Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/653/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125248183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125248183.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX D., prechodne bytom E. XX/X, XXX XX F. G. H., o vymoženie 432 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefan Šviderský, PhD. so sídlom exekútorského
úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, 178EX 273/25, o sťažnosti povinného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.10.2025, sp. zn. 76Ek/653/2025, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia 432,- eur s

príslušenstvom na podklade rozhodnutí OR PZ v BA I, č. ORP-SD-55/BAI-ODI1-2022 zo dňa
07.02.2023, č. ORP-SD-44/BAI-ODI1-2022 zo dňa 07.02.2023, č. ORP-SD-51/BAI-ODI1-2022 zo dňa
07.02.2023 a č. ORP-SD-49/BAI-ODI1-2022 zo dňa 07.02.2023. Povinný podal návrh na zastavenie
exekúciestým,žepredmetnérozhodnutiabolinapadnutésprávnoužalobou.Postupoprávneného,ktorý
nariadi exekúciu napriek tomu, že sa ešte preveruje oprávnenosť pohľadávky, je podľa povinného v
rozpore s dobrými mravmi a je zneužitím práva. Ďalej povinný za rozporný s dobrými mravmi a šikanózny

výkon práva považoval aj postup, keď oprávnený okamžite po doručení doložky právoplatnosti nariadi
exekúciu napriek povinného čiastočnej úhrade a prosbe o možnosť uhradiť pohľadávku neskôr,
s ohľadom na osobné pomery povinného.

3. Oprávnený uviedol, že z dôvodu plynutia trojročnej hmotnoprávnej lehoty, ktorá má prekluzívny
charakter, inicioval exekučné konanie. O tejto skutočnosti mal povinný vedomosť, keď účastníci tohto

exekučného konania spolu telefonicky komunikovali. Tvrdenia povinného o šikanóznom konaní v
rozpore s dobrými mravmi tak nie sú na mieste. Oprávnený uzavrel, že nenastal žiaden z dôvodov na
zastavenie exekúcie.

4. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 2, 3 zákon č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 4 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.

z. o pohľadávkach štátu, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 46 zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) a uviedol, že podanie správnej žaloby nemá suspenzívny účinok
a teda jej podanie nezakladá odklad vykonateľnosti. Jej podanie nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Ďalej súdny
úradník uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučných titulov, ktoré
nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sú spôsobilými exekučnými titulmi. V prípade, že by

oprávnený nenariadil výkon rozhodnutia do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti, spôsobil by tým zánik práva priznaného mu exekučným titulom. Je preto pochopiteľné,že sa oprávnený takémuto riziku vystaviť nechcel. Súdny úradník poukázal na § 4 ods. 1 zákona o
pohľadávkach štátu, v zmysle ktorého je správca (oprávnený) povinný dbať na to, aby nedošlo k zániku
pohľadávkyštátuaoznamovaťdlžníkovi(povinnému)písomnouvýzvounaúhradu,žeevidujevočinemu

splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu. Svoje povinnosti si
oprávnený splnil, čo vyplýva aj z e-mailovej komunikácie medzi oprávneným a povinným, ktorou povinný
reagoval na výzvu oprávneného, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu. Súdny úradník tak
uzavrel, že oprávnený konal v súlade so zákonom. Napokon súdny úradník uviedol, že v danom prípade
šlo pri ukladaní pokút o verejnoprávny vzťah, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne

postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Preto nemožno uplatniť
zásady súkromného práva (dobré mravy, poctivý obchodný styk) na verejnoprávny vzťah.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal povinný sťažnosť, ktorou žiadal uznesenie súdneho úradníka
zrušiť, exekúciu zastaviť, subsidiárne odložiť. Povinný uviedol, že mu nebolo doručené vyjadrenie
oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, čo považuje za výrazné porušenie jeho procesných

práv, nakoľko sú v ňom uvedené nové skutočnosti. Ďalej uviedol, že oprávnený mal v minulosti voči
povinnému niekoľko pohľadávok, všetky však boli zrušené súdom a inak tomu nebude ani v tomto
prípade. Preto je dôvodné odložiť výkon exekúcie do rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. BA-5S/148/2023.

6. Oprávnený k sťažnosti uviedol, že nie všetky pohľadávky, ktoré v minulosti oprávnený evidoval
voči povinnému, boli zrušené. Oprávnený uviedol aj konkrétne prípady. Ďalej oprávnený uviedol, že
povinnýimavizovalajpodanieústavnejsťažnosti,preto,zdôvodučakanianakonečnérozhodnutiesúdu
poslednej inštancie, by opätovne mohlo dôjsť k zániku práva priznaného právoplatnými a vykonateľnými
rozhodnutiami.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. V súvislosti s nedoručením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie súd poukazuje
na názor ústavného súdu, ktorý konštantne uvádza, že princíp kontradiktórnosti konania v kontexte

exekučného konania nemožno chápať ako princíp absolútny. O tom svedčí aj charakter exekučného
konania, ktoré nemožno a priori chápať ako konanie sporové. Exekučné konanie je osobitným druhom
civilného konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci
svojichrozhodovacíchprávomocílenposudzujesplneniepodmienoknanútenývýkonexekučnéhotitulu.
Zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní sú v exekučnom konaní značne oslabené, a to

osobitne ak exekučný súd nevykonáva žiadne dôkazy a nezisťuje žiadne nové skutočnosti (m. m. I.
ÚS 284/2016) (Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 302/2025). Ďalej súd dodáva, že je zrejmé, že
povinný (aj) na vyjadrenie oprávneného reagoval v podanej sťažnosti, teda pred konečným rozhodnutím
súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie dostal priestor na zaujatie svojho stanoviska aj vo vzťahu
kskutočnostiamtvrdenýmoprávneným.Týmsúdpovažujekontradiktórnosťkonaniaonávrhupovinného

na zastavenie exekúcie za dodržanú (obdobne viď III. ÚS 367/2022).

9. Pokiaľ povinný uvádzal, že oprávnený v minulosti mal voči nemu niekoľko pohľadávok, pričom
všetky boli (pravdepodobne správnym) súdom zrušené, exekučný súd uvádza, že vznik tejto situácie
nikdy nemožno vylúčiť, t. j. že sa v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch zruší

aj právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci. Avšak zachovanie princípu právnej istoty strán v
existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia musí prevládnuť nad len potenciálnou hrozbou
zvrátenia exekučného titulu v akýchkoľvek konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Keďže
s podaním správnej žaloby nie je spojený (ex lege) odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia,
nie je dôvod na zastavenie exekúcie a ani na jej odklad. Exekúcia je tak v súčasnom stave, kedy

konanie o správnej žalobe podľa povinného ešte len prebieha a nebolo právoplatne skončené, vedená
na podklade spôsobilého exekučného titulu. Súdny úradník tak správne uzavrel, že nie je dôvod na
zastavenie exekúcie a správne návrh povinného zamietol.10. Súd sa stotožňuje aj s názorom oprávneného, že ak by tento vždy čakal na konečné rozhodnutie
súdu poslednej inštancie (v zmysle rozhodnutí najvyšších súdnych inštancii o mimoriadnych opravných
prostriedkoch), vystavoval by sa neprimeranému riziku zániku práva priznaného právoplatnými a

vykonateľnými rozhodnutiami. Konanie oprávneného, ktorý na základe právoplatne priznaného nároku
čo najskôr (po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie – paričnej lehoty) iniciuje výkon rozhodnutia
(exekúciu), považuje exekučný súd za správne a žiadúce.

11. Vo vzťahu k zvyšným dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie (konanie oprávneného v rozpore

s dobrými mravmi, zneužitie práva oprávneným, šikanózny výkon práva oprávneným či konanie
oprávneného v rozpore s poctivým obchodným stykom) súd uvádza, že sa s tými súdny úradník
dostatočne a presvedčivo vysporiadal. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol k týmto dôvodom pre
zastavenie exekúcie žiadne nové skutočnosti a ani neuviedol, že by bolo rozhodnutie či odôvodnenie
súdneho úradníka nesprávne, súd sa v rámci sťažnostného konania viac k ním nevyjadruje a v celom
rozsahu na závery súdneho úradníka poukazuje.

12. Súd preto zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú (§ 250 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).