Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/2075/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125365515
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125365515.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190,
proti povinnému: A. B., nar: 27.02.1977, trvale bytom 942 01 Šurany, o vymoženie 989,41 Eur s
príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

42Ek/2075/2025 zo dňa 04. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/2075/2025
zo dňa 04. 11. 2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/2075/2025 zo dňa 04. 11. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/2075/2025 zo dňa 04. 11. 2025 vyšší
súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3
písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že notárska zápisnica
predložená ako exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu, a to z dôvodu

absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré je obsiahnuté v zmluve o úvere, právny zástupca C. D.
E. tak nemohol v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice
udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného zástupcu obsiahnutý
v notárskej zápisnici sa považuje taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda z neplatne
udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného,
ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by

oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť
a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným v
postavení dlžníka dňa 25. 02. 2005 zmluvu o úvere č. 4022203, na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal
Povinnému poskytnúť úver vo výške 663,88 Eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Obchodný
zákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na
dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.
Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril
možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné

právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy
o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelnevyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený
sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica
spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil C. E. svojím zastupovaním.

Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul,
nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov
predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené C. E. je
platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza,
že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle

§ 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne,
určito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil C. E., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru
uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec C. E. konal v medziach plnomocenstva a
neprekročilsvojeoprávneniauvedenévpredmetnomplnomocenstve,nakoľkovplnomocenstvejejasne,
zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné
plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je
obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi
zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým

spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a Povinnému úver poskytol. Oprávnený
má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku
čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože
týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda,
ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v

exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa

zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,
pre ktoré vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol, a preto naň v podrobnostiach
odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom

vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami.

15. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie nad rámec
dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde
k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola
vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka

oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako
ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods.
2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného
roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní

riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu
oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej
povinnosti,atoeštepredvydanímpoverenianavykonanieexekúciekonkrétnemusúdnemuexekútorovi,
t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Či
už ZoUNEK alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,

že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný
titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm.
h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje
vykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňazákonné
náležitostialebozáväzokvnejobsiahnutýodporujezákonualebojevrozporesdobrýmimravmi.Účelom

ZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že
nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich
posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS
106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.17. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka
konštatuje, že táto náležite vykonal prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný

titulavrámcitohtoprieskumuboloučinenézadosťustálenejrozhodovacejpraxivyššíchsúdnychautorít,
v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba
zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie

je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby

obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica
obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola
exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej

zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu
v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)
a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani
záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom
procese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu

ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000
z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie
vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie
platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v

prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí
má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť
obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia

je potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

18. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí

rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto
súkromnoprávnoudohodouzachovanéprincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjepotrebné
trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je
považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000,
v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania

zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný
poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska
možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom
požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej

zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku,
musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či C. D. E. bol splnomocnený na
úkonyvtakomrozsahu,akoichurobilvmenepovinného.Nemožnotaksúhlasiťstvrdenímoprávneného,
že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom.

19. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica
spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Nitre dňa 03. 07. 2005 s tým, že za povinného konal a zápisnicu
podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe plnej moci, ktorá je prílohou - súčasťou notárskej
zápisnice. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 1.186,78 Eur (35.753Sk), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 04. 2005
do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný v notárskej zápisnici uznáva

uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený
zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania,
splatí povinný v lehote do 01. 08. 2005, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas
s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh
povinného voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4022203, na základe ktorej bol

povinnému poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur (20.000,00 Sk).

20. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym
záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti
udeleného plnomocenstva, a to s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré

splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jej záujmami. Tieto svojim účelom odporovali
zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s
námietkou oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré
je v rozpore so záujmami zastúpeného - povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkaexplicitneustanovuje,žezastupovaťinéhonemôžeten,ktosámniejespôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako
nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky
právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za

prospešné. Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta -
povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej
doby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom
bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný
súd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného.

V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným
oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto
plnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to
že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú

záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Vo vyššie uvedenom tak možno
bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom
dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorej zástupcom
v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

21. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v
čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého

výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška
poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu bude napríklad predstavovať
príslušenstvo vzniknutej pohľadávky obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno
zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene
zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia.

Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú
až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je
kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže
vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia

dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o
plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej
zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi C. D. E. na uznanietakéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrel vyšší súdny
úradník, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

22. Sťažnostný súd ďalej poukazuje i na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný na splatenie
svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že mu začala
plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou
náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú

listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho
úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice
stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému
rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné
splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako
pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci

splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 03. 07. 2005 uviedol, že povinný
splatí dlh v lehote do 01. 08. 2005 o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo
v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke,
resp. začiatku jej plynutia dozvedel.

23. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej
obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohol udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom
prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože
možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V

nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci
vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho
a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

24. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný

súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a
to na strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho zákonníka
so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver
sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou napadnuté
uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá

je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.
Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného C. D. E. v rámci zmluvy o
úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej
rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom mnohých
obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za
potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého
exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh

neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a
sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V
súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.

ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).26. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na

základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Navyše, v notárskej
zápisnici bolo obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.

27. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným
titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie preto zamietol, sťažnostný súd konštatuje správnosť

napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/2075/2025 zo dňa 04. 11. 2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom

rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do
vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného
poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).