Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 50Cpr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202480
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202480.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 50Cpr/1/2024

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobkyne: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., zast. Mgr. Luciou Bohovovou, advokátkou, s miestom
výkonu advokácie Dobrovičova 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja
a mládeže, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 16 4381, o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

2 50Cpr/1/2024
I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

9 50Cpr/1/2024
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2024 domáhal určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a určenie že jej pracovný pomer u žalovaného stále trvá, taktiež sa
domáhala aj náhrady mzdy.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na odbor 1.07 – Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit Ministerstva

školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len ako „MŠVVaM SR“) bola žalobkyňa
prijatá dňa 01.02.2023 na výkon štátnej služby vo funkcii štátny radca v dočasnej štátnej službe
na zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky / rodičovskej dovolenky A. F. G.. Forma
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je nesprávna. Do doby rozhodnutia súdu o
nároku žalobkyne vzhľadom na postupy, prístupy a výklad vzniknutej situácie osobným úradom existuje
prekážka na strane zamestnávateľa, ktorá znemožňuje žalobkyni riadny pracovný výkon. Od 29.12.2023
do 8.1.2024 (vrátane) bola žalobkyňa práceneschopná. V rámci zdravotnej kontroly u všeobecnej

lekárky za účelom ukončenia domácej liečby sa žalobkyňa dňa 8.1.2024 zastavila na osobnom úrade
MŠVVaM SR, aby sa informovala a zistila inštrukcie od pani H. a I. E. o ďalšom jej pracovnom
zaradení, vzhľadom na to, že zákonné doručenie oznámenia o zrušení štátnozamestnaneckého miesta
žalobkyne do toho dňa (ani vrátane) nenastalo, nik s ňou neriešil preradenie na iné miesto. Žalobkyňa
oznámila p. H. a p. E., že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával. Žalobkyňa je naďalej
zamestnancom MŠVVaM SR, nakoľko boli porušené viaceré zákonné procesné postupy. Od mnohých
požiadaviek na osobné stretnutie, prerokovanie žalovaného nároku a riešenie mimosúdnou cestou

sa žalobkyňa dožadovala ochrany zákonom priznaných práv viacerými možnými inštitútmi, ktorých
písomné podania prikladáme ako prílohu tohto žalobného návrhu. Na základe uvedených skutočností a
doložených listinných dôkazov má žalobkyňa za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo
strany žalovaného je neplatné, pričom pracovný pomer aj naďalej trvá.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 25.04.2024 uviedol, že so žalovanou uzatvoril
dňa23.01.2023 služobnúzmluvuč.2023/5260:l-B2010,pričomakodeňvznikuštátnozamestnaneckého

pomeru bol dohodnutý 01.02.2023, druh štátnej služby: dočasná štátna služba, funkcia štátneho
zamestnanca: štátny radca. Štátnozamestnanecký pomer bol uzatvorený na čas zastupovania počas
čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo dovolenky, ktorá nadväzuje na materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku A. F. G.. Dňa 21.12.2023 nadobudla právoplatnosť organizačná
zmena Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (pozn. dnes Ministerstvo

školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ďalej len „MŠVVaM SR“) podpísaním a
schválením dodatku č. 47/2023 k Organizačnému poriadku MŠVVaM SR. V zmysle tejto organizačnej
zmeny došlo k zrušeniu jedného štátnozamestnaneckého miesta v stálej štátnej službe, ICM: 50000301,
zaradené v sekretariáte odboru kontroly v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa odboru, v 7. platovej
triede - štátny radca, v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažností, petície a audit, s
pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Bratislava, v súčasnosti obsadené štátnym zamestnancom

v dočasnej štátnej službe: A. B. C. (žalobkyňa), počas zastupovania štátneho zamestnanca na
materskej/rodičovskej dovolenke: A. F. G.. Listom zo dňa 23.12.2023 - Oznámenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru bola žalobkyňa informovaná, že z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti
organizačnej zmeny MŠVVaM SR podpísaním a schválením Dodatku č. 47/2023 k Organizačnému
poriadku MŠVVaM SR, s účinnosťou od 01.01.2024 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta,

na ktorom bola zaradená. Vzhľadom na neprítomnosť žalobkyne na pracovisku bolo žalobkyni súčasne
zasielané aj Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona dňom
31.12.2023. Ako dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo uvedené ustanovenie § 82
ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru bolo žalobkyni doručené v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade s ust. § 82 ods.

7 zákona o štátnej službe. Dočasná štátna služba je štátna služba, ktorá môže trvať len po určitý
čas. Doba trvania dočasnej štátnej služby žalobcu bola vymedzená na dobu zastupovania štátneho
zamestnancapodľaustanovenia§36ods.3písm.a)zákonaoštátnejslužbeatozasplneniazákonného
predpokladu, že dôvod na zastupovanie naďalej trvá a zároveň, že štátnozamestnanecké miesto nebolo
zrušené. A contrario z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého

miesta, dočasná štátna služba štátneho zamestnanca ďalej netrvá a teda je tu naplnený dôvod na
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer sa v takomto prípade skončí dňom vzniku
dôvodu pre ktorý dočasná štátna služba uplynula. Štátna služba žalobkyne sa nemohla ukončiť z dôvodu
organizačnej zmeny uskutočnenej Dodatkom č. 47/2023 k Organizačnému poriadku z dôvodu zrušenia

štátnozamestnaneckého miesta v stálej štátnej službe a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola obsadená na
toto pracovné miesto - štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe ale pôsobila len ako zástup.

4. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvoláva na list zo dňa
23.12.2023 – Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého, ktorým mala byť žalobkyňa informovaná

o skončení svojho pomeru. Oznámenie bolo vytvorené príslušnými pracovníkmi MŠVVaM SR v sobotu
23.12.2023, pred Vianocami; podané na poštovú prepravu až v stredu dňa 27.12.2023, a doručené
na pobočku pošty v Hamuliakove až v utorok dňa 02.01.2024. Žalobkyňa od 21.12.2023, od štvrtka
do piatku dňa 05.01.2024 mala riadne a v predstihu schválenú dovolenku, ktorú bola nútená zrušiť
z dôvodu choroby (29.12.2023-08.01.2024). Z týchto objektívnych dôvodov predmetné Oznámenie

bolo žalobkyňou prevzaté dňa 17.01.2024. V zmysle vyššie uvedeného nenastalo zákonné doručenie
Oznámenia do 31.12.2023 a včasné informovanie štátneho zamestnanca, že sa s ním do ďalšieho
pracovného procesu neráta. Žalobkyňa má za to, že zaslaním Oznámenia je zo strany žalovaného
okrem iného porušením článku 6 – princípu profesionality zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o

štátnej službe“). Do 29.12.2023 (vrátane), ani mimo pracovných dní do 31.12.2023, nikto kompetentný
a zodpovedný nekontaktoval žalobkyňu prostredníctvom firemného e-mailu či telefonicky. Nadriadená
žalobkyne – riaditeľka odboru kontroly I. I. J. vôbec žalobkyňu včas neinformovala, ani o pláne,
ani o rozhodnutí ukončiť jej štátnozamestnanecký pomer zrušením pracovného miesta. Žalobkyňa
poukazuje na ďalšie porušenie zákona (článok 2 – princíp zákonnosti) a fakt, že táto zákonná skutočnosť

nastala až 17.01.2024. Ďalej vo svojich tvrdeniach žalovaný spomína druhotné zasielanie Oznámenia
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona dňom 31.12.2023, ale toto tvrdenie
nijakým spôsobom nepreukázal. Predovšetkým ani v jednom z uvedených doručovaní nebol dodržaný
zákonný postup.5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že štátnozamestnanecký pomer bol so žalobkyňou skončený
na základe zákona a to uplynutím dočasnej štátnej služby v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. a) v

spojení s ust. § 37 písm. e) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona účinného v tom čase (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.) z dôvodu, že
zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu,
zanikla podmienka existencie jej štátnozamestnaneckého pomeru. Nie je možné prehliadať rozdiely
medzi dočasnou štátnou službou a stálou štátnou službou. Dodatkom č. 47/2023 k Organizačnému

poriadku Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (ďalej len „MŠVVaM SR“), s účinnosťou
od 01.01.2024 došlo k organizačnej zmene a jej dôsledku aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta
žalobkyne. V zmysle vyššie uvedeného Dodatku vzniklo nové štátnozamestnanecké miesto vedúceho
zamestnanca s inými činnosťami uvedenými v opise štátnozamestnaneckého miesta. Zrušením
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne skončila doba trvania dočasnej štátnej služby, čím došlo k
naplneniu ust. § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z. K skončeniu štátnozamestnaneckého vzťahu

došlo bez vzniku ponukovej povinnosti služobného úradu a žalobkyňa - zamestnankyňa v dočasnej
štátnej službe nebola organizačnou zmenou dotknutá a to z dôvodu, že organizačná zmena nevedie
k výpovednému dôvodu ale k skončeniu štátnozamestnaneckého vzťahu v dočasnej štátnej službe
na základe zákona. Organizačná zmena sa preto priamo vzťahuje na zastupovaného zamestnanca a
nie na zamestnanca, ktorý ho zastupuje. K oznámeniu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

žalovaný uvádza, že dočasná štátna služba je štátna služba na dobu určitú. V prípade, ak ide o
zastupovanie zamestnanca na materskej/rodičovskej dovolenke, doba trvania dočasnej štátnej služby
je vymedzená na dobu zastupovania a to súčasne za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto
nebolo zrušené. Tieto zákonom stanovené predpoklady musia byť naplnené kumulatívne. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe sa skončí na základe

právnej udalosti, t.j. uplynutím doby a to aj bez ohľadu na skutočnosť, či služobný úrad a štátny
zamestnanec vykonali právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Inak
povedané, k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedochádza na základe právneho úkonu -
výpovedealenazákladeprávnejudalosti,t.j.uplynutiečasu.Zuvedenéhodôvodudoručenieoznámenia
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do dispozičnej sféry žalobkyne nemá konštitutívne účinky

ale deklaratórne účinky. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončil 31.12.2023 bez ohľadu na deň
doručenia resp. prevzatia oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

6. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení uviedla, že dňa 23.01.2023 uzatvorila so žalovaným
služobnú zmluvu č. 2023/5260:1 - B2010, na základe ktorej vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký

pomer so žalovaným (ďalej len „Služobná zmluva“). Podľa dohodnutého v Služobnej zmluve žalobkyni
začal štátnozamestnanecký pomer dňom 01.02.2023, funkcia žalobkyne bola dohodnutá ako štátny
radca, štátna služba bola dohodnutá ako dočasná a to na čas zastupovania počas čerpania
materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo dovolenky, ktorá nadväzuje na materskú alebo
rodičovskú dovolenku A. F. G.. Dňa 17.01.2024 bolo žalobkyni doručené oznámenie o skončení

jej štátnozamestnaneckého pomeru s odôvodnením, že 21.12.2023 nadobudla platnosť organizačná
zmena žalovaného, na základe dodatku č. 47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného, pričom
uvedenou organizačnou zmenou s účinnosťou od 1. januára 2024 bude zrušené štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom bola žalobkyňa zaradená. S tým, že jej štátnozamestnanecký pomer založený
Služobnou zmluvou sa skončí podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

dňom 31. decembra 2023 z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami
žalovaného uvedenými v jeho vyjadreniach, pričom ako už uviedla v samotnej žalobe, má za to,
že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru tak ako bolo zo strany žalovaného uskutočnené
je neplatné, uskutočnené v rozpore so zákonom, k skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru
nedošlo a teda aj naďalej trvá. V Služobnej zmluve je vyslovene dohodnutý čas trvania dočasnej

štátnej služby žalobkyne a to trvanie na čas zastupovania počas čerpania materskej dovolenky,
rodičovskej dovolenky alebo dovolenky, ktorá nadväzuje na materskú alebo rodičovskú dovolenku A.
F. G.. Žalovaný dňa 21.12.2023 prijal dodatok č. 47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného,
pričom ním urobil organizačnú zmenu s účinnosťou ku dňu 01.01.2024, ktorou mal zrušiť jedno
obsadené štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe, IČM: 50000301, zaradené v sekretariáte

odboru kontroly v priamej riadiacej pôsobnosť riaditeľa odboru, v 7. platovej triede – štátny radca,
v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit, s pravidelným miestom
výkonu štátnej služby: Bratislava, v súčasnosti obsadené štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej
službe: A. B. C., počas zastupovania štátneho zamestnanca na materskej/rodičovskej dovolenke:A. F. G. a vytvoriť jedno štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca (vedúci oddelenia)
v stálej štátnej službe, v odbore kontroly v oddelení vnútornej kontroly a výkonu dohľadu, v 8.
platovej triede – hlavný štátny radca, v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície

a audit, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Bratislava. Žalovaný nepostupoval pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe,
nakoľko mal postupovať podľa ustanovení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou s
výpovedným dôvodom, ktorým je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta - organizačná zmena za
predpokladu, že nemal pre žalobkyňu vhodné štátnozamestnanecké miesto, a preto je jednoznačné, že

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je neplatné, a že k jeho skončeniu k 31.12.2023
nedošlo. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a to uplynutím dočasnej štátnej
služby môže nastať len z dôvodu skutočnosti, ktorou je uplynutie času, na ktorý je štátnozamestnanecký
pomer v dočasnej štátnej službe stanovený. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne
bol čas dočasnej štátnej služby dohodnutý na čas počas čerpania materskej dovolenky, rodičovskej
dovolenky alebo dovolenky, ktorá nadväzuje na materskú alebo rodičovskú dovolenku A. F. G.. Pani

A. G. sa z predmetnej dovolenky do štátnej služby nevrátila, nakoľko túto aj naďalej čerpala, a
preto nemohlo dôjsť k uplynutiu dočasnej štátnej služby žalobkyne k 31.12.2023. Žalobkyňa svoje
závery o neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru opiera aj o ustálenú judikatúru
a to najmä o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/96/2019, sp. zn.
2Cdo/43/2022 a sp.zn. 7Cdo/100/2021. Žalobkyňa opakovane, aj v kontexte ustálenej judikatúry, má za

preukázané, že žalovaný v rozpore so zákonom o štátnej službe nesprávne a neplatne použil skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona (uplynutím dočasnej služby). V posudzovanej
veci je jednoznačné, že zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré je prijatý zamestnanec do
dočasnej štátnej služby, ak k tomuto zrušeniu dôjde skôr než nastalo uplynutie času trvania dočasnej
štátnej služby, nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Rovnako je

preukázané tvrdenie žalobkyne, že na tieto situácie zákon o štátnej službe vyhradzuje inštitút skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Napriek tomu, že žalobkyňa má za to, že vyššie uvedená
argumentácia je jednoznačná a preukazuje, že žalovaný mal postupovať podľa ustanovení zákona
o štátnej službe pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, ak by konajúci súd mal
za to, že žalovaný mohol postupovať pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, na

základe § 82 ods. písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, t. j. skončením na základe
zákona – uplynutím dočasnej štátnej služby, na neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyňa zotrváva a k predmetnému uvádza túto ďalšiu argumentáciu. Žalovaný dodatkom č. 47/2023
k Organizačnému poriadku, s účinnosťou od 1. januára 2024 mal zrušiť štátnozamestnanecké miesto,
na ktorom bola žalobkyňa zaradená. Žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou a

oznámil žalobkyni skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru oznámením doručeným žalobkyni
17.01.2024, pričom uviedol, že k skončeniu dochádza podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 55/2017
Z. z. o štátnej službe dňom 31. decembra 2023 z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby. Žalovaný
skončil štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2023, pričom k zrušeniu štátnozamestnaneckého
miesta malo dôjsť až nasledujúci deň teda 01.01.2024. Žalovaný odôvodňuje uplynutie dočasnej štátnej

službytým,ženemábyťsplnenázákonnápodmienkatrvaniaštátnozamestnaneckéhomiesta,lebomalo
dôjsť k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta. Žalobkyňa s predmetným odôvodnením žalovaného
vyslovene nesúhlasí. Štátnozamestnanecké miesto zrušené dňa 31.12.2023 nebolo, trvalo a k jeho
zrušeniu došlo až k 01.01.2024. Z uvedeného je zrejmé, že k skončeniu dočasnej štátnej služby
(štátnozamestnaneckého pomeru) na základe zákona dňa 31.12.2023 nemohlo dôjsť a táto 31.12.2023

trvala. Uvedené je potrebné pokladať za zásadné pochybenie zo strany žalovaného, ktorého dôsledkom
je, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo platne a tento naďalej trvá.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 19.12.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Obe sporové stráni zotrvali na svojich vyjadreniach, ktoré v rámci svojich prednesov

v krátkosti zrekapitulovali.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 23.01.2023 služobnú zmluvu č. 2023-5260:1-B2010. Na základe
tejto zmluvy vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer vo funkcii štátny radca; Odbor štátnej služby
1.07 – Kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audity. Druh štátnej služby bol dohodnutý ako dočasná
štátna služba na zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebodovolenky, ktorá nadväzuje na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku A. F. G.. Deň vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru bol dňa 01.02.2023.

10. Dodatkom č. 47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného, žalovaný prijal organizačnú zmenu
s účinnosťou ku dňu 01.01.2024, ktorou o. i. zrušil jedno obsadené štátnozamestnanecké miesto
v stálej štátnej službe, IČM: 50000301, zaradené v sekretariáte odboru kontroly v priamej riadiacej
pôsobnosť riaditeľa odboru, v 7. platovej triede – štátny radca, v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola,
dozor, sťažnosti, petície a audit, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Bratislava, obsadené

štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe: A. B. C., počas zastupovania štátneho zamestnanca
na materskej/rodičovskej dovolenke: A. F. G. a vytvoril jedno štátnozamestnanecké miesto vedúceho
zamestnanca (vedúci oddelenia) v stálej štátnej službe, v odbore kontroly v oddelení vnútornej kontroly a
výkonu dohľadu, v 8. platovej triede – hlavný štátny radca, v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor,
sťažnosti, petície a audit, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Bratislava.

11. Oznámením č. 2023/18894:1-B2010 zo dňa 21.12.2023 žalovaný žalobkyni oznámil, že jej
štátnozamestnanecký pomer sa skončí podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe
dňom 31.12.2023 z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby. Oznámenie bolo vydané generálnym
tajomníkom služobného úradu žalovaného.

12. Listom zo dňa 23.12.2023 žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 21.12.2023 nadobudla platnosť
organizačná zmena prijatý dodatkom č. 47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného. Uvedenou
organizačnou zmenou bolo od 01.01.2023 zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne.

13. Z kópie obálky vyplýva, že oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobkyni

zaslané doporučene na adresu D. XXX/X, E. dňa 27.12.2023.

14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení účinnom ku dňu oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej aj ako ,,zákon
o štátnej službe“), dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej
služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 36 ods. 3 písm. a) bod 1. zákona o štátnej službe, do dočasnej štátnej služby je možné aj

bez výberového konania prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie
štátneho zamestnanca, ktorý je na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke, rodičovskej dovolenke
alebo na dovolenke, ktorá na ne nadväzuje.

Podľa 37 písm. e) zákona o štátnej službe, dočasná štátna služba štátneho zamestnanca, ktorý

zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod
na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa
skončí z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby.

Podľa § 82 ods. 7 zákona o štátnej službe, písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

15. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd uvádza, že medzi žalobkyňou a žalovaným bolo sporné
samotné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že k platnému

skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru niekedy neprišlo. Uvádzala, že jej štátnozamestnanecký
pomer neskončil na základe zákona, nakoľko neuplynula doba trvania jej dočasnej štátnej služby.
Žalovaný naopak argumentoval, že z dôvodu organizačnej zmeny, ktorej dôsledkom bolo zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne prišlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru priamozo zákona a to uplynutím jeho doby. Žalobkyňa ďalej namietala aj spôsob doručovania oznámenie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného. Rovnako namietala aj dátum od
ktorého mal jej štátnozamestnanecký pomer skončiť.

16. Žalobkyňa argumentovala, že zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bola prijatá
do dočasnej štátnej služby, ak k nemu dôjde skôr než uplynula doba trvania dočasnej štátnej
služby, nemá za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru priamo zo zákona. Žalobkyňa
k tomuto tvrdeniu priložila aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn 4Cdo/96/2019, sp.

zn. 2Cdo/43/22, a sp. zn. 7Cdo/100/2021) z ktorý tento záver nepochybne vyplýva. Súd však po
preštudovaní týchto rozhodnutí prišiel k záveru, že tieto nie sú na súdenú vec aplikovateľné a to
z dôvodu, že všetky prípady posudzované Najvyšším súdom SR, na ktoré žalobkyňa poukazovala
vychádzali z predchádzajúceho zákona o štátnej službe, teda zákona č. 400/2009 Z. z. Najvyšší súd
SR v týchto rozhodnutiach konštatoval, že vtedy platný zákon o štátnej službe (zákona č. 400/2009
Z. z.), neupravuje priamy následok, skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zrušením funkcie

vykonávanej štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe počas doby jej trvania, ako jeden zo
spôsobnou zániku štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Žalobkyňa uvádzala, že tieto závery
sú použiteľné aj na zákon o štátnej službe platný v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru, teda zákona č. 55/2017 Z. z.. Vychádzala zo záveru, že právna úprava týkajúca sa skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona bola v oboch týchto zákonoch upravená v zásade rovnako,

keď oba zákony uvádzali, že štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa končí o.i. aj z dôvodu
uplynutia dočasnej štátnej služby. Súd však poukazuje na jedna zásadný rozdiel, ktorý žalobkyňa
opomínala a na ktorý dôvodne poukazoval žalovaný. Predchádzajúci zákon o štátnej službe zákon č.
400/2009 Z. z. vo svojom ustanovení § 18 písm. e) stanovoval, že dočasná štátna služba štátneho
zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 17 ods. 3 písm. a) alebo podľa § 17 ods.

4 písm. a), trvá, pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie. Zákon o štátnej službe platný v čase skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne zákon č. 55/2017 Z.z. v ustanovení § 37 písm. e) stanovuje,
že dočasná štátna služba štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36
ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké
miesto nebolo zrušené. Z uvedeného je podľa súdu zrejmé, že zákon o štátnej službe č. 55/2017 Z.

z. na rozdiel od predchádzajúceho zákona č. 400/2009 Z. z. obmedzuje dobu trvania dočasnej štátnej
služby jednak na dobu trvania zastupovania štátneho zamestnanca, ako aj na samotnú existenciu
štátnozamestnaneckého miesta. Súd mal v predmetnej veci za preukázané, že štátnozamestnanecké
miesto IČM: 50000301, zaradené v sekretariáte odboru kontroly v priamej riadiacej pôsobnosť riaditeľa
odboru, v 7. platovej triede – štátny radca, v odbore štátnej služby 1.07 Kontrola, dozor, sťažnosti, petície

a audit, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby: Bratislava, obsadené štátnym zamestnancom v
dočasnej štátnej službe A. B. C. (žalobkyňou), počas zastupovania štátneho zamestnanca na materskej/
rodičovskej dovolenke A. F. G. bolo zrušené na základe organizačnej zmeny prijatej dodatkom č.
47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne prišlo priamo zo zákona a to uplynutím doby trvania

dočasnej štátnej služby, ktorá uplynula zrušením štátnozamestnaneckého miest na ktorom žalobkyňa
vykonávala dočasnú štátnu službu.

17. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že nemohlo dôjsť k skončeniu jej štátnozamestnaneckého pomeru ku
dňa 31.12.2023, nakoľko organizačná zmena na podklade ktorej bolo jej štátnozamestnanecké

miesto zrušené nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2024. K uvedenému súd konštatuje, že žalovaný
Oznámením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.12.2023 žalobkyni oznámil, že jej
štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom 31.12.2023. Z organizačnej zmeny prijatej dodatkom č.
47/2023 k Organizačnému poriadku žalovaného vyplývam, že táto nadobudla účinnosť od 01.01.2024.
Zuvedenéhojetedazrejmé,žedňa01.01.2024štátnozamestnaneckémiestožalobkyneužneexistovalo

a teda posledným dňom existencie jej štátnozamestnaneckého miesta bol deň 31.12.2023, pričom
skončením tohto dňa jej miesto na základe prijatej organizačnej zmeny zaniklo a jej dočasná štátna
služba uplynula. Opačný záver teda, že dočasná štátna služba žalobkyne uplynula až dňom 01.01.2024,
by podľa súdu postrádal logiku, keďže štátnozamestnanecké miesto žalobkyne už od prvého momentu
dňa01.01.2024neexistovaloatedaanijejštátnozamestnaneckýpomernemohloskončiťažtýmtodňom.

18. K námietkam žalobkyne ohľadom samotného doručovania oznámenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru súd uvádza, že pri oznámení služobného úradu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyžaduje zákon písomnú formu. Obsahovýmináležitosťami takéhoto oznámenia, na vydanie ktorého je príslušný generálny tajomník služobného
úradu, sú uvedenie konkrétneho dôvodu, na základe ktorého končí štátnozamestnanecký pomer, a dňa,
ku ktorému štátnozamestnanecký pomer končí. Pri porovnaní s ostatnými právnymi úkonmi, ktorými

prichádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v
skúšobnej dobe), je zrejmé, že predmetný právny úkon má z hľadiska právnych účinkov iný charakter.
Výpoveď, okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru má konštitutívny účinok, keďže prichádza ku skončeniu právneho vzťahu. Oznámenie o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona má však deklaratórne účinky, pretože

sa ním nekončí právny vzťah, ale sa iba deklaruje, že k skončeniu právneho vzťahu už prišlo, a to
na základe zákona. S poukazom na uvedené neobstojí argumentácia žalobkyne, že ku skončenou jej
štátnozamestnaneckého pomeru nemohlo prísť ku dňu 31.12.2023, nakoľko predmetné oznámenie jej
bolo doručené až dňa 17.01.2024.

19. Súd záverom v krátkosti konštatuje, že názor vyslovený vo vyjadrení Rady pre štátnu službu zo dňa

21.02.2024 na ktorý poukazovala žalobkyňa vo svojich prvotných vyjadreniach, nie je pre súd žiadnym
spôsobom právne záväzný.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na zásadu procesnej ekonómie a

rozumnosti v práve.

Poučenie:

2 50Cpr/1/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).