Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73Pc/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201461
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1224201461.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Habartovou, v právnej veci účastníkov konania:
navrhovateľka/matka: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, I., t. č. Centrum pre deti a rodiny X.,
so sídlom I. XX/A, I., muž, ktorého otcovstvo má byť určené: M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XX, I., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že M. P., nar. XX.XX.XXXX, je biologickým otcom maloletého K. Y., nar. XX.XX.XXXX,
z matky A. Y., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloleté dieťa K. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 250,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.04.2024.

IV. Zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 15.04.2024 do 31.01.2026 vo výške 5.383,28
eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Súd priznáva matke vrátenie nespotrebovaného preddavku na trovy znaleckého dokazovania,
zloženého matkou dňa 14.10.2024 a dňa 14.11.2024, zúčtovaného ako položka registra D14 56/2024,
vo výške 96,79 eur.

VII. Súd upravuje učtáreň Mestského súdu Bratislava II, aby do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia poukázala na účet matky sumu vo výške 96,79 eur z preddavku, zloženého matkou dňa

14.10.2024 a dňa 14.11.2024, zúčtovaného ako položka registra D14 56/2024.

VIII. Súd priznáva otcovi vrátenie nespotrebovaného preddavku na trovy znaleckého dokazovania,
zloženého otcom dňa 24.09.2024, zúčtovaného ako položka registra D14 53/2024, vo výške 96,79 eur.

IX. Súd upravuje učtáreň Mestského súdu Bratislava II, aby do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia poukázala na účet otca sumu vo výške 96,79 eur z preddavku, zloženého otcom dňa
24.09.2024, zúčtovaného ako položka registra D14 53/2024.

X. Otec je povinný nahradiť matke trovy konania vo výške 303,21 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, k rukám matky. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 15.04.2024, sa navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“) domáha
určenia, že M. P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „odporca“ alebo „domnelý otec“) je biologickým

otcom maloletého dieťaťa: K. Y., nar. XX.XX.XXXX a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu tak, že súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, súd uloží otcovi maloletého povinnosť
prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a
upraví styk otca s maloletým každý 1. pondelok v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti
matky. Navrhovateľka si zároveň uplatnila aj náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že s odporcom -

domnelým otcom maloletého K., sa zoznámila koncom júla XXXX, v tom čase bola ešte vydatá za O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, no už boli v rozvodovom konaní, z tohto manželstva pochádza jej dcéra A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pričom o ďalších deťoch odporcu nemá vedomosť. V priebehu augusta XXXX začali žiť
v spoločnej domácnosti na ubytovni S. XX/A, I., spočiatku bol ich vzťah harmonický, rozumeli si. Keď
sa v septembri XXXX odporca dozvedel, že čaká dieťa, vyvolalo to u neho žiarlivosť voči jej vtedy ešte

manželovi O. B., zároveň jej vyčítal, že sa odchodom od manžela nechala obrať o byt a peniaze, tvrdil,
že dieťa nie je jeho a obviňoval ju z prostitúcie. V tom istom čase zistila, že odporca je v kontakte so
svojou ex-partnerkou a keď ho s tým konfrontovala, začal sa správať násilnícky - chytil ju pod krk, kričal,
urážal ju, ponižoval, neskôr sa ju ešte niekoľkokrát pokúsil škrtiť a jeho násilné správanie vyvrcholilo
tým, že ju v 6. mesiaci gravidity zhodil na zem - po tomto incidente sa v marci XXXX odsťahovala zo

spoločného bývania do Centra sociálnych služieb na K. ul. XX v I. a odtiaľ v septembri XXXX do I. I.
na A. ul. X v I., kde sa zdržiava aj v súčasnosti. Vzhľadom na to, že s manželom nemala intímny styk
už 2 roky pred rozvodom (rozvedení sú od XX.XX.XXXX), pričom s odporcom mávala nechránený styk
od augusta XXXX až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti v marci XXXX, teda v čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa, o otcovstve M. P. je presvedčená, s nikým iným v tom období neudržiavala intímny

styk. Odporca má o svojom otcovstve k maloletému pochybnosti, no je ochotný podrobiť sa DNA testu
otcovstva.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 15.07.2024, sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené, vyjadril k
podanému návrhu tak, že poprel tvrdenia navrhovateľky o fyzickom násilí z jeho strany, uviedol, že bola

agresívna, poza jeho chrbát mu zobrala občiansky preukaz a urobila si fotokópiu (pravdepodobne za
účelom zneužitia jeho údajov), nepríjemným telefonátmi a správami cez sociálnu sieť obťažovala jeho
otca, telefonicky sestru aj matku, podala na neho trestné oznámenie, ktoré bolo považované za účelové,
za čo jej bola uložená pokuta, formou sms sa mu vyhrážala, že ho dá dobiť, ak jej nezačne platiť, všade,
kde sa dalo, si zisťovala jeho pobyt, aby ho mohla obťažovať, všade o ňom šírila nepravdu, všade

ho urážala a ak sa dalo, aj prenasledovala, inými vyhrážkami a telefonátmi mu znepríjemňovala život.
Súhlasil s tvrdením navrhovateľky o ich nechránenom styku s tým, že žiada vykonať DNA testy na jeho
náklady. K vyjadreniu pripojil iba potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za r. 2023.

3. V podaní, doručenom súdu dňa 19.05.2025, navrhovateľka ohľadom svojich majetkových a

zárobkových pomerov uviedla, že od 27.03.2023 do 31.08.2023 bývala v zariadení núdzového bývania
na ul. K. XX v I., kde platila poplatok za ubytovanie vo výške 84,- eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci)
alebo 86,80 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), od 01.09.2023 do 12.09.2024 bývala v zariadení
núdzového bývania OZ I. v I., kde platila poplatok za ubytovanie vo výške 50,- eur mesačne (25,- eur
za dieťa a 25,- eur za dospelú osobu), od 13.09.2024 býva v krízovom stredisku B. - B. s tým, že od

13.09.2024 do 11.03.2025 platila poplatok za ubytovanie vo výške 65,- eur mesačne, od 12.03.2025
hradí poplatok za ubytovanie vo výške 37,50 eur (z toho 25,- eur za matku a 12,50 eur za dieťa), okrem
toho si vytvára úspory pre budúce obdobie vo výške 70,- eur. V období od 21.06.2023 do 31.12.2023
poberala nemocenskú dávku vo forme materského a tehotenského, od 01.01.2024 poberala rodičovský
príspevok vo výške 473,30 eur mesačne, ktorý je od 01.01.2025 vo výške 482,30 eur mesačne +

prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Iným príjmom nedisponuje, nemá úspory, nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, motorové vozidlá ani veci väčšej hodnoty. Ďalej uviedla, že aktuálne priemerné mesačné
výdavky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého syna predstavujú sumu približne 347,50 eur a
tieto tvoria náklady na bývanie 12,50 eur, tvorba úspor 35,- eur, strava 145,- eur, hygienické potreby
20,- eur, ošatenie 35,- eur, lieky 20,- eur, plienky 40,- eur, mlieko (sunar) 40,- eur. Dieťa je zdravé.

Vzhľadom na skutočnosť, že od okamihu narodenia maloletého otec o neho neprejavuje žiadny záujema ani v žiadnom rozsahu neprispieva na jeho starostlivosť, matka sa domáha, aby súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- eur mesačne počnúc dňom narodenia
maloletého s tým, že styk otca s maloletým nebude upravený.

4. V podaní, doručenom súdu dňa 02.06.2025, muž, ktorého otcovstvo má byť určené, požiadal súd,
aby konal v jeho neprítomnosti, nakoľko sa nechce stretnúť s navrhovateľkou, jeho zdravotný stav je v
súčasnosti nepriaznivý - je práceneschopný. Ďalej uviedol, že sa zrieka otcovstva k maloletému s tým,
že nechce byť napísaný v rodnom liste ako jeho otec, nemá záujem stretávať sa s maloletým a ani byť

jeho zákonným zástupcom, vyživovaciu povinnosť si bude plniť. Býva so svojou manželkou, o ktorú sa
stará a ktorá je ŤZP, a s jej dvoma maloletými deťmi (ktorých zdravotný stav je neuspokojivý) v byte na
adrese A. XX v I., jeho manželka je tehotná. Ďalej uviedol, že nevlastní žiadny majetok, v r. 2024 býval
u svojich rodičov aj na ubytovni v A. a v I., od januára 2025 býval u manželky a rodičov a od apríla býva
na hore uvedenej adrese.

5.Navporadídruhominformatívnomstretnutírodičov,ktorésauskutočnilovrámciCochemskejpraxena
tunajšom súde dňa 14.11.2025 v neprítomnosti otca (ktorý si predvolanie neprevzal v odbernej lehote),
matka uviedla, že t. č. pracuje v E. B. ako Q., od 01.12.2025 bude pracovať ako Q. v E., jej príjem by mal
predstavovať cca 950,- eur mesačne brutto. Hoci je s maloletým na rodičovskej dovolenke, musela sa
zamestnať, lebo potrebuje zabezpečiť financie pre maloletého, nakoľko otec maloletého do dnešného

dňa neprispel na výživu a starostlivosť o maloletého žiadnou sumou. Maloletý navštevuje B. na Z. ul.
v I., kde matka hradí sumu cca 400,- eur mesačne. Matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok v
sume cca 480,- eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne, býva v zariadení X.,
kde mesačne hradí sumu 50,- eur, maloletému kupuje stravu a oblečenie, obuv, drogériu, hračky a
iné dôležité veci potrebné na zdravý vývoj dieťaťa. Vzhľadom na uvedené sa matka domáha určenia

výživného na maloletého v sume 300,- eur mesačne od podania návrhu na súd.

6. Na pojednávaní, konanom dňa 02.02.2026 v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené
(ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil tým, že je od mája 2025 práceneschopný, o čom
predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára zo dňa 12.01.2026 a keďže v predmetnom potvrdení nie

je výslovne uvedené, že zdravotný stav mu neumožňuje osobnú účasť na pojednávaní, pričom
nežiadal o odročenie pojednávania, súd konal v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť určené)
navrhovateľka uviedla, že od 02.10.2025 býva s maloletým K. v krízovom stredisku X., výdavky s tým
spojené sú vo výške 53,- eur mesačne, najneskôr do konca marca 2026 sa musí odsťahovať, hľadá si
ubytovanie v ubytovni, v súvislosti s čím očakáva vyššie výdavky na bývanie. Jej žiadosť o pridelenie

sociálneho bytu jej bola zamietnutá. Od septembra 2023 do 12.09.2024 bývala v OZ I., kde platila cca
50,- eur mesačne, následne bývala do 01.10.2025 v krízovom stredisku B. - B., kde platila cca 65,- eur
mesačne. V novembri 2025 nastúpila do zamestnania ako Q. v E. B. v I., pracovný pomer bol ukončený
v skúšobnej dobe, lebo sa jej naskytla lepšie platená práca, od decembra 2025 je zamestnaná ako
Q. v E., a.s. s priemerným príjmom cca 800,- eur mesačne netto, uplatňuje si daňový bonus, poberá

rodinné prídavky na maloletého vo výške 60,- eur mesačne, poberá rodičovský príspevok na maloletého
vo výške 482,30 eur mesačne - avšak iba do júna 2026, iný príjem nemá. Od septembra 2025 maloletý
navštevuje B. na Z. XX/A v I. s výškou poplatku 350,- eur mesačne + strava 2,90 eur na deň. Zdravotný
stav maloletého je dobrý, nemá trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom,
jej zdravotný stav je tiež dobrý. Čo sa týka výdavkov na maloletého, tie pozostávajú z: strava 150 -

200,- eur mesačne, oblečenie a obuv 50 - 100,- eur mesačne, lieky 30 - 50,- eur mesačne, drogéria
20 - 30,- eur mesačne (maloletý stále nosí plienky), hračky 30 - 40,- eur mesačne, doprava 40,- eur
mesačne (električenka). Ďalej uviedla, že je nemajetná - nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné
veci vyššej hodnoty, motorové vozidlo, cenné papiere, nemá účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti; má
viacero pôžičiek, ktoré vznikli za trvania manželstva a ktoré bude splácať formou splátkového kalendára

vo výške splátky cca 150,- eur mesačne, aktuálne však nespláca žiaden finančný záväzok. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti
otca, platí riadne súdom určené výživné vo výške 40,- eur mesačne, pôvodne bolo výživné určené vo
výške 100,- eur mesačne. Maloletá navštevuje X. ročník Y. Y. X v I., stretáva sa s ňou pravidelne, jej
zdravotný stav je dobrý. Otec maloletého K. oňho nejaví žiaden záujem, neprispieva naňho, nestretáva

sa s ním, matka s ním nie je v žiadnom kontakte - zablokoval si ju a následne si zmenil telefónne číslo.
S otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti od júla XXXX do marca XXXX, kedy matka opustila
spoločnú domácnosť a presťahovala sa do krízového strediska na K. ul. v Z.. Čo sa týka pomerov na
strane muža, ktorého otcovstvo má byť určené, navrhovateľka má vedomosť o tom, že ten bol cca jedenrok zamestnaný vo K. s príjmom cca 800,- eur mesačne, zo začiatku mal exekúcie, preto bol jeho príjem
nižší, asi vo výške 300,- eur mesačne; pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa. Podľa
vedomostí navrhovateľky ukončil stredoškolské vzdelanie bez maturity, zrejme v odbore vodoinštalatér,

avšak nikdy sa tým neživil. Ďalej má vedomosť o tom, že jeho partnerka je tehotná, v minulom roku vo
L. XXXX sa mu narodilo dieťa na východe (s inou partnerkou, ako jeho súčasnou manželkou), ktoré
však v E. XXXX podľa jej informácií zomrelo. Navrhovateľka v závere navrhla, aby súd zveril maloletého
do jej osobnej starostlivosti s tým, že iba matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
aby súd určil výživné na maloletého v sume 300,- eur mesačne od podania návrhu na súd a aby súd

neupravoval styk otca s maloletým.

6.1 Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že je v najlepšom záujme maloletého, aby
bol zverený matke a aby ho matka zastupovala a spravovala jeho majetok, styk otca s maloletým navrhol
neupravovať. Čo sa týka výživného, navrhol, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať výživným na
maloletého vo výške 300,- eur mesačne a to aj vzhľadom na to, že matka má zvýšené výdavky na

maloletého - jasle, plienky. Dňa 19.12.2025 ÚPSVaR vydal odporúčanie na vykonávanie opatrení od
marca 2026 v CDR X., keďže matke vtedy končí možnosť ubytovania v tomto zariadení.

7. Vykonaným dokazovaním, t.j. výsluchom matky a kolízneho opatrovníka na pojednávaní,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu vrátane súvisiacich spisov týkajúcich sa

maloletého K., súd zistil nasledovný skutočný stav veci:

8. Rozsudkom č. k. 73Pc/8/2023-84 zo dňa 19.06.2024, právoplatným dňa 04.07.2024, tunajší súd
rozhodol, že O. B., nar. XX.XX.XXXX (bývalý manžel matky), nie je otcom maloletého K.. Z lustrácie
maloletého dieťaťa v Registri obyvateľov SR vyplýva, že jeho matkou je A. Y., nar. XX.XX.XXXX, otec

nie je uvedený.

9. Z obsahu znaleckého posudku č. 5/2025, doručeného súdu dňa 10.04.2025, vypracovaného súdnym
znalcom z odboru: genetika, odvetvie: analýza DNA, prof. RNDr. Ľudevítom Kádašim, DrSc., miestom
výkonu činnosti Mlynská dolina B2/207, Bratislava, vyplýva, že biologickým otcom maloletého je muž

označený matkou v podanom návrhu a síce M. P., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého nie sú a nikdy
ani neboli manželmi, od marca XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletého od jeho narodenia
zabezpečuje nepretržite výhradnú starostlivosť matka, ktorá sa s maloletým zdržiava aktuálne v Centre
pre deti a rodiny X. na adrese I. XX/A, I.. Otec o maloletého už od jeho narodenia nejaví žiaden
záujem, na maloletého doposiaľ finančne neprispel a ani sa s ním doposiaľ nikdy nestretol, z obsahu

jeho vyjadrení je nesporné, že nemá záujem byť súčasťou života maloletého a ani sa podieľať na jeho
výchove.

10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje
na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo

rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

12. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

14. Keďže z obsahu vyššie označeného znaleckého posudku má súd bez akýchkoľvek pochybností za
preukázané, že biologickým otcom maloletého je muž, ktorého označila matka v podanom návrhu, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a to bez ohľadu na vyjadrenie otca, ktorý sa
„zriekol“ svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a ktorý nechce byť uvedený v
rodnom liste ako otec maloletého K.. Faktom ostáva, že matkou označený muž je biologickým otcom

dieťaťa a preto musí byť uvedený v rodnom liste maloletého dieťaťa ako otec maloletého dieťaťa, keďže
v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa má, pokiaľ je to možné, právo poznať svojich
rodičov. Súd zdôrazňuje, že na určenie otcovstva zákon nevyžaduje (ne)súhlas muža, ktorého otcovstvo
má byť určené.15. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

16. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19.1 V uvedenej súvislosti súd uvádza, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa vykonávaná matkou,
vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa, predstavuje čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti
k nemu.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20.1 Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné
finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a

pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Vo všeobecnosti odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby
základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy,
pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby

v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity,
záujmy, záľuby, prázdninové pobyty atď., to všetko primerané jeho veku.

24. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sa posudzujú nielen podľa preukázaného zárobku
zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou,

odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom,
zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. U osôb vykonávajúcich samostatnú
zárobkovú činnosť je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiťsavkonkurenciiavneposlednomraderozsahadruhpredmetupodnikaniazapísanéhovživnostenskom
liste, predmetu činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri či druhu koncesie.

25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného - v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom
nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale

aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie,
strávenie voľného času, pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť
sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky
a podobne. Na strane povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery,
počet vyživovaných osôb.

26. Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku č. k. 14CoP 21/2023-468 zo dňa 26.03.2024 uviedol, že
určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných
veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a
odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné
priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie
o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované
za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 87/2017, 3Cdo

226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú
totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 50/2017, 3Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do
úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 226/2017, 4Cdo 148/2019).

27. Nakoľko rodičia maloletého nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je úprava výkonu
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dôvodná a opodstatnená. O navrhovanej úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodol súd po vykonanom dokazovaní v súlade
s návrhom matky a po zohľadnení vyjadrenia otca tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti

matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom styk otca s maloletým súd neupravil,
keďže otec o maloletého doposiaľ nejaví žiaden záujem a keďže v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali úroveň starostlivosti či výchovného prostredia u matky.

28. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z dôkazov a skutkového stavu zisteného v čase

rozhodovania a vyhlásenia rozsudku, prihliadal na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
výšku ktorých otec v konaní nerozporoval, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov.

29. Z obsahu matkou predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že v čase podania návrhu

na súd až do 12.09.2024 bývala matka s maloletým v I. OZ I. s výškou poplatku 25,- eur mesačne/osoba,
t.j.50,-eurmesačne,následnebývalasmaloletýmvkrízovomstrediskuB.-B.svýškoupoplatku65,-eur
mesačne od 13.09.2024 do 11.03.2025 a od 12.03.2025 s výškou poplatku 107,50 eur mesačne (z toho
poplatok za ubytovanie matky 25,- eur mesačne, poplatok za ubytovanie dieťaťa 12,50 eur mesačne,
sporenie 70,- eur mesačne), od októbra 2025 až doposiaľ býva s maloletým v Centre pre deti a rodiny

X., so sídlom I. XX/A, I. - výdavky s tým spojené sú vo výške 53,- eur mesačne.

29.1 Od 01. januára XXXX do 21. júna XXXX matka poberala nemocenské dávky - tehotenské; od 13.
mája XXXX do 05. januára XXXX poberala materské; v r. XXXX poberala rodičovský príspevok v sume
473,30 eur mesačne, od januára XXXX až doposiaľ poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur

mesačne, zároveň poberá aj rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne. Z lustrácie matky v sociálnej
poisťovni má súd za preukázané, že v období od 01.10.2025 do 30.11.2025 bola zamestnaná v B.
S., nezisková organizácia, ako Q., kde dosiahla vymeriavací základ za mesiac október 2025 v sume
904,54 eur brutto a v mesiaci november 2025 v sume 667,80 eur brutto. Od 01.12.2025 až doposiaľje zamestnaná ako Q. v Q. - E., a. s., kde dosiahla vymeriavací základ za mesiac december 2025
v sume 619,57 eur brutto, iný príjem zistený nebol. Matka je nemajetná - nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, hnuteľných vecí vyššej hodnoty, motorového vozidla, cenných papierov, nemá účasť v

žiadnej obchodnej spoločnosti. Matka ukončila stredoškolské vzdelanie bez maturity, je rozvedená, má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 59P 110/2023-73 zo dňa 06.03.2023, právoplatným dňa 30.03.2023, zverená do osobnej
starostlivosti otca s tým, že matka bola povinná platiť výživné na maloletú v sume 100,- eur mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 59P 66/2023-53 zo dňa 13.11.2023, právoplatným dňa 28.12.2023,

súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa matka zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou
v výške 40,- eur mesačne, počnúc dňom 01.08.2023. Zdravotný stav matky je dobrý - nemá žiadne trvalo
zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom.

30. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia otec maloletého, napriek opakovaným výzvam zo strany súdu,
nepredložil súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery, s výnimkou

i) potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za r. 2023, z obsahu ktorého vyplýva, že v r. 2023
dosiahol u zamestnávateľa U., s.r.o., so sídlom S. XXX, S., príjem zo závislej činnosti v celkovej výške
8.699,39 eur, z toho poistné a príspevky predstavujú 1.164,19 eur a ii) potvrdenia o príjme za apríl 2025,
z obsahu ktorého vyplýva, že otec v uvedenom mesiaci dosiahol u zamestnávateľa A. príjem zo závislej
činnosti v sume 699,93 eur netto.

31. Z otcom predloženého sobášneho listu vyplýva, že otec je od XX.XX.XXXX ženatý s P. P., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je podľa otcom predloženého preukazu osobou ŤZP so sprievodcom; z lustrácie
manželky otca v Registri obyvateľov SR súd zistil, že má dve maloleté deti, s ktorými podľa vyjadrenia
otca žijú v spoločnej domácnosti - v prenajatom byte na adrese A. XX v I., kde majú mesačné výdavky

na bývanie (zálohové platby k 01.05.2025) v sume 223,91 eur. Z lustrácie manželky otca v Sociálnej
poisťovni má súd za preukázané, že od novembra 2023 až doposiaľ je zamestnaná u zamestnávateľa S.
Z.,nebolozistené,žebypoberalainvalidnýdôchodokaniinédávky(dôchodkovépoistenie,nemocenské
poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti). Otec žiadnymi listinným dôkazmi (napr.
kópiou tehotenskej knižky) nepreukázal, že by bola jeho manželka aktuálne tehotná a ani že by ku

dňu vyhlásenia tohto rozsudku došlo k určeniu jeho otcovstva k ešte nenarodenému dieťaťu súhlasným
vyhlásením rodičov v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine.

32. Dopytom bývalých zamestnávateľov otca súd zistil nasledovné:
- v období od 22.09.2023 do 31.12.2023 mal otec so zamestnávateľom Z. S. spol. s r. o. uzatvorenú

dohodu o vykonaní práce, ktorá skončila uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá s tým, že počas platnosti
dohody sa otec nezúčastnil na žiadnej ponúkanej brigáde a preto nedosiahol žiaden príjem;
- v období od 15.03.2024 do 03.06.2024 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa S., a.s., kde
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 470,39 eur, pracovný pomer bol ukončený zo strany
zamestnávateľa v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu;

- v období od 01.08.2024 do 25.10.2024 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa U. E. s.r.o., kde
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 805,44 eur, pracovný pomer bol ukončený zo strany
zamestnanca v skúšobnej dobe z dôvodu jeho nespokojnosti;
- v období od 18.02.2025 do 27.02.2025 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa L. S. s.r.o., kde dosiahol
čistý príjem v sume 259,98 eur, pracovný pomer bol ukončený z dôvodu pravidelného nenastúpenia do

práce;
- v období od 01.04.2025 do 19.05.2025 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa A. - Z., kde dosiahol
čistý príjem v mesiaci apríl 2025 v sume 699,93 eur a v mesiaci máj v sume 278,94 eur, pričom
zamestnávateľ neuviedol, z akých dôvodov došlo k ukončeniu tohto pracovného pomeru.

32.1 Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že bol zamestnaný aj v období od 03.07.2024 do
26.07.2024 u zamestnávateľa Z. spol. s r. o., kde v uvedenom období dosiahol vymeriavací základ v
sume 846,15 eur brutto.

33. Z odpovede Sociálnej poisťovne má súd za preukázané, že otec je až doposiaľ poberateľom

nemocenskej dávky, v období od 01.01.2024 do 15.01.2026 poberal nemocenské dávky nasledovne:
- od 04.06.2024 do 14.06.2024 v sume 206,50 eur,- od 20.05.2025 do 31.12.2025: v máji 2025 v sume 283,50 eur, v júni 2025 v sume 708,60 eur, v júli 2025
v sume 732,20 eur, v auguste 2025 v sume 732,20 eur, v septembri 2025 v sume 708,60 eur, v októbri
2025 v sume 732,20 eur, v novembri 2025 v sume 708,60 eur a v decembri 2025 v sume 732,20 eur,

- od 28.04.2025 do 11.05.2025 bolo otcovi vyplatené ošetrovné v sume 70,90 eur v mesiaci apríl 2025
a v sume 259,80 eur v mesiaci máj 2025.

33.1 Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku otec poberá
nemocenské dávky v sume 732,20 eur mesačne. Iný príjem zistený nebol. Z odpovede Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd zistil, že otec nie je toho času žiadateľom ani poberateľom
žiadnych štátnych sociálnych dávok. Vykonaným lustráciami otca v súdu dostupných registroch nebolo
zistené, že by otec ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia poberal invalidný dôchodok. Z odpovede
Katastra nehnuteľností SR súd zistil, že otec nevlastní na území SR žiadne nehnuteľnosti.

34. Lustráciou otca v Registri obyvateľov SR súd zistil, že otec nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť,

okrem vyživovacej povinnosti k maloletému K.. Čo sa týka zdravotného stavu otca, súd má na základe
otcom predloženého potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára zo dňa 12.01.2026 za preukázané, že od mája
2025 až doposiaľ je práceneschopný, v konaní otec nepreukázal žiadne trvalo zvýšené výdavky spojené
s nepriaznivým zdravotným stavom. Podľa tvrdenia matky otec dosiahol stredoškolské vzdelanie bez
maturity, zrejme v odbore vodoinštalatér.

35. Čo sa týka maloletého K., ten je vo veku necelých X rokov, od septembra XXXX navštevuje B. na Z.
XX/A v I. s výškou poplatku 350,- eur mesačne + strava 2,90 eur/1 deň (cca 60,- eur mesačne), čo matka
preukázala zmluvou o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 04.0í.2025, jeho zdravotný stav je dobrý -
nemá žiadne trvalo zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, aktuálne (od októbra

2025 až doposiaľ) býva s matkou dočasne v Centre pre deti a rodiny X., I. XX/A, I., s výškou poplatku
53,- eur mesačne, predtým býval s matkou dočasne v krízovom stredisku B. - B. s výškou poplatku 65,-
eur mesačne od 13.09.2024 do 11.03.2025 (od 12.03.2025 s výškou poplatku 107,50 eur mesačne, z
toho poplatok za ubytovanie matky je 25,- eur mesačne, poplatok za ubytovanie dieťaťa je 12,50 eur
mesačne, sporenie 70,- eur mesačne) a ešte predtým býval s matkou dočasne v Y. OZ I. v I. s výškou

poplatku 25,- eur mesačne/osoba.

36. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z priemerných výdavkov na maloletého, ktoré vyčíslila
matka v jej podaní zo dňa 19.05.2025, ako aj na pojednávaní dňa 02.02.2026 a výšku ktorých otec
v konaní žiadnym spôsobom nenamietal. Súd má za to, že takto vyčíslené výdavky sú preukázané a

primerané veku a zdravotnému stavu maloletého a z neho odvodeným potrebám.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené majetkové a príjmové pomery rodičov a výdavky (odôvodnené
potreby) maloletého K. súd, v intenciách vyššie uvedeného, ustálil výšku výživného na sumu 250,- eur

mesačne odo dňa podania návrhu na súd, považujúc túto sumu za primeranú veku a zdravotnému
stavu maloletého a z nich odvodeným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom na strane výživou povinného rodiča - otca, s prihliadnutím na celkové pomery
na strane matky - samoživiteľky, ktorá od narodenia maloletého až doposiaľ sama zabezpečuje výlučnú
starostlivosť o maloleté dieťa a na ktorej sa otec maloletého nepodieľa žiadnym spôsobom (finančne ani

vecnými plneniami), majúc za to, že takto určená výška bežného výživného je objektívna, spravodlivá,
v súlade so zisteným skutočným stavom veci a zodpovedá kritériám zákona o rodine pre určenie
výživného. Súd má za to (napr. aj z odpovedí bývalých zamestnávateľov otca), že otec nerozvíja svoje
vzdelanie za účelom zabezpečenie/zvýšenia svojho príjmu zo závislej činnosti, nesnaží sa mať stále
zamestnanie, z ktorého by si dokázal zabezpečiť riadny príjem, hoc aj na úrovni minimálnej mzdy, aby

si tak mohol plniť svoju prvoradú a zatiaľ jedinú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému K.,
inak povedané otec nevyužíva zodpovedne svoje schopnosti a možnosti zamestnať sa, čo však nemôže
byť na ujmu maloletého dieťaťa a zabezpečenia jeho riadnej výživy. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine
pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti teda súd vychádzal z možností a schopností na strane
otca dosahovať príjem aspoň na úrovni 1.000,- eur mesačne netto, zohľadniac pritom jeho produktívny

vek (XX rokov), najvyššie dosiahnuté vzdelanie, zdravotný stav (doposiaľ nebol otcovi priznaný ani
čiastočný invalidný dôchodok a nie je ani osobou ŤZP, čo by ho mohlo v istej miere obmedzovať vo
vzťahu k zárobkovej aktivite), doterajšie pracovné skúsenosti, možnosti uplatnenia sa na trhu práce či
miesto bydliska - bratislavský kraj, kde je najnižšia miera nezamestnanosti a kde sú možnosti zamestnaťsa podstatne väčšie v porovnaní s ostatnými krajmi či okresmi. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aj
matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému, tú však aj naďalej, vzhľadom na nízky vek maloletého,
kompenzuje vo výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, na ktorej sa otec nepodieľa

žiadnym spôsobom a preto to musí vyvážiť finančným plnením. Keďže otec sa zdržiava v I., kde má
evidovaný aj trvalý pobyt a kde je najnižšia miera nezamestnanosti, je súd toho názoru, že aj s jeho
dosiahnutým vzdelaním (stredoškolské bez maturity) a zdravotnými obmedzeniami, pre ktoré je od mája
2025 až doposiaľ práceneschopný, existujú možnosti zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni
1.000,- eur mesačne netto. V neposlednom rade vzal súd pri rozhodovaní do úvahy aj celkový počet

vyživovacích povinností otca (1) a matky (2) ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia a aj to, že otec má
vzájomnú vyživovaciu povinnosť k svojej manželke. V súhrne vyššie uvedených skutočností súd dospel
k odôvodnenému záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého K.
sumou vo výške 250,- eur mesačne, ktorá aspoň čiastočne pokryje náklady súvisiace so starostlivosťou
o maloletého a ktoré od narodenia maloletého až doposiaľ znáša výlučne matka.

38. Súd zdôrazňuje, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí súd vždy chrániť
predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom
prípade otca. Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného
dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne
zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na uspokojenie

životných potrieb nezaopatreného dieťaťa a až následne na potreby svojej osoby, za účelom čoho je jeho
povinnosťou zadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem. Takúto snahu otec nepreukázal, preto súd
pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností podľa § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine.

39. V uvedených súvislostiach súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2018

zo dňa 20.02.2019, v ktorom sa uvádza nasledovné: Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby
povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená
príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento

princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká,
zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu
a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým

sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho
výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde
dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie
povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho

príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že
takýmtokonanímsapovinnývzdalobjektívnejmožnostiplatiťvýživné,nemôžebyťnaúkoroprávneného.

40. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že súdom určené výživné spolu s matkiným
pomerným finančným prispením, finančným prispením zo strany štátu v podobe prídavkov na dieťa v

sume 60,- eur mesačne a rodičovského príspevku v sume 482,30 eur mesačne (avšak iba do 3 rokov
veku dieťaťa), príp. aj daňového bonusu (za predpokladu, že si ho matka uplatní) sú podľa názoru
súdu spôsobilé v postačujúcom rozsahu zabezpečiť odôvodnené nároky/potreby maloletého dieťaťa
primerané jeho veku a zdravotnému stavu. Keďže súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania čo
sa týka výšky vyživovacej povinnosti, súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o tom, že vo zvyšnej

časti sa návrh matky na určenie výživného zamieta, čo je zároveň v súlade s ustálenou rozhodovacou
činnosťou odvolacieho súdu.

41. Určením výživného od podania návrhu na súd vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie
od 15.04.2024 do 31.01.2026 vo výške 5.383,28 eur /250,- eur : 30 dní = 8,33 eur x 16 dní = 133,28 eur

- pomerná časť výživného za mesiac apríl 2024; 21 mesiacov x 250,- eur = 5.250,- eur - výživné od mája
2024 do januára 2026/, ktorý je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP, majúc za to, že v danom prípade nie je dôvodné, aby sa
zročné výživné hradilo v splátkach, keďže možnosť platiť zročné výživné na maloleté dieťa v splátkachmá byť daná len vo výnimočných prípadoch, teda tam, kde sú na to dané dôvody hodné osobitného
zreteľa. V danej veci súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by otec mal mať možnosť platiť zročné
výživné v splátkach, pričom otec takéto dôvody v konaní ani netvrdil a o povolenie hradiť zročné výživné

v splátkach nežiadal.

42. Uznesením č. k. 73Pc 23/2024-48 zo dňa 02.09.2024 súd uložil matke aj mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené (t.j. otcovi maloletého), povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
každému v sume 300,- eur. Dňa 24.09.2024 otec zložil preddavok v sume 300,- eur, zúčtovaný ako

položka registra D14 53/2024 a matka zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v dvoch
splátkach a to dňa 14.10.2024 v sume 150,- eur a dňa 14.11.2024 v sume 150,- eur, oba boli zúčtované
ako položka registra D14 56/2024.

42.1 Uznesením č. k. 73Pc 23/2024-66 zo dňa 11.12.2024 bolo nariadené znalecké dokazovanie,
vykonaním ktorého súd poveril súdneho znalca z odboru: genetika, odvetvie: analýza DNA, prof. RNDr.

Ľudevíta Kádašiho, DrSc., miestom výkonu činnosti Mlynská dolina B2/207, Bratislava, zapísaného
v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky pod evidenčným číslom 914471 (ďalej ako „súdny znalec“).

42.2 Uznesením č. k. 73Pc 23/2024-70 zo dňa 03.01.2025 bolo nariadené učtárni Mestského súdu

Bratislava II, aby vyplatila súdnemu znalcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400,-
eur a to nasledovne: 200,- eur z preddavku zloženého na účte D14, položka registra 53/2024 a 200,-
eur z preddavku zloženého na účte D14, položka registra 56/2024. Uvedené preddavky boli súdnemu
znalcovi vyplatené dňa 18.02.2025.

42.3 Dňa 10.04.2025 bol súdu doručený znalecký posudok č. 5/2025 s vyúčtovaním odmeny za jeho
vypracovanie v sume 406,42 eur. Uznesením č. k. 73Pc 23/2024-91 zo dňa 24.04.2025 súd priznal
súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 5/2025 vo výške 6,42 eur (406,42
eur - 400,- eur vyplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania), ktorá mu má byť vyplatená
nasledovne: 3,21 eur z preddavku zloženého na účte D14, položka registra 53/2024 a 3,21 eur z

preddavku zloženého na účte D14, položka registra 56/2024. Uvedená odmena bola súdnemu znalcovi
vyplatené dňa 16.01.2026.

42.4 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - keďže suma odmeny za vypracovanie znaleckého
posudku prevyšuje rodičmi zložené preddavky na trovy znaleckého dokazovania, bolo potrebné

rozhodnúť o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trovy znaleckého dokazovania obom rodičom
maloletého, t.j. každému vo výške 96,79 eur (300,- eur - 203,21 eur) tak, ako je uvedené vo výrokoch
VI až IX tohto rozsudku.

43. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

44. Podľa § 57 CMP, povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

45. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení CMP tak, že priznal matke

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s odôvodnením, že to s ohľadom na jej plný úspech
v konaní považuje za spravodlivé. Konkrétna výška matke priznaného nároku na náhradu trov konania
pozostáva zo súdneho poplatku, ktorý matka uhradila za návrh v sume 100,- eur a z trov znaleckého
dokazovania v sume 203,21 eur. Podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP súd uložil otcovi povinnosť nahradiť
matke trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to z rovnakých dôvodov, ako

sú uvedené vyššie v bode 41 odôvodnenia tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku môže muž, ktorého otcovstvo má byť určené/otec maloletého dieťaťa podať
odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie treba predložiť v
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom je neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali

do zápisnice o pojednávaní v súlade s § 368 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)