Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Čadca

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Richard Golis

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/61/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310202559
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5310202559.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky:
V. Č., T.. Č., N.. XX.X.XXXX, trv. bytom K. XX/XX, XXX XX Č., toho času bytom (i ako adresa na
doručovanie) E. XXX/XX, XXX XX Č., štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, právne zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie
Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Q. Č., N.. XX.XX.XXXX, trv. bytom ako navrhovateľka, toho
času bytom (i ako adresa na doručovanie) XXX XX T. XX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky,
právne zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov
na čas po rozvode k maloletým deťom V. Č., N.. XX.XX.XXXX P. Z. Č., N.. XX.XX.XXXX, toho času
obom bytom u matky, štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, v konaní obom zastúpeným súdom
ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľky V. Č., T.. Č., N.. XX.X.XXXX a odporcu Q. Č.P., N..
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v Rakovej, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu obce Raková vo zväzku 5, ročník 2000, na strane 88, pod poradovým
číslom 1, r o z v á d z a .

Súd maloleté deti účastníkov V. Č., N.. XX.XX.XXXX P. Z. Č., N.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v
e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. Č., N.. XX.XX.XXXX
sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej Z. Č., N.. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne, so
splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

Účastníci ako rodičia uzavreli d o h o d u o ú p r a v e s t y k u otca s maloletými deťmi V. Č., N..
XX.XX.XXXX P. Z. Č., N.. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletých detí j e o p r á v n e n ý stýkať
sa s maloletými deťmi každú prvú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 14.00 h do 17.00 h s tým,
že otec maloleté deti, matkou riadne pripravené na styk s otcom, prevezme v čase začatia styku a po
ukončení styku opäť odovzdá matke v mieste bydliska matky a maloletých detí.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 12.4.2010, navrhovateľka
požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom, uzavretého dňa 08.01.2000 v Rímskokatolíckom
kostole v T., zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu obce Raková, vrátane návrhu na úpravu
pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletým deťom V. Č., N.. XX.XX.XXXX

P. Z. Č., N.. XX.XX.XXXX, ktoré navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s určením povinnosti
otcovi prispievať na ich výživu; súčasne navrhla neobmedzený styk otca s maloletými deťmi. Dôvodila,
že po tom, ako začala brigádnicky pracovať, odporca ju neustále bezdôvodne podozrieva z nevery,
je majetnícky, zakazuje jej i vzťahy s kamarátkami, ohovára ju pred rodinou. Navrhovateľka je pod
psychickým tlakom, konanie odporcu vyústilo do agresivity a fyzického napadnutia. Odporca proti
navrhovateľke navádza i maloleté deti, ktoré si kupuje darčekmi a sľubmi. Vzťahy manželov ochladli,
navzájom si nedôverujú, podľa navrhovateľky nie je nádej na obnovenie ich riadneho manželského
spolužitia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril. Na pojednávaní okresného súdu vo veci samej
dňa 27.10.2010 s rozvodom manželstva súhlasil, naopak však nesúhlasil s návrhom navrhovateľky v
časti navrhovanej úpravy pomerov účastníkov na čas po rozvode k ich maloletým deťom - sám navrhujúc
v súlade so stavom jestvujúcim v čase pojednávania zverenie oboch detí do svojej osobnej starostlivosti
a úpravu podmienok styku matky s maloletými deťmi. Potvrdil, že medzi manželmi sú časté hádky.
Problémy v manželstve nastali po tom, ako manželka začala pracovať v pohostinstve „U Jozefka“ v
Čadci, kde si našla priateľa. Tvrdil, že jej márne dohováral a pri nevere ju i osobne pristihol.

Obaja účastníci vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 27.10.2010 zotrvali na svojich stanoviskách.
Súd z ich výpovedí zistil, že po manželskej hádke dňa 11.4.2010, v ktorej odporca manželke vyčítal
neveru, odporca odišiel zo spoločnej domácnosti i s maloletými deťmi k svojej matke do T.. Okolnosti
odchodu maloletých detí zo spoločnej domácnosti s otcom opísali obaja rodičia rozdielne, navrhovateľka
tvrdiac, že odporca vzal so sebou deti proti jej vôli ako svoj majetok, nenechal jej doma ani žiadnu ich
fotku a robí jej prekážky pri kontaktovaní sa s nimi, odporca zas tvrdiac, že deti s ním samé chceli ísť,
má dobré podmienky pre starostlivosť o ne a popierajúc, že by navrhovateľke bránil v styku s deťmi.
Odvtedy sa účastníci ako rodičia, napriek súčinnosti s kolízneho opatrovníka maloletých detí nedokázali
dohodnúť o podstatných otázkach úpravy svojich rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom
tak na čas do rozvodu, ako aj pre prípad rozvodu ich spoločného manželstva.

Na Okresnom súde Čadca sa súčasne s konaním v tejto veci viedlo ďalšie konanie pod sp. zn.
5P/99/2010 vo veci starostlivosti o maloleté deti účastníkov, ktorého začatie bolo iniciované návrhom
matky maloletých detí zo dňa 18.5.2010 na nariadenie predbežného opatrenia, navrhujúc zverenie
oboch maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti po tom, ako ich otec počas veľkonočných sviatkov
r. 2010 bez jej vedomia odviedol k svojej matke do Rakovej. Po oboznámení sa s obsahom spisu
vo veci sp. zn. 5P/99/2010 a zistení, že súd konajúci v uvedenej veci po vypočutí oboch rodičov a
ich maloletého syna Mateja na pojednávaní dňa 08.9.2010 pojednávanie odročil na účel nariadenia
znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, s cieľom zistenia citového vzťahu oboch detí
k obom rodičom a naopak, posúdenia zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti toho - ktorého
z rodičov z hľadiska vývoja detí, zistenia odporučení znalkyne na zverenie detí do osobnej starostlivosti
a úpravy styku s druhým rodičom, zatiaľ čo súd najskôr uznesením zo dňa 23.9.2010 v konaní sp.
zn. 5P/217/2010 nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne upravil styk matky s maloletými
deťmi, následne uznesením č.k. 5P/99/2010-112 zo dňa 12.01.2011 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým maloletého V. Č., N.. XX.XX.XXXX zveril do predbežnej osobnej starostlivosti otca (proti cit.
rozhodnutiu súdu sa odvolala matka maloletých detí) a ďalším uznesením č.k. 5P/99/2010-150 zo dňa
20.01.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým okrem iného naopak maloletú Z. Č., N.. XX.XX.XXXX
predbežne zveril do osobnej starostlivosti matky (proti cit. uzneseniu sa odvolal otec maloletých detí) a
po predložení písomného znaleckého posudku č. 04/2011 zo dňa 23.02.2011 ustanovenou znalkyňou
z odbore psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, dospelých a poradenskej psychológie (ku
ktorého záverom sa vyjadrili obaja rodičia) a doplnení dokazovania, vrátane výsluchu účastníkov na
pojednávaní dňa 21.3.2011, Okresný súd Čadca vo veci starostlivosti o maloleté deti Č. rozhodol
rozsudkom č.k. 5P/99/2010-220 zo dňa 31.3.2011, ktorým maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku a upravil podmienky jeho styku s maloletou (každý nepárny víkend)
a maloletého V. zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na jeho
výživu sumou 50,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a upravil podmienky jej styku
s maloletým (každú druhú sobotu, v prítomnosti otca), proti ktorému cit. rozsudku podali odvolanie
obaja rodičia (matka podaním zo dňa 06.4.2011 proti výrokom o určení vyživovacej povinnosti otca
na malol. Z., o úprave podmienok styku otca s malol. Z. a proti výrokom o zverení malol. V. do
osobnej starostlivosti otca i o úprave podmienok styku matky s malol. V. a otec podaním zo dňa

14.4.2011 napadol cit. rozsudok súdu vo výroku o určení jeho vyživovacej povinnosti na V.. Z.),
Okresný súd Čadca uznesením č.k. 10C/61/2010-71 zo dňa 02.5.2011 konanie v tejto veci prerušil, za
podmienok podľa ust. §§ 103, 109 ods.2 písm. c) a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) až do právoplatného skončenia konania Okresného
súdu Čadca vo veci sp. zn. 5P/99/2010, dôvodiac za daného procesného stavu súvisiaceho konania
vo veci sp. zn. 5P/99/2010 hľadiskami právnej istoty a hospodárnosti konania, z ktorých by nebolo
vhodné, aby do jestvujúceho právneho rámca úpravy pomerov účastníkov ako rodičov k ich maloletým
deťom (citovanými vykonateľnými predbežnými opatreniami súdu a nadväzne čiastočne v tom čase
neprávoplatným cit. rozsudkom okresného súdu č.k. 5P/99/2010-220 zo dňa 31.3.2011) vstupoval súd
konajúci v tejto veci - vlastnou skutkovou a právnou interpretáciou tých istých dôkazov, ktorú už v
rozsudku zo dňa 31.3.2011 vykonal opatrovnícky súd a ktorej správnosť bude predmetom preskúmania
odvolacím súdom.

V súvisiacom konaní vo veci sp. zn. 5P/99/2010 súdom ustanovená znalkyňa z odboru psychológie -
klinickej psychológie detí W.. B. Q.Á. v záveroch svojho znaleckého posudku č. 04/2011, vyhotovenom
dňa 20.02.2011 v hodnotení citového vzťahu maloletých detí k rodičom konštatovala aktuálne výrazný
negativizmus (odmietanie) maloletého V. vo vzťahu k matke, rovnako tak vnímajúceho i matkin
vzťah k nemu, naopak pozitívnu citovú väzbu k otcovi, v prípade maloletej Z. pozitívny citový
postoj, neuprednostňujúcu ani jedného z rodičov. U obidvoch rodičov zistila porovnateľne adekvátne
predpoklady na výchovu maloletých detí, konštatujúc ako aktuálne zvýraznený problém odmietavosť v
citovom postoji maloletého V. voči matke, zdôrazňujúc nevyhnutnosť jeho riešenia psychoterapeutickou
intervenciou, v nevyhnutnej súčinnosti a spoločného rodičovského úsilia zo strany oboch rodičov. I keď
sa znalkyňa nepriklonila k oddelenej výchove súrodencov, vzhľadom na zistený vývin nedoriešenej
rodičovskej a vzťahovej krízy medzi jednotlivými členmi rodiny jestvujú dôvody na prechodné rozdelenie
detí - kým sa nezmierni napätie v rodinných vzťahoch zverením maloletého V. do osobnej starostlivosti
otca a maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky, za predpokladu prevzatia zodpovednosti oboch
rodičov za čo najčastejší kontakt súrodencov navzájom, odporúčajúc minimálne víkendový spoločný
kontakt súrodencov striedavo u matky a u otca, s možnosťou v prípade priaznivého budúceho vývinu
rodinných vzťahov využitia inštitútu striedavej osobnej starostlivosti.

Okresný súd Čadca v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 5P/99/2010-220 zo dňa 31.3.2011,
ktorým v súlade s odporučením znalkyne v cit. posudku maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti
matke, otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne a upravil jeho styk
s maloletou na každý nepárny víkend v čase od piatku od 17.00 h do nedele do 17.00 h, maloletého V.
zas zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou
50,- eur mesačne a upravil jej styk s maloletým na každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 13.00 h
do 17.00 h v prítomnosti otca. Proti cit. rozsudku podali odvolanie obaja rodičia - matka podaním zo
dňa 06.4.2011 proti výrokom o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú Z., o úprave podmienok
styku otca s maloletou Z. a proti výrokom o zverení maloletého V. do osobnej starostlivosti otca i
o úprave podmienok styku matky s maloletým V., otec zas podaním zo dňa 14.4.2011 vo výroku
o určení jeho vyživovacej povinnosti na maloletú Z.. Odvolací Krajský súd v Žiline o odvolaniach
rozhodol rozsudkom č.k. 6CoP/65/2011-245 zo dňa 24.8.2011, ktorým cit. rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku o zverení maloletého V. do osobnej starostlivosti otca potvrdil, nedotýkajúc sa
odvolaním nenapadnutého výroku okresného súdu o zverení maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky.
V zostávajúcich napadnutých výrokoch - o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú Z. a matky na
maloletého V., ako aj o úprave styku otca s maloletou Z. a matky s maloletým V. odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu
k zrušeným výrokom o vyživovacej povinnosti rodičov odvolací súd uložil okresnému súdu, ktorý určil
výživné až s účinnosťou od právoplatnosti svojho rozsudku znovu ustáliť začiatok vyživovacej povinnosti
s poukazom na ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, vrátane rozhodnutia o eventuálnom nedoplatku
zameškaného výživného, pri výške výživného so zohľadnením výživného uhrádzaného rodičmi na
základe súdom nariadených predbežných opatrení, prípadne i mimo tohto rámca. Vo vzťahu k zrušeným
výrokom o úprave styku rodičov s maloletými deťmi odvolací súd okresnému súdu vytkol nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia so zreteľom na cit. odporúčania znalkyne, v prípade výroku o úprave styku
matky s maloletým V. i neurčitosť výroku súdneho rozhodnutia. Uložil okresnému súdu vysporiadať sa v
novom rozhodnutí i s otázkou posúdenia pracovných povinností otca počas víkendových dní v mesiaci.

Na pojednávaní okresného súdu dňa 21.11.2011 v konaní sp. zn. 5P/99/2010 po vrátení veci odvolacím
súdom kolízny opatrovník súdu oznámil, že matka mu dňa 02.11.2011 oznámila, že maloletý V. je v jej
starostlivosti a nechce sa vrátiť k otcovi. Podľa vyjadrenia zástupcu matky táto hodlá v prebiehajúcom
konaní vo veci rozvodu manželstva navrhnúť zverenie maloletého V. do svojej osobnej starostlivosti.
Zástupca otca potvrdil, že maloletý V. je u matky, ktorá ho podľa jeho vyjadrenia napriek právoplatnému
rozhodnutiu súdu odmieta vydať otcovi a bráni mu i v styku s maloletou Z.; okresný súd pojednávanie
odročil na neurčito, očakávajúc správu od matky a kolízneho opatrovníka o psychologickom vyšetrení
maloletého V.. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 29.11.2011 uviedol s odvolaním sa na
vyjadrenie psychológa, že psychologické vyšetrenie maloletého nebolo vykonané, len pohovor, ktorého
výsledok nebol bližšie špecifikovaný. V následnom pohovore uskutočnenom kolíznym opatrovníkom
sa maloletý V. vyjadril v prospech svojho zverenia do starostlivosti matke. Okresný súd v predmetnej
veci, po tom, ako matka maloletých detí naposledy podaním zo dňa 01.3.2012 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu avizovala prebiehajúce rokovanie s cieľom dosiahnutia rodičovskej dohody, ku dňu
rozhodnutia v tejto prejednávanej veci dosiaľ nerozhodol.

Pokračujúc v prerušenom konaní v tejto veci - na výzvu účastníkov a po oboznámení sa s vyššie
uvedeným priebehom a stavom súvisiaceho konania sp. zn. 5P/99/2010 - súd vo veci nariadil
pojednávanie na deň 16.5.2012. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnej správe zo dňa 14.5.2012
súdu potvrdil, že hoci maloletý V. bol vyššie citovaným rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. 5P/99/2010
zverený do osobnej starostlivosti otca, v skutočnosti už od augusta r. 2011 sa nachádza v starostlivosti
matky. Otec pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že sa s deťmi nestretáva, pretože hlavne zo
strany maloletého V. nie je záujem, maloletú Z. navštívil naposledy počas jej hospitalizácie v nemocnici
v Čadci v marci tohto roku - o ktorej ho však matka neinformovala. Kolízny opatrovník v rámci šetrenia
aktuálnych pomerov v rodine účastníkov vypočul v domácnosti matky i obe maloleté deti. Obe prejavili
záujem o stretávanie sa s otcom. Na pojednávaní vo veci samej dňa 16.5.2012 v zhode s cit. správou
kolízneho opatrovníka odporca ako otec maloletých detí potvrdil, že rezignoval na osobnú starostlivosť
o maloleté deti a obaja rodičia sa pre prípad rozvodu ich manželstva dohodli na ich zverení do osobnej
starostlivosti matke, takisto i na podmienkach styku otca s maloletými deťmi. Nedosiahli dohodu len v
otázke výšky výživného na deti. Otec poukazoval na výšku svojich záväzkov, v dôsledku ktorých nemá
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol na výživu detí prispievať vyššou sumou ako po 40,- eur
mesačne na každé dieťa (na pojednávaní dňa 01.6.2012 potvrdil, že v súčasnosti na výživu maloletých
detí matke neprispieva žiadnou sumou - matka predložila súdu upovedomenie Okresnej prokuratúry
v Čadci zo dňa 17.5.2012 vo veci podania obžaloby na otca maloletých detí pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona), ktorú sumu matka maloletých detí označila za
nedostatočnú, navrhujúc výživné v sume 120,- eur mesačne na maloletého V. a 100,- eur mesačne na
maloletú Z.. Obaja rodičia pre potreby posúdenia tejto medzi nimi spornej otázky úpravy pomerov k
maloletým deťom dodatočne, do ďalšieho pojednávania dňa 01.6.2012, predložili súdu ďalšie listinné
dôkazy na preukázanie svojich aktuálnych pomerov.

Súd, vychádzajúc z takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods.1 OSP)
návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, spolu s nimi konštatujúc splnenie
zákonných podmienok podľa ustanovení §§ 22, 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zák. o rodine“), po zistení, že ich manželstvo
už dlhodobo, najneskôr od 11.4.2010, kedy odporca spolu s maloletými deťmi odišiel zo spoločnej
domácnosti a odvtedy už účastníci riadne manželské spolužitie nikdy neobnovili, neplní zákonom
sledovaný účel podľa čl. 1 Základných zásad Zák. o rodine v spojení s ust. § 1 ods.2 a §§ 18 a
19 Zák. o rodine a jeho rozvod nie je za daného stavu ani v rozpore so záujmom ich maloletých
detí. Počas viac ako dvoch rokov trvajúceho odlúčenia účastníci svojim faktickým konaním (vrátane
odporcu, deklarujúceho úsilie o obnovenie manželského spolužitia) nijako neprispeli k možnosti zmeny
tohto stavu, práve naopak, svojim konaním sa prejavili ako nezrelé osobnosti, neschopné pokojne
komunikovať v takých dôležitých otázkach, ako je starostlivosť, výchova a výživa ich maloletých detí,
nešetriace svoje deti pred dôsledkami manželskej krízy, práve naopak využívajúc ich neprípustným
spôsobom a na ujmu zdravého vývinu maloletých detí ako prostriedok „proti“ manželskému partnerovi,
nerešpektujúc navzájom dôsledne popri povinnostiach prirodzené a neodňateľné rodičovské práva
druhého rodiča. I keď by sa ani prípadným ďalším dokazovaním zrejme nepotvrdili všetky obvinenia
odporcu voči navrhovateľke z manželskej nevery - čo ani nie je cieľom dokazovania súdu v konaní
o rozvod manželstva, v ktorom je pre súd rozhodujúcim objektívne zistenie o vzájomnej nedôvere
a neschopnosti primeranej komunikácie manželov pri riešení problémov v manželstve, z hľadiska

skúmania príčin rozvratu manželského vzťahu účastníkov z vykonaného dokazovania možno uzavrieť,
že zamestnanie navrhovateľky, spolu so zmienenou neschopnosťou komunikácie manželov k nemu
prispeli podstatnou mierou. Objektívnym je i fakt, že spomedzi účastníkov je to navrhovateľka, ktorá už
v čase prebiehajúceho súdneho konania žije v inom vzťahu. Rozhodnutie o rozvode manželstva preto
podľa názoru súdu zodpovedá dlhodobo pretrvávajúcemu faktickému stavu v manželstve účastníkov,
bez zistenia možnosti perspektívy zmeny tohto stavu v budúcnosti - vzhľadom na účastníkmi dlhodobo
ich konaním jednoznačne prejavený i deklarovaný postoj k faktickému obnoveniu riadneho manželského
spolužitia.

V časti konania o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas
po rozvode ide o časť konania - vo veci starostlivosti o maloletých - ktoré môže súd začať i bez návrhu
(§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje s úradnej povinnosti,
sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého
v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej
zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej
republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§
28 a nasl. Zák. o rodine, ako prvoradý najlepší záujem maloletých detí, ktorý sú pri výkone svojich
rodičovských práv a povinností povinní chrániť rovnako a v prvom rade obaja rodičia (§ 23 ods.2, § 28
ods.2 Zák. o rodine).

Pre rozhodnutie súdu je rozhodný skutkový stav jestvujúci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1,2
OSP).

O zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode manželstva
účastníkov súd rozhodol práve na základe zistených rozhodných pomerov v čase vyhlásenia rozsudku v
tejto veci, odlišných od pomerov jestvujúcich v čase znaleckého skúmania a rozhodovania súdu v konaní
sp. zn. 5P/99/2010 - a to konečne v súlade s návrhom oboch rodičov i kolízneho opatrovníka maloletých
detí, majúc za to, že takto je aktuálne najlepšie chránený záujem maloletých detí. Súd si pritom nemohol
nepovšimnúť správanie sa otca maloletých detí, najskôr si proti vôli matky osobujúceho takmer výlučné
právo rozhodovať o osude maloletých detí, aby neskôr akoby na svoje práva k deťom takmer rezignoval.
Nielen otec, ale obaja rodičia by mali vziať na vedomie, že ich maloleté deti nemajú na vzniku vzťahovej
krízy v rodine žiadnu vinu, naopak sú jej prvými a najviac dotknutými obeťami. Obaja rodičia by preto mali
aspoň dodatočne zmeniť svoju komunikáciu vo veciach stále i po rozvode manželstva ich spoločných
maloletých detí, s plným rešpektom a porozumením pre rodičovské práva druhého rodiča. Súd preto
nabáda otca aby na svoje rodičovské práva v dôsledku stroskotania manželského vzťahu nerezignoval
a matku, aby mu pri ich výkone bola všestranne súčinná (ako to nakoniec i deklarovala na pojednávaní
súdu v tejto veci), s cieľom obnovenia zdravého prirodzeného vzťahu oboch detí k obom rodičom - v
prospech a v záujme predovšetkým maloletých detí. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí
upravujú ust. §§ 31 a 32 Zák. o rodine.

Nadväzne i s odkazom na rodičovskú dohodu o podmienkach úpravy styku otca s maloletými deťmi na
čas po rozvode (v súlade i s odporučením kolízneho opatrovníka), ako súčasť rozhodnutia o rozvode
manželstva, v zmysle ust. § 25 ods.1 Zák. o rodine súd znovu zdôrazňuje, že i právo rodiča na styk
so svojim dieťaťom a naopak je jedným zo základných, prirodzených i vyššie cit. právnymi normami
upravených vzájomných práv rodičov a detí. V prípadoch starostlivosti o maloletých pritom však vždy, ako
už je uvedené, stojí v popredí ich záujem a je na rodičoch, aby i v prípade súdom upravených podmienok
styku vždy sami podľa konkrétnych okolností citlivo reagovali na potreby svojho dieťaťa. Takto účastníkmi
dojednané podmienky styku otca s deťmi sú minimálnym rámcom, pod autoritou súdneho rozhodnutia,
čo však účastníkom nebráni v konkrétnych prípadoch po vzájomnej dohode a v nevyhnutnej vzájomnej
súčinnosti a porozumení uskutočňovať styk otca s deťmi i v inom čase a v podstatne širšom rozsahu,
čo zodpovedá i skôr citovaným záverom znaleckého skúmania.

Pri posudzovaní pomerov účastníkov pre potreby určenia rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletým deťom súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci, ako
aj v súčasne prebiehajúcom konaní sp. zn. 5P/99/2010. Navrhovateľka ako matka maloletých detí
je v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci zamestnaná ako čašníčka u zamestnávateľa Petra
Baníka - Piváreň Casino Borina, IČO: 14240564, s priemerným čistým príjmom podľa potvrdenia
zamestnávateľa za obdobie od 01.01.2011 - 31.3.2012 vo výške 303,75 eur mesačne. Spolu so svojim

priateľom (vychádzajúc z pre súd hodnovernejšej správy kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý
v rámci vykonaného šetrenia navštívil i domácnosť a vykonal pohovor so všetkými účastníkmi, vrátane
maloletých detí - navrhovateľka naopak na pojednávaní vyhlásila, že jej priateľ má vlastný byt, nebýva
s ňou, ani ju finančne nepodporuje) a obomi maloletými deťmi býva v prenajatom trojizbovom byte na
súčasnej adrese, uvedenej v záhlaví tohto rozsudku. Náklady bývania - nájomného a úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu, vrátane dodávok energií predstavujú 265,- eur mesačne. Platí investičné
životné poistenie obom deťom po 22,- eur, cestovné maloletému V. do školy 20,- eur, poplatok maloletej
Z. za školskú družinu 7,- eur, uhrádza stravu obom deťom v školskej jedálni po 20,- eur mesačne
a spláca pôžičku na kúpu notebooku spolu s poplatkom pripojenia k internetu pre maloletého V. po
54,- eur mesačne. Maloletý V. je žiakom 6. ročníka Základnej školy v Rakovej, jeho zdravotný stav je
dobrý. Maloletá Z. je žiačkou 1. ročníka Základnej školy v Čadci, trpí astmou, užíva i lieky na uvoľnenie
svalstva, matka na lieky dopláca v priemere 8,- až 9,- eur mesačne. Odporca ako otec maloletých
detí je zamestnaný ako programátor - nastavovač CNC sústruhov u zamestnávateľa J. K., a.s., IČO:
36 386 553, s priemerným čistým príjmom zisteným priebežne zo správ zamestnávateľa v priebehu
tohto konania i v konaní sp. zn. 5P/99/2010 za obdobie r. 2010 - 2011 vo výške 938,- eur mesačne,
nezmeneným i v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto prejednávanej veci, ako otec maloletých detí
potvrdil svojim vyhlásením na pojednávaní súdu dňa 01.6.2012. Býva v rodinnom dome spolu so svojou
matkou a bratom s jeho rodinou na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku. Deklaroval a následne
dodatočne (na pojednávaní dňa 01.6.2012) i preukázal existenciu viacerých záväzkov, k okolnostiam
ktorých sa vyjadril nasledovne:
- dlhy voči veriteľovi Slovak Telekom, a.s. (ako nástupcu T-Mobile Slovensko, a.s.), k 22.11.2011 vo
výške 365,41 eur, ktorý odporca podľa svojho vyjadrenia napriek predloženej výzve splnomocneného
zástupcu veriteľa dosiaľ nesplatil, ani nespláca a ďalej vo výške 284,79 eur - podľa vyjadrenia odporcu
z titulu nezaplateného účtu za telefón maloletého syna Mateja, ktorý záväzok odporca po zablokovaní
účtu prestal splácať;
- záväzok z dvoch zmlúv o revolvingovom úvere, vymáhaný spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., ktorý odporca spláca po 40,- eur mesačne - ako uviedol odporca na pojednávaní, úver v celkovej
sume 1.500,- eur si vzal na zaplatenie pokuty v súvislosti s odobratím vodičského preukazu (za jazdu a
nehodu pod vplyvom alkoholu v júni r. 2011, pri ktorej poškodil svoje i viaceré iné vozidlá);
- záväzok voči veriteľovi Home Credit Slovakia, a.s. - odporcom v zmysle predložených ústrižkov
poštových poukážok uhrádzané splátky leasingu na motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, vo výške
po 224,57 eur mesačne (s predpokladom ukončenia splácania v r. 2016);
- dlhy voči veriteľovi Tatra banka, a.s. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - zmluvy o karte, vo výške
úverového rámca 1.000,- eur, aktuálne vymáhaný spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., s výškou
dlžnej pohľadávky s príslušenstvom k 25.4.2012 v sume 1.330,55 eur - podľa vyjadrenia odporcu (ku
ktorému nepredložil žiadny listinný dôkaz) tento dlh splácal až do začatia exekúcie na jeho majetok
exekútorom JUDr. Rišianom, aktuálne „pozastavenej“ z dôvodu pripravovaného predaja bytu účastníkov
(súd poznamenáva, že takéto exekučné konanie nie je zaznamenané ani na predloženom LV č. 5322 pre
kat. úz. Čadca - okrem zákonného záložného práva podľa § 15 zák. NR SR č. 182/1993 Z.z. a záložného
práva zriadeného v prospech veriteľa z hypotekárneho úveru Všeobecnej úverovej banky, a.s. podľa
zmluvy č. V 2002/2005) a ďalší dlh voči tomu istému veriteľovi z bezúčelového spotrebiteľského úveru
zo dňa 03.7.2010 vo výške 4.200,- eur, vyčíslený vymáhajúcou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o.
k 11.4.2012 v sume 3.753,34 eur, ktorý úver odporca podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní si vzal v
čase, keď odišiel zo spoločného bytu, býval so synom v Rakovej a nemal žiadne peniaze, tento záväzok
spláca po 90,- eur mesačne; súčasne podľa predloženej zmluvy o bežnom účte zo dňa 16.11.2010
odporca zriadil v tomto peňažnom ústave účet v prospech maloletého syna Mateja - reagujúc na otázku
súdu k účelu takéhoto konania vysvetlením, že „zriadil tento účet pre syna Mateja, pretože on to chcel,
videl to niekde v reklame, jedná sa o to, že keby išiel niekde na výlet, tak by si mohol vybrať peniaze
z tohto účtu“;
- záväzky voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s. zo spotrebného úveru pôvodne vo výške 9.958,18
eur (300.000,- Sk), vymáhané aktuálne splnomocnenou spoločnosťou CEE COLLECT Slovakia, s.r.o.
v sumách vyčíslených k 31.3.2012 spolu 2.123,52 eur - ktoré podľa vyjadrenia odporcu v súčasnosti
účastníci nesplácajú, čakajúc na finančné prostriedky z predaja bytu;
- dlh voči veriteľovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. z dvoch zmlúv o revolvingovej pôžičke (podľa
splátkových kalendárov s určením splátok po 62,69 eur mesačne od 21.11.2010 do 21.7.2014, podľa
ktorých spolu na každú zmluvu pripadá na splatenie 2.632,98 eur) - podľa vyjadrenia odporcu tieto
záväzky spláca určenými splátkami, jedná sa o úver, ktorý si vzal v sume 2.000,- eur v čase, keď býval
s deťmi u p. Vojvodíka, pre potrebu vybavenia tejto domácnosti palivom, hrncami a ďalšími potrebnými

vecami, tiež na benzín do frézy, na oblečenie pre deti a tiež na výdavky spoločných výletov s deťmi,
dvakrát po 150,- eur i na vyplatenie exekúcie, ktorú mali účastníci „z prvého bytu“;
- zo zmluvy o investičnom životnom poistení odporcu v poisťovni UNIQA, s výškou poistného podľa
predloženej kalkulácie 24,03 eur mesačne.

Účastníci zhodne potvrdili, že ako vlastníci bytu č. XX M. F. Č.. B.. XX N. K. L.. M. Č. (zapísanému v
katastri nehnuteľností pre K.. Ú.. Č. N. R. Č.. XXXX pod por. č. XX M. Č. A.-R.) majú spoločný záväzok z
nesplateného hypotekárneho úveru (veriteľovi VÚB, a.s.), v zostávajúcej časti asi 26.555,- eur (800.000,-
Sk), na ktorého úhradu hodlajú použiť finančné prostriedky z pripravovaného predaja spoločného bytu,
s očakávaným výnosom z predaja 34.000,- až 35.000,- eur.

Z hľadiska súdom preferovaného najlepšieho záujmu maloletých detí a ich potrieb ako oprávnených
voči svojim rodičom ako povinným, menovite najmä vo vzťahu k otcovi ako rodičovi, ktorému neboli
na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, súd nemohol akceptovať prístup otca maloletých
- odkazujúceho na výšku preukazovaných výdavkov z titulu vyššie vymenovaných záväzkov, dokonca
podmieňujúc plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči deťom v primeranej výške zodpovedajúcej ich
potrebám až úplným uspokojením takýchto záväzkov, svojou povahou, obsahom a okolnosťami vzniku
prevažne majúcich pôvod v nezodpovednom konaní a hospodárení otca maloletých detí, medzi inými i
záväzku z úveru použitého na zaplatenie peňažnej sankcie otcom maloletých detí za porušenie zákona
(spôsobenie dopravnej nehody vedením vozidla pod vplyvom alkoholu).

V zmysle ust. § 62 ods.5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Jednoducho
z hľadiska zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov podľa ust. §§ 62 a nasl. Zák. o rodine, ktorá trvá
až dovtedy, kým deti nebudú schopné samé sa živiť, otec maloletých detí pri obdržaní akéhokoľvek
príjmu a majetkového prospechu (jeho príjem z pracovného pomeru je dlhodobo stabilný a v dostatočnej
výške) s týmto musí naložiť tak, aby z titulu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a prirodzenej morálnej
povinnosti otca v prvom rade a pred všetkými ostatnými výdavkami zabezpečil nevyhnutnú výživu
svojich dvoch maloletých detí - a to, ak je to nevyhnutné i na úkor svojich vlastných potrieb. Pred
výživným na maloleté deti preto nemôže mať prednosť žiaden z jeho vyššie vymenovaných záväzkov
(ktorých uspokojenie nakoniec je prinajmenšom v podstatnej časti zabezpečené z očakávaného výťažku
z predaja iného majetku vo vlastníctve účastníkov).

Príjem otca maloletých detí v porovnaní s matkou maloletých detí - v prípade ktorej súd neuveril jej
tvrdeniu, že jej priateľ ju finančne nepodporuje, vzhľadom na zjavný rozpor medzi vykázanou výškou
jej príjmov a výdavkov, podstatne prevyšujúcich príjmy - je podstatne vyšší, na strane matky maloletých
detí súd okrem toho zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, v tomto veku stále v značnej miere
nahradzujúcu plnenie vyživovacej povinnosti vo finančnej forme. Súd preto ako výživné zodpovedajúce
zisteným pomerom oboch povinných rodičov na jednej strane a oboch oprávnených maloletých detí na
strane druhej v zmysle ust. §§ 62 a nasl. Zák. o rodine a spoločného ust. § 75 Zák. o rodine, preferujúc
záujem maloletých detí odkázaných so svojou výživou plne na svojich rodičov, určil rozsah vyživovacej
povinnosti otca maloletých detí na čas po rozvode sumou 100,- eur mesačne na maloletého V. a 80,-
eur mesačne na maloletú Z., diferencujúc medzi obomi deťmi čiastočne vzhľadom na ich vek a stupeň
školskej dochádzky na základnej škole, nie však natoľko, ako okresný súd v konaní sp. zn. 5P/99/2010
v cit. rozsudku zo dňa 31.3.2011, zohľadňujúc v prospech vyššieho výživného na maloletú Z. zvýšené
výdavky súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom.

Súd záverom poukazuje na ust. § 26 a § 78 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. § 163 ods.2
OSP zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode (spravidla ale nielen v časti určenia výživného) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti
pomerom zisteným súdom v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, z ktorých súd vychádzal - rovnako, ako
v zmysle tej istej právnej úpravy tento rozsudok súdu v časti úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode po nadobudnutí právoplatnosti (tým nie je dotknutá jeho predbežná vykonateľnosť vo
vzťahu k určenému bežnému výživnému, v zmysle poučenia) mení predchádzajúci citovaný rozsudok
okresného súdu č.k. 5P/99/2010-220 zo dňa 31.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 6CoP/65/2011-245 zo dňa 24.8.2011 v právoplatných výrokoch, ktorými súd naposledy rozhodol o
zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá OSP, nezistiac vzhľadom na zistené okolnosti
rozvratu manželstva účastníkov, na ktorom majú podiel obaja manželia a ich súčasné pomery dôvody
pre prípadné priznanie čo i len čiastočnej náhrady trov konania niektorému z účastníkov podľa ust. §
144 veta druhá OSP, z ktorých však ani žiaden takéto právo voči druhému neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho
písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu
v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota
na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o
rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.