Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 70C/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125356680
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Vašková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6125356680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: H.

N., K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, sídlo R. XXXX/XX, XXX XX Ž., zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
IČO: 36 864 455, sídlo Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. S., B..K.. N. P. O., IČO:
XX XXX XXX, sídlo Š.R. X, XXX XX C.-K. Z., zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., sídlo
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 196,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 196,02 Eur, úrok z omeškania 7,90 % ročne zo sumy
196,02 Eur od 06.02.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanému vydania
platobného rozkazu. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.11.2024 došlo v Slepčanoch k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený

nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo
dňa 25.11.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 25.11.2024 do 29.11.2024. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX
splatnú dňa 14.12.2024 na sumu 600,02 EUR s DPH za 5 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla.

Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka

vo výške 600,02 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval
žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 22.01.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo
výške 404 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plneniekrátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. S poukazom na uvedené sa žalovaný dostal do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný
poskytnúť žalobcovi najneskôr do 05.02.2025 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil

šetrenie poistnej udalosti dňa 21.01.2025 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca
sa podaným návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 196,02
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne od 06.02.2025 do zaplatenia v súlade
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Poukázal na súdnu prax v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v obdobných súdnych

sporoch. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.
Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo
nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo,
bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal

náhradné vozidlo. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla,
ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené
na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX). Poškodený si prenajal
porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť

vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.
zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Napokon poukázal
na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu
SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 a nálezy vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III.

ÚS 215/2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.07.2025 platobný rozkaz sp. zn. XUp/XXXX/XXXX.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že uplatnený nárok neuznáva v
celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti
poskytnutého plnenia žalovaným, sa odvolal na odôvodnenie uvedené v Oznámení o poistnom plnení, v

zmysle ktorého bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla v rozsahu uplatňovaných
5 dní, avšak pri primeranej a obvyklej dennej sadzbe prenájmu vo výške 70,80 EUR s DPH/deň
porovnateľného motorového vozidla. Na podporu svojich tvrdení predložil cenníky. Zároveň žalovaný
priznal a vyplatil poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 50,- EUR s DPH.
Na dôkaz uvedených skutočností predložil výpočet nákladov za prenájom náhradného vozidla. Z

Oznámenia o poistnom plnení sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu
bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca podľa názoru žalovaného neuviedol ani
nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola
poskytnutá, preto považuje uplatnené nároky za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
3. Žalobca v rámci repliky uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom
stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K výške
denného nájomného za náhradné vozidlo, ktorú žalovaný ustálil na sume vo výške 70,80 EUR za deň,
žalobca namietal žalovaným predložený cenník U.-R., nakoľko z neho vyplýva, že preukazuje ceny
denných nájmov v oblasti Košice. A ďalej, že žalovaný účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou

výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Žalobca uviedol, že prieskum trhu
prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní
účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo
všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil
ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 70,80 EUR, takýto postup považuje žalobca za

svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho
modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového
vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného vozidla Kia Sportage v danom prípade
stanovená na sumu 110,- EUR aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla
Kia Sportage. Žalobca predložil súdu prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v regióne

Nitra - (i) Autopožičovňa nitra-car.sk poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla Seat
Taracco vo výške 200,- EUR a podľa cenovej ponuky spoločnosti (ii) nitra.zoborrent.sk predstavuje
denné nájomné za prenájom vozidla Škoda Kodiaq sumu vo výške od 80,- EUR bez DPH, resp. 96,-
EUR s DPH. Podľa cenníka spoločnosti (iii) D. Q. predstavuje cena denného nájmu porovnateľnéhovozidla Volkswagen Touareg sumu 210,- EUR bez DPH. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že
žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 110,- EUR je cenou primeranou, obvyklou a
teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v

danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Ďalej žalobca namietal, že cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako
dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena
za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred

stanoviť dĺžku trvania opravy. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Napokon uviedol, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v
náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (poukázal na nedávne rozhodnutia, a to

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.07.2025, sp. zn. XCo/XX/XXXX a Rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2025, sp. zn. XXCo/XX/XXXX).
4. Na základe návrhu žalobcu bola vec postúpená Mestskému súdu Bratislava IV ako príslušnému súdu.
Dňa 10.2.2026 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny
zástupca žalobcu predniesol uplatnený nárok v zhode so žalobou a písomným vyjadrením, návrhy na

doplnenie dokazovania nemal.
5. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

6. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
7. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
8. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
9. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je

povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom
jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak
ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Nesporné medzi stranami je, že dňa 02.11.2024 došlo v Slepčanoch k dopravnej nehode, pri ktorej

bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol predchodca žalobcu. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechalpoškodenémotorovévozidloodviezťdoautoservisuaprenajalsináhradnévozidlo,pričomnájom
trval od 25.11.2024 do 29.11.2024. Náklady za prenájom predstavovali sumu 600,02 EUR s DPH, z
ktorej žalovaný uhradil sumu 404,- Eur. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči

žalovanému na žalobcu.
23. Sporné medzi stranami je, či denná sadzba za nájom náhradného vozidla bola v primeranej výške.
24. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré neboli sporné a z listinných dôkazov, ktoré sú založené
v spise, a to: Zmluva o nájme č. 1605/2024 zo dňa 25.11.2024, Protokol o prenájme náhradného
vozidla č. 1605/2024, Čestné prehlásenie poškodeného na č.l. 14, Potvrdenie autoservisu o odovzdaní a

prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 29.11.2024, Faktúra č. 16472024, Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.11.2024, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2024, Uplatnenie
náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 29.11.2024, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia
zo dňa 21.01.2025, Doklad o úhrade na č.l. 24, cenníky na č.l. 42-59, spis k škodovej udalosti na č.l. 60,
cenníky na č.l. 70-73. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný.

25. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 196,02 Eur s príslušenstvom z toho
titulu, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola predchodcovi žalobcovi spôsobená škoda na jeho
motorovom vozidle, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Žalobcom uplatnený nárok pramenil z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z.

Jeho účelom je najmä poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými
motorovým vozidlom škodcu, teda, aby sa zabezpečilo čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného,
ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou, a zároveň, aby sa čo najviac zjednodušil
poškodenému postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Žalobca
dal motorové vozidlo do servisu a zároveň si požičal náhradné vozidlo na obdobie 5 dní. Žalovaný

priznal poistné plnenie len v časti a vo zvyšku plnenie nepriznal, pričom argumentoval výškou dennej
sadzby za nájom náhradného vozidla. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku v otázke dennej sadzby
nájmu. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že dohodnutá cena nájmu je primeraná
vzhľadom na druh vozidla, jeho výbavu a podľa názoru súdu nie je úlohou poškodeného hľadať
najlacnejšie vozidlo. Pokiaľ ide o primeranosť ceny nájmu, tejto otázke sa venovala aj rozhodovacia

prax, napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 dospel najvyšší súd k záveru,
že skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje
náklady na prevádzku motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v
akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej
parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku

ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je pri určení skutočnej
škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom miesta
a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s
osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.Uvedené rozhodnutie však nezakladá povinnosť pre poškodeného v čase, keď nemôže používať svoje
motorové vozidlo, aby si robil prieskum trhu a hľadal najlacnejšie vozidlo, po dobu, ktorú nemôže
používať vlastné vozidlo, a to bez vlastnej viny, a tým tak šetril finančné prostriedky poisťovne. Zo

žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ani ustanovenia Občianskeho zákonníka
neustanovujú poškodenému povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej
spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku nákladov túto je nevyhnutné posudzovať v
spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Je

potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda tak najnižších, ale aj najvyšších cien. Nejde teda o
cenu priemernú. Pokiaľ cena z tejto sumy nevybočuje, je potrebné ju považovať za obvyklú (uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/161/2022). Podľa názoru súdu za neprimerane vysokú cenu
možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.
26. Súd musel rovnako poukázať na charakter vzťahu poškodeného a poisťovne, ktorý nevznikol
dôsledkom dobrovoľného rozhodnutia ani poškodeného a ani poisťovne škodcu, ale išlo o zákonom

nanútený právny vzťah vzniknutý v dôsledku škodovej udalosti. Tento vzťah sa následne vyznačuje
ingerenciou tretích osôb, ktorých postavenie vo vzťahu k poškodenému, ako aj poisťovni, sa odvíja od
toho, akú úlohu v rámci odstraňovania a zamedzovania následkov škody poškodeného zohrávajú.
27. Súd považoval za dôležité poukázať na to, že bremeno tvrdenia, ako aj na to nadväzuje dôkazné
bremeno ohľadom všetkých skutočností podstatných pre posúdenie toho, či denná sadzba nájmu

náhradného vozidla bola obvyklá resp. neobvyklá, zaťažuje výlučne žalovaného ako poisťovňu, keďže
výlučne žalovaný z týchto tvrdení vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v spore. Podľa názoru
súdu žalovaný uvedené nepreukázal. K cene prenájmu motorového vozidla obe sporové strany doložili
cenníky. Cenníky predložené žalovaným vychádzali z ceny denného prenájmu, ktorý bol nižší ako
cenníky predložené žalobcom. Pritom žalovaný vôbec neuviedol, z akej kategórie motorových vozidiel

vychádzal, ním predložené cenníky sa týkali rôznych vozidiel, a teda súd nevedel posúdiť, na základe
čohodospelžalovanýkzáveru,žesuma70,80Eur/deňjeprimeranáaobvyklávýškadennéhoprenájmu
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom.
28. Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 110,- Eur s DPH / denne. Súd tak dospel k záveru,
že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu je primeraná

a obvyklá za prenájom porovnateľného vozidla, a to aj s poukazom na predložené cenníky oboma
stranami, keďže účtovaná výška denného nájmu nevybočuje z rámca cenového pásma za prenájom
iných vozidiel v danom mieste a čase. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovaným sú nižšie, ako
denný nájom účtovaný žalobcom poškodenému, súd má aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax
súdovzato,žepoškodenýniejepovinnýprinájmenáhradnéhovozidlavyhľadaťnajlacnejšiualternatívu.

Preto bol postup žalovaného, ktorý krátil poistné plnenie znížením denného nájmu, nedôvodný. Zároveň
v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od
viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a pod.) a rovnako sa týkajú vozidiel inej
kategórie, resp. pri nich nie je možné určiť, o aké vozidlo (s akou výbavou) sa jedná. Súd má za to, že
práve poškodený bol tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú ani

morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla.
29. Medzi odôvodnené nároky poškodeného na náhradu škody voči škodcovi v súvislosti s povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla patria, okrem
nákladovnaopravupoškodenéhovozidla,ajnákladyvynaloženénaprenájomnáhradnéhovozidla,ktoré
si poškodený zabezpečil z dôvodu, že bol v dôsledku škodovej udalosti vylúčený z možnosti užívania

svojho vozidla pre potrebu jeho opravy. V tejto súvislosti aj Ústavný súd SR (I. ÚS 291/2025, III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024) konštatoval, že výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok,
pričom v tejto súvislosti vyslovene poukázal práve na náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla,
ktorého účelom je primárne eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje

do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. Samozrejme s ohľadom na rôznorodosť okolností nemožno paušálne konštatovať, že akékoľvek
náklady vzniknuté poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti sú dôvodné. Vždy však musí ísť o náklady, ktoré spĺňajú charakter primeranosti a
priamej bezprostrednosti vo vzťahu ku škodovej udalosti.

30. Súd teda žalobe vyhovel, a to aj čo do nároku na náhradu úrokov z omeškania, pričom vychádzal zo
žalobnéhonávrhuaskutočnosti,žešetrenieboloukončenédňa21.1.2025,nazákladečohobolžalovaný
povinný podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. do 15 dní poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, sktorým sa však žalovaný dostal do omeškania, a toto dobrovoľne nesplnil. Žalobca si nárok uplatnil od
06.02.2025 vo výške 7,90 % ročne a súd jeho návrhu aj v tejto časti vyhovel.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.