Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 70Cb/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325209840
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:1325209840.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: SEDES, a.s., Kuklovská 53, 841 04 Bratislava,
IČO: 36 282 006, zastúpený: Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava,
IČO: 47 239 441, proti odporcovi: MONSEA, spol. s r.o., Bratislavská 41, 900 45 Malinovo, IČO: 35 783
231, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do dokumentov

spoločnosti, presne špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a zároveň mu
uložil povinnosť sprístupniť navrhovateľovi kópie dokumentov spoločnosti, taktiež špecifikovaných
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v listinnej forme alebo elektronickej forme
prostredníctvom digitálneho nosiča zásielkou na adresu sídla právneho zástupcu navrhovateľa alebo e-
mailom na e-mailovú adresu právneho zástupcu navrhovateľa.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je jedným z piatich spoločníkov odporcu, pričom odporca
bezdôvodne marí navrhovateľovi právo na akékoľvek informácie o záležitostiach spoločnosti a právo
nahliadať do akýchkoľvek dokladov spoločnosti, ktoré navrhovateľovi patria podľa § 122 ods. 2
Obchodného zákonníka a spoločenskej zmluvy odporcu. To všetko sa deje za situácie kontinuálneho
zhoršovania, dovtedy inak priaznivej hospodárskej situácie odporcu, ako to vyplýva z dostupných
verejných zdrojov. V priebehu augusta 2025 navrhovateľ z verejne dostupných zdrojov zistil, že je proti

odporcovi vedená exekúcia a že má nedoplatky na daniach a poistnom. Predtým fungujúci internetový
obchod (e-shop) a webová stránka odporcu sa stali nefunkčnými a tovar odporcu sa neponúkal v
internetových obchodoch. To vyvolalo u navrhovateľa obavy o hospodárenie a likviditu odporcu, čo má
bezprostredný vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.

Navrhovateľ ako spoločník odporcu žiadal o umožnenie nahliadnutia do účtovníctva spoločnosti a

o zvolanie valného zhromaždenia, keďže uvedené okolnosti založili dôvod na bezodkladnú kontrolu
hospodárenia a obchodného vedenia spoločnosti. Tieto žiadosti boli adresované konateľovi a odporcovi,
a to poštou dňa 25.08.2025 a 19.09.2025 a e-mailom dňa 25.08.2025 a 25.09.2025, avšak z adresy sídla
odporcu sa zásielka vrátila s dôvetkom „adresát neznámy“ a zásielka adresovaná na adresu konateľa
bola uložená na pošte 27.08.2025. Tento deň navrhovateľ považuje s prihliadnutím na teóriu dôjdenia -
doručovania hmotnoprávnych úkonov, za deň doručenia konateľovi odporcu, hoci sa zásielka následne

vrátila odosielateľovi ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Právny zástupca navrhovateľa sa obsahovopodobnou žiadosťou elektronicky obrátil na účtovníka/účtovníčku odporcu dňa 28.08.2025, no taktiež
bez akejkoľvek odozvy.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že lehota na zvolanie valného zhromaždenia konateľom márne
uplynula. Za jej koniec, s prihliadnutím na doručenie žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia, sa
považuje deň 24.10.2025. Valné zhromaždenie odporcu nebolo zvolané v lehote jedného mesiaca od
žiadosti navrhovateľa, ako oprávneného spoločníka, ani neskôr. Navrhovateľ preto pristúpil podľa § 129
ods.2Obchodnéhozákonníkavspojenís§9ods.6spoločenskejzmluvyžalovanéhokzvolaniuvalného

zhromaždenia žalovaného na deň 26.11.2025 o 10:00 hod. Pozvánku spoločníkom rozoslal na adresu
uvedenú v obchodnom registri. Dňa 26.11.2025 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného. Nebolo
uznášaniaschopné, pretože sa dostavili len dvaja spoločníci žalovaného a na uznášaniaschopnosť bola
potrebná účasť najmenej štyroch spoločníkov z piatich.

Podľa navrhovateľa je dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia umocnená aj skutočnosťou, že

odporca bol podľa poslednej zverejnenej riadnej účtovnej závierky za rok 2023 spoločnosťou bonitnou.
Suma vlastného imania presahovala 100.000,- eur a za daný rok 2023 predstavoval obrat spoločnosti
takmer 800.000,- eur, pričom navrhovateľ má na základe vyššie uvedených skutočností podozrenie,
že konateľ odporcu nezodpovedne nakladá s majetkom spoločnosti, zbavuje spoločnosť majetku alebo
iným spôsobom zhoršuje až ničí hospodárenie žalovaného. Podľa tvrdení navrhovateľa, ak ponechá

vec bez povšimnutia, vlastné imanie spoločnosti sa zmenší na minimum. V tomto ohľade intenzita
zásahu do práva navrhovateľa na informácie je o to vážnejšia, že požadované informácie o hospodárení
odporcu sa týkajú bezprostredných majetkových hodnôt navrhovateľa, na ktorých má ako jeden z
piatich spoločníkov obchodný podiel v hodnote 20 %. Nevysvetlené faktické zastavenie predaja tovaru
spoločnosti a zverejnené informácie o dlhoch na povinných plneniach nevyhnutne oslabujú dôveru

obchodných partnerov, vedú k dlhodobému znižovaniu obratu spoločnosti a zvyšujú šancu úpadku
odporcu.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

4. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať,

či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte
nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť
konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba

v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude
ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov k nemu
priložených, ako aj z ostatného obsahu spisu, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie súsplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako mimoriadneho opatrenia nevyhnutne
potrebného.
6. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami sporu prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Právo spoločníka na
poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, samo o sebe
neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá
a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi stranami sporu s účelom zabrániť vzniku škody
navrhovateľa alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom potreba nariadenia

neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Súd má za to, že právo navrhovateľa
na informácie a nahliadnutie do dokladov spoločnosti nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú
mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné
opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky
výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.

7. Súd poukazuje na to, že právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti
v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podlieha určitým limitom. V prvom rade sa
jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať.
Tentorozsahjedanýnajvýznamnejšímiúkonmiazáležitosťamispoločnostitýkajúcichsahospodáreniaa
významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom

dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku
spoločnosti. Uvedené znamená, že do obsahu práv spoločníka vymedzených v ustanovení § 122
ods. 2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať sa informácií (alebo sprístupnenia dokladov),
ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Pod bežným chodom spoločnosti tak treba rozumieť nielen
obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v

rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať
činnosť (t. j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie
splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti). Ďalším
obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že

spoločník nesmie uplatňovať svoje práva predovšetkým spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri
výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti (R 44/2019).

8. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie
podrobných informácií a nahliadnutie do dokladov súvisiacich aj s bežným chodom spoločnosti,

napríklad inventarizácia majetku, záväzky spoločnosti, výpisy bankových účtov či kópie zmlúv o
pôžičkách a úveroch za obdobie od 01.01.2020, to znamená rozsah informácií (alebo sprístupnenie
dokladov), ktoré sú na základe citovaného rozhodnutia zverejneného v zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR pod č. 44/2019 vylúčené z dikcie ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

9. Zo zákona, ako aj zo spoločenskej zmluvy, vyplývajú pre spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným určité práva a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Práva
spoločníka možno rozdeliť na práva majetkové a práva nemajetkové, medzi ktoré patrí právo byť
informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Medzi doklady, do ktorých

je spoločník oprávnený nahliadať, možno zaradiť všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a
v súvislosti s realizáciou predmetu jej činnosti najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v
mene spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať spoločník aj súdnou cestou, a to podaním žaloby, ak
mu spoločnosť, resp. jej konateľ nevyhovie, a to s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré predstavuje špeciálnu právnu úpravu, v zmysle ktorej sa môže spoločník spoločnosti

s ručením obmedzeným domáhať práva na informácie o záležitostiach spoločnosti. Súd má za to, že
právo navrhovateľa na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnutie do dokladov spoločnosti v
zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka v danom prípade nedosahuje takú naliehavú mieru potreby
úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda
rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a

dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.

10. Súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa
29.05.2019 (R 44/2019), v ktorom sú definované určité limity práva spoločníka na informácie a nanahliadnutie do dokladov spoločnosti v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to najmä rozsah
informácií, ktoré môže spoločník žiadať a rozsah dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3704/2009

zo dňa 22.02.2011, v ktorom skonštatoval, že práva spoločníka obchodnej spoločnosti uvedené v
ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno absolutizovať do tej miery, že by obchodná
spoločnosť bola povinná kedykoľvek, a v spoločníkom stanovenom rozsahu, jeho požiadavkám
bezvýhradne vyhovieť. To znamená, že i výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha
posúdeniu ich primeranosti, lebo aj neprimeraný výkon týchto práv, alebo dokonca ich zneužitie, sa môže

negatívne prejaviť na činnosti spoločnosti, prípadne môže mať iné škodlivé účinky v závislosti od povahy
a spôsobe realizácie predmetných oprávnení.

11. V danom prípade tak nebolo v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčené, že by
žalobcovi z dôvodu neumožnenia mu nahliadnuť do dokumentov špecifikovaných v návrhu hrozil vznik
škody, či inej ujmy. Argumentácia žalobcu, že neplnením si povinnosti konateľa, konajúceho v mene

spoločnosti, hrozí vznik škody jednak spoločnosti, ale aj bezprostredný zásah do osobnej majetkovej
sféry navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý tým, že nemá prístup k žiadnym informáciám o
spoločnosti, nemá možnosť prípadnú hroziacu škodu odvrátiť, zostala v rovine konštatácie, ktorú
navrhovateľ žiadnym spôsobom relevantne neosvedčil. Je potrebné dodať, že pre osvedčenie práva
navrhovateľa, teda pre vyhovenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby

osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako pravdepodobné (viď k
tomu aj Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2025, sp. zn. 1Cob/6/2025).

12. Súd má zároveň za to, že naliehavosť navrhovanej úpravy pomerov strán sporu nemožno odvodiť
ani z argumentácie navrhovateľa, že ako spoločník žiadal od spoločnosti účtovné a daňové doklady

spoločnosti opakovane, nakoľko o spoločnosti nemá žiadny prehľad, a to za účelom oboznámenia sa
s ekonomickým, finančným a hospodárskym stavom spoločnosti. Navrhované neodkladné opatrenie
nepredstavuje prostriedok na poskytnutie efektívnej a včasnej ochrany práv a právom chránených
záujmovnavrhovateľaakospoločníkažalovanéhovzmysle§122ods.2Obchodnéhozákonníka,pričom
mu nič nebráni, aby sa svojich práv domáhal v riadnom civilnom konaní vo veci samej.

13. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
v zmysle § 325 ods. 1 CSP, pričom z obsahu požadovaných dokumentov vyplýva, že ide o doklady,
ktorých sa má žalobca domáhať žalobou vo veci samej a nie neodkladným opatrením, v rámci
ktorého absentuje dokazovanie v plnom rozsahu s posúdením všetkých aspektov a okolností vo veci

samej, ako aj vyjadrenia protistrany k predmetnému návrhu a jeho primeranosti a rozsahu v limitoch
vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 44/2019. Navrhovateľ zároveň nijak neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k poskytnutiu informácií o akýchkoľvek konaniach vedených proti
spoločnosti, preto aj v tejto časti bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

14. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že neboli splnené základné podmienky na vydanie
neodkladného opatrenia z dôvodu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencie obavy, že by exekúcia bola ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by odporca, ktorý mal vo
veci plný úspech, mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

Mestského súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).