Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45Cpr/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217408
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1316217408.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobkyne: Ing. R. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., zastúpená: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, Bratislava,
IČO:00151866, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00151866, o náhradu funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume 18.097,21 eur brutto,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.08.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.09.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 738 eur od 11.10.2017 do zaplatenia,

úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 877 eur od 11.11.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 738 eur od 11.12.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 676,16 eur od 11.01.2018 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 63,36 %

IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založenom medzi Ministerstvom vnútra SR a Ing. R. J. služobnou
zmluvou zo dňa 07.12.2015 s účinnosťou k 31.08.2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá
naďalej. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu za každý mesiac až do času,
keď jej umožní pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru.

2. Rozsudkom č.k. 45Cpr/15/2016 - 98 zo dňa 06.03.2018 súd žalobu zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8CoPr/5/2019 - 139 zo dňa 11.06.2019
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31. augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer

trvá naďalej. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie náhrady funkčného platu zamietnutá,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal dovolanie proti
rozsudku odvolacieho súdu, voči výroku rozsudku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie ( prvý výrok).3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/43/2022 - 200 zo dňa 27.03.2024 dovolanie
odmietol.Žalobkyninároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavočižalovanémunepriznal.Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2024.

4. Uznesením č.k. B3-45Cpr/15/2016 - 213 zo dňa 24.07.2024 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote
do 15 dní doplnila žalobu o zaplatenie náhrady funkčného platu. Žalobkyňa v písomnom podaní zo
dňa 15.08.2024 uviedla, že si uplatnila nárok na náhradu funkčného platu podaním zo dňa 05.03.2018

nasledovne: 1.962 eur za čas od 01.09.2016 do 31.01.2017, 1.014,50 eur za čas od 01.02.2017
do 03.02.2017, 1.962 eur za čas od 04.02.2017 do 21.05.2017, 762 eur za čas od 22.05.2017 do
31.12.2017, 1.962 eur za čas od 01.01.2018 až do času, keď umožní žalovaný pokračovať žalobkyni v
práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

5. Takto uplatnená náhrada funkčného platu zodpovedá § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe,
t.j. zníženiu uplatnenej náhrady funkčného platu o príjem dosahovaný žalobkyňou od iných služobných
úradov počas rozhodného obdobia. Žalobkyňa v tejto súvislosti doložila do spisu jednotlivé služobné
zmluvy, pracovnú zmluvu a oznámenie o výške a zložení platu dosahovaného u žalovaného. Žalobkyňa
si následne v podaní zo dňa 11.08.2020 uplatnila aj úrok z omeškania z jednotlivých náhrad funkčného

platu počnúc dňom od 11.08.2017 ( z dôvodu premlčania si úrok z omeškania neuplatnila od začiatku
rozhodného obdobia od 07.11.2016).

6. Žalovaný má v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru povinnosť uhrádzať
žalobkyni náhradu funkčného platu od momentu, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom

zamestnávaní podľa § 79 ods. 1 tretia veta Zákonníka práce, v spojení s ustanovením § 120 Zákona
č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe. Žalobkyňa oznámila listom zo dňa 03.11.2016 žalovanému, že
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné a trvala na ďalšom zamestnávaní.
O uvedenom svedčí list žalovaného adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyni ako odpoveď na
jeho oznámenie. V tomto liste žalovaný uviedol, že dňa 07.11.2016 mu bolo doručené oznámenie

o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru Ing. R. J. a na základe toho žiada, aby jej
bola prideľovaná práca v zmysle služobnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že náhrada funkčného platu
žalobkyni z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru patrí od 07.11.2016, od
doručenia oznámenia. V zmysle § 79 ods. 2 posledná veta Zákonníka práce, náhrada mzdy môže byť
priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Nárok žalobkyne na náhradu funkčného platu uplatnený touto

žalobou zanikne najneskôr ku dňu 07.11.2019 t.j. 36 mesiacov.

7. V zmysle § 55 Zákona o štátnej službe, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával
inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby,

za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť počas doby,
za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi

tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

8. Žalobkyňa počas uvedeného rozhodného obdobia vykonávala štátnu službu pre:
- Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR v období od 01.02.2017 do 03.02.2017 a dosahovala
funkčný plat vo výške 947,50 eur mesačne,

- Ministerstvo kultúry SR v období od 22.05.2017 do 31.12.2017 ( šesť mesiacov a 8 dní) a dosahovala
funkčný plat vo výške 1.200 eur mesačne,
- Zduženie miest a obcí Slovenska v čase od 01.01.2018 do konca rozhodného obdobia a dosahovala
plat vo výške 12 eur/ hod.

9. Žalobkyňa k zníženiu náhrady funkčného platu presahujúceho 12 mesiacov uviedla, že žalovaný
neuviedol ani nepreukázal žiadne rozhodné skutočnosti v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce,
z uvedeného dôvodu nesie procesnú zodpovednosť za neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena (poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/100/2016, sp.zn. 6Cdo/157/2010, rozhodnutieÚstavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 460/2017). Prípadné zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy /
platu má význam len vyššia dosahovaná mzda žalobkyne u ďalšieho zamestnávateľa, resp. v širšom
poňatí výhodnejšie pracovné podmienky. Len v prípade, ak pracovné podmienky žalobkyne u nového

zamstnávateľa sú rovnocenné alebo dokonca výhodnejšie ako u žalovaného, môže súd pristúpiť k
zníženiu alebo nepriznaniu náhrady mzdy. V opačnom prípade by zníženie uplatnenej náhrady platu
znamenalo žalovanému prospechu z jeho protiprávneho konania a voči žalobkyni by zníženie náhrady
platu, bol výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (čl. 2 základných zásad ZP). Žalobkyňa mala za to,
že o prípad zníženia náhrady platu v danej veci nejde. Žalobkyňa dosahovala u nového zamestnávateľa

nižšiu mzdu a mala horšie pracovné podmienky ako mala u žalovaného. Teda je možné tvrdiť, že
žalobkyňa by pracovný pomer s novým zamestnávateľom ani len neuzavrela, nakoľko dohodnutý
štátnozamestnanecký pomer so žalovaným bol pre ňu výhodnejší.

10. Žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby zo dňa 11.08.2020 si uplatnila úrok z omeškania z jednotlivých
náhrad funkčného platu splatných od 11.08.2017 a to z dôvodu premlčania jednotlivých čiastkových

nárokov na úrok z omeškania (jednotlivé platy), ktorých splatnosť nastala pred 11.08.2017 ( t.j. plat
za obdobie 11/2016 až 06/2017). Splatnosť platu za mesiac 07/2017 nastala až dňa 11.08.2017 a
teda už v čase uplatnenia zmeny žaloby (poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/76/2011 zo dňa
31.05.2012). Žalobkyňa uviedla, že pre účely prípadných námietok premlčania je potrebné zohľadňovať
dátum uplatnenia nároku na súde, v časti úrokov z omeškania je rozhodný deň 11.08.2017 a nie dátum,

kedy súd rozhodne o pripustení zmeny žaloby, ktorou sa predmetom sporu stanú aj úroky z omeškania
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka).

11. Žalobkyňa dosahovala u žalovaného funkčný plat vo výške 1.962 eur, ktorý pozostával z tarifného
platu 976 eur, zvýšenia platovej tarify za služobnú prax 10 eur, a z osobného príplatku 976 eur.

12. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 05.03.2018 si uplatnila nárok na náhradu funkčného platu
nasledovne: 1.962 eur za čas od 01.09.2016 do 31.01.2017, 1.014,50 eur za čas od 01.02.2017 do
03.02.2017, ( náhrada funkčného platu znížená podľa § 55 Zákona o štátnej službe, žalobkyňa mala
funkčnýplatužalovaného1.962euranaMPSVaRmalaplat947,50eur),1.962eurzačasod04.02.2017

do 21.05.2017, 762 eur za čas od 22.05.2017 do 31.12.2017, ( náhrada funkčného platu znížená podľa
§ 55 Zákona o štátnej službe, žalobkyňa mala funkčný plat u žalovaného 1.962 eur a na Ministerstve
kultúry SR mala plat 1.200 eur), 1.962 eur za čas od 01.01.2018 až do času, keď umožní žalovaný
pokračovať žalobkyni v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Za rozhodné obdobie od 07.11.2016 do 07.11.2019 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
funkčného platu v celkovej výške 61.808 eur nasledovne:
- od 07.11.2016 do 30.11.2016 vo výške 1.569,60 eur (1.962 eur/30 dní, za 24dní 1.569,60 eur),
- od 12/2016 do 01/2017 vo výške 3.924 eur ( 1.962 eur x2),

- od 01.02.2017 do 03.02.2017 vo výške 108,70 eur ( 3 dni, 1.041,50 eur/ 28 dní ),
- od 04.02.2017 do 28.02.2017 vo výške 1.751,80 eur ( 25 dní, 1.962 eur/25 dní),
- od 03/2017 do 04/2017 vo výške 3.924 eur, (1.962 eur/2),
- od 01.05.2017 do 21.05.2017 vo výške 1.329,10 eur ( 1.962 eur/30 dní, 21 dní),
- od 22.05.2017 do 31.05.2017 vo výške 245,80 eur ( 762 eur/31 dní, 10 dní),

- od 06/2017 do 12/2017 vo výške 5.334 eur ( 762 eur, 7),
- od 01/2018 do 10/2019 vo výške 43.164 eur ( 1.962 eur, 22),
- od 01.11.2019 do 07.11.2019 vo výške 457 eur ( 1.962 eur, 7 dní).

14. Žalobkyňa dňa 15.08.2024 podala návrh na zmenu žaloby na náhradu funkčného platu vo výške

61.808 eur spolu s príslušenstvom,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.08.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.09.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.10.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.11.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.12.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 762 eur od 11.01.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.02.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.03.2018 do zaplatenia,- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.04.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.05.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.06.2018 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.07.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.08.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.09.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.10.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.11.2018 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.12.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.01.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.02.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.03.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.04.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.05.2019 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.06.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.07.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.08.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.09.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.10.2019 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.962 eur od 11.11.2019 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 457 eur od 11.12.2019 do zaplatenia.

15. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy: Oznámenie
žalobkyne zo dňa 03.11.2016, že nedošlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru,

Oznámenie MV SR zo dňa 23.11.2016 - stanovisko o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca na MV SR zo
dňa 07.12.2015, Služobná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a Ministerstvom práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava zo dňa 31.01.2017, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu
žalobkyne na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 31.01.2017,Skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
02.02.2017, Služobná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a s Ministerstvom kultúry SR zo dňa
18.05.2017, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu z Ministerstva kultúry SR zo dňa 18.05.2017,
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve kultúry SR zo dňa 23.10.2017, Pracovná
zmluva uzavretá medzi žalobkyňou so Združením miest a obcí Slovenska zo dňa 29.12.2017, Platový

výmer zo Zduženia miest a obcí Slovenska zo dňa 29.12.2017.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení dňa 12.09.2024 uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje náhradu
funkčného platu za obdobie 36 mesiacov od 07.11.2016 do 07.11.2019, čo je v rozpore s § 55 Zákona
o štátnej službe, nakoľko žalobkyňa bola opätovne zaradená do štátnej služby dňom 28.08.2019, od

kedy jej bol funkčný plat vyplácaný.

17. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností výška funkčného platu žalobkyne za čas od dňa
07.11.2016 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, t.j. do 27.08.2019 je nasledovná:
- od 07.11.2016 do 30.11.2016 vo výške 1.605.28 eur,

- od 01.12.2016 do 31.01.2017 vo výške 1.962 eur mesačne,
- za mesiac február 2017 vo výške 1.819,87 eur z dôvodu zníženia funkčného platu priznaného za 3
pracovné dni v služobnom úrade na MPSVaR SR vo výške 142,13 eur,
- za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 vo výške 1.962 eur mesačne,
- za mesiac máj 2017 vo výške 1.544,60 eur z dôvodu zníženia funkčného platu priznaného za 8

pracovných dní v služobnom úrade na Ministerstve kultúry SR vo výške 417,40 eur,
- za obdobie od 01.06.2017 do 31.12.2017 vo výške 762 eur mesačne z dôvodu zníženia funkčného
platu priznaného v služobnom úrade na Ministerstve kultúry SR,
- za obdobie od 01.01.2018 do 31.07.2019 vo výške 1.962 eur mesačne,
- za obdobie od 01.08.2019 do 27.08.2019 vo výške 1.694,46 eur, čo predstavuje celkovú sumu

57.124,21 eur. Uvedená suma 57.124,21 eur je nižšia ako požaduje žalobkyňa ( 61.808 eur) a to z
dôvodu nesprávne stanového obdobia, za ktorý patrí funkčný plat žalobkyni a nesprávneho výpočtu
pomerných častí funkčného platu za kalendárne dni.18. Žalovaný žiadal súd, aby náhradu funkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni
nepriznalpodľa§79ods.2Zákonníkapráce,poukázalna§55Zákonaoštátnejslužbe. Navrholvykonať
dokazovanie za účelom zistenia či žalobkyňa vykonávala prácu v čase, za ktorý požaduje náhradu

funkčného platu a to dopytom na Sociálnu poisťovňu a zistiť, či žalobkyňa v rozhodnom období poberala
mzdu alebo iné príjmy, a vyžiadať od žalobkyne mzdové listy za uplatňované obdobie. Žalovaný navrhol,
aby súd túto skutočnosť zohľadnil a náhradu funkčného platu žalobkyni znížil o všetky vyplatené príjmy
a dávky.

19. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.10.2016 domáhala náhrady funkčného platu, následne právny
zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 05.03.2018 a zo dňa 15.08.2024 vyčíslil a špecifikoval
náhradu funkčného platu. Žalovaný poukázal na §140 ods. 1 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo ( poukázal na uznesenie NS SR
sp.zn. 6Cdo/99/2010 z 28.09.2010, rozsudok NS SR sp.zn. 1M Obdo V 19/2007 z 31.07.2008). Podľa
uznesenia NS SR z 24.05.2016, sp.zn. 4Cdo/373/2015, dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene

žaloby,nemôžepokračovaťvkonaníopôvodnejžalobe.RovnakýnázorbolvyslovenývuzneseníNSSR
z 29.06.2010, sp.zn. 1Cdo/70/2010, v občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie
konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite. Ak je predmetom
návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy,
ktorúnavrhovateľpožaduje.Aktotaknieje,návrhnespĺňanáležitostipožadovanézákonom.Totovýškou

peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť
viac.

20. Žalobkyňa si nárok úrok z omeškania uplatnila až podaním zo dňa 11.08.2020 v ktorom rozšírila
žalobu o úroky z omeškania. V zmysle ustálenej judikatúry hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu

nastanú až právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd pripustí zmenu petitu, nakoľko od tohto okamihu
sa stáva uplatnený nárok predmetom žaloby a teda meritom veci, o ktorom bude rozhodovať súd. V
uznesení NS SR zo dňa 28.09.2010, sp.zn. 6Cdo/99/2010 je konštatované, že o zmenu žaloby ide
vtedy, ak sa domáha žalobca niečoho iného než v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje na základe
rovnakého skutkového základu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje žalobca síce

rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu, než aký uviedol v pôvodnej žalobe. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania mal za to, že žalobkyňa požaduje
úroky z omeškania v rozpore so zákonom, pretože nemajú oporu v právnom systéme Slovenskej
republiky, náhrada funkčného platu sa platí ako celok až po právopaltnosti rozhodnutia o neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a žalovaná sa dostane do omeškania s platením súdom

určenej náhrady funkčného platu až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozsudku ( poukázal
na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.10.2016, sp.zn. 11Cpr/7/2013, Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 07.12.2018, sp.zn. 6Cpr/4/2012, uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/160/2011 zo dňa
10.10.2012, rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. 494/2013).

21. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 5 Zákona č. 595/2003 Z.z., o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, sú príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru príjmami
zo závislej činnosti. Podľa § 3 Zákona o DP sú príjmy zo závislej činnosti predmetom dane, t.j. podliehajú
daňovejpovinnosti.Podľa§138Zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoisteníjevymeriavacímzákladom
zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, prejem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem

príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Podľa § 128 cit. zákona je
zamestnanec platiteľom poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti a zamestnávateľ je platiteľom poistného na úrazové poistenie a poistného
do rezervačného fondu solidarity. Zároveň podľa § 13 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a
o zmene a doplnení Zákona č. 95/2002 Z.z., je vymeriavacím základom zamestnanca príjem zo závislej

činnosti, v zmysle čoho je na účely tohto zákona zamestnanec a zamestnávateľ povinný platiť poistné. Z
vyššie uvedených ustanovení zákonov vyplýva, že každý príjem zo závislej činnosti, ak nie je predmetom
danealeboniejeoddaneoslobodený,podliehadanizpríjmuaodvodompoistnéhonasociálnepoistenie
a zdravotné poistenie. To znamená, že nie je možné žiadnej fyzickej osobe vyplatiť príjem tak, aby z nich
zamestnávateľ neodviedol zákonom stanovené zrážky - preddavok na daň a poistné. Zároveň žalovaný

požiadal súd o dlhšiu lehotu splatnosti a to 30 dní v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

22. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení dňa 27.01.2025 uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného,
ktorý predložil svoj vlastný výpočet náhrady funkčného platu v celkovej výške 57.124,21 eur, nie jemedzi stranami sporná skutočnosť, že za obdobie od 07.11.2016 do 28.08.2019 predstavuje náhrada
funkčného platu žalobkyne sumu 57.124,21 eur. Žalobkyňou špecifikovaný úrok z omeškania uvedený
v podaní zo dňa 15.08.2024 je nesporným tvrdením, dotknutý je len rozsah konca jeho obdobia, úrok

z omeškania sa končí náhradou funkčného platu za mesiac august 2019, a nie ako žalobkyňa uviedla
mesiacom november 2019.

23. Žalobkyni za rozhodné obdobie od 07.11.2016 do 28.08.2019 patrí náhrada funkčného platu v
celkovej výške 57.124,21 eur nasledovne:

- od 07.11.2016 do 30.11.2016 vo výške 1.605.28 eur,
- od 01.12.2016 do 31.01.2017 vo výške 1.962 eur mesačne, celkom 3.924 eur ( 1.962 eur, za 12/
2016, 01/ 2016)
- za mesiac február 2017 vo výške 1.819,87 eur,
- za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 vo výške 1.962 eur mesačne, celkom 3.924 eur (1.962 eur,
za 03/2017, 04/2017),

- za mesiac máj 2017 vo výške 1.544,60 eur,
- za obdobie od 01.06.2017 do 31.12.2017 vo výške 762 eur mesačne
- za obdobie od 01.01.2018 do 31.07.2019 vo výške 1.962 eur mesačne, celkom 5.334 eur ( 762 eur
za 7 mesiacov, 06/2017 až 12/2017),
- za obdobie od 01.01.2018 do 31.07.2019 vo výške 1.962 eur, celkom sumu 37.278 eur ( 1.962 eur x

19 mesiacov, 01/2019 až 07/2019),
- za obdobie od 01.08.2019 do 27.08.2019 vo výške 1.694,46 eur.

24. Žalobkyňa poukázala na ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce podľa ktorého, len v prípade, ak
pracovné podmienky žalobkyne u iného zamstnávateľa sú rovnocenné alebo dokonca výhodnejšie

ako tomu bolo u žalovaného, môže súd pristúpiť k zníženiu alebo nepriznaniu náhrady mzdy/platu.
V konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer so
žalobkyňou. Zníženie resp. nepriznanie náhrady funkčného platu žalobkyni za čas kedy jej príjem
dosahovaný u nového zamstnávateľa bol nižší v porovnaní s príjmom dosahovaným u žalovaného,
ak by štátnozamestnanecký pomer k žalovanému naďalej trval ( tento neplatne skončil žalovaný),

by znamenalo priznanie prospechu žalovanému z ním realizovaného neplatného úkonu. Príjem
dosahovaný u zamestnávateľov žalobkyňa podľa § 55 Zákona o štátnej službe zohľadnila v uplatnenom
nároku, tak ako boli špecifikované v tomto vyjadrení. Žalobkyňa mala zato, že mala horšie mzdové
podmienky u zamestnávateľa Združenie miest a obcí Slovenska s dosahovaným funkčným platom, aký
by dosahovala u žalovaného.

25. K vznesenej námietke premlčania úrokov z omeškania žalobkyňa uviedla, že úrok z omeškania si
uplatnila podaním zo dňa 11.08.2020 a to len z plnení splatných po 11.08.2017 (náhrady funkčného
platu za mesiac júl 2017), teda išlo o plnenia, ktoré neboli premlčané v rámci 3 ročnej všeobecnej
premlčacej doby. Namietala argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej je pre plynutie premlčacej doby

rozhodné samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene žaloby, nakoľko rozhodným obdobím je
podľa hmotnoprávnej úpravy, moment uplatnenia práva na súde. Žalobkyňa nesúhlasila s predĺžením
lehoty na plnenie z dôvodu, že konanie je vedené od roku 2016 a žalovaný od 28.08.2019 vie, že
štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou skončil neplatne a bude musieť plniť náhradu funkčného
platu. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy s rozsiahlym personálnym aparátom a teda viac

ako 5 rokov sa mohol pripraviť na uvedené plnenie.

26.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmižalobkyneuvedenýmipododsekom
15. rozsudku, Mzdovým listom žalobkyne z Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny, Bratislava za
rok 2017, Mzdovým listom žalobkyne z Ministerstva kultúry SR, Bratislava za rok 2017, Mzdovým listom

žalobkyne zo Združenia miest a obcí Slovenska za rok 2018, za rok 2019, Mzdovým listom žalobkyne z
Pohoda Festival s.r.o., Bratislava za rok 2019, a zistil nasledovný skutkový stav.

27. Žalovaný v podaní zo dňa 25.03.2025 uviedol, že žalobkyňa si uplatnila náhradu funkčného platu
za obdobie 36 mesiacov od 07.11.2016 do 07.11.2019, pričom žalobkyňa bola opätovne zaradená do

štátnejslužbydňom28.08.2019,odkedyjejbolfunkčnýplatajvyplácaný.Žalovanýpoukázalnapísomné
vyjadrenie zo dňa 20.03.2025 ohľadne mzdových nárokov žalobkyne, ak súd prizná žalobkyni náhradu
funkčného platu za obdobie 12 mesiacov bude naplnená satisfakčná aj sankčná funkcia uplatneného
nároku.Žalobkyňavčasezaktorýpožadujenáhradufunkčnéhoplatunad12mesiacovpoberalapríjemažiadalsúd,abyjejnáhradumzdyzauvedenéobdobienepriznal.Žalovanýzotrvalnavznesenejnámietke
premlčania úrokov z omeškania, žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 21.10.2016 a úrok z omeškania
si uplatnila až podaním zo dňa 11.08.2020 (poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/99/2010 zo

dňa 28.09.2010, sp.zn. 4Cdo/373/2015 zo dňa 24.05.2016).

28. Žalobkyňa v podaní zo dňa 31.03.2025 uviedla, že náhradu funkčného platu si v konaní uplatnila
v celkovej výške 57.124,22 eur spolu s príslušenstvom. Ďalej uviedla výšku dosahovanej mzdy v
rozhodnom období u všetkých zamestnávateľov. Aplikácia § 79 ods. 2 Zákonníka práce je odôvodnená

len v prípade, ak pracovné podmienky žalobkyne u nového zamestnávateľa sú rovnocenné alebo
dokonca výhodnejšie ako u žalovaného, opačný postup by viedol k priznaniu majetkového prospechu
žalovaného z ním realizovaného neplatného úkonu.

29. V danom prípade je potrebné zohľadniť funkčný plat, aký by dosahovala žalobkyňa u žalovaného
v rozhodnom období od 07.11.2016 do 28.08.2019. V prípade, ak by so žalobkyňou žalovaný neplatne

neskončil štátnozamestnanecký pomer, u žalovaného by žalobkyňa v rozhodnom období dosahovala
funkčný plat ( zvýšený) nasledovne:
- v roku 2016 v sume 2.001,50 eur ( tarifný plat 1.015,50 eur, 10 eur zvýšenie platovej tarify, 976 eur
osobný príplatok),
- v roku 2017 v sume 2.052,50 eur ( tarifný plat 1.056,50 eur, 20 eur zvýšenie platovej tarify, 976 eur

osobný príplatok),
- v roku 2018 v sume 2.112,50 eur ( tarifný plat 1.107,50 eur, 29 eur zvýšenie platovej tarify, 976 eur
osobný príplatok),
- v roku 2019 v sume 2.233,50 eur ( tarifný plat 1.218,50 eur, 39 eur zvýšenie platovej tarify, 976 eur
osobný príplatok). Pre účely žalovaným navrhovanej aplikácie §79 ods. 2 Zákonníka práce, je preto

potrebné vychádzať z takto určenej výšky funkčného platu a nie z uplatneného nároku.

30. Funkčný plat žalobkyne dosahovaný u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo práce sociálnych vecí
a rodiny SR vo výške 947,50 eur nie je ekvivalentný funkčnému platu, ktorý by žalobkyňa dosahovala u
žalovaného (2.052,50 eur), ak by s ňou tento neplatne neskončil štátnozamestnanecký pomer. Funkčný

plat žalobkyne dosahovaný u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo kultúry SR vo výške 1.183,50 eur
nie je ekvivalentný funkčnému platu, ktorý by žalobkyňa dosahovala u žalovaného ( 2.052,50 eur), ak
by s ňou tento neplatne neskončil štátnozamestnanecký pomer. Funkčný plat žalobkyne dosahovaný u
zamestnávateľa, ktorým je Združenie miest a obcí Slovenska vo výške 12 eur za /hod nie je ekvivalentný
funkčnému platu, ktorý by žalobkyňa dosahovala u žalovaného za rok 2018 vo výške 2.112,50 eur, za

rok 2019 vo výške 2.233,50 eur), ak by s ňou tento neplatne neskončil štátnozamestnanecký pomer.
Žalobkyňa v priebehu roka 2018 dosiahla u zamestnávateľa, ktorým je Združenie miest a obcí Slovenska
vyšší plat len v troch mesiacoch ( máj, november, december) a to z dôvodu čerpania odmien v mesiaci
máj a november a čerpania náhrady za dovolenku. Jej priemerná tarifná mzda, t.j. príjem bez odmien
a čerpania náhrad za dovolenku a náhrad za výkon práce v štátne sviatky bola v roku 2018 v sume

1.798,58 eur, kým u žalovaného by bola 2.112,50 eur. Žalobkyňa v priebehu roka 2019 ( od januára
do augusta) dosiahla u zamestnávateľa , ktorým je Združenie miest a obcí Slovenska vyšší plat len
v troch mesiacoch (január, máj, júl) a to z dôvodu čerpania odmien v mesiaci máj, vysokého počtu
odpracovaných hodín v mesiaci január, čerpanie náhrady za dovolenku. Jej priemerná základná mzda
bez odmien a čerpania náhrad za dovolenku a výkon práce v štátne sviatky bola v roku 2019 v sume

1.711 eur, kým u žalovaného by bola 2.233,50 eur. U tohto zamestnávateľa mala žalobkyňa v období
júl a august 2019 druhý pracovný pomer a jej pracovný úväzok tak bol 1,5. V danej veci nie sú splnené
podmienky vyplývajúce z § 79 ods. 2 Zákonníka práce a aj vzhľadom na skutočnosť, že u žalovaného
neboli objektívne prekážky, ktoré by mu bránili prideľovať prácu žalobkyni ( iného druhu) a uspokojovať
jej platové nároky ( nález ÚS SR sp.zn. I ÚS 331/2019 z 19.11.2019).

31. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na
náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od
07.11.20216 do 28.08.2019. Žalobkyňa oznámila žalovanému listom zo dňa 03.11.2016, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné a žiadala prideľovať prácu v zmysle služobnej
zmluvy. Žalovaný v liste zo dňa 23.11.2016 uviedol, že oznámenie žalobkyne mu bolo doručené dňa
07.11.2016. Obdobie, za ktoré si uplatňuje žalobkyňa náhradu funkčného platu končí dňom 28.08.2019,
kedy žalovaný opäť zaradil žalobkyňu do služobného pomeru. V rozhodnom období žalobkyňavykonávala prácu pre služobný úrad Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, pre Ministerstvo
kultúry SR. Žalobkyňa dosahované príjmy u týchto zamestnávateľov zohľadnila v zmysle § 55 Zák.
o štátnej službe, v konaní si uplatnila len rozdiel medzi príjmom, ktorý dosahovala u žalovaného a

u uvádzaných služobných úradov. Pokiaľ ide o náhradu funkčného platu za obdobie presahujúce 12
mesiacov, žalobkyňa bola zamestnaná v Združení miest a obcí SR v pracovnom pomere od 01.01.2018
až do konca rozhodného obdobia, kde bola odmeňovaná hodinovou mzdou. Čo sa týka dosahovaných
príjmovzarok2018arok2019 podľamzdovýchlistovžalobkyňamalazato,žejepotrebnévychádzaťzo
zvýšenej platovej tarify, ktorú by dosahovala u žalovaného v danom období. V roku 2018 by dosahovala

funkčný plat vzhľadom na zvýšenú platovú tarifu podľa §113 Zákona o štátnej službe vo výške 2.112,50
eur a v roku 2019 by dosahovala funkčný plat vo výške 2.233,50 eur. V porovnaní funkčného platu
s príjmom žalobkyne podľa mzdových listov by v roku 2018 dosiahla vyšší plat len v troch mesiacov
(5,11,12), z dôvodu čerpania mimoriadnych odmien v mesiaci 5. a 11. a čerpania náhrad za dovolenku.
Priemerná mesačná mzda bez odmien a čerpania náhrad za dovolenku a výkon práce v štátne sviatky
bola 1.798,58 eur. V roku 2019 žalobkyňa dosiahla vyšší plat ako u žalovaného, v Združení miest a

obcí SR len v troch mesiacoch (1, 5, 7) a to z dôvodu čerpania odmien v mesiaci 5, vysokého počtu
odpracovaných hodín v mesiaci 1. a čerpania náhrad za dovolenku za tieto tri mesiace. Priemerná
základná mzda bez odmien a čerpania náhrad bola v roku 2019 v sume 1.711 eur a teda nižšia ako by
bola u žalovaného (funkčný plat 1.962 a zvýšený funkčný plat 2.233,50 eur). Z uvedeného dôvodu nie sú
splnené podmienky na aplikáciu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Vo vzťahu k vznesenej námietke

žalovaným ohľadne úroku z omeškania uviedol, že úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila podaním
zo dňa 11.08.2020 a to len z jednotlivých náhrad funkčných platov, ktorých splatnosť nastala 11.08.2017
a neskôr, teda nie z celého uplatneného nároku. V danom prípade nie je rozhodný moment pripustenia
zmeny žaloby súdom, ale dátum uplatneného nároku na súde. Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila
v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

32. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenia žalovaného ohľadne
uplatňovaného nároku na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru. Pokiaľ ide o doručenie oznámenia, že žalobkyňa trvala na ďalšom zamestnávaní, poukázala
na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne. Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu funkčného platu

za 12 mesiacov žalovaný nenamietal. Nárok na náhradu funkčného platu za obdobie presahujúce 12
mesiacov žalovaný neuznal z dôvodu, že žalobkyňa poberala u zamestnávateľa vyšší príjem ako u
žalovaného. Žalovaný nárok žalobkyne na úrok z omeškania namietal z dôvodu vznesenej námietky
premlčania, ktorú považoval za dôvodnú.

33. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca na Ministerstve vnútra SR
zo dňa 07.12.2015 súd zistil, že Ing. R. J. mala funkčný plat spolu 1.962 eur.

34. Zo služobnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo dňa 31.01.2017 súd zistil, že štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 01.02.2017 a bol

uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2020.

35. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo dňa 31.01.2017 súd zistil, že žalobkyňa mala funkčný plat spolu 947,50 eur.

36. Zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava súd zistil, že štátnozamestnanecký pomer Ing. R. J. sa skončil v skúšobnej dobe dňom
03.02.2017.

37. Zo služobnej zmluvy uzatvorenej medzi Ing. R. J. a Ministerstvom kultúry SR zo dňa 18.05.2017

súd zistil, že štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 22.05.2017.

38. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu na Ministerstve kultúry SR zo dňa 18.05.2017 súd
zistil, že Ing. R. J. mala funkčný plat spolu 1.200 eur.

39. Štátnozamestnanecký pomer na Ministerstve kultúry SR sa skončil výpoveďou zo strany štátneho
zamestnanca zo dňa 23.10.2017 a to ku dňu 31.12.2017.40. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi Ing. R. J. a Združením miest a obcí Slovenska zo dňa
29.12.2017 súd zistil, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 28.02.2021.

41. Z Platového výmeru zo Zduženia miest a obcí Slovenska zo dňa 29.12.2017 súd zistil, že Ing. R.
J. mala tarifný plat 12 eur/hod.

42. Podľa § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu
službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo

vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas
doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

43. Podľa § 56 Zákona o štátnej službe, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného
rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky
štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

44. Podľa § 81 Zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto
zákonom patrí plat, ktorý tvorí, a) funkčný plat, b) plat za štátnu službu nadčas, c) plat za neaktívny
čas služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, d) príplatok za štátnu službu v noci, e)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, f) príplatok za štátnu službu vo sviatok, g) odmena.

45. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník
práce len, ak to ustanovuje tento zákon.

46. Podľa § 120 Zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú

ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až
41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §
64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3
a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11,
§ 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141,

§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, §
158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198,
§ 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

47. Podľa § 79 ods. 1 Zákonník práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

48. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov, zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

49. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.50. Základným predpokladom vzniku nároku žalobkyne na náhradu funkčného platu v súvislosti s
neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného, je neplatnosť tohto
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Po oznámení štátneho zamestnanca, že trvá na tom, aby

ho služobný úrad naďalej zamestnával, žalovaný buď začne štátnemu zamestnancovi prideľovať prácu
až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo mu prácu neprideľuje, v takom prípade sa poskytuje
štátnemu zamestnancovi náhrada funkčného platu. Táto náhrada nemá charakter ekvivalentu mzdy,
ktorú štátny zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu služobný úrad neumožnil vykonávať
prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa služobnej zmluvy, ale má povahu satisfakcie voči štátnemu

zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči služobnému úradu, ktorý bezdôvodne pristúpil k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala štátnemu zamestnancovi
poskytnúť náhrada funkčného presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť služobného úradu jeho
povinnosť nahradiť funkčný plat za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu
funkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov štátnemu zamestnancovi vôbec nepriznať.

51. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 45Cpr/15/2016 - 98 zo dňa 06.03.2018 žalobu o
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.08.2016 a zaplatenie náhrady
funkčného platu zamietol, proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 8CoCpr/5/2019-139 zo dňa 11.06.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že určil, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou

a žalovaným k 31. augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Vo zvyšnej
časti v ktorej bola žaloba o zaplatenie náhrady funkčného platu zamietnutá, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko v tejto časti zostal žalobný petit na
plnenie neúplný a preto súd prvej inštancie mal vyzvať žalobkyňu postupom podľa § 129 CSP na
odstránenie vád podania uvedením konkrétnej výšky uplatňovanej žalovanej istiny a vecne posúdiť

opodstatnenosť zostávajúceho ( peňažného) nároku a v novom rozhodnutí o veci rozhodnúť o náhrade
trov odvolacieho konania, proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č.k. 2Cdo/43/2022 - 200 zo dňa 27.03.2024 dovolanie odmietol. Žalobkyni nárok
na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému nepriznal.

52. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce v spojení s §
120 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Právo zamestnanca na náhradu platu/mzdy
vznikne najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že skončenie pracovného /
štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné, ale zároveň mu oznámi, že trvá na tom,

aby bol naďalej zamestnávaný. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ
naďalej zamestnával, nemusí mať písomnú formu. Prejav vôle zamestnanca môže byť uskutočnený
konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnostiotom,čochcelzamestnanecprejaviť.Preposúdenienárokunanáhradumzdyzneplatného
skončenia pracovného pomeru/ štátnozamestnaneckého pomeru je rozhodujúce, či zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní.

53. Žalobkyňa po tom, čo jej bolo zo strany žalovaného doručené skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru ku dňu 31.08.2016, listom zo dňa 03.11.2016 oznámila žalovanému, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné, trvala na ďalšom zamestnávaní, list bol

doručený žalovanému dňa 07.11.2016, ktorý v odpovedi zo dňa 23.11.2016 potvrdil doručenie
uvedeného oznámenia.

54. Nárok na náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si
žalobkyňa uplatnila v podanej žalobe, v znení špecifikácie zo dňa 15.08.2024 a dňa 27.01.2025 za

rozhodné obdobie od 07.11.2016 do 27.08.2019, v celkovej výške 57.124,21 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezjednotlivýchmesačnýchnáhradfunkčnéhoplatuododňanasledujúceho
po ich splatnosti až do zaplatenia. O podanom návrhu na zmenu žaloby ohľadne výšky náhrady
funkčného platu spolu s príslušenstvom súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom
dňa 15.04.2025 za prítomnosti strán sporu, ktorým navrhovanú zmenu žaloby pripustil podľa § 142 ods.

1 CSP.

55. V čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala žalobkyňa u žalovaného podľa Oznámenia
o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca zo dňa 07.12.2015, funkčný plat spolu1.962 eur mesačne, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu funkčného platu
z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Medzi stranami sporu celková výška a
špecifikácia funkčného platu za rozhodné obdobie v sume 57.124,21 eur nebola sporná.

56. Vzhľadom na právnu úpravu podľa Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátne službe, ktorý sa na daný právny
vzťah vzťahuje, je daná subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce vymedzená v ust. § 120 ods. 1 Zákona
o štátnej službe a neuplatňuje sa výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa § 134
a nasl. Zákonníka práce. V danom prípade súd preto vychádzal z funkčného platu zamestnanca podľa

služobnej zmluvy v zmysle § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého, ak štátny
zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával
prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným
úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z
dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť
štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

57. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom období
vykonávala štátnu službu na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava v období od
01.02.2017 do 03.02.2017, mala priznaný funkčný plat vo výške 947,50 eur mesačne, na Ministerstve
kultúry SR, Bratislava, v období od 22.05.2017 do 31.12.2017, mala priznaný funkčný plat vo výške

1.200 eur mesačne. Žalobkyňa bola ďalej zamestnaná na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa
Združenie miest a obcí Slovenska od 01.01.2018 až do konca rozhodného obdobia.

58. Súd priznal žalobkyni náhradu funkčného platu z titulu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru v celkovej výške 18.097,21 eur nasledovne:

- od 07.11.2016 do 30.11.2016 - v sume 1.569,60 eur ( za 24 dní z funkčného platu 1.962 eur),
- za mesiac 12/2016 - v sume 1.962 eur,
- za mesiac 01/2017 - v sume 1.962 eur,
- za mesiac 02/2017 - v sume 1.819,85 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve práce
sociálnych vecí a rodiny SR, od 01.02.2017 do 03.02.2017, mala hrubú mzdu 142,15 eur, (1.962 eur

- 142,15 eur, )
- za mesiac 03/ 2017 - v sume 1.962 eur,
- za mesiac 04/2017 - v sume 1.962 eur,
- za mesiac 05/2017 - v sume 1.544,60 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry
SR, za obdobie od 22.05.2017 do 31.05.2017 mala hrubú mzdu 417,40 eur, ( 1.962 eur - 417,40 eur ),

- za mesiac 06/2017- v sume 762 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,
mala hrubú mzdu 1.200 eur, ( 1.962 eur - 1.200 eur ),
- za mesiac 07/2017- v sume 762 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,
mala hrubú mzdu 1.200 eur,
- za mesiac 08/2017- v sume 762 eur, žalobkyňa vykonával štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,

mala hrubú mzdu 1.200 eur,
- za mesiac 09/2017 - v sume 738 eur , žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry
SR, mala hrubú mzdu 1.224 eur,
- za mesiac 10/2017 - v sume 877 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,
mala hrubú mzdu a náhradu príjmu 1.085 eur,

- za mesiac 11/2017 - v sume 738 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,
mala hrubú mzdu 1.224 eur,
- za mesiac 12/2017 - v sume 676,16 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry
SR, mala hrubú mzdu 1.285,84 eur.

59. Náhrada funkčného platu, ktorá patrí žalobkyni je vyvolaná tým, že žalovaný po neplatnom
skončení štátnozamestnaneckého pomeru prestal prideľovať prácu štátnemu zamestnancovi podľa
služobnejzmluvy,inapriektomu,žežalobkyňatrvalanatom,abyjuzamestnávateľnaďalejzamestnával.
Poskytnutie funkčného platu je dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany žalovaného prideľovať
žalobkyni trvajúcej na tom, aby naďalej vykonávala štátnu službu. V danom prípade boli splnené

zákonné podmienky pre zníženie funkčného platu žalobkyni, predstavujúceho rozdiel medzi funkčným
platom, ktorý dosahovala žalobkyňa u žalovaného a funkčným platom, ktorý dosahovala v uvedených
služobných úradoch, v zmysle § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe.60. Pri rozhodovaní o náhrade funkčného platu súd ďalej prihliadol na žiadosť žalovaného, aby v zmysle
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce, náhradu funkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni
nepriznal, ktorý z procesného hľadiska predstavuje obranu proti žalobe, pričom súd nie je viazaný

rozsahom v ktorom žalovaný zníženie náhrady mzdy požaduje. Hodnotová zmena v právnom poriadku
po prijatí Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.10.1992 mala za následok zmenu významu
normatívneho textu obsiahnutého v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktorú treba vykladať tak, že
súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadne vôbec nepriznať a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru, by bol v rozpore v čl. 2 Zákonníka práce. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie
ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný
znášať dôsledky protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/157/2010 zo dňa 14.09.2011 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. I
ÚS/331/2019 zo dňa 19.11.2019). Pri rozhodovaní o náhrade mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
súd zisťuje okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré súvisia so zisťovaním týchto základných životných

potrieb zamestnanca. Podľa súdnej praxe pri tomto posudzovaní sa zohľadňuje, či bol zamestnanec
medzitým zamestnaný, pokiaľ áno, za akých podmienok a zárobkových možností takúto prácu konal,
či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, zdravotnému stavu a schopnostiam, či dosahoval
iný príjem ako príjem z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne z akého dôvodu nebol úspešný pri hľadaní
zodpovedajúceho zamestnania alebo pre aké okolnosti sa do práce vôbec nezapojil.

61. Súd nepriznal žalobkyni náhradu funkčného platu z titulu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckéhopomeru,keďbolažalobkyňavpracovnompomereuzamestnávateľaZdruženie
miest a obcí Slovenska, vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2017 ako finančná
manažérka v rámci národného projektu „Modernizácia miestnej územnej samosprávy“, a to za obdobie

od 01.01.2018 do 27.08.2019 ( od 28.08.2019 bola opätovne zaradená do štátnej služby).

62. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v uvedenom období nemala žalobkyňa výrazne
nižší príjem ako mala funkčný plat u žalovaného. Zo mzdového listu za rok 2018 bolo preukázané, že
žalobkyňa mala hrubú mzdu 26.436,11 eur ( funkčný plat 1.962 eur za 12 mesiacov bol 23.544 eur,

zvýšený funkčný plat za rok 2018 v sume 2.112,50 eur x 12= 25.350 eur). Zo mzdového listu za obdobie
od 01/2019 do 08/2019 bolo preukázané, že žalobkyňa mala hrubú mzdu 17.778,94 eur, ďalší príjem za
07/2019 v sume 776,25 eur, za 08/2019 v sume 742,50 eur, Pohoda Festival s.r.o. za 07/2019 v sume
150 eur, celkom 19.447,69 eur ( funkčný plat 1.962 eur za 8 mesiacov bol 15.696 eur, zvýšený funkčný
plat za rok 2019 v sume 2.233,50 eur x 8= 17.868 eur). Z uvedených dôvodov súd na žiadosť žalovaného

náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni nepriznal.

63. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd priznal žalobkyni nárok na náhradu funkčného
platu v celkovej výške 18.097,21 eur spolu s príslušenstvom, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd náhradu funkčného platu spolu s príslušenstvom zamietol ( 57.124,21 eur -

18.097,21 eur), ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

64. Žalovaný ďalej namietal priznanie náhrady funkčného platu a úrokov z omeškania z náhrady
funkčného platu v hrubom vyjadrení (brutto) dôvodiac tým, že žalobkyni patrí náhrada funkčného platu
iba vo výške stanovenej ako netto mzda/plat, teda očistený od povinných odvodových povinností

zamestnávateľa. Súd považoval uvedenú argumentáciu žalovaného za nedôvodnú, priznanie náhrady
funkčného platu ako hrubej mzdy/platu nie je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Podľa §
55 Zákona o štátnej službe, služobný úrad je povinný poskytnúť funkčný plat štátnemu zamestnancovi
z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý pozostáva z tarifného platu,
z ďalších zložiek, akými sú napr. osobný príplatok, pričom funkčný plat je nepochybne plat brutto a

uvedený právny záver je potrebné aplikovať i vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania s plnením
jednotlivých funkčných platov.

65. Spornou skutočnosťou bol nárok žalobkyne na úroky z omeškania z náhrady funkčného platu. Súd
považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že žalobkyni nevznikol nárok na úroky z omeškania,

keď Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania a do právoplatného rozhodnutia súdu o
neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné určiť, či sa zamestnávateľ dostal do
omeškania.66. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ, ktorý sa
dostane do omeškania s peňažným plnením napr. pri nevyplatení mzdy, náhrady mzdy

voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (uznesenie Ústavného súdu SR zo
4. 7. 2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017). Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru (štátnozamestnaneckého pomeru) a s tým súvisiaca splatnosť tejto

náhrady nevzniká až súdnym rozhodnutím.

67. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí dospel k záveru, že pri rozhodovaní o priznaní úroku z
omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik
nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom ustanovená lehota plnenia uplynula. Ďalej konštatoval,
že zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy

pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom
kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z
omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Pokiaľ tieto závery dopadajú na prípady náhrady mzdy pri
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, o to viac sa vzťahujú na nevyplatenie mzdy zamestnancovi
zamestnávateľom vôbec alebo v správnej výške.

68. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania nároku na úroky z omeškania z jednotlivých náhrad
funkčného platu, ktorý si žalobkyňa uplatnila návrhom zo dňa 11.08.2020, doplnený podaním zo dňa
15.08.2024, doručeným súdu dňa 15.08.2024 a dňa 27.01.2025. Poukázal na skutočnosť, že dokiaľ súd
nerozhodne o zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe (uznesenie NS SR sp.zn.

4Cdo/373/2015 zo dňa 24.05.2016) a súd prvej inštancie pripustil navrhovanú zmenu ohľadne úroku
z omeškania z náhrady funkčného platu až uznesením na pojednávaní dňa 15.04.2025, preto žalovaný
považoval nárok na úroky z omeškania za premlčaný.

69. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok na súdnu

vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času stanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho
povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má
za následok zánik návrhu patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka podľa § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecná dĺžka premlčacej doby je trojročná podľa § 101 Občianskeho
zákonníka.

70. Pre posúdenie počiatku premlčacej doby je rozhodujúce, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené

podanie v ktorom žalobkyňa žiadala o rozšírenie petitu žaloby o úroky z omeškania a nie kedy súd prvej
inštancie o podanom návrhu na rozšírenie petitu žaloby rozhodol. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Za osobitné prípady
dôvodov spôsobujúcich spočívanie premlčacej lehoty treba považovať zmenu žaloby, vzájomnú žalobu,

kompenzačnú námietku. Spočívanie premlčacej lehoty nastalo okamihom doručenia podania na súd a
v začatom konaní sa riadne pokračovalo, boli splnené zákonom stanovené podmienky v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka.

71. Žalobkyňa rozšírila nárok aj o zákonný úrok z omeškania z jednotlivých náhrad funkčného platu

následne potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol. Žalobkyňa
podaním zo dňa 15.08.2024 a zo dňa 27.01.2025 špecifikovala úrok z omeškania vo výške 5% ročne
z náhrady funkčného platu za mesiac 07/2017 až mesiac 08/ 2019. Žalobkyňa z dôvodu premlčania
úrokovzomeškaniazjednotlivýchnáhradfunkčnýchplatov,ktorýchsplatnosťnastalapred11.08.2017 si
neuplatnila. Splatnosť funkčného platu za mesiac júl 2017 nastala až 11.08.2017, teda v čase uplatnenia

nároku na súde. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na úrok z omeškania bol uplatnený včas, vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a z uvedených dôvodov
vznesenú námietku premlčania žalovaným vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne na úrok z
omeškania z jednotlivých náhrad funkčného platu považoval za nedôvodnú.72. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu dňom nasledujúcom po
dni, v ktorom bol funkčný plat splatný, splatnosť mzdy bola stanovená podľa Kolektívnej zmluvy tak, že

služobný úradvyplatífunkčnýplatštátnemuzamestnancovipozaduzamesačnéobdobie,atonajneskôr
v 10. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca, žalovaný sa dostal do omeškania 11. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ktorá skutočnosť nebola sporná.

73. Súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania z nevyplatenej náhrady funkčného platu tak ako

je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalovaný ohľadne
úroku z omeškania poukázal na rozhodnutia niektorých okresných súdov, súd nie je viazaný právnym
názorom iných okresných súdov, ale v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp.zn. III. ÚS 460/2017, zo dňa 04.07.2017.

74. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenia je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Žalovaný z opatrnosti žiadal súd o dlhšiu lehotu na plnenie ,
aby mu uložil vykonať uloženú povinnosť v lehote 30 dní, pričom takto určená náhrada funkčného platu

bude vyplatená po vykonaní odvodových povinností. Súd má za to, že žalovaný je štátnym orgánom a
neuviedol také vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali použitie § 232 ods. 3 veta druhá CSP a preto uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 262
ods. 1 CSP, nakoľko každá strana sporu mala čiastočný procesný úspech. Žalobkyňa mala úspech v

konaní o určovacom nároku, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo (je neplatné),
žalobkyňa mala procesný úspech v rozsahu 100%. Žalobkyňa mala úspech v konaní o zaplatenie
peňažného nároku v sume 18.097,21 eur ( zo žalovanej istiny 57.124,21 eur), čo znamená percentuálny
úspech v rozsahu 31,68 % a žalovaný mal úspech v rozsahu 39.027 eur, čo znamená percentuálny
úspech 68,32 %. Žalovaný má na pomernom rozdelení nárok náhradu trov konania vo výške 36,64%.

79. Vzhľadom na úspešnosť strán z oboch procesných nárokov, v konaní bola úspešná žalobkyňa. Súd
vychádzal z rozdielu medzi plným úspechom žalobkyne v určovacom nároku a úspechom žalovaného v
časti mzdových nárokov (100% - 36,64 %) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 63,36 %.

80. Žalobkyňa mala plný procesný úspech v odvolacom konaní o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8CoPr/5/2019, o
trovách odvolacieho konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť v rozhodnutí ktorým sa konanie končí,
súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

81. V dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde SR uznesením č.k. 2Cdo/43/2022 - 200 zo dňa
27.03.2024 súd žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému nepriznal.

82. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.