľných dražbách neuvádza povinnosť zverejniť v oznámení aj čiastku, o ktorú je

licitátor oprávnený znížiť najnižšie podanie v zmysle zmluvy o vykonaní dražby, pričom tiež uviedli, že v
prvom kole dražby nebolo najnižšie podanie znížené pod sumu 80 % hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Rovnako
tak aj oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zverejnené v OV č. 144/2024 dňa 26.07.2024
obsahovalo všetky náležitosti uvedené v § 22 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom hodnota

najnižšieho podania neklesla pod sumu uvedenú v § 16 ods. 6 zákona. S prihliadnutím na uvedené
teda nie je zrejmé, v čom žalobca vidí porušenie predmetného zákona. Tiež poukázali na skutočnosť,
že žalobca v podanej žalobe tieto skutočnosti ako dôvod, pre ktorý by mal súd určiť dražbu za neplatnú,
neuviedol, ale až následne vo vyjadrení, a preto v zmysle zásady koncentrácie konania navrhli, aby súd
na tieto skutočnosti neprihliadal.

Taktiež poukázali na to, že zo záložnej zmluvy, ktorej fotokópiu žalovaný v I. rade priložil ako dôkaz
vyplýva, že záložcom 1 na tejto zmluve je žalobca s tým, že v opačnom prípade by nemohlo vzniknúť
záložné právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. a rovnako z tejto záložnej zmluvy jednoznačne
vyplýva, že notár osvedčil pravosť podpisu konateľa žalovaného v I. rade, žalobcu ako konateľa
XXXXXXXXXX, žalobcu ako záložcu 1 a I. I. A. ako záložcu 2.

S prihliadnutím na tieto všetky skutočnosti žiadali, aby súd žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol.

9. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 21.01.2026, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán
sporu s tým, že sa dostavili všetci právni zástupcovia strán sporu, ktorí mali doručenie predvolania na
toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, žalovaného v I. rade, žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade.

10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu v jeho
priebehu, a to: výpis z LV č. XXXX pre k. ú. G. z č. l. 5, výňatok z notárskej zápisnice z č. l. 6,

rozhodcovský rozsudok z č. l. 32-40, záložná zmluva z č. l. 41-46, výzva na zaplatenie z č. l. 47,
emailová komunikácia z č. l. 49-50, výzva na zaplatenie z č. l. 51-54 vrátane doručenky, dohoda k zmluve
o postúpení pohľadávok z č. l. 135-138, rámcová zmluva/objednávka prepravy z č. l. 139, faktúra z č. l.
140, zmluva o postúpení pohľadávok z č. l. 141-142, odpoveď na žiadosť spolu s vyjadrením súdneho
exekútora z č. l. 134 a tiež sa oboznámil s prednesmi právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento

skutkový stav:
11. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.11.2024 pre okres G., obec G., k. ú. G. súd okrem iného zistil, že
v časti A: Majetková podstata sú zapísané parcely registra „C“
· pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 567 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 18 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 196 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

· stavba – objekt služieb so súpisným číslom 1, postavená na pozemku parcely registra “C“, parcelné
číslo XXXX

s tým, že v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti je ako výlučný vlastník
uvedený D. E., nar. XX.XX.XXXX s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedené Z-1241/2024 – osvedčenie
o vykonaní dobrovoľnej dražby N 538/2024, Nz 2530/2024 zo dňa 13.08.2024 – 1228/2024. V časti
Poznámky je uvedené: Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dobrovoľnej dražby – 1228/2024.

Zvýňatku–druhejstranynotárskejzápisnicesúdokreminéhozistil,žeakoúčastníkdražbysporadovým
číslom 6 je uvedený žalovaný v III. rade, ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby je uvedený žalovaný v I.
rade, ako dražobník je uvedený žalovaný v II. rade s tým, že predmetom druhého (prvého opakovaného)kola dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností Okresným úradom G.,
Katastrálny odbor, nachádzajúce sa v k. ú. G., zapísané na LV č. XXXX, a to:
· parcela registra “C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 567 m2

· parcela registra “C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 47 m2,

· parcela registra “C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18 m2,

· parcela registra “C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18 m2,

· parcela registra “C“ parcelné číslo XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 196 m2,
· stavba budova obchodu a služieb (popis stavby: objekt služieb) súpisné číslo 1 postavenej na pozemku
parcela registra “C“, parcelné číslo XXXX,
ktoré boli v podiele 1/1 k celku vo vlastníctve žalobcu s tým, že predmetné nehnuteľnosti sú uvádzané
ďalej aj ako „predmet dražby“.
Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.03.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

12.04.2024 č. 1C/1/2024 rozhodcu D. I. A. súd okrem iného zistil, že ako žalobca je tu uvedený žalovaný
v I. rade, ako žalovaný v I. rade je uvedená firma XXXXXXXXX, H., I.: XX XXX XXX a ako žalovaný v II.
rade je uvedený A. A., nar. XX.XX.XXXX - v súdenej veci v postavení žalobcu, pričom týmto rozsudkom
bolo o námietkach žalovaných o nedostatku právomoci rozhodcu rozhodovať v tomto rozhodcovskom
konaní rozhodnuté tak, že boli zamietnuté a zároveň žalovaní boli povinní zaplatiť žalobcovi sumu

596.769,95 Eur a tiež sumu 7.344.056,45 CZK spolu s úrokom z omeškania z tam špecifikovaných súm
a v tam špecifikovaných úrokových sadzbách za tam špecifikované obdobia a tiež spolu so zmluvnými
pokutami v tam špecifikovaných výškach z tam špecifikovaných súm a za príslušné tam špecifikované
obdobia a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v tam špecifikovaných
výškach s tým, že bolo rozhodnuté, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť plniť druhému žalovanému. Žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
aj náhradu trov rozhodcovského konania v tam špecifikovanej výške. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že v ňom bolo konštatované, že v zmysle dojednaného zmluvného vzťahu bolo
povinnosťou žalovaného v I. rade riadne a včas zaplatiť pohľadávky vyplývajúce z faktúr vystavených
pôvodnými veriteľmi žalovanému v I. rade vystavených na základe zmlúv o preprave, ktoré pohľadávky

boli v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené na žalobcu. Žalovaný v I. rade si
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu neplnil a žalobcovi nezaplatil pohľadávky, hoci bol na
ich úhradu žalobcom osobitne dodatočne písomne vyzvaný. Rozhodca pre úplnosť uviedol, že účastníci
rozhodcovského konania si v bode 4.3 dohôd k zmluvám o postúpení pohľadávok dojednali, že žalobca
ako postupník je oprávnený domáhať sa splnenia dojednaných záväzkov od žalovaného v II. rade ako

ručiteľa po ich splatnosti aj bez predchádzajúcej výzvy žalovanému v I. rade ako primárnemu dlžníkovi
na ich splnenie. Žalobca tak aj nad rámec svojich zmluvných povinností písomne vyzval žalovaného v I.
rade na splnenie svojich záväzkov, t. j. na úhradu pohľadávok, čím žalovanému v I. rade poskytol lehotu
na dodatočné splnenie si svojich povinností.

Zo záložnej zmluvy zo dňa 21.11.2023 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalovaný
v I. rade, ako dlžník je uvedená firma XXXXXXXXX, H., I.: XX XXX XXX, ako záložca v prvom rade je
uvedený žalobca a ako záložca v druhom rade je uvedený I. I. A., nar. XX.XX.XXXX s tým, že predmetom
tejto zmluvy bolo okrem iného zriadenie záložného práva v prospech veriteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom dražby daných nehnuteľností dňa 13.08.2024 s tým, že veriteľ záložné právo

k predmetným nehnuteľnostiam prijal a záložné právo k daným nehnuteľnostiam zabezpečovalo
zabezpečené pohľadávky do najvyššej hodnoty istín tak, ako boli tieto uvedené v prílohe č. 1 s tým,
že pojmom zabezpečené pohľadávky sa na účely tejto zmluvy rozumeli všetky primárne pohľadávky, t.
j. ktorékoľvek peňažné pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi tak, ako boli špecifikované v neoddeliteľnej
prílohe č. 1 tejto zmluvy a ako boli tieto postúpené veriteľovi ako postupníkovi ich pôvodnými veriteľmi

ako postupcami, tak ako sú títo uvedení v prílohe č. l na základe zmlúv o postúpení a zároveň
predstavujúce právo pôvodných veriteľov, ako sú títo uvedení v prílohe č. 1 na zaplatenie odplaty za
prepravné služby poskytnuté týmito pôvodnými veriteľmi dlžníkovi na základe prepravných zmlúv. Tiež
zmluvné strany vyhlásili, že sú plne oboznámené so znením všetkých dohôd k zmluvám o postúpení,
a preto netrvali na ich pripojení k tejto zmluve. V článku VI. Výkon záložného práva bod 6.1 je uvedené,

že ak ktorákoľvek zo zabezpečených pohľadávok alebo ich časť nebude riadne a včas dlžníkom
a následne ani záložcom v prvom rade ako ručiteľom splnená, veriteľ je oprávnený tieto uspokojiť
výkonom záložného práva ku všetkým alebo ku ktorýmkoľvek z nehnuteľností tam špecifikovaných.
Taktiež v bode 6.2 bolo dojednané, že veriteľ môže v rámci výkonu záložného práva uspokojiťsvoje splatné a nezaplatené zabezpečené pohľadávky ktorýmkoľvek z nasledujúcich spôsobov podľa
vlastného uváženia... ii) predajom zálohu alebo jeho časti na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách. V článku VII. Doručovanie bol dohodnutý spôsob doručovania listinných

zásielok. Podpisy všetkých strán zmluvy sú úradne osvedčené s tým, že súčasťou zmluvy je príloha
č. 1, kde sú uvedení jednotliví postupcovia, výška postúpenej istiny vrátane vyúčtovaných faktúr, doby
splatnosti, ktoré sú buď ku dňu 31.10.2023, alebo ku dňu 30.11.2023 vrátane uvedenia dátumu zmluvy
o postúpení pri tej-ktorej postúpenej istine, ako i dátum tej-ktorej prepravnej zmluvy v súvislosti s daným
postupcom.

Z výziev na zaplatenie zo dňa 03.01.2024 súd zistil, že ich adresoval právny zástupca žalovaného v I.
rade, resp. žalovaného v III. rade, a to žalobcovi a tiež firme XXXXXXXXX, H., ktorých vyzvali vzhľadom
na porušenie povinností dlžníka a ručiteľské vyhlásenie na úhradu dlžných súm vo výške 777.226,08
Eur s príslušenstvom a sumy 7.434.056,45 CZK s príslušenstvom, všetko podrobne špecifikované, a to
do piatich dní od doručenia tejto výzvy na tam uvedené bankové účty, v opačnom prípade, že si budú
uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. Výzvy boli doručované na emailovú adresu A. a tiež poštou,

kde ako odosielateľ je uvedený právny zástupca žalovaného v I. resp. III. rade, ako adresát je uvedená
firma XXXXXXXXX, H., I.: XX XXX XXX a príjem písomnosti bol potvrdený dňa 23.01.2024 konateľom.
Dňa 02.09.2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie JUDr. Martina Rišiana, súdneho exekútora,
Exekútorský úrad so sídlom v Žiline, ktorý na žiadosť súdu v súdenej veci oznámil, že v exekučnom
konaní 140Ex 188/24 oprávneného Luthor lease, s. r. o. proti povinnému A. A., nar. XX.XX.XXXX

neevidujú žiadne faktoringové zmluvy medzi spoločnosťami XXXXXXXXX, H. a spoločnosťou Luthor
lease, s. r. o. s tým, že exekučné konanie je vymáhané na základe rozsudku 1C/1/2024 a v spise evidujú
len zmluvu o postúpení a dohodu k zmluve o postúpení, ktorú priložil v prílohe.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2022 súd zistil, že ako postupca je tu uvedená firma
A. J. H., I.: XX XXX XXX a ako postupník je uvedená firma Luthor lease, s. r. o., IČO: 53 119 355

s tým, že ako deň uzatvorenia rámcovej zmluvy/objednávky prepravy (prepravná zmluva) je uvedený
01.02.2022, pričom postupca postupuje postupníkovi každú nesplatnú pohľadávku spolu so všetkým
jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, vo vzťahu ku ktorej dlžník doručí postupníkovi
oznámenie o jej postúpení, keď dlžníkom na účely tejto zmluvy bola firma XXXXXXXXX, H. a ako
pohľadávka bola definovaná akákoľvek existujúca alebo budúca peňažná pohľadávka postupcu, ktorú

eviduje alebo bude evidovať voči dlžníkovi predstavujúca právo postupcu na zaplatenie odplaty za
poskytnutie služieb postupcu podľa prepravnej zmluvy.
Z dohody k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2022 súd okrem iného zistil, že ako postupník
je tu uvedená firma žalovaného v I. rade, ako dlžník je uvedená firma XXXXXXXXX, H., I.: XX XXX XXX
a ako ručiteľ je uvedený žalobca, pričom zmluvou o postúpení sa rozumie zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 11.08.2022 uzatvorená medzi postupcom a postupníkom, keď postupcom bola firma
A.J.H.,I.:XXXXXXXXstým,žezmluvnéstranyaručiteľvyhlásili,žesobsahomzmluvyopostúpeníboli
oboznámení. Dlžník zároveň vyhlásil, že pohľadávku postúpenú podľa zmluvy o postúpení uznáva čo do
dôvodu i výšky, v ktorej bola postúpená a zaväzuje sa ju postupníkovi zaplatiť v lehote splatnosti. Dohoda
zároveň v článku IV. bod 4.4 obsahuje ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého ručiteľ postupníkovi

vyhlásil, že postupníka uspokojí, ak dlžník voči postupníkovi nesplní svoje záväzky podľa bodu 3.10
alebo bodu 11.1 tejto zmluvy spolu s príslušenstvom, pričom ručiteľ sa týmto stáva dlžníkovým ručiteľom.
V bode 4.3 zároveň bolo dojednané, že postupník je oprávnený domáhať sa splnenia záväzkov
uvedených v bode 4.1 tejto zmluvy od ručiteľa a po ich splatnosti aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníkovi
na ich splnenie.

Z rámcovej zmluvy/objednávka prepravy zo dňa 31.01.2022 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ –
dopravca je uvedená firma A. J. H., I.: XX XXX XXX a ako objednávateľ je uvedená firma XXXXXXXXX,
H.,I.:XXXXXXXX,pričompredmetomtejtozmluvybolarámcováúpravapodmienokprizvozearozvoze
zásielok pre objednávateľa v rámci SK. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a to od 01.02.2022.
V zmluve bola dojednaná odmena a s tým súvisiace platobné podmienky ako aj ďalšie práva a povinnosti

zmluvných strán.
Z faktúry č. 202320609 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma A. J. H., I.:
XX XXX XXX ako odberateľ je uvedená firma XXXXXXXXX, H., pričom faktúra je zo dňa 01.10.2023,
dátum splatnosti 30.11.2023, fakturované bolo prepravné za mesiac september vo výške 10.326,61 Eur
vrátane DPH.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zotrvali na svojich
písomných vyjadreniach vrátane samotnej žaloby, pričom zdôraznil skutočnosť, že ani prostredníctvom
súdneho exekútora sa nepodarilo zabezpečiť ako dôkaz faktoringové zmluvy, na ktoré odkazovali s tým,že podľa ich názoru predmetná dražba neprebiehala na základe exekučného záložného práva, ale
zriadeného záložného práva, a teda podkladom mala byť na to existencia pohľadávky, pričom táto
skutočnosťformoudôkaznéhobremenamázaťažovaťžalovaných,ktorítotodôkaznébremenopodľaich

názoru neuniesli, keďže mali za to, že bez preukázania existencie pohľadávky nemohla prebehnúť ani
predmetnádražba.Predmetnéfaktoringovézmluvy,ktorýchexistenciuspochybňovali,resp.ichplatnosť,
žalovaní doteraz nepredložili, a teda s poukazom na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania
žiadali, aby súd určil predmetnú dražbu za neplatnú. Na preukázanie skutočností, či vôbec faktoringové
zmluvy existovali, navrhli doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu. Na otázku súdu, z akého dôvodu sa

tento na pojednávanie nedostavil, právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa ich vedomostí je stále vo
väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, a keďže návrh predniesli až teraz, bez ingerencie súdu
nebolo možné zabezpečiť jeho účasť prostredníctvom eskorty. Na záver zotrval na svojom vyjadrení, že
skutočnosť, že žalovaní doteraz nepredložili predmetné faktoringové zmluvy, potvrdzuje ich tvrdenie,
že neexistovala platná pohľadávka, keď žalobca faktoringové zmluvy nepodpísal, čo tvrdili od počiatku.
Samotná záložná zmluva nie je uznaním dlhu, a teda potvrdením existencie pohľadávky ako takej.

Rozhodcovský rozsudok nebol preskúmavaný súdom z dôvodu, že v tom čase už firma dlžníka, teda
XXXXXXXXX, H. nemala na zaplatenie súdneho poplatku. Skutočnosti, na ktoré poukazujú žalovaní, by
mali význam v prípade exekučného záložného práva, ale keďže dražba bola vykonaná ako dobrovoľná
dražba, musí tam existovať splatná pohľadávka na to, aby mohla prebehnúť a túto skutočnosť žalovaní
nepreukázali. Zotrval na tom, že ak nebola preukázaná existencia splatnej pohľadávky, nemohla byť

platne uzavretá ani záložná zmluva ako taká s poukazom na to mali za to, že keďže neboli preukázané
esenciálne náležitosti vyžadované na realizáciu dobrovoľnej dražby, žiadali, aby súd rozhodol v zmysle
nimi navrhnutého petitu. Zároveň uviedli, že zásada sudcovskej koncentrácie konania nemôže byť
postavená nad právo žalobcu sa k veci vyjadriť a navyše poukázali na to, že išlo o prvé pojednávanie.

Z prednesu právnej zástupkyne žalovaného v I. rade a žalovaného v III. rade na pojednávaní súd okrem
iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali svojich dovtedajších písomných vyjadrení a stotožnili sa aj
s obranou žalovaného v II. rade. Zdôraznili, že žaloba nie je dôvodná, keďže neboli splnené podmienky
v zmysle zákona o dražbách na domáhanie sa neplatnosti dražby, pretože v konaní nebolo preukázané,
že by predmetná záložná zmluva nebola platná, resp. že by došlo k porušeniu nejakého ustanovenia

tohto zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázali na nimi predloženú záložnú zmluvu, ktorá obsahuje
všetky zákonné náležitosti a podpisy všetkých zmluvných strán sú na nej overené. Zároveň prílohou
tejto zmluvy je zoznam zabezpečovaných pohľadávok, a preto spochybňovanie ich existencie označili
za nereálne. Pohľadávky vznikli z predmetných faktoringových zmlúv, ktoré sa týkali firmy XXXXXXXXX
ako dlžníka, v ktorej konateľom bol žalobca a tento vystupoval aj ako ručiteľ predmetných pohľadávok.

Daný zmluvný vzťah trval v podstate 2 roky a nebol nikdy nijakým spôsobom spochybňovaný. Následne
došlo k postúpeniu pohľadávok z prepravných zmlúv s tým, že pravosť týchto pohľadávok začal žalobca
spochybňovať až v tomto konaní. Rovnako zotrvali na ich vyjadrení, že tak firma XXXXXXXXX ako
i samotný žalobca boli vyzvaní na úhradu predmetných pohľadávok a keďže k ich úhrade nedošlo, bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa aj

vedie exekučné konanie voči žalobcovi, keďže firma XXXXXXXXX je v súčasnosti v konkurze. Žalovaný
zároveň prihlásil svoju pohľadávku aj do konkurzného konania, táto nebola popretá čo do pravosti
ani výšky, popretie sa týkalo len zabezpečenia, ktoré sa ale týkalo iného inštitútu. Vyjadrili názor, že
popieranie pravosti pohľadávok v tomto štádiu konania nemá opodstatnenie a nemá to ani vplyv na
rozhodnutie v súdenej veci. Pokiaľ ide o druhý dôvod, teda porušenie zákona o dobrovoľných dražbách,

žalobca doteraz nešpecifikoval zákonné ustanovenie, na ktoré by sa malo odkazovať vo vzťahu
k porušeniu predmetného zákona, a teda žiadali s poukazom na tieto skutočnosti žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Zároveň žiadali, aby súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania prednesený právnym
zástupcom žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k výsluchu žalobcu a predloženiu faktoringových zmlúv
s tým, že doplnenie dokazovania predložením faktoringových zmlúv označili za nadbytočný vzhľadom

na predložený rozhodcovský rozsudok. Taktiež zdôraznila, že pokiaľ žalobca mal nejaké pochybnosti vo
vzťahu k tvrdeným pohľadávkam aj v súvislosti s rozhodcovským konaním, mohol sa domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku súdom. V tomto štádiu konania spochybňovanie samotného exekučného
titulu, či pohľadávok ako takých označili za v rozpore so zásadou právnej istoty. Taktiež poukázala na to,
že súčasťou záložnej zmluvy bola špecifikácia predmetných pohľadávok, a preto pokiaľ žalobca pravosť

týchto pohľadávok namietal, je to v rozpore s tým, že predmetné pohľadávky zabezpečil danou záložnou
zmluvou.Z prednesu právneho zástupcu žalovaného v II. rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa tiež
pridržali v celom rozsahu svojich dovtedajších písomných vyjadrení, na ktorých zotrvali a na základe
toho žiadali, aby súd žalobu zamietol. V tej súvislosti sa aj stotožnili s obranou produkovanou ostatnými

žalovanými v súdenej veci. Nad rámec toho ešte k veci uviedol, že pokiaľ žalobca nepriamo poukazoval
na fakt ohľadne najnižšieho podania pri opakovanej dražbe, vyjadrili názor, že toto prebehlo v súlade
s ustanovením § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Návrh právneho zástupcu žalobcu
na výsluch žalobcu, ktorým navrhli doplniť dokazovanie, žiadali zamietnuť s poukazom na zásadu
sudcovskej koncentrácie konania s tým, že keď právny zástupca žalobcu nevedel zabezpečiť účasť

žalobcu na pojednávaní, mohol predtým požiadať o súčinnosť súdu.
12. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V
prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2.
Podľa § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený

trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,
najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a

v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.

Podľa § 13 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo
ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená

obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú
byť určené na rovnaký deň.
Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), strany sa môžu odchýliť
od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a
§ 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311

ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384,
386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, §
509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a,
675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. – Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záloh môže byť
vec,právo,inámajetkováhodnota,bytanebytovýpriestor,ktorésúprevoditeľné,akzákonneustanovuje
inak. 3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec.
Podľa§151aOZ,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká

odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151b ods. 2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
Predmetom konania bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností, t. j. išlo
o žalobu na určenie právnej skutočnosti, teda o typ žaloby upravený v § 137 písm. d) C.s.p., pri ktorej sa

vyžaduje,abytovyplývalozosobitnéhohmotnoprávnehopredpisu,pričomsúdustálil,žetátopodmienka
bola splnená, s odkazom na vyššie citované ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách,
ktorý pripúšťa takýto typ žaloby.
Zároveň s odkazom tiež na vyššie citované ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách
mal súd za to, že aj okruh strán sporu bol žalobcom definovaný v súlade s týmto zákonným ustanovením.

Napokon súd ustálil, že bola aj dodržaná lehota, v ktorej je možné domáhať sa určenia neplatnosti
dražby, keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný v III. rade nadobudol vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam na základe predmetnej dobrovoľnej dražby príklepom dňa 13.08.2024 a žaloba bola
v súdenej veci doručená súdu dňa 11.11.2024, t. j. bola dodržaná trojmesačná lehota v zmysle tiež vyššie

citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

Po tom, čo mal súd preukázané splnenie všetkých formálnych náležitostí týkajúcich sa podanej žaloby,
pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu nároku žalobcu, teda preskúmaniu žaloby aj po vecnej stránke,
pričom sa stotožnil s obranou žalovaných, že je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby v zásade

len v dvoch prípadoch, a to pokiaľ by bola spochybnená platnosť záložnej zmluvy alebo by bolo
preukázané porušenie niektorého z ustanovení predmetného zákona o dobrovoľných dražbách.
Pokiaľ ide o záložnú zmluvu, žalobca v podstate priamo nespochybnil platnosť tejto záložnej zmluvy
zo dňa 21.11.2023, pričom aj podľa názoru súdu táto obsahuje podstatné náležitosti, t. j. bola
v nej špecifikovaná pohľadávka, resp. pohľadávky, ktoré boli záložným právom zabezpečené, pričom

pohľadávky boli špecifikované v neoddeliteľnej prílohe č. 1, ktorá bola súčasťou tejto zmluvy a zároveň
bol v predmetnej záložnej zmluve špecifikovaný predmet zálohu, teda okrem iného aj nehnuteľnosti,
ktoré boli vo výlučnom vlastníctve záložcu v prvom rade, t. j. v súdenej veci vystupujúcej v procesnom
postavení žalobcu a ku ktorým nadobudol vlastnícke právo žalovaný v III. rade na predmetnej
dobrovoľnej dražbe, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal podanou žalobou.

Pokiaľ ide o druhú možnosť domáhania sa určenie neplatnosti dražby, teda že by bolo v konaní
preukázané porušenie niektorého z ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, aj v tomto prípade
sa súd stotožnil s obranou žalovaných v tom zmysle, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia
ani bremeno dôkazu ohľadne preukázania takejto skutočnosti s tým, že v podanej žalobe vôbec
nešpecifikoval žalobca, ktoré z ustanovení zákona by malo byť dotknuté, následne vo svojich ďalších

vyjadreniach odkázal všeobecne na ustanovenie § 21 ods. 2 tohto zákona o dobrovoľných dražbách,
resp. podľa žalobcu malo ísť o porušenie § 13 ods. 2, ktorý podľa ich interpretácie má ukladať
dražobníkovi povinnosť postupovať transparentne a primerane tak, aby bola zachovaná férovosť
a konkurenčnosť dražby, čo spochybňovali tým, že došlo k postupnému znižovaniu vyvolávacej ceny zosumy 103.500,- Eur na sumu 58.500,- Eur, teda o 43 %. K tomu súd uvádza, že § 13 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách upravuje obhliadku predmetu dražby s tým, že otázku najnižšieho podania vo
vzťahukhodnotepredmetudražbyurčenejznaleckýmposudkomupravujevzásadetiežvyššie citované

ustanovenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak v konaní podľa názoru súdu nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia, a to aj s odkazom
na to, že z výňatku notárskej zápisnice predloženej žalobcom vyplýva, že v danom konkrétnom prípade
išlo o druhé (prvé opakované) kolo dobrovoľnej dražby.
Pokiaľ žalobca neplatnosť dražby odvodzoval od toho, že navrhovateľ dražby uplatnil výkon záložného

práva predčasne, a to z dôvodu, že sa záložný veriteľ, teda žalovaný v I. rade nedomáhal splnenia
záväzkov, ktoré boli zabezpečené zriadeným záložným právom voči dlžníkovi, teda firme XXXXXXXXX,
H., v dôsledku čoho podľa ich názoru neboli splnené podmienky na to, aby došlo k realizácii ručiteľskej
povinnosti voči ručiteľovi, teda žalobcovi, v tejto súvislosti súd poukazuje jednak na znenie ustanovenia
článku IV. bod. 4.3 Dohody k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2022, v zmysle ktorého
sa zmluvné strany dohodli, že postupník, t. j. žalovaný v I. rade bol oprávnený domáhať sa splnenia

záväzkov špecifikovaných v tejto zmluve voči ručiteľovi, t. j. žalobcovi po ich splatnosti aj bez
predchádzajúcej výzvy dlžníkovi, t. j. firme XXXXXXXXX, H. na ich splnenie, čím došlo medzi stranami
k platnému vylúčeniu aplikácie ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré nie je s odkazom
na tiež vyššie citované ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením, a teda
takýto postup bol v súlade so zákonom. Navyše žalovaný v I. rade preukázal, že zasielal výzvu na

zaplatenie tam špecifikovaných dlžných súm aj priamo dlžníkovi, t. j. firme XXXXXXXXX, s. r. o. listom
zo dňa 03.01.2024, kde boli predmetné pohľadávky špecifikované čo do dôvodu aj ich výšky a táto
výzva na zaplatenie bola aj v zmysle predloženej doručenky prevzatá, a to prostredníctvom konateľa
dňa 23.01.2024, ktorým mal byť práve žalobca. Podľa názoru súdu teda ani takýto dôvod domáhania
sa určenia neplatnosti dražby nemohol obstáť.

Napokon žalobca odvodzoval neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby od tej skutočnosti, že
faktoringové zmluvy, ktoré mali byť uzatvorené medzi firmou XXXXXXXXX, H., neboli podpísané
žalobcom, pričom práve na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z týchto zmlúv, malo byť zriadené
záložné právo v prospech žalovaného v I. rade a v dôsledku tejto skutočnosti podľa názoru žalobcu
nebolo možné voči jeho osobe vyvodzovať žiadne následky vrátane realizácie dobrovoľnej dražby

nehnuteľností. Konkrétne žalobca poukazoval na spôsob podpisovania, ktorý mal byť u neho bežný, a
teda mal byť na iných dokumentoch odlišný od spôsobu podpisovania, ktorý mal byť na predmetných
faktoringových zmluvách a v tejto súvislosti poprel, že by išlo o jeho podpis, vrátane údajnej inej pečiatky
spoločnosti, od čoho vyvodzoval, že pokiaľ tieto zmluvy on nepodpísal, čím nepotvrdil svoj súhlas
s ich obsahom, nemôžu mať tieto zmluvy právny účinok voči nemu, vrátane realizácie dobrovoľnej

dražby. S poukazom na tieto skutočnosti súd konštatuje, že z rámcovej zmluvy – objednávky prepravy
uzavretej medzi firmou XXXXXXXXX, H. ako objednávateľom a firmou A. J. H. zo dňa 31.01.2022,
ktorá bola predložená prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, bolo zistené, že sa na
nej nachádza nečitateľný podpis vrátane pečiatky firmy objednávateľa, pričom žalobca vôbec žiadnym
spôsobomnepreukázalaninenavrholvykonaťakýkoľvekdôkaznapreukázanienímtvrdenejskutočnosti

ohľadne toho, že nejde o jeho podpis, resp. že spôsob podpisovania je odlišný oproti bežnej praxi.
Navyše súd zastáva názor, že bez ohľadu na to sú tieto tvrdenia, s odkazom na predmet sporu v zásade
právne irelevantné.
Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
navrhol doplniť dokazovanie svojim výsluchom, súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol,
a to primárne s odkazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, t. j. § 153 C.s.p., keďže súd
zastáva názor, že takýto dôkazný návrh mohol žalobca podať už v rámci samotnej žaloby, prípadne
v rámci svojich písomných vyjadrení, ktorými reagoval na vyjadrenia žalovaných tak, aby súd mohol

posúdiť dôvodnosť takéhoto návrhu a následne prípadne zabezpečiť účasť žalobcu na pojednávaní,
pokiaľ nebol právny zástupca žalobcu schopný zabezpečiť účasť klienta , že opačný postup, t. j. pokiaľ
by súd pripustil takýto dôkaz, bolo by potrebné za týmto účelom pojednávanie odročiť, čo je v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, pričom predmetný dôkazný návrh nevyplynul priamo z priebehu
pojednávania, keď dôvody, pre ktoré právny zástupca navrhol vypočuť svojho klienta, boli im známe už

predtým.
Navyše súd má za to, že s odkazom na dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol, ani z výsluchu žalobcu
by nemohli vyplynúť skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na to, aby súd v súdenej veci rozhodol iným
spôsobom.14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení C.s.p. tak, že
nakoľko boli žalovaní v celom rozsahu úspešní v tomto konaní, keďže súd žalobcu zamietol, bol im
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)
neboli splnené procesné podmienky,

b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.