Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 58Cpr/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205538
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125205538.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX,

bytom B. XXXX/XX, C., právne zastúpený: JUDr. Michaelou Kaszonyiovou, advokátkou v Košiciach so
sídlom Nám. osloboditeľov 3B, IČO: 53 479 297, proti žalovanému: KOSIT a.s., so sídlom Rastislavova
98, Košice, IČO: 36 205 214, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bitters legal s.r.o., so sídlom
Magnezitárska 2164/2B, Košice, IČO: 56 448 902, v konaní o určenie rozsahu zodpovednosti za škodu

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu
vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 4.8.2024 v rozsahu 100%.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 140 €, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2025 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný ako
zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa
4.8.2024 v rozsahu 100%. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z opisu rozhodujúcich
skutkových okolností v žalobe vyplynulo, že žalobca je zamestnaný u žalovaného na pozícii vodič

na dobu neurčitú odo dňa 1.1.2021 a to na základe pracovnej zmluvy v znení neskorších zmien.
Dňa 4.8.2024 približne okolo 9.00 hod. žalobca pri výkone práce pre žalovaného na skládke pri obci
Sirník utrpel pracovný úraz a od daného dňa je práceneschopný. Žalobca v spomenutý deň vykonával
pracovnú činnosť, obsluhoval ťahač zn. MAN s evidenčným číslom C. XXX D. s návesom zn. BODEX
s evidenčným číslom C. XXX E.. Okolo 9.00 hod. prišiel do objektu skládky žalovaného za obcou Sirník
s naloženým odpadom zo spaľovne v Kokšov – Bakši. Po vjazde do areálu žalobca odovzdal dokumenty
od odpadu príslušnému zamestnancovi žalovaného a pokračoval v jazde na miesto, kde sa sype odpad.

Žalobca zacúval na miesto vykládky, zatiahol ručnú brzdu, zapol čerpadlo a spustil tzv. kypér – páku na
zdvih návesu. Po otvorení návesu sa odpad nezačal sypať dole. Za účelom zistenia, z akého dôvodu sa
odpad nesype, žalobca otvoril dvere kabíny, vyšiel na schodíky pri páke, aby mal lepší výhľad na náves
a aby zastavil proces sypania a spustil dole náves. V danú chvíľu zafúkal vietor a žalobca si uvedomil,
že letí vzduchom, pričom sa vo vzduchu pretočil, narazil na spojler a dopadol na zem. Následne v šoku
utekal ku váhe zavolať pomoc, keďže cítil zranenia a poslal pracovníka skládky, ktorý sa nachádzal pri
váhe k autu, keďže sa vozidlo prevrátilo.

Počas hospitalizácie sa za žalobcom dňa 6.8.2024 dostavila poverená osoba žalovaného za účelom
spísania výpovede k úrazu. Žalobca si z dôvodu pracovného úrazu uplatnil v Sociálnej poisťovni –
pobočka Košice nárok na úrazový príplatok. Dňa 11.2.2025 bolo žalobcovi zo strany Sociálnej poisťovne
doručené oznámenie, že žalovaný v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu dňa 4.8.2024 určil mierujeho zodpovednosti na vzniku škody v rozsahu 50% podľa ust. § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Mieru zavinenia žalobcu žalovaný určil s poukazom na závery škodovej komisie zo dňa 29.1.2025.
Suvedenýmstanoviskomastanovenímmieryzavineniazamestnancavrozsahu50%žalobcanesúhlasil

a svoj nesúhlas náležite odôvodnil podaním zo dňa 20.2.2025.
Sociálna poisťovňa dňa 21.3.2025 žalobcovi doručila opätovné oznámenie z obsahu ktorého vyplynulo,
že žalovaný zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a ponechal mieru zavinenia žalobcu vo výške 50%,
avšak už s odkazom na ust. § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.
Žalobca poukázal na to, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi

z dôvodu pracovného úrazu je založená na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu bez ohľadu na jeho prípadné zavinenie. Žalobca postupoval
štandardne, obvyklým spôsobom a opatrne, reagoval na vzniknutú situáciu okamžite a bol toho názoru,
že z jeho strany nedošlo k zavinenému porušeniu žiadnych právnych predpisov, ostatných predpisov
alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ani k žiadnemu ľahkomyseľnému
konaniu v rozpore s obvyklým spôsobom správania.

Miesto na skládke, kde došlo k sypaniu odpadu, nebolo problémové z hľadiska jeho charakteru
a bezpečnosti. Povrch, na ktorom sa sypanie uskutočnilo, bol spevnený a stabilný, nešlo o extrémne
premočený, zamrznutý alebo svahovitý terén. Na danom mieste dochádzalo pravidelne k sypaniu
odpadu. Žalobca zdôraznil, že k pracovnému úrazu nedošlo z dôvodu, že vystúpil z kabíny a nachádzal
sa na schodíkoch, ale preto, že z doposiaľ nezistených príčin došlo k prevráteniu motorového vozidla.

S prihliadnutím na vyššie uvedené mal za to, že žalovaný je plne zodpovedný za pracovný úraz žalobcu
a nie sú u neho dané žiadne liberačné dôvody podľa ust. § 196 Zákonníka práce.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku súdu predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu a to najmä:

- Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2023
- Výpoveď k úrazu – postihnutý zo 6.8.2024
- Zápis zo Škodovej komisie k úrazu zamestnanca z 29.1.2025
- Oboznámenie Sociálnej poisťovne s mierou zavinenia zo dňa 6. februára 2025
- Vyjadrenie žalobcu k miere zavinenia – listina z 20.2.2025

- Opätovné oboznámenie Sociálnej poisťovne s mierou zavinenia z 21. marca 2025
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 21. marca 2025 o prerušení konania
a navrhol výsluch žalobcu a členov Škodovej komisie.

3. Žalovaný sa vyjadril písomným podaním zo dňa 29. apríla 2025 v ktorom uviedol, že predmetná

žaloba je svojím charakterom žalobou na určenie právnej skutočnosti, a teda na určení toho, či žalovaný
zodpovedá za vzniknutý pracovný úraz v plnom rozsahu, alebo nie. Nárok uplatnený žalobcom je tak
nárokom predpokladaným ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Pri tomto závere vychádzal
ajzobsahudanejžaloby,vktorejajsamotnýžalobcatvrdí,žeprávnyzáujemnaurčovacejžalobejedaný
v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., pretože ide o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného

predpisu, ktorým je § 195 ods. 1, § 196 Zákonníka práce. Prípustnosť žaloby v zmysle ust. § 137 písm.
d) C.s.p. s odkazom na ust. § 195 ods. 1 a § 196 Zákonníka práce nemôže podľa žalovaného obstáť,
lebo uvedené ustanovenia Zákonníka práce nie sú typom ustanovení, ktoré mal zákonodarca na mysli
pri koncipovaní typu určovacej žaloby v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia C.s.p. Ustanovenie
osobitného predpisu má totiž priamo predpokladať uplatnenie určovacej žaloby v zmysle ust. § 137

písm. d) Civilného sporového poriadku, ktorú podmienku ust. § 195 a § 196 Zákonníka práce nespĺňajú.
Vzhľadom na uvedené je tak žaloba neprípustná.
Skutkový stav podľa žalovaného nasvedčuje tomu, že žalobca povinnosti ustanovené na predchádzanie
škodám na majetku a zdraví nedodržal. Kvalifikovanú vedomosť žalobcu o bezpečnom pohybe vozidla
po skládke, umiestnenia vozidla na skládke, spôsobe vysypávania odpadu na skládke a celkovom

spôsobe manipulácie s vozidlom ako aj o správaní sa v prípade žalobcom tvrdeného zaseknutia sa
odpadu na vyklápacej ploche vozidla je možné vyvodzovať z faktu, že žalobca je profesionálnym
vodičom, držiteľom vodičského oprávnenia kategórie „C“ a „E“ (vodič ťahača kamióna s návesom),
vodičom majúcim skúsenosti s vedením vozidla predmetného charakteru a navyše pracujúcim na danej
pracovnej pozícii ku dňu vzniku pracovného úrazu takmer 4 roky.

Ľahkovážnosť postupu žalobcu je daná tým, že opustil kabínu vodiča a snažil sa svojpomocne odstrániť
poruchu vyklápača, stojac pri tom na schodíkoch pri dverách vodiča. Takúto situáciu podľa žalovaného
nie je možné považovať za bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Ak by totiž žalobca
za danej situácie nestál na schodíkoch pri dverách vozidla, nedošlo by k jeho vymršteniu ponadvozidlo, a teda ani k vzniku pracovného úrazu. Pričom odstrániť zaseknutie odpadu bolo možné aj iným
spôsobom, bez rizika ohrozenia života či zdravia žalobcu. Páku nachádzajúcu sa na bočnej strane
vozidla je možné ovládať aj zo zeme a napokon manipulovať s vyklápacou plochou je možné aj priamo

z kabíny vodiča, bez potreby ju opustiť.
Žalovaný bol toho názoru, že hoc by aj nebolo preukázané, že by žalobca priamo porušil konkrétny
predpis alebo pravidlá BOZP, vzhľadom na jeho osobu – kvalifikáciu, získané skúsenosti a prax u klienta,
jeho vek ako aj rozumové schopnosti – vzhľadom na všetky vyššie popísané osobitosti danej situácie,
si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a navyše rizikovo a ľahkovážne. S ohľadom na

uvedené v plnej viere zotrval na tom, že miera zavinenia žalobcu na vzniku jeho pracovného úrazu je
v rozsahu 50%.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove
ČVS:ORP-350/1/VYS-TV-2024 z 22.12.2024.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených sporovými stranami,
oboznámením sa so skutkovým stavom tak ako ho tvrdil žalobca a žalovaný a tiež výsluchom
žalovaného.
Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom členov Škodovej komisie. Tento dôkaz navrhoval
žalobca, avšak ani v žalobe ani na pojednávaní konanom dňa 13.10.2025 neupresnil k akým

konkrétnym skutočnostiam majú byť navrhovaní svedkovia vypočutí. Ide o osoby, ktoré neboli prítomné
pri pracovnom úraze, teda k samotnému úrazovému deju by sa vyjadriť nevedeli. Ich stanovisko
k pracovnému úrazu žalobcu je zachytené v písomnej forme. Súd dôkaz výsluchom týchto svedkov
nevykonal, lebo vo vzťahu k skutkovému základu sporu a k objasneniu samotného deja pracovného
úrazu nemohol prispieť.

6. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy
z 29.12.2023, že žalobca je zamestnancom žalovaného a to na základe pracovnej zmluvy s dátumom
vzniku pracovného pomeru 1.1.2021, s dohodnutým druhom výkonu práce: vodič. Podľa stručnej
charakteristiky druhu práce, žalobca realizuje výkon práce s mechanizmom podľa pridelených úloh,

vykonáva práce súvisiace s vedením motorového vozidla a obsluhou mechanizmov podľa platných
predpisov, zaznamenáva presné denné výkazy o výkone vozidla a služieb, dbá na kompletnosť údajov.
Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol dojednaný na dobu neurčitú.

7. So žalobcom bola dňa 6.8.2024 povereným zamestnancom BOZP žalovaného spísaná výpoveď

k úrazu z ktorého vyplýva, že k úrazu došlo 4.8.2024 cca 8.30 hod. na skládke Sírnik. Svedok úrazu
nebol. Žalobca do záznamu BOZP uviedol nasledovné: „Dňa 4.8.2024 na skládke Sírnik som nacúval ku
smetisku, zapol čerpadlo, dvihol páčku ovládania návesu. Po chvíli dvíhania návesu, sa otvorilo zadné
čelo, čo som počul a všimol som si, že smetie nevypadáva a ostalo zrejme zaseknuté. Tak som otvoril
dvere kabíny, postavil sa na schodíky pri páčke, aby som zastavil proces sypania a spustil dole náves.

V tú chvíľu zafúkal vietor a o sekundu na to som si uvedomil, že letím vzduchom, pričom som sa vo
vzduchu pretočil, narazil na spojler a dopadol na zem. Následne som v šoku utekal ku váhe zavolať
pomoc. Keďže som cítil pri váhe zranenia, tak som poslal pracovníka skládky k autu, lebo sa vyvrátilo.“

8. Škodová komisia k tomuto pracovnému úrazu zasadala dňa 29.1.2025 a určila mieru zavinenia

poškodeného pri predmetnom pracovnom úraze na 50% z nasledujúcich dôvodov:
Vodič musí reagovať adekvátne podmienkam, v ktorých vedie vozidlo, resp. vysypáva odpad, čo o.i.
znamená, že keď je s vozidlom v nie ideálnych podmienkach (menej stabilný terén), tak musí byť
o to obozretnejší. V návode na obsluhu sa uvádza, že pri vyklápaní musí vodič stáť na rovnom
podklade bez bočného sklonu. Pri šikmo stojacom vozidle hrozí nebezpečenstvo prevrátenia. Rovnaké

nebezpečenstvom hrozí aj pri primrznutom alebo lepivom náklade, kedy môže dôjsť pri bočnom sklone
k bočnému prevráteniu. Na návese je piktogramom označený správny spôsob sypania odpadu. Ovládať
vysypávanie návesu zo schodíkov, kedy sa vodič jednou rukou musí držať madla na dverách, nie
je z hľadiska dodržiavania všeobecných zásad bezpečnosti a predchádzania škodám bezpečným
postupom. V danom prípade je najbezpečnejším možným spôsobom vysypávanie odpadu z kabíny,

kde je vodič najhlbšie chránený proti možným rizikám.9. Sociálna poisťovňa – pobočka Košice listom zo dňa 6. februára 2025 oznámila žalobcovi, že
zamestnávateľ určil mieru jeho zodpovednosti na vzniku škody v rozsahu 50% podľa § 196 ods. 2 písm.
a) Zákonníka práce a to na základe záverov prijatých Škodovou komisiou.

10. Žalobca sa k oboznámeniu s mierou zavinenia vyjadril písomne dňa 20.2.2025 tak, že so
stanoviskomŠkodovejkomisieasostanovenímmieryzavineniazamestnancavrozsahu50%nesúhlasí.
Vo vyjadrení adresovanom Sociálnej poisťovni o.i. uviedol, že k pracovnému úrazu došlo pri vysypávaní
odpadu. Podrobný popis, akým spôsobom nastal dotknutý incident uviedol dňa 6.8.2024 vo výpovedi

k úrazu. Žalobca postupoval štandardne, obvyklým spôsobom a opatrne, reagoval na vzniknutú situáciu
okamžite a bol toho názoru, že z jeho strany nedošlo k zavinenému porušeniu žiadnych právnych
predpisov, ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Miesto na skládke, kde došlo k sypaniu odpadu, nebolo problémové z hľadiska jeho charakteru
a bezpečnosti. Povrch, na ktorom sa sypanie uskutočnilo, bol spevnený a stabilný, nešlo o extrémne
premočený,zamrznutýalebosvahovitýterén.Navyšenadanommiestedochádzalopravidelneksypaniu

odpadu aj v minulosti, pričom žiadne problémy s bezpečnosťou alebo stabilitou neboli zaznamenané.
Keďže sa pracovný úraz stal na začiatku augusta je vylúčené, že odpad v návese bol primrznutý.
Doposiaľ nebolo preukázané a ani z ničoho nevyplýva, aby sa v danom prípade jednalo o lepivý odpad,
čo je podľa názoru žalobcu málo pravdepodobné, vzhľadom na to, že odpad v danom čase bol väčších
rozmerov a nebol tekutého charakteru.

S tvrdením zamestnávateľa, že pre vodiča by bolo najbezpečnejšie, ak by ostal v čase prevrátenia
ťahača s návesom v kabíne, nesúhlasil. Domnieval sa, že v prípade, ak by sa nachádzal v okamihu
prevrátenia vozidla v kabíne, mohlo by to mať pre neho ďaleko horšie zdravotné následky - vážnejšie
poškodeniezdravia,zraneniehlavyovnútrokabíny,stratavedomia,rozsiahlezlomeniny,zakliesnenievo
vozidle a podobne. V blízkosti ťahača sa nenachádzali žiadne osoby, nikto nebol svedkom tejto udalosti,

motor vozidla po prevrátení bežal a je otázne, kedy by sa k zamestnancovi dostala pomoc. Naopak
z dôvodu, že zamestnanec obozretne vyšiel z kabíny a po prevrátení vozidla duchaprítomne dopadol
na svoje končatiny, umožnilo mu to rýchlo reagovať, privolať pomoc a obratom riešiť vzniknutú situáciu.
Na základe ním uvádzaných skutočností žiadal, aby bolo zamestnávateľovi predložené jeho stanovisko
v celom znení a aby zamestnávateľ prehodnotil mieru zavinenia zamestnanca. Bol toho názoru, že

zamestnávateľ zodpovedá v danom prípade za škodu pri pracovnom úraze v celom rozsahu.

11. Sociálna poisťovňa listom z 21. marca 2025 oznámila žalobcovi, že právny zástupca zamestnávateľa
zotrvalnasvojompôvodnomstanoviskuaponechalmieruzavineniazamestnancanavznikupracovného
úrazu v rozsahu 50%. Následne Sociálna poisťovňa – pobočka Košice rozhodnutím z 21. marca 2025

v súvislosti s rozhodovaním o nároku na úrazový príplatok žalobcu, ktorý utrpel poškodenie zdravia
v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 4. augusta 2024 prerušila z dôvodu, že v lehote ustanovenej
Zákonom o sociálnom poistení nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

12. V súvislosti s úrazom žalobcu bolo vedené trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví. Okresné

riaditeľstvo PZ v Trebišove uznesením z 22.12.2024 ČVS:ORP-350/1/VYS-TV-2024 konanie zastavilo,
lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

13. Predmetom konania je procesný nárok žalobcu na určenie, že žalovaný zodpovedá žalobcovi
za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze v rozsahu 100%. Ide o spor medzi zamestnancom

a zamestnávateľom o určenie rozsahu ich zavinenia na pracovnom úraze. Zákonník práce v Čl. 9 a §
14 výslovne uvádza, že práva vyplývajúce z porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov je možné uplatniť na súde. Tomu zodpovedá aj úprava civilného sporového konania v ust. §
3 v spojení s § 316 C.s.p. v zmysle ktorého individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona
je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných

pracovných vzťahov. Žalobca postupoval správne pokiaľ si svoj nárok voči zamestnávateľovi uplatnil
žalobou na príslušnom súde.

14. Civilný sporový poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať, čiže aké sú právne
prípustné druhy žalôb. Podľa ust. § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo,
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Aj s ohľadom na námietku žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou procesnej prípustnosti
predmetnej žaloby.

15. Súd sa nestotožňuje s názorom, že v prejednávanej veci ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti,
ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a preto je neprípustná. Pod pojmom právne skutočnosti

možno rozumieť udalosti (subjektívne alebo objektívne) alebo stavy, s ktorými právny poriadok spája
vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda práv a povinností. V prejednávanom prípade je
takouto právnou skutočnosťou pracovný úraz. Ide o takú objektívnu skutočnosť, na ktorú Zákonník práce
v ust. § 195 viaže právne následky v podobe zodpovednosti zamestnávateľa za škodu tým spôsobenú.
Táto skutočnosť však v konaní nebola sporná. Spor medzi stranami je o následkoch vyplývajúcich
z pracovného úrazu, t.j. o obsahu tohto vzniknutého zodpovednostného vzťahu. Súd teda v predmetnom

konaní rozhoduje o tom, či zamestnanec má nárok na náhradu škody od žalovaného v rozsahu 100%
alebo či tento nárok má iba v rozsahu 50%. Súd určuje, v akom rozsahu tu právo na náhradu škody je.

16. Opodstatnenosť predmetnej žaloby vyplýva aj zo súčasnej právnej úpravy odškodňovania
pracovnýchúrazov,ktorájesúčinnosťouzákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenízverenáSociálnej

poisťovni. Podľa citovaného zákona rozhoduje Sociálna poisťovňa o úrazových dávkach, avšak aj po
účinnosti zákona o sociálnom poistení spory týkajúce sa základu nároku zamestnanca na jednotlivé
plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom,
rozhodujú súdy, lebo ako už bolo uvedené, ide o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý
rieši súd v civilnom sporovom konaní. Je tomu tak preto, lebo aj po prijatí zákona o sociálnom poistení

sa v Zákonníku práce naďalej nachádza právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze týkajúca sa podmienok zodpovednosti zamestnávateľa za škodu (§ 195 Zákonníka
práce), podmienok zbavenia sa zodpovednosti za škodu (§ 196 Zákonníka práce) a podmienok, kedy sa
zamestnávateľ nemôže zodpovednosti zbaviť (§ 197 Zákonníka práce). Súdy teda rozhodujú o základe
nároku zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, pokiaľ sú tieto otázky sporné,

a Sociálna poisťovňa rozhoduje o jednotlivých úrazových dávkach a ich výške.

17. Súd predmetnú žalobu posúdil ako žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137
písm. c) C.s.p. Záujem na predmetnej žalobe je daná postupom Sociálnej poisťovne, ktorá konanie
o úrazových dávkach prerušila práve z dôvodu, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným

ako zamestnávateľom je spor o rozsahu, v akom za škodu na zdraví žalobcu vzniknutú v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 4.8.2024 zodpovedá žalovaný.

18. Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

19. Podľa ust. § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že:

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,

c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

20. Podľa ust. § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ods. 1 písm. a) a ods. 2
písm. a) ), alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.21. Podľa ust. § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie 7 podľa ods. 2 písm. c) nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

22. Žalovaný sa zbavoval zodpovednosti čiastočne poukazom na ust. § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka
práce. Svoju obranu následne rozšíril a tvrdil, že hoc by aj nebolo preukázané, že by žalobca priamo
porušilkonkrétnypredpisalebopravidláBOZP,vzhľadomnajehoosobu,kvalifikáciu,získanéskúsenosti
a prax u žalovaného, jeho vek ako aj jeho rozumové schopnosti, vzhľadom na všetky okolnosti danej

situácie, si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a navyše rizikovo a ľahkovážne. Bolo
preto jeho povinnosťou skutočnosti odôvodňujúce liberáciu aj preukázať. Žalovaný však na preukázanie
týchto skutočností nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a ani žiadne dôkazy súdu nepredložil. Pokiaľ
bolo z jeho strany predložené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, toto preukazuje iba tú
skutočnosť, že v súvislosti s predmetným pracovným úrazom nenesie nikto trestnú zodpovednosť.

23. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti, a to aj v prípade čiastočnej liberácie, je na strane
zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že:
- postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
- ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca

- s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený
- ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval
- ich znalosť zamestnávateľ sústavne kontroloval
- dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne vyžadoval
- dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne kontroloval

- uvedené skutočnosti boli jednou z príčin škody.

24. V konaní nebola preukázaná ani jedna z uvedených podmienok čiastočného zbavenia sa
zodpovednosti zamestnávateľom. Žalovaný neoznačil, ktoré právne prípadne ostatné predpisy BOZP
mal žalobca porušiť. V konaní pritom vyšlo najavo, že žalobca nemal žiadnu vnútropodnikovú úpravu

bezpečnej manipulácie pri vysypávanú odpadu. Z výpovede žalobcu tiež vyplynulo, že ani pri nástupe
do pracovného pomeru a v jeho priebehu nebol zamestnávateľom oboznámený s pravidlami výkonu
jeho práce, z pohľadu jej bezpečnosti.

25. Žalobca vo svojej výpovedi okrem iného uviedol: „Do práce som nastúpil v januári 2021 na zimnú

údržbu a túto prácu som aj vykonával. Následne po ukončení zimne údržby, čo bolo niekedy v apríli,
bola požiadavka zo spaľovne na vodiča návesu. Prácu som teda začal vykonávať tam, keďže mi bolo
povedané, že v budúcnosti budem robiť ako vodič ABR (nebezpečné náklady). Ja som tam ostal
pracovať. K ďalšej zmene pracovnej zmluvy u mňa nedošlo.
Obsahom mojej práce bolo vyviesť zo spaľovne škvaru, ktorá vzniká spaľovaním odpadu na určené

skládky. Tiež vyvážať smeti, ktoré neboli určené na spaľovanie. Následne k tomu pribudlo dovoz smetia
do spaľovne odpadu a tiež do bioplynky.
S pokynmi týkajúcimi sa práce, ktorú som vykonával, som nebol oboznámený. Mal som len zácvik
s kolegom. V priebehu dvoch týždňov ja som chodil s jedným alebo s druhým kolegom na skládky. Tam
som videl postup, akým je potrebné prácu vykonávať. Prípadne sme sa vymenili, teda, že ja som robil

šoféra a on sedel pri mne.
Tieto postupy ja som sa dozvedel od kolegov, keďže predtým som s takýmto návesom nepracoval.
Dozvedel som sa to pri riešení bežných situácií napr. keď sa im stal problém so sypaním smetí,
čiže z bežných rozhovorov od týchto kolegov. Sú to väčšinou ľudia pred dôchodkom a majú už svoje
odjazdené.“

26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal naplnenie podmienok
zbavenia sa zodpovednosti v rozsahu 50% v zmysle ust. § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce,
lebo na strane žalobcu nepreukázal žiadne porušenie právnych alebo ostatných predpisov, či pokynov
na zaistenie bezpečnej práce. Vo vzťahu k záverom škodovej komisie súd poukazuje na to, že ide

iba o všeobecné konštatovanie bez akejkoľvek aplikácie na prejednávaný pracovný úraz. Ani škodová
komisia neuviedla, čo konkrétne žalobca pri sypaní odpadu porušil, či zanedbal. Škodová komisia
v zápise uvádza a popisuje aké sú podmienky pre bezpečné vyklápanie odpadu ale neuvádza, akým
spôsobom sa má situácia pri zaseknutí odpadu riešiť. Pokiaľ právne predpisy neupravujú a žalovanýnemá vypracované interné usmernenie pre bezpečné ovládanie vysypávania návesu, potom sa nemôže
zbavovať svojej zodpovednosti za ich nedodržiavanie.

27. Pri posudzovaní naplnenia podmienok zbavenia sa zodpovednosti podľa § 196 ods. 2 písm.
c) Zákonníka práce súd dospel k rovnakému záveru (ako pri posudzovaní naplnenia podmienok
zbavenia sa zodpovednosti podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce) a to, že ani tento dôvod
liberácie zamestnávateľa nebol v konaní preukázaný. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca povinnosti
ustanovené na predchádzanie škodám na majetku a zdraví nedodržal. Žalovaný sa pri svojej obrane

nemôže dovolávať iba všeobecných ustanovení podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozil
zdravie, preto táto všeobecná obrana žalovaného nie je účinná.

28. Podľa ďalšieho tvrdenia žalovaného mal žalobca získať kvalifikovanú vedomosť o bezpečnom
pohybe vozidla po skládke, umiestnení vozidla na skládke, spôsobe vysypávania odpadu na skládke
a celkovom spôsobe manipulácie s vozidlom ako aj o správaní sa v prípade zaseknutia sa odpadu,

získaním vodičského oprávnenia kategórie CE. V konaní však nebolo preukázané, že by držitelia
vodičského oprávnenia tejto kategórie boli pri jeho získaní kvalifikovane oboznamovaní s uvedenou
problematikou. Držiteľ vodičského oprávnenia skupiny CE je osoba, ktorá má oprávnenie viesť jazdné
súpravy zložené z ťahača kategórie C (nákladné auto) a prívesu E s najväčšou prípustnou celkovou
hmotnosťou nad 750 kg. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že držitelia takéhoto oprávnenia sú oboznámení aj so

špecifikami pohybu na skládke a vysypávaní odpadu, bolo jeho povinnosťou to aj preukázať, čo neurobil.

29. Žalovaný sa pri svojej obrane tiež dovolával skúseností žalobcu získaných počas pracovného
pomeru u žalovaného v trvaní 4 roky. Jeho počínanie, kedy sa snažil svojpomocne odstrániť poruchu
vyklápača stojac na schodíku pri dverách, kvalifikoval ako ľahkovážne. Žalovaný ale neponúkol

alternatívu, teda neuviedol konkrétny a bezpečný postup, ktorý mal žalobca za takejto situácie zvoliť.
Úvahy žalovaného čo by bolo keby žalobca neopustil kabínu, prípadne čo by bolo keby páku – kyper
ovládal stojac na zemi, sú len hypotézami a nevypovedajú o tom, ako by mal žalobca podľa žalovaného
správne postupovať.

30. Žalobca sa k otázke postupu, aký sa bežne realizoval pri zaseknutí odpadu v návese vo výpovedi
vyjadril takto: „Pri zaseknutí odpadu je potrebné zistiť čo sa deje. Teda je potrebné zistiť, či je odpad
zaseknutý alebo sa sype pomaly. Pokiaľ je sypanie zastavené, ďalší postup je pustenie vibrátora. Pokiaľ
ani toto nepomôže, je možné posunúť sa autom dopredu a prudko zabrzdiť a potom sa vrátiť, čiže cúvnuť
a prudko zabrzdiť, avšak takáto manipulácia je možná iba s návesom, ktorý je spustený dole.

Pokiaľ ani toto nepomôže, neostáva nič iné ako vojsť do návesu a mechanicky uvoľniť veci, ktoré sú
zaseknuté. V takomto prípade vodič chodí po povrchu nákladu teda po povrchu smetí.
Rovnako je tiež možné otvoriť zadné dvere návesu ručne, čo je však nebezpečné. V prípade, že je
prítomný strojník, tak s lyžicou zaseknutý odpad uvoľní. Stávajú sa aj prípady, kedy lyžica nepomôže.
Je to vtedy, ak sa časť smetí vysype a následne sa z prednej časti návesu smetie posunie do strednej

časti. Vtedy je predná časť prázdna aj zadná časť je prázdna a zo strednej časti nie je možné smeti
dostať, teda uvoľniť ich od stredovej priečky, s čím je najväčší problém. V takomto prípade je potrebné
vrátiť sa naspäť na spaľovňu.
V tomto prípade bolo potrebné zapnúť vibrátor na návese. Nachádza sa asi v strede návesu z vonkajšej
strany. Postup je taký, že musíte zastaviť sypanie, vystúpiť z vozidla, prejsť k návesu a tam zapnúť

vibrátor a čakať či sa bude niečo diať.
Ja som išiel vyskúšať prvý spôsob, teda zapnutie vibrátora. Postavil som sa na schodíky, ale ďalej som
sa nedostal, lebo dopadlo to tak ako to dopadlo.“

31. Súd uveril výpovedi žalobcu, lebo jeho tvrdenia neboli ničím spochybnené. Žalobca na položené

otázky odpovedal vecne, bez zveličovania, jeho odpovede si neodporovali a boli v súlade s jeho
tvrdeniami v konaní pred Sociálnou poisťovňou aj pred súdom. V odpovediach a tvrdeniach žalobcu súd
nezistil žiadny logický rozpor, pričom ich pravdivosť nebola protistranou účinne spochybnená. Výpoveď
žalobcu súd vyhodnotil ako dôveryhodnú.

32. Z uvedeného vyplýva, že žalobca postupoval tak, ako je to pri problémoch s vyprázdňovaním
návesu bežné. Žalobca chcel zastaviť proces sypania, spustiť náves a zapnúť vibrátor, čo si vyžadovalo
vystúpenie z kabíny vozidla. Takéto konanie súd nevyhodnotil ako ľahkovážne, či rizikové, keďže išloo jeden z možných spôsobov riešenia zaseknutého odpadu. Naviac za situácie, kedy bol žalobca pri
vysypávaní odpadu na skládke sám, musel aj sám túto situáciu riešiť.

33. Pre účinné zbavenie sa zodpovednosti podľa § 194 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce musí
zamestnávateľ tvrdiť a preukázať také konanie zamestnanca, ktoré z pohľadu vecnej a časovej súvislosti
s pracovným úrazom možno považovať za ľahkovážne a riskantné. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a v konaní takéto správanie žalobcu nepreukázal. Preto súd dospel k záveru, že nesie plnú
zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti s jeho pracovným úrazom dňa 4.8.2024 vznikla

a žalobe vyhovel.

34. Tým je odstránená spornosť v otázke rozsahu zodpovednosti za škodu a je daný základ
pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní úrazových dávok. Sociálna poisťovňa v Oznámení
pre žalobcu zo dňa 21.3.2025 sama konštatuje, že v prípade sporu medzi zamestnancom
a zamestnávateľom vo veci určenia miery zavinenia má jedine súd právomoc o tejto otázke záväzne

rozhodnúť. V prípade, že žalobca nesúhlasí so stanoviskom zamestnávateľa, má možnosť podať na
príslušný súd určovaciu žalobu.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. V prejednávanom konaní bol žalobca plne úspešný a preto má voči neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
zaoberal aj otázkou možnosti aplikácie ust. § 257 C.s.p. V konaní neboli tvrdené a ani nevyšli najavo také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali použiť toto svojím charakterom výnimočné ustanovenie a úspešnému

žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

37. Podľa ust. § 4 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra
trestov bol žalobca od platenia súdneho poplatku oslobodený. Preto súd zaviazal neúspešného
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 140 € a to podľa bodu 1 písm. b) Sadzobníka

súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v 5 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).