Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/168/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010379
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2317010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného A. B. proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.07.2023, č.k. 1T/79/2017 – 616, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 27.6.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o vine, treste
a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B..
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 24.07.2023, č.k. 1T/79/2017
– 616 uznal obžalovaných A. B. a C. D. za vinných, že
C. D. a A. B. po vzájomnej dohode prišli dňa 16.11.1016 v čase okolo 12.25 hod. na osobnom motorovom
vozidle značky Škoda Fabia, evidenčné číslo E. XXXXX, na parkovisko k reštaurácii „MERCI“ v Galante
na ulici Hviezdoslavovej, kde s vozidlom zaparkovali, C. D. vystúpil z miesta spolujazdca vodiča vozidla,
ktorýmbolA.B.anáslednenatamzaparkovanomosobnommotorovomvozidleznačkyŠkodaSUPERB,

evidenčné číslo B. XXXXX, čiernej farby, vo vlastníctve spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Bratislava,
Panónska cesta 11 a v držbe spoločnosti SCM Logistics, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Zámocká
7074/30, nezisteným spôsobom prekonal uzamykací mechanizmus vozidla, otvoril dvere na strane
spolujazdca a z vozidla odcudzil slnečné okuliare značky Oliver Peoples spolu s puzdrom čiernej farby,
osviežovač vzduchu, po čom nasadol do vozidla značky Škoda Fabia na miesto spolujazdca vodiča A.
B., ktorý po celý čas sedel vo vozidle a strážil okolie, následne chceli z miesta s vozidlom odísť, pričom

však boli zastavení príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta, čím poškodenému
B. F. G., bola odcudzením vecí spôsobená škoda vo výške 299,- Eur, pričom A. B. bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduGalantapodčíslomkonania0T147/15zodňa07.07.2015,právoplatnýdňom
07.07.2015 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
teda
obžalovaný A. B.

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a čin
spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený
obžalovaný C. D.
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin
spáchal vlámaním,
čím spáchali

obžalovaný A. B.- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
obžalovaný C. D.

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
Za to ich odsúdil nasledovne:
obžalovaný A. B.
Podľa § 212 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2,4, § 56 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 160,-

(stošesťdesiat) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený
mu súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.
obžalovaný C. D.
Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák. pretože
pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T 103/2017 zo dňa 28.07.2021,

právoplatný 28.07.2021 na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.
2. Proti tomuto rozsudku podal proti výroku o vine a treste (ďalej len „napadnutý rozsudok“) odvolanie
obžalovaný B. a odôvodnil ho prostredníctvom obhajcu nasledovne:
„Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní možno konštatovať, že
napadnutý rozsudok je predčasný a teda nezákonný, nakoľko vychádza z nesprávne prijatých

skutkových zistení, pričom nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení vychádza najmä z nedostatočného
a nesprávneho hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Skutkové
zistenia súdu prezentované v napadnutom rozsudku vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o ich správnosti.
Súdu prvého stupňa je možné vytknúť aj podstatné chyby konania, ktoré predchádzali napadnutým
výrokom rozsudku, a to najmä porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci a právo na obhajobu a chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre neúplnosť
jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené právne dôvody sa nestotožňujem s napadnutým rozsudkom,
a to z nasledovných dôvodov.
Právne východiská:

Podľa § 2 ods.1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Podľa § 2 ods.12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 113 ods. 2 Trestného poriadku príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
Podľa § 113 ods. 7 Trestného poriadku, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať
vopred, sledovanie možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo

príslušný útvar Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu.
Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nemožno
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
Odôvodnenie:
Súd prvého stupňa založil výrok o mojej vine v podstate na tom skutkovom závere,že spoločným

konaním s C. D., ktoré malo spoločný cieľ (vykonanie trestného činu) som sa dopustil prečinu krádeže.
K danému záveru súd prvého stupňa dospel výhradne na základe obrazového záznamu (čl. 174), ktorý
podľa názoru súdu bez pochybností preukazuje, že som ako vodič vozidla Škoda Fábia kontroloval
situáciu na parkovisku počas toho ako C. D. neoprávnene vnikol do zaparkovaného motorového
vozidla zn. Škoda Superb, z ktorého odcudzil slnečné okuliare značky Oliver Peoples spolu s puzdrom

čiernej farby a osviežovač vzduchu, čím som mal participovať na trestnej činnosti C. D., spôsobom
predpokladaným v § 20 Trestného zákona.
Po oboznámení sa s písomným vyhotovením napadnutého rozsudku je dôvodné konštatovať, že
skutkové závery súdu prvého stupňa vychádzajú výlučne z predpokladu zákonnosti vykonaného dôkazu
- vyššie špecifikovaného obrazového záznamu. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že po

dôkladnejanalýzespôsobuaformy,akoubolpredmetnýdôkazzabezpečený,ktorábolaprostredníctvom
obhajoby prezentovaná v priebehu hlavného pojednávania, uvedený predpoklad súdu prvého stupňa
nie je správny. Súd prvého stupňa pri hodnotení zákonnosti tohto dôkazu nezohľadnil ďalšie vykonané
dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný význam. Jedná sa o výpovede obžalovaného C. D. a svedka H. I.).Aj napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa sa snaží navodiť dojem o pluralite dôkazov svedčiacich
v môj neprospech je potrebné konštatovať, že jediným usvedčujúcim dôkazom je obrazový záznam
vyhotovený kamerovým zariadením určeným na ochranu majetku spoločnosti Samsung. Aj napriek

opakovane namietanej nezákonnosti predmetného dôkazu z dôvodu rozporu s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane osobných údajov, ale najmä Trestného poriadku, súd prvého
stupňa tento akceptoval ako procesne prípustný a v súlade s § 119 Trestného poriadku. Záver o
prípustnosti obrazového záznamu súd odôvodnil pomerne rozsiahlou argumentáciou, ktorú je však
možné zhrnúť do záveru o absolútnej nadradenosti verejného záujmu štátnych orgánov na ochrane

spoločnosti pred trestnými činmi (odhaľovaní, objasnení a potrestaní takejto činnosti) nad ochranou
sfér osobnosti fyzickej osoby (domnelého páchateľa trestného činu). Predmetný záver okresného súdu,
ku ktorému dospel na základe svojich úvah, nie je správny. Dôležitosť významu náležitého posúdenia
zákonnosti tohto dôkazu umocňuje aj skutočnosť, že súd prvého stupňa prostredníctvom obrazového
záznamu spochybnil vierohodnosť výpovede obžalovaného C. D., ktorý ma v podstate vyviňuje zo
žalovanej trestnej činnosti.

V prvom rade sa žiada zdôrazniť, že argumentácia súdu prvého stupňa je relevantná výhradne k
namietanému nesúladu s Občianskym zákonníkom, respektíve so zákonom o ochrane osobných údajov.
Pokiaľ sa týka porušenia ustanovení Trestného poriadku, úvahy súdu prvého stupňa sú neaplikovateľné.
Ak by sme prijali správnosť názoru súdu prvého stupňa o absolútnej priorite verejného záujmu, dospeli
by sme k záveru o obsolentnosti §113 Trestného poriadku. Takýto záver možno označiť za ústavne

neudržateľný. Zároveň sa žiada zdôrazniť, že ani súdom prvého stupňa tvrdenú nadradenosť verejného
záujmu na ochrane pred trestnými činmi pred inými ústavne chránenými právami nie je možné vnímať
absolútne.
Proporcionalita zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť skúmaná najmä v kontexte
závažnosti páchanej trestnej činnosti. Inými slovami povedané, je nutné inak posudzovať primeranosť

zásahu do ochrany osobnosti osoby, ktorá svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu v porovnaní s osobou, ktorá sa mala údajne podieľať na spáchaní prečinu, za ktorý je
vo všeobecnosti možné uložiť podmienečný trest. V naznačenom smere je argumentácia súdu prvého
stupňa o primeranosti zásahu do mojich osobnostných práv nesprávna a aplikácia testu proporcionality
v tomto prípade nie je priliehavá na prejednávaný prípad.

K záveru o prípustnosti obrazového záznamu ako dôkazu v trestnom konaní dospel súd prvého stupňa
napriek tomu, že
- z výpovede svedka H. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovanom čase pracoval ako
pracovníkSBS,vnútornáochrana,monitoringspoločnostiSamsungGalanta,kdemalnastarostiobsluhu
kamier. Keď dňa 16.11.2016 nastúpil do práce do miestnosti, kde sa nachádzali monitory si sadol policajt

a dával mu pokyny, ako má obsluhovať kameru, pričom sledovali nejakých ľudí,
-vpredmetnejvecinebol(anidodatočne)vydanýpríkaznasledovanievecíaosôbpodľa§113Trestného
poriadku.
V danej súvislosti poukazujem na výpoveď svedka H. I., ktorý uviedol, že priľahlé pozemky z vlastnej
iniciatívy nemonitoroval, avšak došlo k tomu na základe pokynu príslušníka kriminálnej polície, ktorý

vstúpil do objektu spoločnosti Samsung, konkrétne do bezpečnostnej miestnosti, kde sa nachádza
pracovisko na ovládanie bezpečnostných kamier objektu. Svedok ďalej uviedol, že príslušník kriminálnej
polície mu neukázal žiaden príkaz, ale dával mu konkrétne pokyny na zaznamenávanie pohybu vozidla a
obžalovaných. Svedok pri monitorovaní miesta činu spoznal výhradne osobu C. D.. O vstupe príslušníka
kriminálnej polície do bezpečnostnej miestnosti a jeho žiadosti svedok informoval nadriadeného.

Nadriadený uviedol svedkovi, aby s políciou spolupracoval. Z takto opísaných skutkových okolností
nesporne vyplýva, že polícia mala informácie o pohybe vozidla v ktorom sa nachádzali obžalovaní,
už predtým ako došlo k ich zadržaniu. Tento záver vyplýva z logického hodnotenia priebehu udalostí
a konania polície, nakoľko polícia nemohla mať vedomosť o tom, kde sa obžalovaní nachádzajú, ak
na mieste činu nebola žiadna iná osoba a príslušník kriminálnej polície sa dostavil do bezpečnostnej

miestnosti spoločnosti Samsung, teda na konkrétne miesto, v konkrétny čas tesne predchádzajúci
spáchaniu samotného skutku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že konanie obžalovaných v danom
momente nebolo možné označiť za podozrivé. Pokiaľ policajti disponovali konkrétnymi poznatkami o
tom, že obžalovaní plánujú spáchať nejaký úmyselný trestný čin a skutočnosti významné pre trestné
konanie nebolo možné získať inak ako sledovaním obžalovaných, boli povinní o tejto skutočnosti

vopred informovať prokurátora. Pokiaľ vec nezniesla odklad, bol policajt povinný požiadať prokurátora
dodatočne o vydanie príkazu na sledovanie. Opačný postup policajtov, tak ako sa tomu stalo v tomto
prípade, bol v rozpore s Trestným poriadkom a vedie k neoprávnenému zásahu do práv tretích osôb
garantovaných § 2 ods. 1 Trestného poriadku.Aj napriek tomu, že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa explicitne poukázal na uvedené
skutočnosti súvisiace so zabezpečením obrazového záznamu ako dôkazu v trestnom konaní, pri
úvaháchozákonnosti/nezákonnostitohtodôkazutietoskutočnostinezohľadnil.Inýmislovamipovedané,

súd prvého stupňa náležite nevysvetlil právne úvahy týkajúce sa hodnotenia zákonnosti tohto dôkazu
s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti prípadu (vykonané dôkazy). Súd prvého stupňa
má povinnosť svoje právne a skutkové úvahy prezentovať v odôvodnení rozhodnutia tak, aby boli
zrozumiteľné a najmä preskúmateľné z hľadiska základných požiadaviek vyplývajúcich z príslušných
ustanovení Trestného poriadku. Súd prvého stupňa sa touto zásadou trestného procesu dôsledne

neriadil.
S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti preto navrhujem, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b) Trestného
poriadku vo vzťahu k mojej osobe a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
3. Prokurátor podal odvolanie čo do výroku o treste obžalovaného B. a odôvodnil ho nasledovne:

„Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výrok treste, nepovažujem za zákonné a správne,
nakoľko mám za to, že odvolaním napadnutým výrokom o treste boli porušené ustanovenia § 34 a §
38 Trestného zákona.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy

k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trestom sa má zabezpečiť ochrana spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Prioritne je potrebné uviesť, že vzhľadom na aktuálny odpis RT obvineného B., všetky predchádzajúce
odsúdenia s výnimkou odsúdenia Okresným súdom Galanta pod č. k. 0T 145/2015 z 07.07.2015 sú
zahladené, na menovaného sa vo všetkých zvyšných prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený. Práve
prejednávaný skutok je kvalifikovaný ako prečin podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, práve s poukazom na odsúdenie OS Galanta č. k. 0T 145/2015.

Nakoľko sa tak na uvedené odsúdenie hľadí ako na kvalifikačný znak práve prejednávanej veci (§ 212
ods. 2 písm. b) Tr. zák.), nie je možné na toto odsúdenie prihliadať duplicitne v zmysle priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (§ 38 ods. 1 Trestného zákona). Pochybil teda súd,
pokiaľ vo výroku o treste použil ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona a teda i zvýšenie trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, pričom však zároveň na samotné zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. už nereflektoval pri uložení peňažného trestu, keďže tento je
uložený v základnej výmere na spodnej hranici sadzby (a nie vo zvýšenej v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.).
Na uvedené pochybenie nedopatrením nereagoval ani intervenujúci prokurátor, ktorý danú priťažujúcu
okolnosť rovnako navrhol v rámci záverečnej reči priznať.
Zároveň je potrebné uviesť, že bez ohľadu na formálne pochybenie súdu ohľadom použitia § 37 písm.

m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výroku o treste, súdom uložený peňažný trest je potrebné považovať za
neprimerane mierny, v rozpore s účelom trestu a jednotlivými zásadami ukladania trestov. Jednak sa
javí nevhodný peňažný trest pri obvinenom, ktorý sa dopustil trestného činu krádeže (teda evidentne
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov), jednak je jeho výmera - 160,- EUR na samej spodnej
hranici neprimerane mierna. Pri ukladaní trestu nebol zohľadnený predchádzajúci spôsob vedenia života

obvineného, ktorý bol v minulosti celkovo 6x odsúdený, i keď sa v 5 prípadoch na neho hľadí ako
na netrestaného. Na tieto odsúdenia je nutné prihliadať najmä pri vyhodnocovaní predchádzajúceho
spôsobu života obvineného, možnosti jeho nápravy. U obvineného sa jedná v poradí už o siedmeodsúdenie, pričom i napriek pomerne dlhšiemu času od spáchania skutku nemožno s výškou daného
trestu súhlasiť, tento nerešpektuje zásady ukladania trestov uvedené v § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák.
Mám zato, že jediným zákonným trestom u obvineného a to i s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od

páchania skutku je práve podmienečný trest odňatia slobody (na spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby), s primeranou skúšobnou dobou.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, navrhujem Krajskému súdu v Trnave, aby v zmysle § 321 odsek 1
písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý bol
obžalovanému A. B. uložený a sám rozhodol postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o

treste.“
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku
preskúmal rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podali obžalovaný B. a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

5. Krajský súd ako súd odvolací sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či
okresný súd ako súd prvostupňový vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu
stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň
zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich
vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky

uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.6. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, z dôvodov vymedzených v podaných odvolaniach
obžalovaného a prokurátora, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
7. Obžalovaný v podanom odvolaní vytýka okresnému súdu, že rozhodnutím a jeho odôvodnením

poprel zásadu rozhodovania na základe zákonných dôkazov. Zo zabezpečeného obrazového záznamu
vyhotoveného kamerovým zariadením určeným na ochranu majetku spoločnosti Samsung, nie je
možné vyvodzovať záver o usvedčujúcom dôkaze voči obžalovanému, zároveň že súd nezohľadnil
výpovedeobžalovanéhoD.asvedkaI.vprospechobžalovanéhoB..Záverokresnéhosúduozákonnosti
vykonaného dôkazu (spomínaného obrazového záznamu) nie je správny, a ani úvaha súdu o absolútnej

nadradenosti verejného záujmu štátnych orgánov na ochrane spoločnosti pred trestnými činmi nad
ochranou sfér osobnosti fyzickej osoby. Okresný súd totiž v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „k
danému záveru dospel súd na základe zadováženého kamerového záznamu, z ktorého je bezpochybne
preukázané, že obaja obžalovaný po rozdelení úloh participovali na páchaní tejto trestnej činnosti...“
a tiež že „súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto
ochrany je prípustný len v prípade záujmu ochrany spoločnosti alebo ochrany ústavne garantovaných

základných práv a slobôd iných osôb. Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať
osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša súkromný majetok inej osoby. Legitímny
verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred trestnými činmi alebo na
odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa
trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti.“ Podľa okresného súdu „ani argumentáciu obhajoby

o dopade prípadného nesplnenia podmienok registrácie prevádzkovateľa systému kamier ohľadne
monitorovania inkriminovaného parkoviska, nemôže mať podľa právneho názoru súdu vplyv na
zákonnosť uvedeného dôkazu, nakoľko v prípade, že ako prevádzkovateľ informačného systému má
povinnosti, ktoré porušil, tak v takom prípade mohol Úrad na ochranu osobných údajov postupovať
v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov platný a účinný v čase spáchania skutku. Porušenie tejto povinnosti nemôže mať prednosť pred
odhalením trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaní dopustili.“
8. Takéto odôvodnenie okresného súdu považuje krajský súd za nesprávne. Námietka obžalovaného
o tom, že proporcionalita zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť skúmaná najmä
vkontextezávažnostipáchanejtrestnejčinnosti,jedôvodná.Ztohtohľadiskavšakokresnýsúdzásahdo

osobnostných práv nehodnotil. Rovnako ako nevyhodnotil okolnosť, ktorá vyplynula z výpovede svedka
I. o tom, že mu policajt dával pokyny o tom, ako a koho má monitorovať, pričom nebol vydaný príkaz na
sledovanie vecí a osôb v zmysle Trestného poriadku.
9. K námietke obžalovaného, že okresný súd sa „snažil navodiť dojem“ o pluralite dôkazov svedčiacich
v neprospech obžalovaného B. a že jediným usvedčujúcim dôkazom je predmetný obrazový záznam:

Okresný súd skutočne vyslovil právny názor, že „ďalším faktorom pri posúdení prípustnosti kamerového
záznamu ako dôkazu v trestnom konaní je skutočnosť, či kamerový záznam možno považovať za
jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných, alebo ide len o podporný dôkaz v kontexte viacerých,
v danom prípade dostupných dôkazov. V tomto prípade súd poukazuje nato, že kamerový záznam
nie je ojedinelým dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaných. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä

na zadovážené dôkazy - doznanie obžalovaného C. D. o spáchaní žalovaného skutku, zápisnicu o
vykonaní prehliadky vozidla Škoda Fabia, odborné vyjadrenie č. 71/2016 vypracované znalcom doc.
Ing. Miroslavom Mokrým, PhD., odborné vyjadrenie k diaľkovému ovládaniu k osobnému motorovému
vozidlu značky Škoda Superb. Teda z vyššie uvedených dôvodov je takýto kamerový záznam použiteľný
v trestnom konaní v súlade s § 119 Tr. por.“

10. Treba však upozorniť, že priznanie obžalovaného D. (spoluobžalovaného) nie je dôkaz, z ktorého
možnovyvodzovaťzáverovineobžalovanéhoB..ObzvlášťakobžalovanýD.vovzťahukobžalovanému
B. a jeho participácii na skutku, ku ktorému sa obžalovaný D. priznal, uviedol, že obžalovaný B. sa na
tom nepodieľal a že mu nepovedal, že ide kradnúť, obžalovaný B. podľa výpovede spoluobžalovaného
D. ho len doviezol za kupcom, a čakal na neho, rozhodnutie obžalovaného D. kradnúť podľa jeho vlastnej

výpovede urobil tento spontánne.
11. Zároveň okresný súd dospel k záveru, že spôsob vniknutia do vozidla bol vlámaním, t.j.
nedovoleným prekonaním uzamknutia motorového vozidla za použitia elektronického zariadenia, čo
vyvodil z odborného vyjadrenia znalca doc. Ing. Mokrého, PhD. (a zápisnice o vykonaní prehliadky
vozidla Škoda Fabia, odborného vyjadrenie k diaľkovému ovládaniu k osobnému motorovému vozidlu

značky Škoda Superb, či výpovede poškodeného). Uvedená skutočnosť však nie je premietnutá ani
v skutkovej vete napadnutého rozsudku, kde sa kladie obžalovaným za vinu, že „nezisteným spôsobom
prekonal uzamykací mechanizmus vozidla“.12. V zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné

vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických
prostriedkov alebo prostriedkov operatívnopátracej činnosti ... (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4To/3/2016 zo dňa 28.9.2017)
13. Prijaté vyhlásenie o vine C. D. (a jeho výpoveď) je tak podľa okresného súdu, dôkazom, ktorý tiež

potvrdzuje spoluvinu obžalovaného B..
14. Ako je ďalej uvedené v spomenutom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4To/3/2016 zo dňa 28.9.2017, súdom prijaté vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
so zreteľom na obsah znenia prvej vety ods. 2 § 119 Trestného poriadku „za dôkaz môže slúžiť všetko...
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov...“ môže byť iba listinným dôkazom slúžiacim na preukázanie
existujúcej skutočnosti, ale rozhodne nemôže mať povahu kľúčového dôkazu na objasnenie zavinenia,

ako napr. výsluch spoluobžalovaného.
15. Obdobne možno poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-709/18 zo dňa
28.05.2020: „Za týchto podmienok treba na prvú otázku a prvú časť druhej otázky odpovedať tak, že člá-
nok 3 a článok 4 ods. 1 smernice 2016/343 v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, ako aj článok
47 druhý odsek a článok 48 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci tres-

tného konania začatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine
prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou oso-
bou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa
na skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uvedenie dru-
hej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu práv-

nej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine, a na druhej strane, že v tom istom uznese-
ní a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tejto dru-
hej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania doka-
zovania a rozhodnutia.“
16. Okresný súd, tak ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania, po prijatí vyhlásenia

obžalovaného C. D., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, zároveň konštatoval,
že vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, ochranného opatrenia a
dokazovanie súvisiace s nepriznaným skutkom. De facto k začatiu dokazovania ohľadom trestu
obžalovaného D., ohľadom výroku o náhrade škody, ochranného opatrenia a ohľadom viny
spoluobžalovaného B. prišlo až výsluchom obžalovaného D., ktorý nasledoval po prijatí jeho vyhlásenia

o vine (s následným pokračovaním v dokazovaní výsluchom obžalovaného B. a vykonávaním ďalších
dôkazov). Ako však už uviedol krajský súd vyššie, obžalovaný D. spoluobžalovaného B. z trestnej
činnosti kladenej im za vinu obžalobou ani neusvedčoval.
17. Vo všeobecnosti ďalej k voľnému hodnoteniu dôkazov možno konštatovať nasledovné:
18. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané

dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami

súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
19. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebnévyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.
20. Prvostupňový súd pochybil, keď rozhodnutie o vine obžalovaného B. založil aj na „dôkaze“,

ktorým má byť „doznanie“ spoluobžalovaného D. o spáchaní žalovaného skutku, rovnako v tom,
že sa nevysporiadal dostatočným spôsobom so zákonnosťou dôkazu, z ktorého vyvodzoval vinu
obžalovaného B. – obrazového záznamu získaného kamerovým zariadením spoločnosti Samsung.
21. Prvostupňový súd tak ustálil svoje skutkové zistenia aj na základe skutočností, ktoré nevyplývajú zo
zákonne vykonaných dôkazov.

22. Zistené pochybenie prvostupňového súdu má za následok zrušenie rozsudku prvostupňového súdu
v rozsahu výroku o vine, treste a spôsobe jeho výkonu obžalovaného B. a vrátenie veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
23. Úlohou prvostupňového súdu, na odstránenie vytýkaného nedostatku, bude riadne sa vysporiadať
s obranou obžalovaného, dôsledne vyhodnotiť zabezpečené dôkazy z hľadiska ich zákonnosti a
prípadne vylúčiť z hodnotenia dôkazov dôkazy, resp. časť ich obsahu, ktoré nie sú v súlade so

zákonom a nanovo zhodnotiť vykonané dôkazy a odvodiť z nich príslušné skutkové zistenia týkajúce sa
rozhodnutia o vine obžalovaného Baumana.
24. Odvolací súd sa, z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia, osobitne nezaoberal odvolaním
prokurátora vo vzťahu k uloženému trestu obžalovanému B.. Vysporiadanie sa s týmito námietkami bude
úlohou prvostupňového súdu v prípade, ak bude o treste obžalovaného rozhodovať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.