Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/158/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120246228
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120246228.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnej: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 127,18 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdnej exekútorky: F. G. F., exekútorský úrad so sídlom Vajanského 39, 917 01 Trnava, sp.

zn. 241EX 10243/2020, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 6Ek/158/2020 zo dňa 14. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/158/2020 zo
dňa 14. 01. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/158/2020 zo dňa 14. 01. 2026 vyššia

súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní zoznamu úkonov vykonaných súdnou exekútorkou mala
za preukázané, že súdna exekútorka v danom exekučnom konaní vykonala a mala preukázané, že v
priebehu 5 rokov dostatočne zisťovala majetok povinnej vykonaním lustrácií v katastri nehnuteľností, na
dopravnominšpektoráte,vSociálnejpoisťovniabankách.Vroku2020vydalapríkaznazačatieexekúcie
prikázaním z účtu v banke. V roku 2024 exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Bezúspešne. Po oboznámení sa s obsahom exekútorského spisu vyššia súdna úradníčka konštatovala,
že nezistila žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdna
exekútorka vykonala lustrácie na základe ktorých zistila, že povinná nevlastní žiaden zexekvovateľný
majetok. V predmetnej exekúcii nedošlo k zexekvovaniu žiadneho majetku. Exekúcia začala dňa 15.
04. 2020, doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Upovedomenie o zastavení
exekúcie bolo vydané dňa 25. 09. 2025, teda po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie. Súdna

exekútorka preto postupovala správne, keď vydala upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby (povinnej) sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre
zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal
exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane
dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku

podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore
s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinnéhoa skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak
nebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie

aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad
165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich
speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a
práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané
speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z

§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie
majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného
majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého
mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem
zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani

nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere
exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by
zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu
akýchkoľvek preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného
požadovať. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného

poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky,
zhodnoteniaexekútorapreveriťapreskúmaťminimálnevrozsahu,čiexekútorsámdeklarovalvykonanie
zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa §
2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa
tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil

od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým
skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie
lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je
povinnýzisťovaťaoznamovaťexekútorovikdesamánachádzaťhnuteľnýmajetokpovinného.Opravený
má a to, že súd v napadnutom uznesení vychádzal výlučne zo správ súdneho exekútora o negatívnych

výsledkoch vykonaných lustrácií, pričom tieto zistenia bez ďalšieho považoval za postačujúci podklad
pre záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený má za to, že samotné negatívne výsledky lustrácií
v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna
poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému
okamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak, aby bolo možné

urobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie. Nakoľko náklady exekúcie vymáha exekútor
od povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie u oprávneného.
Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené, rovnako ak správcovia
konkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých pridelených prípadoch bez ohľadu na
prípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR. Oprávnený má za to, že je spravodlivé,

aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol
očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na
činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované
a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom
spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada

orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedla, že oprávnený nesprávne vyhodnotil
vyjadrenie súdnej exekútorky k majetkovým pomerom povinnej a nesprávne zhodnotil splnenie
podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorkou. Súdna exekútorka nevykonala iba lustrácie

elektronicky prístupných zdrojov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale aj fyzické zisťovanie v mieste
trvalého pobytu povinnej. Fyzickým zisťovaním v mieste trvalého bydliska súdny exekútor nezistila
žiadny majetok povinnej, ktorý by podliehal exekúcii, ako napr. nábytok, lampy, televízor. Kompletné
zariadenie bytu patrí prenajímateľovi a nie povinnej. Voči povinnej je vedených niekoľko exekučných
konaní, čiže vykonávaných viacero zistení a úkonov ohľadom majetkových pomerov povinnej. Dlhodobo

evidovaný trvalý pobyt nie je predpokladom existencie majetku (zexekvovateľného majetku) ako tvrdí
oprávnený a neexistujú žiadne okolnosti, podľa ktorých povinná disponuje hnuteľnými vecami, ktorými
by sa v prípade predaja dala uspokojiť pohľadávka oprávneného. Súdna exekútorka vykonala všetky
úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, pristupuje k vymáhaniu každejpohľadávkysdôslednosťouacieľomvymôcťpohľadávkyoprávnených.Vymoženímpohľadávkyjevýška
trov exekúcie vyššia ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť, čiže podľa tvrdenia oprávneného,
že exekútorovi sa oplatí nevymáhať pohľadávky a spoliehať sa len na zaplatenie trov exekúcie od

oprávneného sa nezakladá na pravde a nekorešponduje s cieľom podnikania, ktorým je činnosť
smerujúca k vytváraniu zisku a nie straty. Súdna exekútorka oprávnenému odporučila, aby si pri
poskytovaní pôžičiek lepšie preveril bonitu svojich klientov, aby sa do budúcna vyhol prípadným
vymáhaniam svojich pohľadávok prostredníctvom súdnych exekútorov.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná

dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový
stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci

relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako

aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad

rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložila súdna exekútorka,
musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie
upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý jemožné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia
akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa
tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o

majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny
exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý
exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť,
že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania

majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania
exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej
činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby

bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových
pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie
uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby vykonanou lustráciou zistila
majetkové pomery povinnej a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej

primeraný. Pokiaľ súdna exekútorka v rámci zisťovania majetkových pomerov povinnej nezistila žiadny
exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná postupovať v zmysle § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného

súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinnej resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného nevykonala všetky jej dostupné
možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdna exekútorka nie je povinná
vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len
v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej

hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne
zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojila
ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú
totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu
života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej

exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej
súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom
internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových
a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní
tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento

úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne
spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí,
ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných lustrácií v predmetnej exekúcii však
jednoznačnevyplýva,žepovinnánedisponuježiadnympríjmomčimajetkomväčšejhodnoty.Domnienka
oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, tak

nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť
podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných
veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie napokon ešte poukazuje na to, že
súdna exekútorka vykonala zisťovanie v mieste bydliska povinnej, v rámci ktorého zistila, že povinná

nevlastní žiadne hnuteľné veci, ktoré podliehajú exekúcií a bolo by ich možné speňažiť. Uvedené tak
len zdôrazňuje správnosť záveru o nemajetnosti povinnej.

14. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný
súd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať

podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej
súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za
ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali
a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného takoprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd
nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia
sú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na

skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností
v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných
veciach vedených v prospech oprávneného.

15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto
speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinná
môže vlastniť (resp. vlastnila) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo
speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej.
Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,

ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď
aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok
speňažiť, pretože z tohto výťažku jej vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré mu vznikajú

v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna
exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdna
exekútorka pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne
preskúmala a rovnako neopomenula vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku
povinnej,vydanéupovedomenienemožnopovažovaťzapredčasné,alenaopakzavydanéplnevsúlade

s Exekučným poriadkom.

17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie
o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).