Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7P/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202754
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824202754.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: navrhovateľ/ manžel A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mária
Vevurková, advokátka, AK so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, a odporkyňa/manželka F. G., H. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., adresa na doručovanie: I. X/XX, E., E., v konaní na návrh
manžela o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode voči

maloletému dieťaťu: A. C., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností voči
maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v E..

II/ Súd konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletej
A. C., nar. XX.XX.XXXX, z a s t a v u j e.

III/ Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ/manžel sa svojím návrhom zo dňa 25.10.2024, doručeným tunajšiemu súdu dňa
30.10.2024, domáha, aby súd rozviedol manželstvo A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, slovenský štátny
občan a F. G. H. G., nar. XX.XX.XXXX, turkménsky štátny občan, uzatvorené dňa 05.10.2023 v

E., zapísané v knihe manželstiev A. D. E. vo zväzku 8, ročník 2023, strana 100, pod poradovým
číslom 54. Maloleté dieťa A. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s
právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na
výživu maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 140,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v
mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa poskytuje výživné, do rúk matky maloletej, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Otec je oprávnený sa stýkať sa s maloletou A. C.,

nar. XX.XX.XXXX, prostredníctvom telekomunikačných a/alebo sociálnych aplikácií SKYPE a/alebo
Messenger každú stredu od 18:00 hod. do 18:15 hod. Matka je povinná zabezpečiť túto formu kontaktu
a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa za účelom uskutočnenia komunikácie
s otcom prostredníctvom uvedených telekomunikačných/ sociálnych aplikácie. Matka je povinná otca
informovať o každej podstatnej a dôležitej veci v živote maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX.

2. Navrhovateľ manžel/ vo svojom podaní zo dňa 25.10.2024 uviedol: „Manželstvo sme s manželkou
uzavreli dňa 05.10.2023 v E., a je zapísané v knihe manželstiev A. D. E. vo zväzku 8, ročník 2023,
strana 100, pod poradovým číslom 54. U nás oboch účastníkov sa jedná o druhé manželstvo. Z nášho
manželstva pochádza jedno maloleté dieťa A. C., nar. XX.XX.XXXX. Manželka je štátnou občiankou E..
S manželkou sme sa zoznámili na J., kde sme obidvaja pracovali. Pred uzavretím manželstva sme sa
poznali cca dva roky. Naše stretnutia po dvojročnej známosti vyústili do takého vzájomného zblíženia,

že sme sa rozhodli žiť spoločne. Po vzájomnej dohode sme dospeli k záveru, že bude najjednoduchšie,
ak sa manželka presťahuje na Slovensko, a budeme žiť na území Slovenska. Konštatujem však, žemanželka si ani po viac ako roku strávenom na Slovensku na tunajší spôsob života nezvykla. Manželstvo
sme uzatvorili najmä z dôvodu, že manželka bola tehotná. S manželkou sme pred svadbou ako a aj po
svadbe bývali v rodinnom dome v E., ktorý je v mojom výlučnom vlastníctve. Do mesiaca po uzavretí

manželstva sa nám narodila naša dcéra A.. K výraznému zhoršeniu vzťahov medzi nami došlo už cca pol
roka po uzavretí manželstva. Na zhoršenie vzťahov mala nepochybne vplyv tá skutočnosť, že manželka
si na život na Slovensku nezvykla, nenadviazala tu takmer žiadne blízke vzťahy. Manželka prejavovala
s tunajším spôsobom života nespokojnosť, a viac krát sa vyjadrila, že sa chce vrátiť do svojej rodnej
krajiny. U manželky sa začala prejavovať neprimeraná avšak nedôvodná žiarlivosť, ktorá viedla k čoraz

častejším hádkam a nedorozumeniam medzi nami. Vyústením tejto frustrácie a nepokojnosti zo strany
manželky bolo, že sa manželka skutočne rozhodla zo Slovenska odísť späť do svojej rodnej krajiny,
do E.. Manželka v septembri 2024 opustila spoločnú domácnosť aj s našou maloletou dcérou A., a
odťahovala sa do E.. Manželka svoje rozhodnutie prezentuje ako trvalé, bez možnosti návratu späť
na Slovensko. Rozhodnutím manželky pochopiteľne došlo k vážnemu narušeniu nášho manželského
vzťahu. S manželkou už nefungujeme ako rodina a naše manželstvo sa tým stalo len formálnym

zväzkom, v ktorom nemienim naďalej zotrvať. V súčasnej dobe už naše manželstvo neplní svoje
poslanie, neplní ani žiadnu zo svojich základných funkcií v zmysle zákona o rodine. Mám za to, že
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a navrhujem preto, aby súd naše manželstvo rozviedol.
Vzhľadom k tomu, že z manželstva s manželkou pochádza jedno maloleté dieťa, v rámci rozhodovania o
rozvode navrhujem, aby súd upravil rodičovské práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že maloletú

A. súd zverí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Uvedené navrhujem z dôvodu nízkeho
veku maloletej, keďže mám za to, že aj krátke odlúčenie maloletej od jej matky v tak útlom veku by
mohlo na mať jej na psychický a emočný stav negatívny dopad. Keďže manželka žije s maloletou
v krajine mimo EÚ, ja t.č. ani nenavrhujem upravovať styk s maloletou A.. Cestovanie do krajiny, v
ktorej matka s maloletou v súčasnosti žije je komplikované a finančne náročné. Navrhujem však, aby

súd rozhodol o povinnosti manželky umožniť mi s maloletou videohovory v rozsahu 1 x do týždňa v
trvaní minimálne 15 minút prostredníctvom sociálnych sietí. Zároveň navrhujem, aby súd v rozsudku
uložil matke povinnosť informovať ma o všetkých podstatných zmenách v živote maloletej A.. Výšku
výživného pre maloletú navrhujem upraviť v sume 140,- eur mesačne, ktorá suma celkom pokryje
potreby dieťaťa (aj s poukazom na krajinu v ktorej maloleté dieťa aktuálne žije) a zároveň zodpovedá

mojim majetkovým a príjmovým možnostiam a schopnostiam, berúc do úvahy, že okrem maloletej A.,
mám vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Vyživovaciu povinnosť k svojím trom
maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva mám určenú súdnym rozhodnutím, Rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/69/2023 zo dňa 16.08.2023 právoplatný dňa 21.08.2023, na
základe ktorého prispievam na výživu maloletej C. C. nar. XX.XX.XXXX sumou 210,- eur mesačne, na

výživu mal. K. C. nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne a na výživu ma. B. C., nar. XX.XX.XXXX
sumou 160,-eur mesačne vždy do každého 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí,
počnúc dňom 09.05.2023.“

3. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že manželia mali posledné spoločné bydlisko na Slovensku na

adrese D. XXX, E.. Manžel je štátny občan Slovenskej republiky. Manželka je turkménsky štátny občan
a jej aktuálny pobyt je I. X/XX, E., ktorá v septembri 2024 spoločne s maloletou A. opustila spoločnú
domácnosť na území Slovenskej republiky a spolu s maloletou má aktuálny pobyt v E.. V danom prípade
z obsahu spisu je nespochybniteľné, že miesto obvyklého pobytu matky a maloletej A. je v E.. Čiže
faktický pobyt matky a maloletej od septembra 2024 už nie je na území Slovenskej republiky, keďže zo

súdneho spisu je zrejmé, že sa matka s maloletou na území Slovenskej republiky sa už od septembra
2024 nezdržiava.

4. Na základe vyjadrenia otca maloletého dieťaťa mal súd za preukázané, že u maloletého dieťaťa
došlo k zmene obvyklého pobytu.

5. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ):
(1) Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na
území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom

Slovenskej republiky.

6. Podľa § 39 ods. 3 zákona ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých
nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletéhoa upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého. Opatrenia prijme súd podľa
slovenského hmotného práva.

7. Podľa článku 5 bod 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra
1996) oznámeného Ministerstvom zahraničných vecí v Zbierke zákonov oznámením č. 344/2002 Z. z.
(ďalej len „Dohovor“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné
alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

8. Podľa článku 1 bod 1. Predmetom tohto dohovoru je
a)určiť,orgányktoréhoštátumajúprávomocprijímaťopatrenianaochranuosobyalebomajetkudieťaťa,
b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci,
c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností,
d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch,

e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto
dohovoru.

9. Podľa článku 3 písm. a), b) Dohovoru, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä
a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich

prenesenia,
b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva
určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na
iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

10. Podľa článku 5 bod 2 Dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie
iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu
nového obvyklého pobytu dieťaťa.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pretože obvyklý pobyt

dieťaťa aj matky v súčasnosti je v E., súd v prvom rade zisťoval, či má právomoc vo veci konať.
Z vyjadrenia otca mal. dieťaťa vyplynulo, že obvyklý pobyt dieťaťa je od septembra 2024 na území
E., na adrese I. X/XX, E. sa matka s dieťaťom zdržiavajú (bývajú). Matka s mal. dieťaťom žije vo
svojej rodnej krajine, pričom nejde len o príležitostný, resp. krátkodobý charakter pobytu, matka má
vo svojej rodnej krajine rodinné a sociálne väzby a otec dieťaťa súhlasí ( rešpektujúc vôľu matky),

aby matka s dieťaťom natrvalo ostali v E. (rodnej krajine matky). Rozhodujúcim kritériom pre určenie
právomoci súdu konať vo veci je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Pojem obvyklého pobytu, ktorý
sa premietol aj do zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov (§ 39) znamená odklon od princípu štátneho občianstva maloletého dieťaťa k
princípu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd

k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vedenie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností na súde Slovenskej republiky, nakoľko maloleté dieťa nemá na území Slovenskej republiky
obvyklý pobyt a nemalo ho ani v čase začatia konania (t. j. 30.10.2024). Otázku obvyklého pobytu musí
v každej konkrétnej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa vzťahujú na situáciu konkrétneho
prípadu a dieťaťa. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje na skutočnosť, že krajinou obvyklého pobytu

maloletého dieťaťa je E.. Keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v E., súd nemá právomoc konať
vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví

14. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

15. Keďže súd zistil, že nemá právomoc vo veci konať, pre tento nedostatok konanie zastavil.16. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.