Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Husová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425206978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobcu: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, E., zast. SVITOK a spol., s. r. o., IČO: 36 863 980, Tomášikova
23/C, Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XX, E., o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., F. G., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 07.05.2005, zapísaného v knihe manželstiev
Matričného úradu H. I. J., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2025 sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. V žalobe uviedol, že manželstvo so žalovanou
uzatvorili dňa 07.05.2005 a je zapísané v knihe manželstiev A. K. H. I. J., zväzok XX, ročník XXXX,
strana XX, poradové číslo XX. Žalovanej vydal Okresný úrad Bratislava osvedčenie o živnostenskom
oprávnení. Dôvodom návrhu je ochrana žalobcu, ktorý nie je podnikateľom, nakoľko pri výkone
podnikateľskej činnosti žalovanej sa môže použiť spoločný majetok patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a pri podnikaní podnikateľ ručí celým svojim majetkom. Prípadné záväzky

žalovanej z podnikania by teda mohli mať negatíve dopady na celú rodinu a zabezpečenie detí. Navrhol,
aby súd rozhodol v zmysle petitu a o trovách konania rozhodol tak, že strany sporu nemajú na ich
náhradu právo. K žalobe priložil: sobášny list strán sporu (č. l. 3) a Výpis zo živnostenského registra
na č. l. 4. Žalovaná sa k veci vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.12.2025, v ktorom súhlasila
so všetkými skutočnosťami v návrhu a prílohách, súhlasila s tým, aby súd návrhu vyhovel, ako aj
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

2.Podľa§177ods.2CSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovať,aka)ideibaootázkujednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2 000 eur, b) strany sporu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to
ustanovuje tento zákon. V súlade s § 219 ods. 3 CSP, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudkubolozverejnenénaúradnejtabulisúduod18.12.2025do27.01.2026.Súdvsúlades§177ods.
2 CSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.01.2026.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a na základe takto

vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Zo sobášneho listu súd zistil, že strany sporu dňa 07.05.2005 uzatvorili manželstvo. Z Výpisu zo
živnostenského registra súd zistil, že žalovanej vzniklo podnikateľské oprávnenie dňa 08.12.2010, ktoréku dňu podania žaloby (aj verejného vyhlásenia rozsudku) trvá. Žalovaná podniká pod obchodným
menom A. B., IČO: 40095622 (evidované Okresným úradom Bratislava, č. živnostenského registra
104-22284). Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že manželstvo strán sporu trvá.

4. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ustanovenia § 148a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho
zákonníka,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalej„OZ“),vzmyslektorého:súdnanávrhzrušíbezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto

oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

5. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), účinného
v čase vzniku živnosti, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podnikateľské riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny

dopad aj vo vzťahu k BSM, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa,
keďže podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do
BSM. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie BSM
súdom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom nie

je podstatné, kedy počas trvania manželstva a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
tak stalo. Záujem na ochrane majetku v BSM trvá až dovtedy, kým podnikateľské oprávnenie jedného
z manželov nezanikne, preto nemôže dôjsť napríklad k premlčaniu práva podať návrh na zrušenie BSM.
Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom
na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie

vykonávaťpodnikateľskúčinnosť,čioprávnenietrváačinávrhpodalanatooprávnenáosoba.Vprípade,
keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom.

8. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že

v predmetnej veci sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a v súlade s ustanovením § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov zrušil.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP.

Napriek tomu, že žalobca bol v konaní plne úspešný, zo žaloby vyplýva, že si náhradu trov konania
neuplatnil. Súd ďalej konštatuje, že žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli. Nad rámec uvedeného
dôvody hodné osobitného zreteľa možno podľa názoru súdu vidieť v tom, že nejde v predmetnej veci o
typickésporovékonanieakzrušeniubezpodielovéhospoluvlastníctvamôžedôjsťlenrozhodnutímsúdu.
Nemožno preto od žalovanej spravodlivo žiadať, aby znášala trovy konania, keď nemožno hovoriť o

skutočnomúspechuvsporenastranežalobcuazákonneumožňujeinýmspôsobomzabezpečiťochranu
jedného z manželov pred prípadnými následkami výkonu podnikateľskej činnosti druhého manžela, než
je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 148a OZ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.