Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6122451963.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO:
36 813 401, so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, proti žalovanému: D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom A.
XXX/XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Schmidl, IČO: 40 227 618, so sídlom Borský Svätý

Jur 774, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 28C/62/2022-163 zo dňa 7. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom rozhodol, že po právoplatnosti

uznesenia postúpi vec na ďalšie konanie Komore Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov,
zriadenej Slovenským futbalovým zväzom, so sídlom Tomášikova 30C, Bratislava.

2. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil článkom 4 ods. 2 písm. ab), článkom 35 ods. 4, článkom
59 ods. 1 Stanov Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „SFZ“), článkom 2 Poriadku ods. 1 písm.
a) Komory SFZ, článkom 12 ods. 1 Smernice SFZ o futbalových agentoch schválenej na zasadnutí

Výkonného výboru SFZ dňa 11.4.2023, § 3 písm. k) bod 4, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. g), § 52
ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“), § 3, § 10 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie
uzavrel, že spor medzi stranami nepatrí do prejednacej a rozhodovacej právomoci súdu. Zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil podľa zákona o športe, v zmysle ktorého zákonodarca

umožnil orgánom určeným na riešenie sporov riešiť spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou
športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou. Zo stanov a ostatných predpisov SFZ vyplýva, že
orgánom s právomocou rozhodovať tieto spory je Komora SFZ pre riešenie sporov, ktorej vznik a činnosť
zabezpečuje SFZ, ktorý je športovou organizáciou uznanou ako národný športový zväz. Vzhľadom na
uvedené a s poukazom na vôľu zmluvných strán uvedenej v čl. VI. ods. 2 Zmluvy o alternatívnom
riešení sporov zo zmluvy a v súvislosti s ňou prostredníctvom orgánov SFZ, mal za to, že právomoc

všeobecného súdu konať vo veci je zúžená. Nakoľko Komora SFZ pre riešenie sporov je orgánom
zriadeným v zmysle zákona s právomocou rozhodovať spory zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
nie je daná právomoc všeobecného súdu konať v tejto veci. Okresný súd mal za preukázané, že vec
patrí do kompetencie Komory SFZ pre riešenie sporov, ktorá bola zriadená SFZ ako orgán na riešenie
sporov medzi osobami s príslušnosťou k SFZ.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď konanie bolo
zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu. Zastavenie konania zavinil žalobca, keďžeako účastník zmluvného vzťahu s príslušnosťou k národnému športovému zväzu musel mať vedomosť,
že na prejednanie veci je príslušný orgán SFZ (Komora SFZ na riešenie sporov), pod ktorého príslušnosť
v zmysle svojej registrácie ako sprostredkovateľ žalobca patrí, pričom žalobcovi povinnosť riešiť spor

vyplýva aj zo Zmluvy i z interných predpisov SFZ.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Poukázal na Smernicu Slovenského futbalového
zväzu o činnosti sprostredkovateľov (ďalej len „Smernica“), ktorá sa vzťahuje na činnosť žalobcu.

Poukázal na článok XII. ods. 1 Smernice (ktorý citoval aj okresný súd v napadnutom uznesení), podľa
ktorého vyplýva len právo, avšak nie povinnosť obrátiť sa s riešením sporu na Komoru SFZ. Právo
účastníkov obrátiť sa s nárokom na všeobecný súd ostáva zachované tak, ako to priamo vyplýva aj
z označeného ustanovenia Smernice. Rovnako aj dohoda zmluvných strán vyplývajúca z čl. VI. zmluvy
o zastupovaní zakladá len právo obrátiť sa na orgány SFZ, nevylučuje však právomoc všeobecných
súdov. Strany sporu sa nikdy nedohodli o vylúčení právomoci všeobecných súdov. Navyše sa nejedná

ani o rozhodcovskú doložku podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to,
že orgány SFZ nie sú orgánmi verejnej správy (§ 8 zákona o športe) a rozhodnutia orgánov SFZ nie
sú exekučnými titulmi a teda aj v prípade, že by bol v konaní úspešný, nemal by vykonateľný exekučný
titul, ak by žalovaný dobrovoľne neplnil. S ohľadom na uvedené nie je prípustné, aby bola v danej veci
vylúčená právomoc všeobecných súdov, pretože by v dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalobcu

na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Orgány SFZ nie sú orgánmi verejnej správy,
súdnymi ani rozhodcovskými orgánmi, sú to len orgány záujmovej samosprávy, preto podľa žalobcu
nemôžu nahrádzať a ani vylučovať právomoc všeobecných súdov. Citoval § 52 ods. 1 písm. a) zákona
o športe, pričom zákon má podľa žalobcu na mysli spory vzniknuté v súvislosti s činnosťou športovej
organizácie dovnútra, čo nie je spor v danej veci, keď registrovaný sprostredkovateľ si uplatňuje svoj

súkromnoprávny nárok voči žalovanému (hráčovi), pričom je vylúčené, aby takémuto nároku nebola
poskytnutá ochrana vo forme možnosti uplatnenia ho pred všeobecným súdom. Na podporu poukázal
na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/38/2022, uznesenie Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 32C/4/2020. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/31/2019, ktorým
argumentuje žalovaný, je ojedinelým rozhodnutím, navyše prekonaným právnym názorom Najvyššieho

správneho súdu SR (sp. zn. 1SKomp/38/2022).

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu sa vyjadril a uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje
potvrdiť. Okresný súd nemá právomoc na prejednanie veci, keď ustanovenie o zmluvnej pokute
vzhľadom na jej výšku je voči žalovanému ako spotrebiteľovi absolútne neplatné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 365 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozhodnutie
je nevyhnutné zrušiť.

7. Predmetnom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy
20.000,- Eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o zastúpení zo dňa 9.7.2021.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
ak I. výrokom konanie zastavil (pre nedostatok právomoci všeobecného súdu), II. výrokom žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom rozhodol, že po právoplatnosti
uznesenia postúpi vec na ďalšie konanie Komore Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov,
zriadenej Slovenským futbalovým zväzom, so sídlom Tomášikova 30C, Bratislava.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ústavný zákon Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.10. Podľa čl. 1 základných princípov CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych
práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému

orgánu.

11. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a rozhodujú iné orgány.

12. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

13. Každý štát vytvára systém orgánov ochrany práva pre prípad, že subjektívne právo subjektu
spadajúcehopodpersonálnu,čiúzemnúpôsobnosťdanéhoštátubudeohrozenéaleboporušené.Podľa

čl. 46 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a iba v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Len v zákonom výslovne určených prípadoch disponuje právomocou poskytnúť ochranu porušenému
alebo ohrozenému subjektívnemu právu iný orgán ako súd, napr. správny orgán, ktorého kompetencia,
právomoc ako určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. Platí to aj o civilnej právomoci

súdov.

14. Podľa generálnej klauzuly civilnej sporovej právomoci súdov v ust. § 3 CSP súdy prejednávajú
arozhodujúcivilnésporyainécivilnéprávneveci,pokiaľichpodľazákonaneprejednávajúanerozhodujú
iné orgány.

15. O zúženú právomoc civilných súdov ide v prípadoch, keď by za normálnych okolností určitá právna
vec spadala do všeobecnej civilnej právomoci civilných súdov, ale existencia určitej právnej skutočnosti
vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd. Za najtypickejší príklad zúženej právomoci
civilných súdov možno označiť rozhodcovské konania a za právnu skutočnosť brániacu tomu, aby

vec prejednal a rozhodol civilný súd podľa ustanovení všeobecnej civilnej právomoci, zase možno
označiť tzv. rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Ide o jediný prípad civilnej právomoci
súdov, ktorý je založený zmluvou, prípadne rozhodcovskou doložkou ako súčasťou zmluvy, (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 81, 83, 84). Ustanovenie § 5 CSP a nasl. upravuje

alternatívnu zúženú právomoc civilných súdov, keď strany môžu v rámci svojej zmluvnej dispozície
založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie určitého sporu. Zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých
z obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov (§ 1 ods. 1 písm. a/).

16. V prejednávanej veci bola predložená zmluva o zastupovaní zo dňa 9.7.2021 uzavretá medzi
stranami sporu, v ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnuté
služby. V bode VI. ods. 2 uvedenej zmluvy (označenom ako záverečné ustanovenia) sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory vznikajúce z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú rozhodované orgánmi SFZ
podľa príslušných ustanovení Stanov SFZ.

17. Podľa článku 12 ods. 1 Smernice SFZ o futbalových agentoch zo dňa 11.4.2023, účastníci právnych
vzťahov upravených v tejto smernici sú oprávnení obrátiť sa s riešením ich sporu na Komoru SFZ pre
riešenie sporov, ak predmet ich sporu spadá do právomoci komory, ak od skutočnosti, ktorá je príčinou
sporu, neuplynuli viac ako dva roky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov právnych vzťahov obrátiť sa

s riešením ich sporu na všeobecný súd.

18. Podľa § 3 písm. a) zákona o športe na účely tohto zákona sa rozumie športovou činnosťou
vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu.

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona o športe, športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy,
ods. 2 športová organizácia sa povinne zapisuje do registra právnických osôb v športe.20. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o športe, národný športový zväz vytvára svoje orgány a
zabezpečuje ich činnosť podľa týchto pravidiel: spory, ktoré vznikajú pri športovej činnosti národného
športového zväzu a osôb s jeho príslušnosťou, riešia orgány na riešenie sporov.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona o športe, športová organizácia vykonáva v súlade s jej predpismi
pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou.

22. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe, orgány na riešenie sporov sú oprávnené rozhodovať

spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou.

23. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je pohľadávka žalobcu (registrovaný
sprostredkovateľ) ako súkromnoprávny nárok voči žalovanému ako hráčovi, ktorá mala vzniknúť
na základe zmluvy o zastúpení uzatvorenej medzi stranami sporu. Predmetom zmluvy bolo
dohodnutie podmienok, za ktorých bude žalobca (ako registrovaný sprostredkovateľ) realizovať

(sprostredkovateľské) činnosti pre žalovaného. Takáto dohoda teda nemôže byť podriadená pod
pôsobnosť športovej organizácie, keď pri jej uzatváraní žalobca so žalovaným žiadnu športovú činnosť
nevykonávajú, ale dohadujú sa na podmienkach, za akých bude žalobca vyvíjať činnosť v prospech
žalovaného.

24. Rozsah sporov, ktorý je Slovenský futbalový zväz oprávnený posudzovať je vymedzený v § 52 ods.
2 zákona o športe. V zmysle písm. a) tohto ustanovenia sem patrí aj rozhodovať spory vzniknuté v
súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou. Športová činnosť je
definovaná v § 3 písm. a) zákona o športe ako vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora
alebo rozvoj športu. Zo samotnej dikcie predmetných ustanovení vyplýva, že predmet sporov riešených

Slovenským futbalovým zväzom ako športovej organizácie zahŕňa tie vzťahy, ktoré vznikajú v rámci jej
členského substrátu smerom dovnútra. Potvrdzuje to aj dôvodová správa k návrhu § 52 tohto zákona,
podľa ktorej je cieľom navrhovanej právnej úpravy poskytnutie priestoru na autonómne riešenie sporov
v rámci konkrétnej športovej organizácie (pozri obdobne uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 1Skomp/38/2022).

25. K posudzovaniu vzťahov, ktoré je možné riešiť orgánmi športových organizácií treba pristupovať
reštriktívne v tom smere, aby jednotlivým subjektom nebol odopretý prístup k právu na súdnu ochranu
garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy. Komora SFZ pre riešenie sporov (podľa čl. 59 ods. 1 Stanov SFZ
zverejnené na stránke G. Komora je orgánom pre riešenie sporov, ktorý má právomoc prerokúvať

a rozhodovať spory medzi členmi SFZ vyplývajúce zo zmluvných vzťahov a povinností uložených
predpismiarozhodnutiamiSFZ,aktakustanovípredpisSFZ)nemáoprávnenievydávaťaktyzaväzujúce
jednotlivé subjekty smerom von. Nepriamo to potvrdzuje aj zákon o športe, ktorý nedáva športovým
organizáciám osobitné postavenie v rámci verejnomocenských autorít. Priamo § 8 ods. 1 tohto právneho
predpisu ustanovuje, že športové organizácie nie sú orgánmi verejnej správy. S ohľadom na uvedené sa

odvolacísúdstotožnilsnámietkoužalobcu,žerozhodnutiaorgánovSFZniesúexekučnýmititulmiateda
aj v prípade, že by bol v konaní úspešný, nemal by vykonateľný exekučný titul v prípade, že by žalovaný
dobrovoľne neplnil (obdobne uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Skomp/38/2022).

26. Z procesného hľadiska civilná právomoc súdov je procesná podmienka konania, ktorej nedostatok

predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Len absencia civilnej právomoci má za následok zastavenie
konania, ktorá však preukázaná nebola.

27. Súd prvej inštancie po obligatórnom skúmaní právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec, ktorá
je súkromnoprávnym sporom, túto nesprávne právne posúdil, keďže ide o spor medzi súkromnými

osobami, ktorý spadá pod právomoc súdov.

28. Predmetný súkromnoprávny spor zákon nezveril inému orgánu a právomoc Komory SFZ pre riešenie
sporov nemohla byť daná, keďže v danom prípade sa nejedná o športovú činnosť v zmysle § 3 ods.
1 písm. a) zákona o športe. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o športe sa týka len sporov,

ktoré vznikajú pri športovej činnosti národného športového zväzu a osôb s jeho príslušnosťou. Poukaz
žalovaného na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/31/2019 podľa odvolacieho súdu
v danej veci neobstojí, keď bolo potrebné zohľadniť uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Skomp/38/2022.29. Odvolací súd poukazuje aj na znenie článku 12 ods. 1 Smernice SFZ o futbalových agentoch zo
dňa 11.4.2023 citovaného v odseku 17, ktorý výslovne upravuje právo účastníkov právnych vzťahov

obrátiť sa s riešením ich sporu na všeobecný súd.

30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, ktorý nenahrádza prvoinštančné konanie.

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynu odvolacieho súdu,
pokračovať v konaní a predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.

32. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s
procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

33. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva kasačná viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom. Viazanosť súdu nižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie je zároveň vykonaním
ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).