Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209995
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122209995.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. X.X.XXXX,

bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., 2. G. H. I., J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX J., 3. I. C.,
nar.XX.X.XXXX,bytomK.XXX/X,XXXXXJ.,4.L.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomXXXXXF.H.XXX,5.A.J.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX F., 6. G. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX
XX J., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o., Račí potok 2385/3,
040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanej Slovenská republika, v menej ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci vo výške 150.000 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1. sumu 15.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 15.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2. sumu 30.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 30.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3. sumu 30.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 30.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 4. sumu 30.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 30.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 5. sumu 30.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 30.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6. sumu 15.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 15.000 EUR od 4.4.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobu žalobcov 1. a 6. v časti uplatneného príslušenstva – úrokov z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 15.000 EUR od 1.3.2022 do 3.4.2022 a žalobu žalobcov 2. až 5. v časti uplatneného
príslušenstva – úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000 EUR od 1.3.2022 do 3.4.2022
zamieta.

VIII. Žalobcom 1. až 6. priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. až 6. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2022 domáhali zaplatenia sumy
spoluvovýške150.000EURtitulomnáhradyškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci,pričomžalobca1.sadomáhalzaplateniasumy15.000EURspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod1.3.2022
do zaplatenia, žalobkyňa 2. sumy 30.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
1.3.2022 do zaplatenia, žalobca 3. sumy 30.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

od 1.3.2022 do zaplatenia, žalobkyňa 4. sumy 30.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 1.3.2022 do zaplatenia, žalobkyňa 5. sumy 30.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia a žalobca 6. sumy 15.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 4.3.2021 uzavreli ako predávajúci kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom
území J. za kúpnu cenu v celkovej výške 150.000 EUR. Na zabezpečenie peňažných prostriedkov
kupujúci vložil do notárskej úschovy na účet notára G. N. F., so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice,
číslo IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. kúpnu cenu v plnej výške
a zriadil vinkuláciu v prospech predávajúcich. Obsahom vinkulácie bolo právo predávajúcich požadovať

vyplatenie peňažnej sumy po tom, ako ktorýkoľvek predávajúci predloží notárovi G. N. F. originál výpisu
z listu vlastníctva, na ktorom bude zapísaný kupujúci ako vlastník predmetu kúpy uvedeného v článku
I zmluvy v rozsahu podľa článku II zmluvy, bez akýchkoľvek zapísaných tiarch. O uvedenej skutočnosti
notár vydal potvrdenie. V prípade splnenia podmienok pre úhradu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy
notár mal uhradiť z notárskej úschovy kúpnu cenu do 3 pracovných dní odo dňa predloženia listu

vlastníctva, a to žalobcovi 1. sumu 15.000 EUR, žalobkyni 2. sumu 30.000 EUR, žalobcovi 3. sumu
30.000 EUR, žalobkyni 4. sumu 30.000 EUR, žalobkyni 5. sumu 30.000 EUR a žalobcovi 6. sumu
15.000 EUR na ich účty vedené v tej ktorej bankovej inštitúcii. Dôvodili, že počas vkladového konania na
Okresnom úrade Košice – okolie sa dozvedeli, že notár G. N. F. je podozrivý z trestného činu sprenevery
a zrejme aj z iných trestných činov. Aj napriek týmto informáciám, po vykonaní vkladu kúpnej zmluvy

v katastri nehnuteľnosti, predložili list vlastníctva na notárskom úrade, kde bolo vystavané potvrdenie
o splnení podmienok na vyplatenie kúpnej ceny z notárskej úschovy, avšak peniaze im vyplatené
doposiaľ neboli a dôvodili, že je predpoklad, že tieto boli použité na iný účel ako boli vinkulované. Uviedli,
že peňažných prostriedkov sa domáhali prostredníctvom notárskej komory, od ktorej sa dozvedeli, že
k účtu notára nemá prístup nikto a od polície bola poskytnutá informácia, že peňažné prostriedky na

účtoch chýbajú. Akcentovali, že konaním notára im bola spôsobená škoda, pretože napriek splneniu
všetkých podmienok v zmysle kúpnej zmluvy, im peňažné prostriedky vyplatené neboli, čím došlo
k nesprávnemu úradnému postupu notára. Uviedli, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku, pričom Ministerstvo spravodlivosti im žiadosť zamietlo. Uviedli, že vzhľadom

k tomu, že notár porušil svoje povinnosti, keď nesprávnym úradným postupom im kúpnu cenu nevyplatil
aj napriek tomu, že z ich strany došlo k splneniu všetkých podmienok na vydanie peňazí príjemcovi
uvedených v zápisnici o úschove, spôsobil im škodu. Výška škody je stanovená výškou kúpnej ceny,
resp. jej podielmi, ktoré mali byť vyplatené žalobcom. S prijatím záveru, že splnili všetky podmienky na
podanie žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb., žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 13.2.2023 popierajúc nárok žalobcov,
nakoľko a) nevyplatenie finančných prostriedkov zložených do notárskej úschovy z dôvodu, že tieto boli
použité na uspokojenie vlastných osobných záujmov osoby vykonávajúcej právomoc štátneho orgánu,
nie je nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, ale excesom konajúcej osoby, pričom za škodu

tým spôsobenú žalovaná podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nezodpovedá, b) doteraz zistené skutkové
okolnostiodôvodňujúzáver,ženotárG.N.F.prijatéfinančnéprostriedkypoužilnauspokojenievlastných
záujmov, c) je dôvodné predpokladať, že pohľadávka žalobcov môže byť uspokojená iným spôsobom,
ktorý má prednosť pred uspokojením z titulu náhrady škody od štátu a d) zodpovednosť žalovanej za
škodu nevznikla, nárok žalobcov bol uplatnený predčasne, žalobcovia si mali prednostne uplatniť nárok

voči notárovi G. N. F.. Ohľadne prvého dôvodu neuznania nároku žalobcov žalovaná poukazujúc na §
4 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 514/2003 Z. z. dôvodila, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť
škodu, ktorá vznikla ako dôsledok realizácie úkonov notárskej činnosti notárom ako predstaviteľom
verejnej moci. Nepoprela, že zodpovednosť štátu je objektívna, avšak uvedené neznamená, že nemôžu
existovať okolnosti, za ktorých zodpovednosť štátu nevznikne. Dôvodila, že podstatné je posúdiť, či

tvrdenie žalobcov o tom, že škoda im vznikla nevyplatením finančných prostriedkov zložených do
notárskej úschovy, má znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., pri
ktorom štát zodpovedá za vzniknutú škodu alebo takéto konanie je mimo akéhokoľvek rámca činnosti
štátneho orgánu a predstavuje exces, kedy štát za spôsobenú škodu nezodpovedá, keďže nešlo o výkonverejnej moci. V tejto súvislosti tvrdila, že ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin
alebo sleduje vlastné záujmy, účel samotného výkonu verejnej moci je zmarený konajúcou osobou a štát
nezodpovedá za konanie osôb, ak konajúce osoby uspokojovali vlastné záujmy a potreby, ich konanie

je mimo akékoľvek rámca činnosti orgánu verejnej moci a predstavuje exces a excesom je i trestný čin
konajúcej osoby. Poukazujúc na trestné konanie vedené proti notárovi G. N. F. uviedla, že v danom
prípade žalovaná nemôže byť braná na zodpovednosť za excesné konanie, teda konanie prekračujúce
zákonom zverené kompetencie osôb, ktorým bola zákonom zverená právomoc orgánu verejnej moci;
a teda žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá mala žalobcom vzniknúť v súvislosti

s konaním notára G. N. F., ktorý evidentne konal v rozpore s právom a prekračujúc kompetencie jemu,
ako osobe vykonávajúcej verejnú moc, zverené zákonom. Teda, nie je možné, aby zodpovednosť
žalovanej vznikla v dôsledku tzv. excesu notára spočívajúceho v jeho konaní ako súkromnej osoby; nie
ako orgánu verejnej moci s cieľom obohatiť sa. Žalovaná mala za to, že konanie notára nie je možné
považovať za konanie zakladajúce zodpovednosť žalovanej za škodu, a teda nesprávny úradný postup,
a to z dôvodu, že takéto konanie, napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, je konaním

prekračujúcim právomoci zverené notárovi a je konaním, ktorým notár sledoval výlučne uspokojenie
svojich osobných záujmov, čím ide o excesné konanie osoby G. N. F., za ktoré môže niesť zodpovednosť
výlučne on ako súkromná osoba. Zdôraznil, že neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami
získanými pri výkone právomoci štátneho orgánu je excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym
úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Žalovaná namietla tiež vznik škody poukazujúc na to, že je

nepochybné, že voči notárovi G. N. F. prebieha trestné konanie vedené na Mestskom súde Košice, sp.
zn. 8T/2/2022, pričom menovanému bol zaistený majetok – nehnuteľnosti, ako aj finančné prostriedky
na účte notárskeho úradu v celkovej výške 407.105,21 EUR a na jeho osobnom účte vo výške 4.145,47
EUR. Tento nárok na náhradu škody si žalobcovia uplatnili aj v adhéznom konaní. Dôvodila, že až
v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, a teda preukázania

nevymožiteľnosti uplatneného nároku voči notárovi G. N. F., prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej
škody na strane žalobcov, kedy môže nastúpiť zodpovednosť štátu, avšak iba v prípade preukázania
nesprávneho úradného postup a vzniku škody v ich vzájomnej príčinnej súvislosti. Tvrdila, že povinnosť
žalobcov prednostne uspokojovať svoj nárok od notára vyplýva z analogickej aplikácie konštantnej
judikatúry,zktorejvyplývaprednosťuspokojenianárokuzbezdôvodnéhoobohatenia,respektíveziného

titulu,preduspokojenímnárokuztitulunárokunanáhraduškody.Vtejtosúvislostimalazato,ževdanom
prípade nemožno hovoriť o vzniku škody podľa ustanovení zák. 514/2003 Z.z., pokiaľ poškodenému
patrí právo domáhať sa náhrady plnenia od priameho dlžníka, v tomto prípade od notára, a preto
v predmetnej veci nie je splnená ani podmienka existencie škody ako jednej z troch podmienok vzniku
zodpovednostižalovanejzaškodu.Žalovanátiežpoukázalanapredčasnosťpodaniažalobymajúczato,

že medzi základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody patrí preukázanie vzniku škody a škoda,
za ktorú je zodpovedný štát nevznikne skôr, ako je preukázaná nemožnosť uspokojenia pohľadávky
zodpovedajúcej rozsahu uplatnenej náhrady škody iným spôsobom (vrátane adhézneho konania) od
subjektu, ktorý získal majetkový prospech na úkor toho, komu bolo do majetkovej sféry zasiahnuté.
Teda, ak nie je preukázaný vznik samotnej škody, nie je možné hovoriť o vzniku nároku na jej náhradu,

z čoho vyplýva, že akýkoľvek uplatnený nárok na náhradu škody je uplatnený predčasne. Dôvodila, že v
situácii, keď si samotní žalobcovia zároveň uplatnili nárok na náhradu škody ako poškodení v trestnom
konaní, a teda ich nárok môže byť uspokojený v adhéznom konaní, potom je to dôvod na zamietnutie
žaloby o náhradu škody pre nesplnenie základného predpokladu pre vznik nároku na jej náhradu, a
to existencia samotnej škody. Tiež namietla neurčitosť úroku uplatneného nároku titulom príslušenstva

– úrokov z omeškania majúc za to, že v petite žaloby absentuje, či ide o úrok ročný, mesačný alebo
denný a z petitu je možné určiť iba od akého dátumu si žalobca úrok uplatňuje, avšak bez uvedenia
do akej lehoty si takýto úrok uplatňujú. Tiež namietla, začiatok plynutia omeškania poukazujúc na to,
že samotné oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku, ktorým žalobcom oznámila, že
ich nárok bol posúdený ako nedôvodný, bolo žalobcom doručené až dňa 7.4.2022, pričom žalobcovia

si úrok uplatnili už od 1.3.2022.

4. Žalobcovia ďalšiu možnosť vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej nevyužili.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami 1. až 6. ako predávajúcimi s kupujúcou L. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. H. XXX vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol predaj a nasledovnákúpa nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre k.ú. J. v tam určených podieloch žalobcov 1. až 6.
a touto kúpnou zmluvou žalobcovia 1. až 6. zo svojho podielového spoluvlastníctva previedli na kupujúcu
spoluvlastnícke právo k podielom na pozemku parc. registra „C“ KN č. XXX/X, druh: záhrada vo výmere

3905 m2 v celosti a žalobcovia 2. až 6. zo svojho podielového spoluvlastníctva previedli na kupujúcu
spoluvlastnícke právo k podielom na pozemku parc. č. „C“ KN č. XXX/X, druh: ostatná plocha vo výmere
327 m2, č. „C“ KN č. XXXX/XXX, druh: ostatná plocha vo výmere 65 m2 a „C“ KN č. XXXX/XXX,
druh: ostatná plocha vo výmere 227 m2 v celosti. Predávajúci ( žalobcovia) a kupujúca sa dohodli na
celkovej kúpnej cene za predmet kúpy v úhrne vo výške 150.000 EUR, pričom bolo dohodnuté, že

kupujúci pred podpisom tejto zmluvy zložil do notárskej úschovy na účet notára G. N. F., so sídlom
F. XXXX/XX, F., číslo IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Tatra banke, a.s. kúpnu
cenu v plnej výške 150.000 EUR a zriadil vinkuláciu v prospech predávajúcich. Obsahom vinkulácie
bolo právo predávajúcich požadovať vyplatenie peňažnej sumy po tom, ako ktorýkoľvek z predávajúcich
predloží notárovi G. N. F. originál výpisu z LV, na ktorom bude zapísaný kupujúci ako vlastník predmetu
kúpy bez akýchkoľvek zapísaných tiarch. O uvedenej skutočnosti notár vydal potvrdenie, ktorého kópia

tvorila neoddeliteľnú časť kúpnej zmluvy (prílohu), pričom notárska úschova bola zriadená najdlhšie
na tri mesiace odo dňa zloženia peňažných prostriedkov do úschovy notára v plnej výške a tiež bolo
dohodnuté, že kúpna cena sa považuje za uhradenú pripísaním peňažných prostriedkov v plnej výške
na bankové účty predávajúcich. V prípade splnenia podmienok pre úhradu kúpnej ceny v zmysle tejto
kúpnej zmluvy notár G. N. F. mal uhradiť z notárskej úschovy kúpnu cenu do troch pracovných dní odo

dňa predloženia listu vlastníctva, a to žalobcovi 1. vo výške 15.000 EUR, žalobkyni 2. vo výške 30.000
EUR, žalobcovi 3. vo výške 30.000 EUR, žalobkyni 4. vo výške 30.000 EUR, žalobkyni 5. vo výške
30.000 EUR a žalobcovi 6. vo výške 15.000 EUR na ich účty vedené v tej ktorej bankovej inštitúcii. Tiež
bolo dohodnuté, že v prípade, ak príslušný katastrálny odbor nepovolí z dôvodov na strane príslušného
katastrálneho úradu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v lehote trvania vinkulácie, táto

zmluva sa ruší od počiatku a zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia a notár
bude povinný vrátiť vinkulovanú kúpnu cenu kupujúcemu. Zmluva bola uzatvorená dňa 4.3.2021.

7.Zozápisnicepodpísanejdňa3.3.2021N171/2021,Knú12/2021naNotárskomúradeG.N.F.medziL.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. H. XXX ako zložiteľom a K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, F. ako

vkladateľom vyplýva, že zložiteľ a vkladateľ požiadali notára, aby do notárskej úschovy prijal peňažnú
sumu vo výške 150.000 EUR, ktorá bola prevedená formou piatich bankových prevodov, pričom žiadosti
zložiteľa bolo vyhovené a peňažná suma vo výške 150.000 EUR bola prevzatá do notárskej úschovy
na osobitný bežný účet č. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banke, a.s. na
meno G. N. F., notár s názvom: Notárska úschova. Účelom notárskej úschovy bola úschova kúpnej ceny

za prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
medzi zložiteľom L. F. a žalobcami ako predávajúcimi k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, k.ú. J.,
a to pozemku parc.reg. „C“ KN č. XXX/X, druh: záhrada vo výmere 3905 m2 v celosti, na LV č. XXXX
k pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXX/X, druh: ostatná plocha vo výmere 327 m2 v podiele 153/1238
k celku, pozemku parc. reg. „C“ KN č. XXXX/XXX, druh: ostatná plocha vo výmere 65 m2 v podiele

153/1238 k celku a pozemku parc.reg. „C“ KN č. XXXX/XXX, druh: ostatná plocha vo výmere 277 m2
v podiele 153/1238 k celku. Zložitelia prikázali, aby peňažná suma vo výške 150.000 EUR bola vydaná
do 3 dní od splnenia podmienok z notárskej úschovy žalobcom 1. až 6. ako príjemcom na ich bankové
účty vedené v tej ktorej bankovej inštitúcii, a to žalobcovi 1. suma vo výške 15.000 EUR, žalobkyni 2.
suma 30.000 EUR, žalobcovi 3. suma 30.000 EUR, žalobkyni 4. suma 30.000 EUR, žalobkyni 5. suma

30.000 EUR a žalobcovi 6. suma 15.000 EUR. Podmienkou na vydanie peňazí z notárskej úschovy
príjemcovi bolo predloženie rovnopisu kúpnej zmluvy s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich,
výpis LV k predmetu prevodu, v ktorom bude v časti B: Vlastníci a iné osoby, zapísaný zložiteľ ako
vlastník predmetu prevodu nadobúdajúci predmetný spoluvlastnícky podiel a zároveň na predloženom
liste vlastníctva nebude vo vzťahu k predmetu prevodu uvedená žiadna ťarcha alebo poznámka. Tiež

bolo dohodnuté, že pokiaľ vyššie uvedené podmienky nebudú splnené najneskôr do 3 mesiacov od
spísania zápisnice, bude peňažná suma vo výške 150.000 EUR vrátená zložiteľovi a vkladateľovi
bezhotovostnými prevodmi na ich účet.

8. Notárom G. N. F. bolo vydané aj potvrdenie o skutočnostiach známych zo spisu N 171/2021,

Knú 12/2021 zo dňa 20.5.2021, potom, čo žalobkyňa 2. ako príjemca podľa zápisnice o úschove sa
dostavila na notársky úrad a notárom bolo konštatované, že boli splnené podmienky pre vydanie peňazí
z notárskej úschovy ešte dňa 27.4.2021. Zároveň bolo konštatované, že notár G. N. F. je toho času
dočasne práceneschopný a nie je momentálne možné vydať peniaze z notárskej úschovy.9. Súdom bolo zistené, že na notára G. N. F. bola podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry
Košice I dňa 28.1.2022 č. 1Pv 177/21/8802-178, pretože zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že

menovaný notár si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu
veľkého rozsahu, čím mal spáchať obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona, v štádiu jeho dokonania, pričom z bodu 1 obžaloby vyplýva, že notár G. N. F.
v F. D. P. F. Q. XX, v sídle notárskeho úradu v presne nezistenom čase dňa 3.3.2021 po tom ako
spísal notársku zápisnicu č. N 171/20221, Knú 12/2021 o notárskej úschove s L. F., bytom F. H. ako

zložiteľom a A. K. J., bytom F. ako vkladateľom prijal do notárskej úschovy na účet IBAN: K. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banke a.s. na meno G. N. F., notár s názvom: Notárska úschova
v piatich bankových prevodoch dňa 16.2.2021 sumu 30.000 EUR, dňa 17.2.2021 sumu 46.000 EUR,
dňa 18.2.2021 sumu 30.000 EUR, dňa 23.2.2021 sumu 30.000 EUR a dňa 26.2.2021 sumu 14.000
EUR, ktorej účelom bola úschova kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi – žalobcami 1. až 6. a kupujúcou L. F., ktorá

sa týkala nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXXX (k.ú. J.) tieto ani po splnení podmienok
potrebných na vydanie peňazí z notárskej úschovy už dňa 27.4.2021, poškodeným žalobcom 1. až
6. nevyplatil, ale v rozpore s účelom zverenia použil tým spôsobom, že tieto finančné prostriedky boli
vyplatené ako finančné prostriedky z iných notárskych úschov, a to dňa 17.2.2021 z notárskej úschovy
10/2021 vo výške 49.151,43 EUR na č.ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 1.3.2021 z notárskej

úschovy 8/2021 vo výške 32.417,75 EUR na č.ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a dňa 1.3.2021
z notárskej úschovy č. 13/2021 vo výške 69.000 EUR na č.ú. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čím
takto žalobcom 1. až 6. spôsobil škodu spolu vo výške 150.000 EUR. Z obžaloby vyplýva, že vo vzťahu
k uvedenému skutku boli vypočutí žalobcovia ako poškodení.

10. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice 1 zo dňa 1.10.2021 sp. zn. 1Pv 177/21/8802 vyplýva, že
G. N. F. v súvislosti s trestnou vecou vedenou proti nemu za obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa §
213 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona bol zaistený majetok podľa § 50 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, a to na zaistenie nároku poškodených, nakoľko si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody
spôsobenej trestným činom, pričom v odôvodnení v bode 1 je definovaný skutok súvisiaci so škodou,

ktorú mal obvinený notár spôsobiť žalobcom 1. až 6.

11. Žalobcovia 1. až 6. žiadosťou zo dňa 13.10.2021 požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR
o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a Ministerstvo
spravodlivosti SR im listom zo dňa 4.4.2022 oznámilo výsledok predbežného prerokovania nároku na

náhradu škody so záverom nedôvodnosti predmetnej žiadosti.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 Notárskeho poriadku, notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej
len „notárska činnosť“) môže vykonávať len notár.

14. Podľa ust. § 4 ods. 3 Notárskeho poriadku, pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie
verejného činiteľa.

15. Podľa ust. § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku, vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je konanie vo veciach
notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68).

17. Podľa ust. § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.19. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

21. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.

22. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

23. Podľa ust. § 65 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť
zložiteľa prijme do úschovy peniaze.

24. Podľa ust. § 65 ods. 3 Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal a)
podľa príkazu zložiteľa, b) podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom, c) podľa osobitného
predpisu alebo d) na účely splnenia záväzku.

25. Podľa ust. § 65 ods. 6 Notárskeho poriadku, počas trvania úschovy notár môže nakladať s
predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy. Notár nie je oprávnený z
predmetu úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov.

26.Podľaust.§68ods.3Notárskehoporiadku,prinakladaníspeniazmi,ktorésúpredmetomúschovy,je

notár povinný postupovať podľa príkazu zložiteľa alebo dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom
o tom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.

27.Podľaust.§68ods.4Notárskehoporiadku,notárvydápeniazezúschovypríjemcovibezodkladnepo
splnenípodmienoknavydaniepeňazípríjemcoviuvedenýchvzápisnicioúschove.Osplnenípodmienok

a vydaní peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá príjemcovi
alebo zložiteľovi potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie
peňazí príjemcovi a že notár peniaze príjemcovi vydal, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
ktorá bola vydaná z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo
účtu príjemcu, na ktorý boli peniaze z úschovy vydané.

28. Podľa ust. § 68 ods. 6 Notárskeho poriadku, vydanie peňazí alebo vrátenie peňazí z úschovy notár
bezodkladne oznámi zložiteľovi aj príjemcovi.

29. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.30. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

31. V konaní bola sporná otázka vecnej legitimácie strán sporu.

32. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda je aktívne
vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej

povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany,
resp. účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu, ktoré
v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe
vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotného práva a ak zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
vecnej legitimácie žalobcu, resp. žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorý ale ako strana sporu nevystupuje (pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 22.11.2011 č.k. III.ÚS 517/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp. zn. 6Cdo 214/2011).

33. Žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzujú od svojho postavenia príjemcov prostriedkov
z notárskej úschovy, ktoré napriek splneniu podmienok od notára neobdŕžali. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovanej žalobcovia vyvodzujú z jej objektívnej zodpovednosti za nesprávny úradný postup notára ako
orgánu verejnej moci.

34. Zo zápisnice o notárskej úschove zo dňa 3.3.2021 N 171/2021, Knú 12/2021 nepochybne vyplýva,
že peňažné prostriedky z úschovy, ktoré boli nepochybne prijaté ich zložiteľmi a vkladateľmi (L. F. a K.
J.) na osobitný bežný účet vedeného v Tatra banke a.s. na meno G. N. F., notár, s názvom: Notárska
úschova a ktoré mali byť vyplatené žalobcom 1. až 6. po splnení podmienok na ich vydanie, a to
po predložení rovnopisu kúpnej zmluvy s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich, výpisu z LV

týkajúceho sa predmetu prevodu, v ktorom bude v časti B: vlastníci a iné osoby, zapísaný zložiteľ, t.j. L.
F. ako vlastník predmetu prevodu a zároveň v LV nebude vo vzťahu k predmetu prevodu uvedená žiadna
ťarcha alebo poznámka, pričom tieto podmienky pre vydanie peňazí z notárskej úschovy boli splnené
ešte dňa 27.4.2021, k vydaniu peňazí z notárskej úschovy však nedošlo.

35. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobcovia preukázali v konaní svoju aktívnu
vecnú legitimáciu.

36. Žalovaná spochybňovala pasívnu vecnú legitimáciu štátu s poukazom na účel konania samotného
notára a teda, že v danom prípade konanie notára nie je možné považovať za nesprávny úradný postup,

keďže notár mal použiť finančné prostriedky z úschovy na iné účely (súkromné), že v danom prípade
ide o exces, teda prekročenie rámca zákonných povinnosti a za exces pri plnení zákonných povinnosti
nemôže niesť zodpovednosť štát.

37. K uvedenému súd uvádza nasledovné:

38. Hmotnoprávny vzťah medzi žalobcami a žalovanou – štátom je založený na zodpovednosti za
dodržanie zákonného postupu v konaní o notárskej úschove, ktorá sa považuje za výkon notárskej
činnosti, ktorý výkon je v zmysle notárskeho poriadku výkonom verejnej moci. Čo sa týka otázky
zodpovednosti notára za škodu, táto je upravená tak v Notárskom poriadku, ako aj v zákone č. 514/2003

Z.z. Východiskovým je ustanovenie § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, z ktorého jednoznačne plynie, že
priama primárna zodpovednosť notára za škodu vzniká len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Teda notár sám zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona len vtedy, keď osobitný zákon, ktorým je práve zákon č. 514/2003 Z.z.,
neustanovuje niečo iné.

39. Je nepochybné, že činnosť notára má charakter výkonu verejnej moci, pričom konanie vo veciach
notárskych úschov je práve takýmto výkonom verejnej moci a pri jej výkone má notár postavenie
verejnéhočiniteľa.Notárskačinnosťještátomregulovanáapodliehaštátnemudohľadu.Štátmávýraznýpodiel na rozhodovaní o tom, ktorá konkrétna fyzická osoba (notár) má zverený výkon verejnej moci
notárskej činnosti. Táto ingerencia štátu do výkonu verejnej moci notármi je viditeľná z viacerých
ustanovení Notárskeho poriadku, keď notár po splnení procedúry prístupu k funkcii je menovaný

(odvolávaný) ministrom spravodlivosti SR a pri výkone notárskej činnosti používa úradnú pečiatku so
štátnym znakom Slovenskej republiky.

40. Vzťah Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z.z. je v otázke zodpovednosti za škodu
spôsobenú notárom lex specialis a lex generalis. Právna úprava tak vychádza zo zásady prednosti

zodpovednosti štátu pred zodpovednosťou notára. Zodpovednosť štátu za škodu je absolútnou
objektívnou zodpovednosťou a zo zákonnej konštrukcie zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci
(aj výkon notárskej činnosti vrátane konania o úschovách) je zrejmé, že zákon pri zodpovednosti
štátu neráta so žiadnou možnosťou zbavenia sa zodpovednosti, ani s výnimkami zo zodpovednosti
z dôvodu excesu. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti,
na ktoré poukazovala žalovaná, teda subjektívne okolnosti porušenia zákonných povinnosti zo strany

vykonávateľa verejnej moci, preto žalovaná má zákonnú zodpovednosť za škodu spôsobenú aj notárom
pri výkone verejnej moci, ktorá nastupuje aj namiesto osobnej zodpovednosti notára. Zodpovednosť
štátu má špecifický režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z.z. K tomu je potrebné poznamenať, že ak
by došlo k akceptovaniu výkladu žalovanej o primárnej zodpovednosti notára pri výkone verejnej moci,
poprela by sa tým úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, teda došlo by

k popretiu absolútnej objektívnej zodpovednosti štátu. Štát delegoval výkon verejnej moci na niektoré
subjekty a preto musí niesť zodpovednosť za výkon tejto moci. Na uľahčenie postavenia poškodeného,
zákonodarca upravil priamu zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci, pričom riadny výkon verejnej
moci zabezpečuje regresným nárokom štátu voči osobe, ktorá škodu spôsobila. Za osobné zlyhania
konkrétneho vykonávateľa verejnej moci ako osoby, ktorá vykonáva verejnú moc a na ktorej výbere na

výkon verejnej moci sa podieľa samotná žalovaná, musí niesť zodpovednosť žalovaná a nie je ich možné
pričítať na ťarchu žalobcu. Ani v prípade osobného zlyhania konkrétneho vykonávateľa verejnej moci
ako osoby, ktorá vykonáva verejnú moc a na ktorej výbere na výkon verejnej moci sa podieľa štát, musí
niesť zodpovednosť žalovaná a nie je možné túto prenášať na ťarchu, v danom prípade, žalobcov.

41. Vychádzajúc z vyššieho uvedeného, teda zo zákonnej konštrukcie prednosti zodpovednosti štátu
pred zodpovednosťou jednotlivca ako vykonávateľa verejnej moci, súd uzatvára, že žalovaná je pasívne
vecne legitimovaná.

42. Súd prijíma záver, že žalobcovia sú nositeľmi hmotného práva z titulu nároku na náhradu škody

spôsobenej výkonom verejnej moci a žalovaná je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti ako zodpovedný
subjekt za konanie notára, ktoré malo charakter výkonu verejnej moci.

43. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
zodpovedá objektívne, za súčasného splnenia troch podmienok, a to: - že poškodenému vznikla škoda,

- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu a - škoda je v príčinnej súvislosti s
týmto postupom.

44. Je potrebné uviesť, že štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorí
priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát totiž nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne

dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii.

45. Definíciu nesprávneho úradného postupu obsahuje ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom za
jednu zo skutkových podstát nesprávneho úradného postupu je stanovený aj výkon právomoci orgánom

verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu.
K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri
činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Pojem nesprávny úradný postup citovaný zákon bližšie nevymedzuje. Vo
všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie
alebooneskorenévydanierozhodnutiavdôsledkuporušenia,čiužstanovenýchaleboprimeranýchlehôt

na jeho vydanie. Nesprávny úradný postup je možné tiež definovať aj tak, že ide o akúkoľvek činnosť,
ktorá je spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Úradnýpostupjepotrebnéposudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Pod nesprávny
úradný postup je možné tak subsumovať aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí priznať každému, komu škoda

alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu štátu. Skutočnosť, že ide o
nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomocí orgánu verejnej moci.

46. Pri posudzovaní otázky, či notár G. N. F. pri výkone verejnej moci sa dopustil nesprávneho úradného

postupu, súd vychádzal z ustanovení § 65 a § 68 Notárskeho poriadku, v ktorých sa nachádza základ
pre normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ notára v konaní vo veciach úschov.

47. Z týchto ustanovení vyplýva, že účelom úschovy peňazí je predovšetkým dobrovoľné obmedzenie
zložiteľa v určenom čase disponovať s predmetnom úschovy a v prípade splnenia podmienok na
vydanie úschovy tieto vydať príjemcovi. Ak podmienky na vydanie úschovy nenastanú, peniaze sa vrátia

zložiteľovi. Zmyslom úschovy peňazí je však najmä poskytovať istotu účastníkom určitého právneho
vzťahu,žepredmetplneniaexistujeapouplynutíčasualeboposplnenípodmienokbudúpeniazevydané
oprávnenej osobe. Notárovi vzniká oprávnenie disponovať predmetom úschovy a zároveň povinnosť
postupovať podľa pokynov zložiteľa. Ak notár príjme predmet úschovy, musí sa riadiť pokynmi zložiteľa
alebo dohodou uzavretou medzi zložiteľom a príjemcom. Notár počas trvania úschovy môže nakladať

s predmetnom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy, t.j. zabezpečiť predmet
úschovy až do jeho vydania pred stratou, zničením atď. a predmet úschovy vydať, či už určeným
príjemcom alebo zložiteľovi. Notár môže uschovať predmet úschovy iba tak, ako to ukladá zákon.
V prípade úschovy peňazí to môže byť len osobitný účet notára v banke.

48. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade sa notár G. N. F. nepochybne dopustil nesprávneho úradného postupu, pretože v konaní
o notárskej úschove N 171/2021, Knú 12/2021 zo dňa 3.3.2021 žalovaná konajúc prostredníctvom
notára nedodržala správny úradný postup, pretože pri nakladaní s peniazmi, ktoré boli predmetnom
úschovy, nepostupoval podľa príkazu, resp. pokynov zložiteľa, resp. vkladateľa, teda podľa dohody

medzi zložiteľom/vkladateľom a žalobcami ako príjemcami, keďže po preukázaní splnenia podmienok
pre vydanie peňazí z úschovy tieto žalobcom 1. až 6. ako príjemcom vydané neboli. Notár porušil
ustanovenia § 65 ods. 3 a § 68 ods. 3, 4 Notárskeho poriadku a jednoznačne tak došlo k nesprávnemu
úradnému postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

49. V tejto súvislosti žalovaná namietala, že štát nemôže niesť zodpovednosť za situácie, keď sa notár
zjavne dopustil excesu vlastným zavineným konaním, teda za situácie, že pri výkone právomoci spáchal
trestný čin sledujúc svoje vlastné záujmy.

50. K uvedenému súd uvádza, že z hľadiska zodpovedania podstatnej otázky pre účely tohto konania

relevantnej, t.j. či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, je irelevantné, či a z akého
dôvodu, prípadne koho zavinením v danom prípade nedošlo k naplneniu zmyslu a účelu notárskej
úschovy. Pre vznik zodpovednosti štátu je teda relevantné len to, že správny zákonný postup zo strany
štátu realizovaný vykonávateľom verejnej moci - notárom dodržaný nebol.

51. Tak, ako bolo súdom vyššie konštatované, zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže
zbaviť (§ 3 ods. 2). Zákon pre vznik a existenciu tejto zodpovednosti nevyžaduje ďalšie skutočnosti
a neupravuje žiadne výnimky ako možnosť liberácie. Ide teda o zodpovednosť, ktorú nemožno vylúčiť,
obmedziť alebo inak zúžiť, a to ani vtedy, ak sa preukáže, že škoda vznikla napr. úmyselným

protiprávnym konaním konkrétnej osoby. Pretože ide o zodpovednosť objektívnu, t.j. zodpovednosť
za výsledok a nie za zavinenie, pri výklade povinnosti, ktoré sú určitej osobe pri výkone verejnej
moci zverené/uložené, resp. na ktorú štát preniesol, je potrebné tieto povinnosti vykladať extenzívne
a prihliadať aj na dôveru občanov v právo a inštitúcie verejnej moci. Prenesenie právomoci na notára
nemôže byť dôvodom preto, aby sa štát zbavil objektívnej zodpovednosti za jeho činnosť. Notár je

vykonávateľom verejnej moci a v danom prípade škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu
verejnej moci.52. Z hľadiska zodpovednosti za výsledok je fakt, že nedošlo k naplneniu účelu predmetnej úschovy,
pretože notár finančné prostriedky z úschovy príjemcom (žalobcom 1. až a 6.) nevydal.

53. Súd tak dospel k záveru, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanej bol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je nesprávny úradný postup notára ako
vykonávateľa verejnej moci.

54. Druhým predpokladom zodpovednosti žalovanej za škodu je existencia škody.

55. V konaní nebolo sporným, že majetok žalobcov sa nezvýšil spolu o sumu vo výške 150.000
EUR ako hodnotu kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Keďže táto
skutočnosť v konaní sporná nebola, nebolo potrebné vo vzťahu k nej vykonávať dokazovanie, pretože
túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj dôkazmi predloženými zo strany žalobcov, a to zápisnicou
o notárskej úschove, potvrdením o skutočnostiach známych zo spisu zo dňa 20.5.2021, ako aj listinami

súvisiacimi s trestným konaním voči notárovi G. N. F..

56. Sporným však ostalo zodpovedanie otázky, resp. právne posúdenie predmetného nezväčšenia
majetku žalobcov, teda, že či v čase podania žaloby a rozhodovania súdu bolo možné túto sumu
považovať za pohľadávku z titulu škody voči štátu alebo ide v danom čase o pohľadávku z titulu

bezdôvodného obohatenia voči konkrétnemu notárovi vzhľadom na obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že
žaloba bola daná predčasne a to z dôvodu, že škoda žalobcovi ešte nevznikla, nakoľko štát môže niesť
zodpovednosťzaškoduvdanomprípadeažpotom,čonebudemožnénárokžalobcuuspokojiťzmajetku
notára.

57. Žalovaná zastáva názor, že pred zodpovednosťou štátu za škodu má prednosť uspokojenie nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia a to od toho, kto sa ho dopustil (v danom prípade od notára); a teda
pokiaľ je možnosť domáhať sa uspokojenia z majetku notára, nemôže byť splnený predpoklad vzniku
škody.

58. Pojem škody ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala, resp. sa prejavuje
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch.
Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného. Za škodu je nutné považovať
aj nezväčšenie majetku poškodeného, ku ktorému dôjde v dôsledku porušenia povinnosti.

59. Žalobcovia 1. až 6. sa v prejednávanom prípade domáhali úhrady spolu sumy 150.000 EUR titulom
náhrady škody a nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve takáto suma bola prijatá
do notárskej úschovy na osobitný bežný účet notára G. N. F. a jej účelom bola úschova kúpnej ceny
za prevod spoluvlastníckeho práva k predmetu prevodu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa
4.3.2021 žalobcovia 1. až 6. ako predávajúci s kupujúcou L. F., ktorá v konaní o úschove vystupovala

v pozícii zložiteľa. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že notár konal v rozpore s príkazom
zložiteľky L. F., resp. nekonal v súlade s pokynmi vymedzenými v zápisnici o notárskej úschove
a finančné prostriedky zložené do úschovy, napriek nespornému splneniu podmienok, predávajúcimi
nevyplatil.

60. Záver o subsidiárnom charaktere nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia formulovaný
spôsobom, že „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak nie
súpodmienkypredosiahnutierovnakéhouspokojeniaztitulunárokunanáhraduškody,“bolformulovaný
v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, Cpj 37/78 zo dňa 21.12.1978, ktoré
bolo potvrdené ďalším stanoviskom uverejneným pod rozhodnutím č. 25/1986. Vo všeobecnosti sa

dá teda uviesť, že plnenie na základe bezdôvodného obohatenia možno požadovať len vtedy, ak
nemožno požadovať plnenie z iného titulu. Prezentovaný názor o konkurencii nároku na náhradu škody
a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zhrnutý do záveru, že právo na náhradu škody voči
štátu podľa Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci nevznikne, kým poškodený má
možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý má povinnosť bezdôvodné

obohatenie vydať, nemožno považovať za správny.61. Súd opätovne zdôrazňuje charakter objektívnej zodpovednosti štátu, pre vznik ktorej nie sú potrebné
a podstatné žiadne ďalšie skutočnosti, ako skutočnosti predpokladané zákonom, najmä nie skutočnosť,
či poškodený využil alebo nevyužil možnosť domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

62. Súd tak opätovne poukazuje na to, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci treba vykladať tak, aby mohlo byť právo jednotlivcov
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom aj
účinne realizované. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť uvedené právo

v rozpore s jeho podstatou a zmyslom, keď zároveň platí, že zodpovednosť štátu za škodu je
absolútnou objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie
skutočnosti, ako skutočnosti predpokladané zákonom, t.j. ani splnenie podmienky predchádzajúceho
využitia možnosti domáhať sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

63. Súd sa preto nestotožnil s obranou, resp. argumentáciou žalovanej o prednostnej zodpovednosti

notára voči žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia a vzniku škody a zodpovednosti štátu až
v prípade nemožnosti uspokojenia nároku od notára ako jednotlivca – vykonávateľa verejnej moci,
pretože táto podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.

64.Inštitútbezdôvodnéhoobohateniajeinštitútomsúkromnéhopráva,uplatňujesavsúkromnoprávnych
vzťahoch a ktorý na vzťah vyplývajúci z notárskej úschovy nie je možné aplikovať. Tento inštitút má
subsidiárnupovahuvočinárokomzinýchtitulovakýmjeajprávenároknanáhraduškody.Činnosťnotára
v zmysle relevantných ustanovení Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z.z. je možné rozčleniť do
dvoch kategórií. Prvou kategóriu predstavujú činnosti, za ktoré nesie zodpovednosť sám notár a za tieto

nesie notár súkromnoprávnu zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka založenú na subjektívnom
princípe s predpokladom zavinenia. Táto zodpovednosť však nastupuje len pri činnostiach notára,
ktoré nie sú výkonom verejnej moci (§ 3 ods. 3, 4, § 5 Notárskeho poriadku). Druhú kategóriu tvoria
činnosti, za ktorých výkon ako výkon verejnej moci nesie zodpovednosť štát, pričom ide o zodpovednosť
absolútnuaobjektívnuatakoutočinnosťoujeajkonanienotáravrámcikonaniaonotárskychúschovách.

Táto činnosť má jednoznačne charakter výkonu verejnej moci, je štátom chránená jeho absolútnou
objektívnou zodpovednosťou. Verejnoprávny charakter činnosti notárov vyplýva z § 4 Notárskeho
poriadku, pod ktorú spadá aj konanie o notárskych úschovách a je daný samotným postavením notárov
v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky. Výkon notárskej činnosti reprezentuje verejný
záujem štátu, ktorý je odlišný od súkromného záujmu, ktorým je napr. podnikanie v zmysle Obchodného

zákonníka.

65. Teda, súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že vzťah z konania o notárskych úschovách je
vzťahom, kde notár voči zložiteľovi a príjemcovi vystupuje z pozície verejnej moci zverené mu štátom
a tento vzťah má verejnoprávny charakter.

66.Zhľadiskapostavenianotáraavýkonujehočinnostijezrejmé,žečinnosťnotáramácharaktervýkonu
verejnej moci, pričom konanie vo veciach notárskych úschov je práve takýmto výkonom verejnej moci
a pri jej výkone má notár postavenie verejného činiteľa. Medzi notárom a žalobcami v prejednávanej
veci nešlo o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, nakoľko notár vystupoval ako nositeľ

štátnej (verejnej ) moci, plnil úlohy štátneho orgánu, ktorou činnosťou na jeho strane nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

67. V zmysle vyššie uvedeného možno prijať záver, že inštitút bezdôvodného obohatenia ako
inštitút súkromného práva nie je možné aplikovať na právne vzťahy z notárskej úschovy, ktoré majú

jednoznačne verejnoprávny charakter.

68. Je potrebné poukázať aj na to, že právna úprava bezdôvodného obohatenia je vo vzťahu k iným
inštitútom súkromného práva subsidiárna, a to v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne
následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod

vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Právna úprava bezdôvodného obohatenia
sa uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov
vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. Koncepcia zodpovednosti za škodu
pri výkone verejnej moci sa konkrétne stanoveným, zákonným postupom vysporadúva s reparáciounerovnováhy v majetkovej sfére jednotlivca (v danom prípade žalobcov) existenciou nároku na náhradu
škody voči štátu a následne s reparáciou nerovnováhy v majetkovej sfére štátu v dôsledku porušenia
povinnosti vykonávateľa verejnej moci existenciou regresného nároku voči notárovi. Predmetná

koncepcia je tak postavená na postupnosti, podľa ktorej prednostnú, primárnu zodpovednosť za
majetkovú nerovnováhu v dôsledku pochybenia vykonávateľov verejnej moci voči poškodeným nesie
štát a až sekundárne nastupuje zodpovednosť vykonávateľa verejnej moci voči štátu, ktorému voči
vykonávateľovi verejnej moci v prípade úhrady škody v prospech poškodeného vznikne právo na regres.

69. Podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle jeho subsidiarity teda je, že sa uplatní výlučne
v tom prípade, pokiaľ nie je možné nerovnováhu v majetkovej sfére reparovať iným spôsobom. Pokiaľ
právna úprava výslovne definuje majetkovú nerovnováhu vzniknutú v rámci právneho vzťahu z notárskej
úschovy, zapríčinenú porušením zákonnej povinnosti vykonávateľa verejnej moci – nesprávnym
úradným postupom ako škodu, ktorej reparácia je naviac upravená zákonom č. 514/2003 Z. z., v zmysle
uvedenej subsidiarity inštitútu bezdôvodného obohatenia by ani za pripustenia možnosti aplikácie

uvedeného inštitútu vo sfére verejného práva nebolo možné tento inštitút aplikovať.

70. Ak by sme uprednostnili uspokojovanie nároku na náhradu škody ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia od vykonávateľa verejnej moci a až sekundárne uspokojovanie tohto nároku
z titulu náhrady škody zo strany žalovanej – štátu, tak ako to uvádza žalovaná, bolo by to popretím

uvedenej zákonnej koncepcie, ktorá nemá oporu v zákone. Preto sa súd s obranou žalovanej v tomto
smere nestotožnil.

71. Je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú žalobou náhrady skutočnej škody (§ 17 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.).

72. Žalobcovia v spore preukázali, že v ich majetkovej sfére došlo ku škode spolu vo výške 150.000
EUR, ktorá spočíva v nezväčšení ich majetku o túto sumu, ktorá predstavuje kúpnu cenu za predaj
nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Škoda žalobcom už vnikla, pretože žalobcom ako
poškodeným v dôsledku porušenia povinnosti notárom ako orgánom verejnej moci sa nezväčšil majetok.

73. Tretím predpokladom zodpovednosti žalovanej za škodu je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom notára a vzniknutou škodou.

74. Vzťah príčinnej súvislosti tzv. kauzálny nexus sa v právnej teórii označuje ako priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale

napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je totiž
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,
ak je iba sprostredkovaný.
Prizisťovanípríčinnejsúvislostitrebavdôsledkutohoskúmať,čivkomplexeskutočnostíprichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 126/2009 z 30.6.2010).

75. Súd posudzoval možné príčiny následne v podobe vzniku škody na majetku žalobcov v slede dejovej
línie od uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobcami ako predávajúcimi a L. F. ako kupujúcou, cez

spísanie zápisnice o notárskej úschove o zložení a prevzatí peňažnej sumy vo výške 150.000 EUR
notárom na jeho osobitný účet, splnenia podmienok pre vydanie peňazí z notárskej úschovy žalobcami
akopríjemcamiažpovznikškody,ktorážalobcomvzniklavdôsledkunezväčšeniaichmajetkuopredmet
notárskej úschovy.

76. Súd vzhliadol ako jedinú bezprostrednú a priamu príčinu tohto následku - nesprávny úradný postup
štátu konajúceho prostredníctvom vykonávateľa verejnej moci - notára G. N. F.. Jedinou príčinou,
ktorá spôsobila nezväčšenie majetku žalobcom bolo porušenie povinnosti notára vydať z úschovy
peňažnú sumu žalobcom ako ich príjemcom po splnení podmienok, ktoré boli dojednané v zápisnicio notárskej úschove a ktoré konanie má charakter nesprávneho úradného postupu. Keďže výlučnou,
priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo nedodržanie úradného postupu zo strany štátu
- žalovanej prostredníctvom vykonávateľa verejnej moci – v danom prípade notára, súd jednoznačne

dospel k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom notára a vznikom škody na majetku žalobcov
je daný vzťah príčinnej súvislosti, čím došlo k splneniu aj poslednej tretej podmienky zodpovednosti
žalovanej za škodu na majetku žalobcov.

77. Na tento záver súdu nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia si svoj nárok na rovnakom skutkovom

základe uplatnili voči notárovi v trestnom adhéznom konaní. V adhéznom konaní v rámci trestného
konania môže aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody. Ak bol nárok na náhradu
škody uplatnený v adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na náhradu škodu v konaní
pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom – poškodeným a žalovaným – škodcom (obvineným/
obžalovaným – pozri R 22979). Pre uvedené konštatovanie teda musí byť zachovaná totožnosť
subjektov v oboch prebiehajúcich konaniach.

78. V civilnom sporovom konaní platí negatívna procesná podmienka - prekážka litispendencie (§159
CSP). Táto prekážka vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť
konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky
litispendencie je stav v čase začatia konania. Táto prekážka predstavuje neodstrániteľnú vadu konania

vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania, pričom súd na ňu musí
prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Spor môže prebiehať nielen na civilnom súde, ale aj na inom
súde, napr. trestnom.

79. Uvedená procesná situácia uplatnenia nároku na náhradu škody voči notárovi v adhéznom konaní

a voči štátu v civilnom konaní pre absenciu podmienky totožnosti subjektov nenapĺňa negatívnu
procesnú podmienku - prekážku litispendencie podľa § 159 CSP.

80. Súd konštatuje, že práve z dôvodu charakteru konania o notárskych úschovách ako výkonu verejnej
moci je zodpovedným subjektom vo vzťahu k žalobcom ako poškodeným nedodržaním úradného

postupu v rámci konania o notárskych úschovách žalovaná.

81. Súd subsumujúc zistený skutkový stav pod príslušné vyššie citované právne normy mal za
preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škodu na strane žalobcov
a rozhodol tak, že žalobcom voči žalovanej priznal nárok na náhradu škody v požadovanej a preukázanej

výške.

82. Žalobcovia si okrem istiny uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z tej ktorej dlžnej sumy
od 1.3.2022 do zaplatenia.

83. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

84. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

85. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.86. Podľa ust. § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

87. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z citovaného § 16 ods. 4. Zákonná úprava
vzniku omeškania počíta s troma možnými začiatkami plynutia omeškania. Buď omeškanie začína dňom

oznámenia poškodenému, že nárok na náhradu škodu neuspokojí, alebo dňom uplynutia 6 mesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku podľa toho, ktorý z týchto momentov nastal skôr alebo iným
dňom, ktorý určí súd a musí ísť o deň neskorší.

88. Bolo nepochybné a nesporné, že žalobcovia doručili žalovanej, resp. Ministerstvu spravodlivosti
dňa 13.10.2021 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Listom zo dňa 4.4.2022 žalovaná, resp. Ministerstvo spravodlivosti SR oznamuje žalobcom 1. až 6.,
že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo skončené, predmetnú žiadosť žalobcov
Ministerstvo spravodlivosti posúdilo ako nedôvodnú a teda nárok na náhradu škody zo strany žalovanej
nebol uspokojený.

89. Súd dospel k záveru, že v danom prípade omeškanie žalovanej sa začalo dňom oznámenia
žalovanej, t.j. dňa 4.4.2022, poškodenému, že nárok na náhradu škodu neuspokojí.

90. Súd žalobcom 1. až 6. preto priznal aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne z tej ktorej dlžnej sumy vychádzajúc z toho, že základná úroková sadzba ECB platná

k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,00 % a keďže si žalobcovia v konaní uplatnili nárok na úrok
z omeškania v zákonnej výške, čo je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd žalobcom
priznal nárok na úrok z omeškania v požadovanej výške z tej ktorej dlžnej sumy. Žalobu v časti zaplatenia
príslušenstva od 1.3.2022 do 3.4.2022 zamietol, vzhľadom na vyššie uvedené, keďže k omeškaniu došlo
až dňom 4.4.2022.

91. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

92. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

93. Vzhľadom k tomu, že v spore boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1. až 6., pričom ich neúspech
predstavuje len zanedbateľná časť úrokov z omeškania, súd priznal žalobcom proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice (§ 355 ods. 1, § 362 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).