Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209184
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123209184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B. C., D., E. X, F.,
nar. X.XX.XXXX, proti žalovanému: Univerzita D. B. G. v F., G. X, F., IČO: 00 397 768, zást. Sýkora
– advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice, IČO: 47 256 206, za ktorého ako konateľ koná
advokát JUDr. Matej Sýkora, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Košice č. k. 15C/14/2023 - 509 z 12. marca 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví zamietol žalobu na obnovu konania bývalým Okresným súdom Košice I vedeného pod sp.
zn. 42C/10/2020 o ochranu osobnosti medzi žalobcom a žalovaným, založenú na tvrdení žalobcu,
že v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť dôkazy (obstaranie mobilu Samsung Galaxy
A5 27.2.2023 jeho kúpou v záložni, zverejnenie článku novinára H. I. v denníku Korzár 29.3.2023
a verejné vypočutie kandidátov na rektora UPJŠ z 20.4.2023), ktoré môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie a ktoré podľa žalobcu zakladali zákonný dôvod na obnovu konania podľa §397 CSP

tvrdiac, že žalovaný nevedel v konaní preukázať, že by konanie žalobcu ako zamestnanca žalovaného
zamestnávateľa vybočovalo z bežných noriem a bolo nebezpečné tak, ako to konštatoval súd v konaní
sp. zn. 41Cpr/92/2017. Okrem toho žalobca v žalobe na obnovu konania opísal aj prebiehajúce konanie
v trestnej veci vedenej proti nemu pod sp. zn. 3T/106/2019, v ktorej rozsudkom okresného súdu bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania. Žalovanému priznal nárok
na plnú náhradu jeho trov.

2. Vychádzal zo zistenia, že konanie o ochranu osobnosti, o ktorého obnovu v tomto konaní ide,
dňom 15.9.2022 právoplatne skončilo zamietavým rozsudkom konajúceho súdu z 23.6.2021 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu z 23.8.2022, sp. zn. 6Co/31/2022. Žaloba bola zamietnutá
v podstate z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaný zamestnávateľ bol zverejnil
obsah výpovede z pracovného pomeru, ktorým malo dôjsť k údajnému zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu a ktorá bola riadne doručená iba žalobcovi, ako ani to, že by žalovaný výroky vo
výpovedi z pracovného pomeru bol uviedol s cieľom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Naopak

bolo preukázané, že jediným cieľom zamestnávateľa bolo skončenie pracovného pomeru so žalobcom
a v tej súvislosti splnenie zákonnej povinnosti skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a to popisom konania žalobcu, v ktorom zamestnávateľ vzhliadal
porušenie pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k tvrdeniu o nezákonnom nariadení mimoriadnej lekárskejprehliadky žalobcu žaloba bola zamietnutá z dôvodu absentujúcich skutkových tvrdení žalobcu, ako
prípadne i nezákonné nariadenie tejto lekárskej prehliadky zasiahlo do práv žalobcu, aký následok
v jeho čiastkovom osobnostnom práve na ochranu občianskej cti či ľudskej dôstojnosti toto vyvolalo.

Súd ako s vykonaným dokazovaním nepreukázanou pritom sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o
rozširovaní informácií o zlom zdravotnom stave žalobcu spôsobom ním popísaným, a to komunikáciou
medzi zamestnancami žalovaného a zdravotníckeho zariadenia, ktorí, podľa jeho slov, pri osobných
stretnutiach mu hovorili, že je duševne chorý a navyše zdôraznil, že hoci nie je jeho úlohou vyriešiť
otázku (ne)zákonnosti nariadenia lekárskej prehliadky, keďže v spore nie je zrejmé, ani aký zásah do

práva na ochranu ľudskej dôstojnosti a občianskej cti by vyvolala nezákonná lekárska prehliadka, ktorá
sa nevykonala a ktorej iné následky, ako rozširovanie informácií o zlom zdravotnom stave, žalobca ani
netvrdil, otázka zákonnosti mimoriadnej lekárskej prehliadky s výsledkom oprávnenosti jej nariadenia
bola posudzovaná i v pracovnoprávnom spore žalobcu so žalovaným zamestnávateľom.

3. Citoval ustanovenia §397 a §414 CSP, podal výklad inštitútu žaloby na obnovu konania ako

mimoriadneho opravného prostriedku smerujúceho proti právoplatnému rozhodnutiu súdu zdôrazniac,
že takouto žalobou sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní
veci alebo nesprávností procesnej povahy a že rovnako dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania nie je ani vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania.
Vychádzajúc z obsahu spisu nezistil však existenciu žiadneho z dôvodov pre povolenie obnovy konania

tvrdených v žalobe a mal za to, že v čase vydania rozsudku súdu neexistovala žiadna skutočnosť,
rozhodnutie ani dôkaz týkajúci sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca by
nemohol použiť v pôvodnom konaní. Konštatoval, že tvrdenia žalobcom uvádzané v žalobe, ako aj v
priebehu tohto konania na obnovu konania, sa týkajú prevažne konania v jeho trestnej veci vedenej
Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 3T/106/2019, kde žalobca bol uznaný vinným zo spáchania

trestného činu nebezpečného prenasledovania, pričom žalobou na obnovu konania žalobca poukazoval
len na vecnú nesprávnosť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadnutého právoplatného
rozsudku vo veci ochrany jeho osobnosti, čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy
konania. Uzavrel, že (i) ani jeden zo žalobcom označených dôvodov na povolenie obnovy konania
nespĺňa žiadnu zo zákonných dôvodov ustanovených v §397 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP, t.

j. že sa týka strán sporu a predmetu pôvodného konania sp. zn. 42C/10/2020 a že ich žalobca bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a že (ii) priaznivejšie rozhodnutie súdu pre žalobcu
nemohlo privodiť ani žalobcom navrhované vypočutie študentky či rektora UPJŠ ako svedkov, pretože
toto sa malo týkať časového obdobia roku 2023, pričom jednak k výpovedi z pracovného pomeru
došlo 28.11.2017 a jednak v konaní, o povolenie obnovy ktorého ide, súd posudzoval otázku ochrany

osobnosti, cti a dobrého mena žalobcu v časových súvislostiach v roku 2021, pričom tak otázka
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, ako aj zákonnosti nariadenia mimoriadnej lekárskej prehliadky
bola vyriešená v inom právoplatne skončenom súdnom konaní medzi tými istými sporovými stranami.
Z týchto dôvodov žalobu na obnovu konania zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nesprávny procesný postup súdu, ktorým podľa odvolateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, spočívalo v tom, že súd s rozhodnutím vo veci samej nevyčkal na výsledok odvolacieho
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pri svojom rozhodovaní ani nebral do úvahy
dôkazy, ktoré v čase pojednávania 20.2.2024 poznal z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, čím podľa odvolateľa si nesplnil svoju povinnosť a nevysvetlil, prečo tieto rozsiahle dôkazy
o rodinno-korupčných väzbách na krajskej prokuratúre nevykonal, ak tieto boli rozhodujúce pre zásah do

osobnostných práv žalobcu. Súd rovnako nevysvetlil, z akého dôvodu ako predbežnú zjavne odmietol
vyriešiť a dať špecifickú odpoveď na otázku porušenia zákonného ustanovenia §3 ods. 2 Trestného
poriadku konaním žalovaného v roku 2017 len preto, aby žalobcovi privodil trestné stíhanie, čím
podľa odvolateľa zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces, pričom ide o dôkaz o priamej
diskriminácii žalobcu v roku 2017, kde boli predložené nové listinné dôkazy. Ďalej odvolateľ namietal, že

hoci je bývalým zamestnancom v spore so zamestnávateľom, kde povinnosťou súdu bolo preto dorovnať
jeho objektívne nižšie postavenie, súd v konaní vedome uprednostnil protistranu ako jeho bývalého
zamestnávateľa a v dôsledku svojej náklonnosti k žalovanému nevykonal rozsiahle dokazovanie, čo je
objektívnou príčinou toho, že v podstate nič nové nezistil, lebo nekonal nestranne, ale zjavne v prospechrodinno-korupčných väzieb a v prospech porušovateľa §3 ods. 2 TP. Žalovaný od roku 2017 podľa
odvolateľa zjavne pritom mal dve skupiny zamestnancov, a to rektora, ktorý ako jeho štatutárny orgán
mohol beztrestne porušovať ustanovenia právnych predpisov a ostatných zamestnancov, kam patril

aj žalobca, ktorí, aj keď žiaden právny predpis neporušili, museli znášať svojvôľu žalovaného a jeho
zamestnancov, ak si to vyžadovali ich súkromné ciele, čo podľa odvolateľa ako správne skutkové
a právne vymedzenie preukazuje potrebu, aby odvolací súd sa vyjadril k nastolenej právnej otázke.

5. Odvolateľ namietal, že preukázanie vlastností mobilu poškodenej je novým dôkazom, ktorý súdy

nepoznali v čase rozhodovania a žalobca mobil takého typu, ako mala poškodená študentka, nemal
k dispozícii. Tento dôkaz spolu s výsluchom študentky podľa odvolateľa jednoznačne však preukáže,
že študentka vedome klamala o tom, ako žalobca narúšal jej život. Odvolateľ súdu ďalej vytýkal,
že v 13. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku sa zameral na jeden nedostatok jeho návrhu,
nebral však do úvahy hlavne mobil poškodenej, jej výpovede k vlastnostiam mobilu a jej vzťahu
k žalovanému, pretože študentka či už vedome alebo nevedome, bola tiež súčasťou rodinno-korupčných

väzieb žalovaného na Krajskú prokuratúru Košice a ako svedok o týchto väzbách nevypovedala, lebo
rozsah týchto rodinno-korupčných väzieb nepoznal ani žalobca. Súd podľa odvolateľa nesprávne právne
posúdil práve silu tohto nového dôkazu, ktorý podľa neho zjavne preukáže, že žalovaný a študentka
spolupracovali, t. j. mali nadštandardné kontakty, čo je tiež forma diskriminácie, pričom tieto otvorené
prejavy diskriminácie súd neposudzoval a jednoducho ich ignoroval z dôvodu náklonnosti k žalovanému.

Podľa odvolateľa zároveň ide pritom o dôkaz, ktorý preukáže, že žalovaný nemal žiaden dôvod na
nariadenie mimoriadnej lekárskej prehliadky žalobcovi, ako ani na jeho diskriminačné ponižovanie.
V závere odvolania žalobca súhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že ďalšie dôkazy označené
v žalobe (uverejnenie článku novinára v denníku Korzár, verejné vypočutie kandidátov na rektora UPJŠ)
nespĺňajú žiadnu zo zákonných dôvodov podľa §397 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP. Namietal však,

že iná je situácia vo veci kúpy mobilu, pretože ten typovo a softvérovo je totožným s mobilom, ako
mala poškodená, a tento dôkaz nebol vykonaný v žiadnom konaní na súde, pričom tento preukazuje, že
študentka klamala, keď uvádzala, že SMS správy žalobcu ju rušia v noci.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny, súd správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne
právne posúdil a svoje rozhodnutie aj presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, keď dostatočne
jasne a presvedčivo vysvetlil, že v žalobe uvádzané tvrdenia sa týkajú prevažne konania v trestnej veci
žalobcu pred Okresným súdom Rožňava sp. zn. 3T/106/2019, a nie predmetu tohto civilného sporového
konania o obnovu konania o ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, do ktorých práv

žalobcu žalovaný údajne zasiahol textom výpovede z pracovného pomeru, resp. ktorého zásahu
žalovaný údajne sa dopustil neoprávneným rozširovaním informácií o zdravotnom stave žalobcu, resp.
nezákonným nariadením lekárskej prehliadky, ako i celkovým správaním žalovaného voči žalobcovi.
Súd náležite posudzoval návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov a správne vyhodnotil, že ide o dôkazy,
ktoré sa netýkajú predmetu tohto konania a nemajú preto význam pre rozhodnutie danej právnej veci.

Upriamil pozornosť súdu, že žalobca proti žalovanému podáva žaloby na obnovu konania vo všetkých
konaniach, v ktorých bol neúspešný a že jeho konanie podľa neho nemožno preto hodnotiť inak, ako
šikanózny výkon práva a zjavné zneužite práva žalobcom. Zdôraznil, že v danej právnej veci nejde
o trestné konanie a úlohou súdu v tejto veci nie je preto posudzovať trestnoprávne otázky a takéto
posudzovanie pre predmet tohto sporu je preto irelevantné. Zo strany žalobcu nedôvodné, nelegitímne,

nepreukázané a opierajúce sa o nesprávnu interpretáciu všeobecne záväzných právnych predpisov je
preto odvolací dôvod namietaný v bodoch 24. – 51. odvolania o nesprávnom právnom posúdení veci
súdom prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalobca nenamietal žiadne nesprávne skutkové zistenia,
podľa žalovaného nedôvodný, účelový a až šikanózny je aj protistranou namietaný odvolací dôvod
ustanovený v §365 ods. 1 písm. f) CSP, v dôsledku čoho jej tvrdenia v 6. časti odvolania v celom rozsahu

sú preto nedôvodné a nepreukázané.

7. V odvolacej replike žalobca reagujúc na vyjadrenie protistrany uviedol, že subjektívne pociťuje, že
súd v konaní o tejto žalobe na obnovu konania odmieta odpovedať na žalobcom nastolené právne
otázky, pričom jeho odvolanie je koncentrované na vyriešenie podstatnej právnej otázky, bez vyriešenia

ktorej celé konanie o predmetnej žalobe je nespravodlivé a bez jasného stanoviska súdu, či žalovaný
(ne)porušil ustanovenie §3 ods. 2 TP nemá žiaden význam riešiť iné skutkové alebo právne otázky.
Podľa odvolateľa súd, ako aj žalovaný nesprávne posúdili obsah tejto žaloby na obnovu konania, kde bol
predložený nový dôkaz o vlastnostiach mobilu s rovnakými technickými a programovými prostriedkami,ako mala poškodená študentka v roku 2017, ktorý dôkaz žalobca nemal skôr k dispozícii, pričom
zároveň preukázal súdu, že ho získal veľmi obťažne. V konaní napádal pritom iba skutočnosť, že súd
nepoznal skutkový stav, nenapádal však procesné pochybenia súdu v konaní 42C/10/2020, pričom tento

žalobcom zadovážený nový dôkaz má potenciál ozrejmiť, ako senát 11CoPr odvolacieho súdu fabrikoval
dôkazy z ničoho a tak vytvoril fiktívny skutkový stav a suploval takým postupom rozhodovanie na
základe dôkazov, pričom na tieto súd sa odvolal aj v tomto sporovom konaní 42C/10/2020, t. j. nepoznal
skutkový stav z dôkazov v spise, ale vychádzal iba z fiktívneho skutkového stavu, pričom žalobcovi
v zásade ide o jeho zmenu na základe dôkazov označených v žalobe, ktoré majú potenciál zvrátiť

rozhodnutie. Spis od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom obsahuje rozsiahle
a veľmi presné, t. j. nielen fiktívne dôkazné materiály o porušení §3 ods. 2 TP a rodinno-korupčných
väzbách žalovaného na Krajskú prokuratúru v Košiciach a od 20.10.2024 tiež aj doplnenie žaloby
o nové skutkové okolnosti nasvedčujúce nerovnakému (nedôstojnému) zaobchádzaniu so žalobcom na
pracovisku, ktoré predchádzalo výpovedi z pracovného pomeru, ktoré žalobca nevedel predložiť skôr.
Za nesporné považoval, že súdom nevykonaný žalobcom navrhovaný dôkaz o vlastnostiach mobilu

poškodenej bol spôsobilým preukázať, že študentka v roku 2017 klamala, že ju mobil ruší počas spánku
ažežalovaný,ktorýjejklamstvámuveril,nemážiadenzáujem,abysúdnazákladepredloženéhodôkazu
správne rozhodol. Žalobca trval na tom, že žalovaný doposiaľ do žiadneho civilného sporu nepredložil
dôkazy, ktoré mal a ktoré by preukazovali opodstatnenosť či už obchádzania §3 ods. 2 TP a rovnako
ani existenciu akýchkoľvek dôvodov na nariadenie nezákonnej lekárskej prehliadky, k čomu došlo práve

na základe nepravdivej výpovede študentky o technických vlastnostiach jej mobilu. Podľa odvolateľa ide
o podstatný dôkaz, že žalovaný nemal žiaden dôvod na diskriminačné ponižovanie žalobcu a v konaní
nebolonijakopreukázanéčiináčpotvrdené,žežalovanýchránilokolieprednebezpečnýmžalobcomtak,
ako lživo to uvádzal senát 11CoPr odvolacieho súdu vo svojich rozhodnutiach, ale naopak, nové dôkazy
podľa neho preukazujú, že ide o senátom 11CoPr vyfabrikovaný fiktívny skutkový stav bez dôkazov

v spise. Žalobca sa preto domáhal, aby odvolací súd zaujal stanovisko k tomuto vyfabrikovanému
skutkovémustavuahlavnekpotenciálukaždéhonovéhožalobcomvtomtokonanípredloženéhodôkazu
tento vyfabrikovaný skutkový stav zmeniť a privodiť tak zmenu pôvodného rozsudku.

8.Vostatnomobsahuodvolanieprotirozsudku,resp.ajodvolaciareplikažalobcusaprekrývasobsahom

jeho odvolania proti uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci samej neurobila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil.

12. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 17.12.2025 o 9.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 4.12.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. písm. b) (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto
nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého

rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku preto sa
stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho

rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako
odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku
o žalobe na obnovu konania z dôvodu nepreukázania existencie skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazov
týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca ako ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a zároveň by mohli privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva priestor pre pochybnosti,
z akých dôvodov súd prvej inštancie takto postupoval, jeho dôvody aj v tomto smere sú dostatočne
zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.

18. Žaloba o ochranu osobnosti v konaní sp. zn. 42C/10/2020, o ktorého obnovu v tomto sporovom

konaní ide, bola založená na skutkovom tvrdení žalobcu (pán sporu), že žalovaný ako zamestnávateľ
do práva na ochranu jeho osobnosti, občianskej cti, dobrého mena a ľudskej dôstojnosti neoprávnene
zasiahol jednak obsahom výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi, pretože ním porušil
prezumpciu neviny žalobcu a jednak neoprávneným rozširovaním informácií o zlom zdravotnom stave
žalobcu ako nezákonného dôvodu pre nariadenie jeho opakovaných nezákonných mimoriadnych

lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci. Obnova tohto konania, ktoré zamietnutím žaloby v celom
rozsahu právoplatne bolo skončené v neprospech žalobcu, podľa žalobcu, okrem dôvodov, o ktorých
v priebehu konania aj sám uznal, že nesúvisia s predmetom tohto konania (zverejnenie článku novinára
H. I. v denníku Korzár 29.3.2023 a verejné vypočutie kandidátov na rektora UPJŠ z 20.4.2023)
a v odvolacom konaní nebolo preto potrebné sa nimi osobitne zaoberať, má byť povolená z dôvodu, že

vďaka zaobstaraniu mobilného telefónu s rovnakými technickými a programovými vlastnosťami, aké mal
mobil poškodenej študentky v roku 2017, teraz už možno preukázať, že táto v relevantnom čase klamala
o technickej nespôsobilosti jej mobilného telefónu vypnúť/deaktivovať prijímanie textových správ v noci.
Vzhľadom na to, z akých dôvodov bola žaloba o ochranu osobnosti zamietnutá (pozri 2. odsek tohto
odôvodnenia), pochybnosti žalobcu o spôsobilosti tohto dôkazu ovplyvniť výsledok sporu o ochranu

osobnosti v jeho prospech nemôžu byť dôvodné. Dôkaz o technických vlastnostiach mobilného
telefónu preukazujúci existenciu možnosti vypnutia prijímania krátkych textových správ bezpochyby
nie je totiž objektívne spôsobilý zmeniť skutkový záver súdu, na ktorom tento založil svoje zamietavé
rozhodnutie v tejto sporovej veci, t. j. či už záver o nezverejnení obsahu výpovede z pracovného
pomeru zamestnávateľom, ako ani záver o nerozširovaní informácií o zlom zdravotnom stave žalobcu

spôsobom ním popísaným či o nezákonnom nariadení neuskutočnenej mimoriadnej lekárskej prehliadky
jeho zdravotného stavu. Ani tento dôkaz zaobstaraný v roku 2023 nie je preto dôkazom týkajúcim sa
strán a predmetu pôvodného konania o ochranu osobnosti, ktorý nemôže preto ani privodiť pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to bez ohľadu na to, či žalobca ako ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, tento dôkaz bez svojej viny (ne)mohol použiť v tomto pôvodnom konaní. To, či tento dôkaz

je alebo nie je spôsobilý v prospech žalobcu ovplyvniť výsledok trestného konania vedeného proti
žalobcovi ako obžalovanému (3T/106/2019), prípadne výsledok nejakého iného súdneho sporového
konania medzi žalobcom a jeho bývalým zamestnávateľom vrátane pracovnoprávneho sporu sp. zn.
41Cpr/92/2017, pre rozhodnutie o (ne)opodstatnenosti žaloby na povolenie obnovy tohto sporovéhokonania o ochranu osobnosti je právne irelevantné a odvolací súd úvahami odvolateľa naznačujúcimi
túto eventualitu ako bezvýznamnými preto sa ani nezaoberal a k týmto preto sa ani nevyjadroval.

19. Pretože žaloba o ochranu osobnosti nebola založená na skutkovom tvrdení či už o diskriminácii
zamestnancov žalovaného vrátane žalobcu v zamestnaní, a to ani porušením ustanovenia §3 ods. 2
TP žalovaným v roku 2017, ako ani o rodinno-korupčných väzbách na Krajskej prokuratúre v Košiciach,
pričom na tvrdení o týchto skutočnostiach nebola založená ani samotná žaloba na obnovu konania,
pre rozhodnutie tohto sporu vo veci samej bolo preto bezpredmetným, že súd nevykonal dôkazy

podľa žalobcu spôsobilé preukázať či už údajné porušenie §3 ods. 2 TP žalovaným alebo existenciu
údajných rodinno-korupčných väzieb žalobcom prezentovaných v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Tieto odvolacie námietky žalobcu neboli preto spôsobilé ovplyvniť výsledok odvolacieho
konania o žalobe na obnovu konania o ochranu osobnosti v prospech žalobcu a odvolací súd sa
nimi preto ako bezpredmetnými ani nezaoberal. Úplná právna irelevancia odvolacích námietok žalobcu
o údajnom porušení práva na spravodlivý proces, ktoré podľa žalobcu malo spočívať v nevyčkaní

s rozhodnutím vo veci samej na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
súdu z 19.1.2024 v tejto veci o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre
jeho neopodstatnenosť vyplynula pritom najneskôr z predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu
z 3.7.2024 v tejto veci, keďže týmto konanie o tomto návrhu žalobcu sčasti bolo zastavené pre prekážku
res iudicata a vo zvyšku bolo potvrdené jeho zamietnutie ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej

inštancie, k nesprávnemu procesnému postupu a k porušeniu práva na spravodlivý proces nevyčkaním
na výsledok tohto odvolacieho konania súdom prvej inštancie preto nedošlo.

20. Odvolacie námietky žalobcu neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel

a privodiť tak pre neho ako odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením
a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP zamietavý rozsudok súdu
prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne
a zákonne založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

21. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému
priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Žalobca

v konaní netvrdil a odvolací súd ani ex offo nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie
o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného odvolateľa.

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).