Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119435663
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6119435663.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej

veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom: Horná 23, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu: LEVEN, a. s., so sídlom: Ulica 29.
augusta 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 540 005, proti žalovanému: VATRACHIO LIMITED, so sídlom:
Chrisorogiatissis & Kolokotroni, 3040 Limassol, Cyprus, zapísaná v Registri spoločnosti Cyperskej
republiky pod č. HE 293092, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Bockonič, so sídlom
Sebedíniho 1, 821 03 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 11. 2019 domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonu, a to Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 04. 2012 uzavretej úpadcom so žalovaným,
ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok úpadcu voči spoločnosti T - Invest, s. r. o. so sídlom

Banská Bystrica, vzniknuté v dôsledku nezaplatenia daňových dokladov s tým, že žalovaný je potom
následne povinný zaplatiť úpadcovi v prospech všeobecnej podstaty za pohľadávky postúpené touto
zmluvou peňažnú náhradu vo výške 1 500 000,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 02. 04.
bola medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako postupníkom podľa § 524 Občianskeho
zákonníka uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok. Jednalo sa o postúpenie pohľadávok úpadcu
voči spoločnosti T – Invest, s. r. o., Banská Bystrica fakturované na základe Zmluvy o dodávke
zemného plynu č. 1/2005/ZP v znení neskorších dodatkov 1-10 na žalovaného, a tieto činili hodnotu

1 950 000,- Eur , ktoré boli postúpené i s príslušenstvom a právami s nimi spojenými. Právo na
zaplatenie pohľadávok bolo úpadcovi priznané rozhodcovským rozsudkom č. Srs/8/2011 zo dňa 19. 07.
2011 vydaným Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným obchodnou spoločnosťou Stály rozhodcovský
súd, a. s., Bratislava a súčasne na základe rozhodcovského rozsudku ako vykonateľného exekučného
titulu vymáhané v exekučnom konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1712/2011,
v ktorom bola exekúcia na základe Poverenia A. XXXX XXXXXX zo dňa 03. 08. 2011 vykonávaná
súdnou exekútorkou B. B. C., C. C. D. E. F.. Dňa 02. 12. 2011 súdny exekútor pristúpil k vykonaniu

exekúcie predajom nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti T – Invest, s. r. o. dražbou, pričom súdny
exekútor udelil príklep vydražiteľovi, a to spoločnosti S&B Vetvárska Properties, s. r. o. Bratislava, ktorý
na dražbe urobil najvyššie podanie ceny predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1 500 0000,- Eur. Príklepbol následne schválený Uznesením OS Banská Bystrica. Dňa 15. 05. 2012 bola súdnemu exekútorovi
zo strany úpadcu
doručená listina označená ako oznámenie o postúpenie pohľadávky zo dňa 14. 05. 2019, ktorou

úpadca oboznámil súdneho exekútora o vykonaní odporovaného právneho úkonu a súčasne požiadal
o vykonanie všetkých úkonov nevyhnutných na vstup žalovaného do exekučného konania na miesto
úpadcu. Pred vyhlásením konkurzu na úpadcu spoločnosť LEVEN, a. s. Bratislava prebiehala
reštrukturalizácia, v rámci ktorej bol vypracovaný reštrukturalizačný posudok, v ktorom sa konštatuje,
že úpadca účtuje o pohľadávke voči žalovanému z titulu postúpenia pohľadávok sumu až 9 472 623,92

Eur, t. j. okrem napádaného právneho úkonu museli byť medzi nimi uzavreté i ďalšie zmluvy
opostúpenípohľadávok.Jevšakzrejmézvyššieuvedeného,žeodporovanýmprávnymúkonomúpadca
postúpil pohľadávky v prospech žalovaného v čase po tom, ako súdny exekútor pri výkone exekúcie
v exekučnom konaní speňažil nehnuteľnosti a súčasne pred tým ,ako došlo k vyplateniu výťažku
získaného speňažením nehnuteľností zodpovedajúceho sume vo výške 1 500 000,- v prospech úpadcu,
následkom čoho bola suma vo výške 1 500 000,- Eur poukázaná na bankový účet žalovaného, ktorý

v dôsledku odporovaného právneho úkonu vstúpil do exekučného konania na miesto úpadcu. Potom
možno dôvodiť, že odporovaný právny úkon nesie znaky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.

2) Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že žalobu podáva včas, keďže reštrukturalizácia úpadcu bola
začatá zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania voči úpadcovi zo dňa 25. 07. 2013

v Obchodnom vestníku č. 146/2013 zo dňa 31. 07. 2013 a odporovaný právny úkon bol medzi úpadcom
a žalovaným vykonaný dňa 02. 04. 2012. Potom podľa § 57 ods. 5 a § 60 ods. 3 ZKR možno dôvodiť, že
zákonné lehoty sú zachované. Následne poukázal žalobca na existenciu pohľadávok v čase uzavretia
odporovaného právneho úkonu, a to pohľadávky veriteľa Empire Services s. r. o. Bratislava zapísaná
v zozname pohľadávok vedenom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pod č. 2, a pohľadávky

veriteľa Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava, zapísané v zozname pohľadávok vedenom
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pod č. 4-12, ktoré boli predchádzajúcim správcom úpadcu
zistené, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Z tohto dôvodu odporovaným právnym
úkonom došlo prinajmenšom k ukráteniu tých veriteľov, ktorých pohľadávky boli zapísané do zoznamu
pohľadávok vedenom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu pod poradovými č. 2, 4, 5, 6, 7,

8, 9, 10, 11, 12. Odporovaný právny úkon mal byť vykonaný za odplatu, pričom žalovaný mal za
postúpenie pohľadávok úpadcom zaplatiť odplatu vo výške zodpovedajúcej výške istiny postupovaných
pohľadávok. Podľa vedomosti žalobcu žalovaný odplatu za postúpenie nezaplatil a to aj napriek tomu,
že mu bol v rámci exekučného konania vyplatený výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti poukázaný
zo strany súdneho exekútora vo výške 1 500 000,- Eur. Úpadca uvedeným úkonom v dôsledku

odporovaného právneho úkonu stratil právo na prijatie tohto výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti.
Napriek vyššie uvedenému však došlo k zmene faktickej hodnoty majetku, keď namiesto pohľadávok,
na ktorých uspokojenie by pripadala prinajmenšom suma vo výške 1 500 000,- Eur, úpadca zaúčtoval
pohľadávku vo výške 1 950 000,- Eur z titulu odporovaného právneho úkonu, ktorej uspokojenie
a vymožiteľnosť bola neistá. Úpadca tak namiesto finančných prostriedkov vo výške 1 500 000,-

Eur, z ktorých mohol uspokojiť splatné pohľadávky svojich veriteľov, nadobudol len pohľadávku voči
žalovanému, ktorá nebola ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu zo strany žalovaného
zaplatená. Potom v prípade. ak by k odporovanému právnemu úkonu nedošlo, úpadca by disponoval
majetkom spôsobilým aspoň čiastočne postačujúcim na uspokojenie splatných pohľadávok veriteľov
úpadcu. Súčasne poukázal i na závery Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 04.

2010 pod sp. zn. 29Sdo/4886/2007, v zmysle ktorých predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu
ako ukracujúceho právneho úkonu napĺňa aj taký právny úkon úpadcu, na základe ktorého došlo
k prevodu majetku úpadcu, za ktorý úpadca nedostal žiadne reálne protiplnenie, z ktorého by mohli
byť uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu. Uzavretie odporovaného právneho úkonu úpadcu nemalo
preňhožiadnyhospodárkyvýznam,právenaopak,tentoprávnyúkonmožnosohľadomnajehodôsledky

považovať za právny úkon poškodzujúci úpadcu a ukracujúci jeho veriteľov. Úpadca musel vedieť
osplatnýchpohľadávkachsvojichveriteľov,ktorýchmožnosťuspokojeniabolazhoršená,resp.zmarená.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný bol v zmysle bodu 3 čl. II zmluvy oboznámený o rozhodcovskom
rozsudku, ako aj o priebehu a stave exekučného konania, ako aj s prihliadnutím na ostatné procesné
úkony úpadcu a žalovaného vykonané v exekučnom konaní, možno potom dôvodiť, že úpadca mal

pri vykonaní odporovaného právneho úkonu úmysel ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel musel
byť žalovanému známy. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že odporovaný právny úkon spĺňa
normatívne predpoklady odporovateľnosti podľa ustanovenia § 60 ZKR a žiadal určiť jeho neúčinnosť
a zároveň zaviazať žalovaného k vráteniu sumy 1 500 000,- Eur do všeobecnej podstaty úpadcu, naktorého bol vyhlásený konkurz. Na svoje tvrdenie pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok, Oznámenie
o postúpení pohľadávok, Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 21. 06. 2012, Reštrukturalizačný posudok,
Zoznam dlžníkov zo dňa 31. 12. 2018, Zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti, Návrh na

pripustenie zmeny účastníka exekučného konania zo dňa 25. 05. 2012.

3) Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 07. 07. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V ňom
v prvom rade namietal dodržanie lehoty na uplatnenie práva na súde do jedného roka od vyhlásenia
konkurzu, keďže mal za to, že lehota na podanie žaloby márne uplynula dňa 24. 11. 2019. V dôsledku,

že pripadol posledný deň lehoty na nedeľu, žalobca mal podať predmetnú žalobu do dňa 25. 11.
2019, pričom z pečiatky na žalobnom návrhu vyplýva neskorší dátum. Následne sa vyjadril i k samotnej
veci samej. Žalovaný potvrdil skutočnosti týkajúce sa rozhodcovského konania, postúpenia pohľadávky,
exekučného konania, do ktorého na základe Uznesenia OS BB 2ER/1712/2011-87 zo dňa 21. 06. 2012
bo pripustený vstup žalovaného na miesto úpadcu. Žalovaný tak na svoje vlastné riziko nadobudol
pohľadávky neuhradené po lehote ich splatnosti, pričom hodnota uvedených pohľadávok a ich kúpna

cena odrážala skutočnú hospodársku hodnotu dotknutých pohľadávok v čase ich postúpenia. Žalovaný
však mal za to, že žalobca nesplnil základné kritéria skutkovej podstaty účinného určenia neúčinnosti
právneho úkonu. Mal za to, že nepreukázal, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho
úkonu už nestačil na úplne uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka. Rovnako mal za to, že žalobca nepreukázal, že pohľadávky veriteľov

prihlásenýchdokonkurzuúpadcuexistovalivčasenapádanéhoprávnehoúkonu.Rovnakonepreukázal,
že právny úkon bol vykonaný v čase úpadku, alebo spôsobil úpadok úpadcu, keďže v žalobe neuvádza
žiadnu hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa § 60 ZKR
musí žalobca ďalej preukázať existenciu úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany po úmysle úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov predmetným právnym úkonom, pričom táto existencia sa predpokladá len

vtedy, ak urobil dlžník právny úkon so spriaznenou osobou. Žalovaný nemohol a ani nemal vedomosť
o iných pohľadávkach veriteľov dlžníka a o ich možnom ukrátení. Žalovaný nie je spriaznenou osobou
s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ZKR a v prípade potreby navrhol pripojiť tento dôkaz zo
správcovského a súdneho spisu 1R/3/2013. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

4) K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že nezmeškal prekluzívnu lehotu na
podanie odporovacej žaloby. Túto podal dňa 25. 11. 2019, t. j. včas. Zotrval na tom, že pred účinnosťou
právneho úkonu napádaného žalobcom existovali pohľadávky ním označených veriteľov. Preto poprel
jeho tvrdenia. Následne poukázal, že predmetnú žalobu podal v súlade s ustanovením § 60 ZKR,
v zmysle ktorého nie je predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu preukazovať úpadok

úpadcu v čase uskutočnenia tohto úkonu, ale preukázať vedomosť a úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a vedomosť o tomto ukrátení aj zo strany žalovaného. V tomto smere poukázal opätovne
na závery Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, ktorý už v žalobe citoval. Úpadca mal pri vykonaní
odporovaného právneho úkonu úmysel ukrátiť svojich veriteľov tak, ako to uviedol v žalobe, a tento
úmysel musel byť druhej strane známy. Pritom zotrval na všetkých dôvodoch uvádzaných už v žalobe.

Preto žiadal opätovne, aby súd žalobe vyhovel. Súdu pripojil i doručenku o doručení žaloby, z ktorej súd
zistil, že bola podaná dňa 25. 11. 2019.

5)Žalovanýsaktomutopodaniužalobcuvyjadrilpodanímzodňa29.09.2021,vktoromopätovnecitoval
skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom vyjadrení a zotrval na tom, že žalovaný nebol spriaznenou

osobou s úpadcom a nemal vedomosť o úmysle úpadcu a o ukrátení jeho veriteľov. Rovnako žalovaný
nemal vedomosť o ďalších pohľadávkach veriteľov dlžníka, ani o ich možnom ukrátení. Zotrval na tom,
že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, bol
úpadca v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, resp. predĺženia. Na základe týchto skutočností
žiadal žalobu zamietnuť.

6) Žalobca sa k podaniu žalovaného opätovne písomne vyjadril tým, že lehota na podanie odporovacej
žaloby bola dodržaná a že osvedčil naplnenie normatívnych predpokladov odporovateľnosti zmluvy.
Poukázal ďalej na to, že žalovanému bol v exekučnom konaní, do ktorého vstúpil namiesto úpadcu,
vyplatený výťažok z predaja nehnuteľnosti, a preto bol tento úmysel úpadcu mu známy, že daným

úkonom postúpenia pohľadávok úpadca ukrátil svojich veriteľov. Opätovne poukázal na splatné
pohľadávky minimálne dvoch veriteľov, ktorých označil v žalobe, ktorý mali splatné pohľadávky pred
účinnosťou napádaného právneho úkonu. Zároveň poukázal, že podľa § 60 ods. 1 ZKR, na základektorého uplatňuje svoj nárok, nevyžaduje pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu preukázanie
úpadku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu.

7) Súd zo zabezpečeného zoznamu spriaznených osôb zo správcovského spisu nezistil skutočnosti, že
by žalovaný bol spriaznenou osobou úpadcu (viď čl. 83 a nasl.).

8) Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 05. 09. 2022 požiadal súd o poskytnutie lehoty, v ktorej
ozrejmí všetky skutkové okolnosti a predloží i dôkazy na svoje tvrdenia, za účelom ktorého súd poskytol

žalobcovi 30 – dňovú lehotu na doplnenie skutkových tvrdení. Žalobca uvedené doplnil včas v zmysle
svojho podania zo dňa 04. 10. 2022. V ňom poukazuje i na závery reštrukturalizačného posudku v časti
III , ktorá sa zaoberá zistením existencie úpadku úpadcu (strana 8-11 reštrukturalizačného posudku),
pričom dospel k záveru, že úpadca bol ku dňu 31. 03. 2013 v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti,
pričom úpadok nastal v období medzi 31. 12. 2011 a 30. 06. 2012. Z tohto dôvodu mal za to, že
úkon bol vykonaný v čase úpadku. Ďalej poukázal, že k ukráteniu pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil

svoju splatnú pohľadávku do konkurzu dochádza už vtedy, ak veriteľ mal pohľadávku v čase vykonania
právneho úkonu voči dlžníkovi, pričom táto pohľadávka vznikla a nemusela byť ešte splatná. Následne
žalobca opätovne poukázal, že v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu existovali
minimálne pohľadávky dvoch takýchto veriteľov úpadcu, ktorých označil už v žalobe. Zároveň bližšie
popísal existujúce pohľadávky týchto dvoch veriteľov, ktorí si ich prihlásili do konkurzu vyhláseného

na majetok úpadcu (Empire Services s.r.o. pohľadávka vo výške 42,- Eur, Slovenský plynárenský
priemysel a. s. Bratislava pohľadávky vo výške 1 638 559,37,- Eur). Žalobca poukázal, že Slovenský
plynárenský priemysel a. s. mal v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu ďalšie
splatné pohľadávky v celkovej výške 20 037 071,- Eur a tieto sú uvedené v zozname pohľadávok
pod poradovým č. 13-77 , ktoré následne špecifikoval v tomto podaní. Potom odporovaný právny

úkon, ktorý bol uzavretý dňa 02. 04. 2012 bol uzavretý po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu
Banská Bystria č. konania 2ER/1712/2011-39 zo dňa 17. 02. 2012, ktorým exekučný súd schválil príklep
udelený súdnym exekútorom na dražbe konanej dňa 02. 12. 2011 za najvyššie podanie 1 500 000,-
Eur a v čase, v ktorom úpadca mohol dôvodne očakávať prijatie finančných prostriedkov z exekučného
konania z rozvrhového pojednávania podľa ustanovenia § 154 a nasl. exekučného poriadku. Úkon

bol uzavretý v čase úpadku úpadcu, ktorý podľa reštrukturalizačného posudku nastal v období od
31. 12. 2011 a 30. 06. 2012 vo forme platobnej neschopnosti. Odporovaný právny úkon spĺňa teda
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ako ukracujúceho právneho úkonu, nakoľko na jeho
základe došlo k prevodu majetku úpadcu, avšak úpadca za prevod pohľadávky odporovaným právnym
úkonom nedostal žiadne reálne protiplnenie vo forme odplaty, a to ani v čase ako žalovaný obdržal

plnenieodsúdnehoexekútora,nazákladeexekučnýmsúdomschválenéhorozvrhuvýťažku,aanivčase
do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a ani žiadnu inú primeranú, resp. rovnocennú náhradu. Tým
pádom došlo k ukráteniu veriteľov označených žalobcom v žalobe. Žalobca mal ďalej za to, že úmysel
úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle, možno predpokladať
na základe jednotlivých skutočností, ktoré vo svojej vzájomnej súvislosti vytvárajú skutkový stav

nasvedčujúci naplneniu normatívnej podmienky úspešného odporovania podľa § 60 ods. 1 ZKR. Úmysel
úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle sú psychickým stavom,
ktoré sami o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Môžu to byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu, resp. jeho vnútorné zámery prejavujú
navonok, ergo okolnosti, ktorých existenciu úmyslu či vedomosť na oboch stranách možno dôvodiť.

Správca v postavení žalobcu nebol priamym účastníkom odporovaného právneho úkonu, ukracujúci
úmysel úpadcu a skutočnosť, že druhá strana o tomto úmysle vedela, alebo vedieť mala a mohla,
zakladá práve na dôkazoch týkajúcich sa celého procesu vykonania odporovaného právneho úkonu a na
okolnostiach, za ktorých sa tak stalo. Na základe hodnotenia právnych úkonov podnikateľov, t. j. úpadcu
i žalovaného treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že išlo o konanie profesionálnej skupiny subjektov,

pri ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou, a to osobitne pri štatutárnych
orgánoch kapitálových spoločností. Ďalej poukázal, že v reštrukturalizačnom posudku sú definované
významné právne úkony úpadcu ním učinené za obdobie od 31. 03. 2009 do 31. 03. 2013, z prehľadu
ktorých vyplýva, že úpadca uzatvoril so žalovaným nie len odporovaný právny úkon dňa 02. 04. 2012,
ale i časovo skoršiu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 03. 2012, ktorou bola na žalovaného

postúpená pohľadávka vo výške 7 090 892,96 Eur. Na dotaz súdu na pojednávaní žalobca uviedol, že
ohľadne skoršej zmluvy nevykonal žiadne podanie na súd ohľadne vyslovenia neúčinnosti tejto zmluvy.
Následne na tieto všetky svoje tvrdenia a ku skutkovým tvrdeniam o jednotlivých úkonoch predložil
listinné dôkazy nachádzajúce sa na čl. 251 – 494 súdneho spisu.9) Aj na základe doplneného skutkového stavu žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by
napádaný právny úkon bol vykonaný v čase úpadku, alebo by spôsobil úpadok, že by došlo k ukráteniu

pohľadávok veriteľov a že išlo o ukracujúci právny úkon. Rovnako nepreukázal existenciu úmyslu
a vedomosti žalovaného o tom, že dlžník koná s úmyslom a vedomosťou ukrátiť svojich veriteľov. Zotrval
na tom , že žalovaný nie je spriaznenou osobou so žalobcom a túto skutočnosť musí preto preukazovať
žalobca. Keďže strany sporu zotrvali na týchto vyjadreniach i počas pojednávania vo veci samej dňa 05.
10. 2003, súd následne ukončil dokazovanie vo veci samej a vyhlásil rozsudok v znení, ako je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10) Podľa § 47 ods. 5 zákona 7/2005 Zbierky zákonov, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

11) Podľa § 57 zákona 7/2005 Zbierky zákonov, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne,

ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo
odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto
právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak pred

vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre
určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je
rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

12) Podľa § 60 ods. 1 zákona 7/2005 Zbierky zákonov, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu,

ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

13) Podľa § 62 ods. 1 zákona 7/2005 Zbierky zákonov, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje
proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný

právnyúkonjednostranneurobilaleboktozodporovateľnéhoprávnehoúkonudlžníkapriamonadobudol
prospech.

14) Podľa § 63 zákona 7/2005 Zbierky zákonov, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať

právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo
alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania
tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň

previedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný
vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa
obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť
ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo

odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby
niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný
právny úkon neurobil.

15) Na základe vykonaného dokazovania v danej veci mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,

a preto ju zamietol. Súd rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

16) Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že na úpadcu LEVEN, a. s. Bratislava bola
najskôr povolená reštrukturalizácia a následne bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a vyhlásenýkonkurz v zmysle uznesenia OS Banská Bystrica sp. zn. 1R/3/2013 zo dňa 19. 11. 2018, zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 226/2018 zo dňa 23. 11. 2018. Žalobca bol v zmysle uznesenia tunajšieho
súdu ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Nespornou skutočnosťou bolo, že správca ako

oprávnená osoba podľa § 86 ZKR podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 60
ZKR. Odporovaným právnym úkonom bola Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi úpadcom
dňa 02. 04. 2012 a žalovaným v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Úpadca tak na
žalovaného previedol pohľadávky ním fakturované voči spoločnosti T – Invest s. r. o. Banská Bystrica,
ktoré mu vznikli na základe Zmluvy o dodávke zemného plynu, a to v celkovej výške 1 950 000,- Eur.

Spolu s pohľadávkami bolo postúpené príslušenstvo a práva s nimi spojené. V konaní nebolo spornou
skutočnosťou , že uvedené pohľadávky nadobudol úpadca v zmysle Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu a. s. Bratislava pod sp. zn. Srs/8/2011 zo dňa 19. 07. 2011. Následne predmetné
rozhodnutie nebolo žalovaným dlžníkom splnené dobrovoľne, a preto žalobca až v rámci exekučného
konania Zmluvou o postúpení pohľadávky previedol tieto pohľadávky na žalovaného. Súdny exekútor
vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti T – Invest s.r.o. , a to dražbou, na

ktorej súdny exekútor udelil príklep vydražiteľovi S&B Vetvárska Properties s.r.o., so sídlom Bratislava,
o ktorom následne rozhodol OS Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2ER/1712/2011-39 zo dňa 17. 02.
2012. Následne bol vykonaný právny úkon medzi úpadcom a žalovaným dňa 02. 04. 2012, na základe
čoho podal úpadca návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania dňa 25. 05. 2012.
V zmysle uznesenia OS Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2012 potom úpadca z exekučného konania ako

oprávnený vystúpil a na jeho postavenie vstúpil žalovaný. Nespornou skutočnosťou bolo, že vydražiteľ
nehnuteľnosti cenu nehnuteľnosti uhradil a exekútor vyplatil žalovanému túto cenu vo výške 1 500 000,-
Eur. Správca úpadcu, ako oprávnená osoba potom dňa 25. 11. 2019 podala žalobu o určenie neúčinnosti
právneho úkonu postúpenia pohľadávky v zmysle zmluvy medzi úpadcom a žalovaným, a žiadala určiť
jej neúčinnosť a zo strany žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 1 500 000,- Eur.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca podal žalobu včas, keďže i žalovaný poukázal, že
posledným dňom na podanie žaloby bol deň 24. 11. 2019 , ktorý pripadol na nedeľu, a teda posledným
dňom bol deň 25. 11. 2019, ktorý má súd preukázaný za deň doručenia žaloby žalobcom na tunajší
súd (viď doručenka v spise čl. 42). Uvedená lehota na podanie žaloby vyplývala z ustanovenia § 60
ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 5. Reštrukturalizácia

úpadcu bola začatá zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania voči úpadcovi zo dňa
25. 07. 2013 v Obchodnom vestníku č. 146/2013 zo dňa 31. 07. 2013. Na základe vyššie uvedeného
potom právny úkon musel byť vykonaný v období od 31. 07. 2008 do 31. 07. 2013. Právny úkon
bol vykonaný dňom 02. 04. 2012, t. j. ide o úkon, voči ktorému mohol správca úpadcu podať žalobu
o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Potom námietka žalovaného o preklúzii práva žalobcu neobstojí.

Pre úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa § 60 ods. 1 ZKR je podmienkou, že ide o úkon, ktorým
dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel
bol alebo musel byť druhej strane známy. Ustanovenie § 60 ods. 2 ZKR sa v danom prípade nepoužije,
nakoľko nejde o osoby spriaznené, kedy sa tento úmysel predpokladá. V danom prípade musel preto
žalobca preukázať ním tvrdené skutočnosti o splnení podmienok pre úspešné odporovanie právnemu

úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 04. 2012 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným.

17) Uvedeným právnym úkonom medzi úpadcom a žalovaným žalobca tvrdil, že úpadca ukrátil svojich
veriteľov. Žalobca v konaní preukázal, že v čase nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho
úkonu existovali minimálne pohľadávky dvoch veriteľov úpadcu, ktorých označil v konaní, ktorí si svoje

pohľadávky voči úpadcovi zároveň prihlásili zákonom predpísaným spôsobom do konkurzu vyhláseného
na majetok úpadcu a sú evidované v zozname pohľadávok vedenom podľa § 31 ZKR a ktoré pohľadávky
boli predchádzajúcim správcom úpadcu zistené dňa 08. 02. 2019, čo do právneho dôvodu, výšky,
poradia a vymáhateľnosti v celom rozsahu. Jednalo sa o pohľadávku veriteľa Empire Services s.r.o.
Bratislava a pohľadávky veriteľa Slovenský plynárenský priemysel a. s. Bratislava tak, ako ich žalobca

naposledy špecifikoval v podaní zo dňa 04. 10. 2022. Súd na základe tejto špecifikácie zistil, pohľadávky
oboch týchto veriteľov existovali pred vykonaním úkonu medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 02. 04.
2012. Rovnako súd zistil, že tieto boli zaradené do zoznamu pohľadávok pod porad. č. 1, 2 a 4 až
12. Žalobca teda preukázal existenciu pohľadávok veriteľov, ktorých mal úpadca predmetným úkonom
ukrátiť. Žalobca následne ďalej i tvrdil, že predmetný úkon bol vykonaný v čase úpadku medzi 31. 12.

2011 a 30. 06. 2012 vo forme platobnej neschopnosti, t. j. v čase, keď úpadca nebol schopný plniť svoje
peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti, a tieto záväzky neboli kryté jeho finančným majetkom.
Žalobca preto tvrdil, že predmetný právny úkon bol vykonaný úpadcom a žalovaným v čase jeho úpadku,
a teda jedná sa o ukracujúci právny úkon. Uvedené skutočnosti ohľadne úpadku úpadcu možno zistiťz reštrukturalizačného plánu predloženého v konaní (strana 15 tohto dokumentu). Rovnako ale súd
poukazuje i na hodnotenie právnych úkonov dlžníka s predpokladom ich odporovateľnosti podľa § 110
ods. 1 písm. f) ZKR v reštrukturalizačnom posudku, viď strana 25. Reštrukturalizačný správca vyhodnotil

právne úkony, a teda i Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 02. 04.
2012 s odbornou starostlivosťou, pričom konštatoval, že všetky ním preskúmané právne úkony dlžníka,
ktoré mu boli sprístupnené a ktoré dlžník uskutočnil pred poverením jeho osoby vypracovaním tohto
posudku priamo súviseli s výkonom činnosti dlžníka v jeho hlavnom predmete podnikania a v oblasti
investície majetku do konzervatívneho nehnuteľnostného fondu, v ktorom nie je dôvod predpokladať,

že došlo k zníženiu majetku dlžníka, a teda nevykazujú znaky právnych úkonov, pri ktorých by bolo
možné predpokladať ich odporovateľnosť podľa § 57 a nasl. Počas reštrukturalizačného konania
reštrukturalizačnýsprávcanemalzato,žeideoprávnyúkon,ktorémumožnoodporovať.Ajkeďzobsahu
vyjadrení strán je zrejmé, že žalovaný obdržal výťažok z predaja dražby v rámci exekučného konania, do
ktorého vstúpil na miesto úpadcu vo výške 1 500 000,- Eur za prevedené pohľadávky v celkovej hodnote
1 950 000,- Eur, žalovaný úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcovi, resp. žalobcovi neuhradil.

Táto argumentácia však svedčí pre odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ZKR, ktorý dôvod odporovateľnosti žalobca neuplatnil v žalobe.

18) Ďalšou podmienkou pre úspešné odporovanie danému právnemu úkonu učinenému úpadcom
a žalovaným zo dňa 02. 04. 2012 je, že bol takýto úkon učinený úpadcom s úmyslom ukrátiť svojich

veriteľov, a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Žalobca pritom tvrdil, že z chronológie
jednotlivých úkonov, ktoré uvádzal počas konania je zrejmé, že úpadca musel mať vedomosť a zároveň
i úmysel ukrátiť svojich veriteľov, voči ktorým mal nesplatené záväzky, a najmä voči Slovenskému
plynárenskému priemyslu vo veľkom rozsahu, a aj napriek tomu pred obdržaním výťažku z predaja
nehnuteľnosti previedol Zmluvou o postúpení pohľadávok na žalovaného oprávnenie obdržať tento

výťažok z predaja. Žalovaný po jeho obdržaní, svoj záväzok v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok,
t. j. odplatu žalobcovi, resp. úpadcovi neuhradil bez bližšieho ozrejmenia. Svojim postupom následne
zmaril možnosť uspokojenia alebo čiastočného uspokojenia svojich veriteľov, ktorí následne prihlásili
svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Svedčí o tom i skutočnosť, že nešlo
o ojedinelý právny úkon medzi úpadcom a žalovaným, ale tomu predchádzala i predchádzajúca Zmluva

o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 03. 2012, ktorou podľa reštrukturalizačného posudku boli postúpené
pohľadávky úpadcu na žalovaného v sume 7 090 892,96 Eur. Na dotaz súdu žalobca uviedol, že tomuto
právnemuúkonuučinenémumedziúpadcomažalovanýmvzmyslezákonaneodporoval.Opäťbližšiesa
žalobca k nevyužitiu tohto práva nevyjadril. Žalobca ďalej poukazoval, že zo samotného obsahu zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným žalovaný mohol vedieť, resp. vedel,

že predmetným úkonom mieni úpadca ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu poprel,
pričom poukázal, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti je na žalobcovi. Súd
z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zistil, že žalovaný mohol mať vedomosť o tom, že predmetná
pohľadávka bola priznaná úpadcovi rozhodcovským súdom, a že ohľadne vymoženia tejto pohľadávky
prebieha exekučné konanie. Iné skutočnosti z obsahu uvedenej zmluvy súd nezistil, t. j. že práve týmto

úkonom mal úpadca ukrátiť svojich veriteľov a že o tomto úmysle mohol alebo mal vedomosť žalovaný.
Žalovaný pritom nepoznal finančnú situáciu úpadcu a ani jeho záväzky a v danom období na to nebol
ani dôvod.

19) Keďže žalobca k uvedenej skutočnosti ohľadne možnosti vedomosti žalovaného o úmysle úpadcu

ukrátiť svojich veriteľov nepredložil žiadne ďalšie listinné a iné dôkazy a rovnako nenavrhol prípadne ani
výsluch svedkov, a to i vzhľadom k tomu, že štatutárny zástupca úpadcu zomrel, lebo práve on uskutočnil
predmetný úkon, súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tejto skutočnosti,
ktorá je jednou z podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu. Uvedená podmienka musí byť
súčasne splnená s ďalšími tak, ako ich súd už vyššie konštatoval. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

20) O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O ich
výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu

a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.