Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203752
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5124203752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31 819 451, správca
úpadcu: VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31
615 325, právne zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO:
47 252 952 proti žalovanému Insolvency services, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, správca úpadcu: VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie
184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038 148, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti

prvej a tretej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 5Cbi/35/2024-106 zo dňa 25. marca
2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 5Cbi/35/2024-106 zo dňa 25. marca 2025 v prvej a v tretej
výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia určil, že VAV invest, s.r.o. „v konkurze“,
so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, je veriteľom pohľadávky voči

úpadcovi VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 617 319,
vzniknutejztituluregresnéhoprávazáložcuvočiprimárnemudlžníkovinanáhraduplneniaposkytnutého
veriteľovi Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska Republika, FN 36924a, z výťažku zo
speňaženia majetku záložcu v celkovej výške 24.279,73 Eur (z toho istina 24 279,73 Eur) a s poradím
uspokojovania ako podriadená pohľadávka prihlásená v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu VAV
Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 617 319, konkurzné
konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 10K 6/2022 a zapísaným v zozname pohľadávok

pod por. č. 1. Druhou výrokovou vetou žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a treťou výrokovou vetou
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V zmysle odôvodnenia okresného súdu žalobca v žalobe žalobca uviedol, že Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 29.12.2015, spis. zn. 2R/8/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku SR
(ďalej len „OV SR“) č. 2/2016 zo dňa 05.01.2016 súd okrem iného vyhlásil konkurz (ďalej len „Konkurz
1“) na majetok úpadcu VAV invest, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

31 615 325 (ďalej len „Úpadca 1“). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2018,
spis. zn. 2R/8/2015, zverejneným v OV SR č. 30/2018 zo dňa 12.02.2018 súd okrem iného ustanovil
žalobcu do funkcie správcu Úpadcu 1. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.11.2023, sp. zn.
10K/6/2022, zverejneným v OV SR č. 231/2023 zo dňa 05.12.2023 súd okrem iného vyhlásil konkurz(ďalej len „Konkurz 2“) na majetok úpadcu VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184,
027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038 148 (ďalej len „Úpadca 2“) a ustanovil žalovaného do funkcie správcu
Úpadcu 2.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že prihláškou nezabezpečenej pohľadávky, doručenou žalovanému
dňa 19.12.2023 prihlásil žalobca do Konkurzu 2 pohľadávku Úpadcu 1 s poradím uspokojovania E- iná
pohľadávka - s právnym dôvodom nasledovne: Dňa 04.07.2008 bola medzi spoločnosťou Waldviertler
Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska Republika, FN 36924a (ďalej len „WSPK“) ako

veriteľom a Úpadcom 2 ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. 002184-001 v znení jej neskorších
dodatkov (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej sa banka WSPK zaviazala poskytnúť Úpadcovi
2 úver vo výške 1.500.000,- EUR. Dňa 24.06.2010 uzatvorila banka WSPK ako záložný veriteľ a Úpadca
1 ako záložca Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti (ďalej len „Záložná zmluva“, príloha 1 prihlášky), ktorou
Úpadca 1 zriadil v prospech banky WSPK záložné právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky WSPK
voči Úpadcovi 2 z Úverovej zmluvy, a to k zálohu, ktorým boli pozemky vo výlučnom vlastníctve Úpadcu

1, v katastrálnom území A. A., toho času zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-C č.
1102/3,ostatnéplochyovýmere148m2,parcelaKN-Cč.1102/4,ostatnéplochyovýmere222m2(spolu
ďalej len „Záloh“, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX). Záložné právo podľa Záložnej
zmluvy vzniklo povolením jeho vkladu do katastra nehnuteľností Správou katastra Banská Bystrica dňa
01.10.2010 pod č. V 4587/10. Dňa 26.01.2016 bola predchádzajúcemu správcovi Úpadcu 1 v Konkurze

doručená prihláška (ďalej len „Prihláška“) zabezpečenej pohľadávky banky WSPK v celkovej výške
1.570.108,05 EUR, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok v Konkurze 1 pod poradovým č. 368
(ďalej len „Úverová pohľadávka“). Z obsahu Prihlášky a jej príloh vyplýva, že Úverová pohľadávka banky
WSPK vznikla voči Úpadcovi 2 z titulu Úverovej zmluvy a bola zabezpečená záložným právom k Zálohu
podľa Záložnej zmluvy. Úverová pohľadávka je v Konkurze 1 zistená v celej výške a v celom rozsahu

zabezpečenia, ako bola táto prihlásená v Prihláške. Dňa 16.12.2019 banka WSPK ako príslušný orgán
schválil čiastkový rozvrh oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa WSPK v Konkurze 1 (ďalej len
„Rozvrh“, príloha 2 prihlášky), na základe ktorého bola v Konkurze 1 z výťažku zo speňaženia Zálohu
uspokojená dňa 19.12.2019 Úverová pohľadávka v časti 24.279,73 EUR (príloha 3 prihlášky - doklad o
prevode, celková suma prevodu 731.183,24 EUR ako súčet plnení na pohľadávky banky WSPK pod č.

365, 366 a 368 podľa Rozvrhu). Z uvedeného vyplýva, že Úpadca 1 ako záložca zaplatil banke WSPK
za Úpadcu 2 ako primárneho (úverového) dlžníka z Úverovej zmluvy plnenie spolu vo výške 24.279,73
EUR, čím na strane Úpadcu 1 ako záložcu došlo k vzniku (regresného) nároku na zaplatenie uvedenej
sumy voči Úpadcovi 2 ako primárnemu dlžníkovi. Pohľadávka, ktorú voči Úpadcovi 2 eviduje Úpadca 1,
bola žalobcom zapísaná do súpisu majetku všeobecnej podstaty v Konkurze 1 ako majetok podliehajúci

Konkurzu 1, o čom žalobca zverejnil oznámenie v OV SR č. 56/2021 zo dňa 23.03.2021 (príloha 4
prihlášky). Žalobca zaslal Úpadcovi 2 výzvu na úhradu predmetnej pohľadávky v sume 24.279,73 EUR,
ktorá bola Úpadcovi 2 doručená dňa 08.04.2021 (príloha 5 prihlášky).

4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný doručil dňa 22.02.2024 žalobcovi podanie zo dňa

21.02.2024, označené ako „Oznámenie o popretí pohľadávky“ (ďalej len „Oznámenie“), v ktorom
žalovanému oznámil, že Pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia, a to z nasledovných dôvodov:
-doprávnehodôvodu-žalovanýmázato,žedošlokzánikuPohľadávky,atonazákladejednostranného
započítania nárokov zo dňa 10.02.2023 zaslaného zo strany Úpadcu 2 dňa 14.02.2023 do elektronickej

schránky žalobcu,
- do vymáhateľnosti - z dôvodu spornosti existencie samotnej pohľadávky s odkazom na popretie čo
do právneho dôvodu,
- do výšky - z dôvodu popretia právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky,
- do poradia - žalovaný má za to, že sa jedná o pohľadávku spriaznenej osoby v zmysle ust. § 9 v spojení

s ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorá sa v konkurze uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

5. K popretiu Pohľadávky čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky žalobca uviedol, že žalovaný
Pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v celom prihlásenom rozsahu v
zásade z jediného dôvodu, a síce, že Pohľadávka mala zaniknúť na základe jednostranného započítania

s pohľadávkou Úpadcu 2, ku ktorému započítaniu malo dôjsť na základe podania Úpadcu 2 zo dňa
10.02.2023. Žalobca s uvedeným popretím a jeho odôvodnením nesúhlasil, pričom mal za to, že
predmetné popretie Pohľadávky zo strany žalovaného ako správcu Úpadcu 2 je neúčinné. Odôvodnil to
tým, že dôvodom popretia pohľadávky správcom nemôže byť len tá skutočnosť, že spornosť pohľadávkyvyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka a z jednostranných, subjektívnych vyjadrení dlžníka, alebo
osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené jeho záujmami. Ako druhý dôvod uviedol, že právny úkon Úpadcu
2, na základe ktorého malo dôjsť k započítaniu (a teda i zániku) Pohľadávky, je neplatným právnym

úkonom v zmysle ust. § 39 OZ, nakoľko takýto právny úkon, ak zákonu priamo neodporuje (in concreto
ZKR), tak ho prinajmenšom obchádza. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že pohľadávka Úpadcu 2,
s ktorou mala byť na základe jednostranného započítacieho prejavu započítaná Pohľadávka Úpadcu
1, je pohľadávkou spriazneného veriteľa (štatutár Úpadcu 2 B. C. D. je zároveň spoločníkom Úpadcu
1, a teda ide o vzťah spriaznených osôb podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZKR). Vzhľadom k uvedenému

je tak bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade započítavanej pohľadávky Úpadcu 2 ide o
spriaznenú pohľadávku, pre ktorú platí odlišný režim uspokojovania v konkurze, a to podľa ust. § 95 ods.
2 a 3 ZKR, teda až po úplnom uspokojení iných (nepodriadených/nespriaznených) nezabezpečených
pohľadávok. V prípade akceptácie jednostranného započítania pohľadávky Úpadcu 2 s Pohľadávkou
(Úpadcu 1) by tak došlo k porušeniu ust. § 95 ods. 2 a 3 ZKR, resp. k obchádzaniu tejto právnej normy,
keďžebytáto„spriaznená“pohľadávkaÚpadcu2bolasplnenáprednostnepredinýminezabezpečenými

pohľadávkami veriteľov v Konkurze 1, vrátane takých, ktoré sú v skoršom poradí (E - iné pohľadávky)
uspokojenia. Žalobca uviedol, že ust. § 54 ZKR, ktoré upravuje započítanie pohľadávok v konkurze
nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné ho vykladať vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím
na iné, ďalšie právne normy zakotvené v tomto zákone (§ 95 ods. 2 a 3 ZKR), ako aj s prihliadnutím na
ich účel a zmysel. V opačnom prípade by došlo k vzniku absurdnej a z pohľadu zákonodarcu celkom

iste nežiaducej situácii, kedy by spriaznený veriteľ, ktorý má byť v konkurze uspokojený až po úplnom
uspokojení iných, nespriaznených veriteľov, bol uspokojený naopak prednostne, ešte pred týmito inými,
nespriaznenými veriteľmi, čo je celkom jednoznačne stav priečiaci sa účelu a zmyslu právnej úpravy
zakotvenej v ZKR. Na podporu svojej argumentácie žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 29.12.2022, sp. zn. 60Cb/135/2016.

6. K popretiu poradia prihlásenej pohľadávky žalobca uviedol, žalobca si Pohľadávku v Konkurze
2 prihlásil s poradím ako tzv. inú pohľadávku (E). Žalovaný však s uvedeným poradím Pohľadávky
nesúhlasíatútopoprelajčodoporadiazdôvodu,žesajednáopohľadávkuspriaznenejosobypodľaust.
§ 9 ZKR v spojení s ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorá sa v konkurze uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

Žalobca sa s uvedeným nestotožnil a mal za to, že uvedené popretie v danom prípade nie je na mieste,
a to s ohľadom na konkurz vyhlásený na majetok Úpadcu 1 a osobité zásady, ktoré sa v tomto druhu
konania uplatňujú. Uviedol, že účelom konkurzného konania, resp. speňaženia majetku v konkurze
(predaj majetku úpadcu, vymoženie pohľadávky úpadcu a pod.) nie je uspokojenie úpadcu samotného
ale uspokojenie jeho veriteľov (ich prihlásených a zistených pohľadávok). Z tohto hľadiska (primárneho

účelu konkurzu) tak podľa názoru žalobcu nie je na mieste, aby popretá Pohľadávka bola považovaná
za spriaznenú, keďže takýmto spôsobom dochádza k potenciálnemu ukráteniu prihlásených a zistených
pohľadávok veriteľov v Konkurze 1 (v prípade Úpadcu 1 výlučne takých, ktorí nie sú s Úpadcom 1 ani
s Úpadcom 2 spriaznení). Uvedené nahliadanie na Pohľadávku (ako na pohľadávku spriaznenú) by
bolo na mieste nebyť Konkurzu 1, kedy by jej prípadné uspokojenie spolu s inými nezabezpečenými

pohľadávkami podľa § 95 ods. 1 ZKR mohlo vzhľadom na personálne prepojenia a zjavnú spriaznenosť
Úpadcu 1 a Úpadcu 2 vzbudzovať dôvodné pochybnosti. V danom prípade však takéto nahliadanie
žalovaného na Pohľadávku (ako na pohľadávku spriaznenú) popiera a odporuje základnému účelu
konkurzu Úpadcu 1, a preto s ním nemožno súhlasiť.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel, že by predchádzajúci správca Pohľadávku poprel len na
základe vyjadrení Úpadcu o údajnom zániku Pohľadávky Započítaním, resp. na základe Úpadcom
vyhotovených listín, z ktorých má toto Započítanie vyplývať. Uviedol, že Predchádzajúci správca
postupoval v súlade so zákonom, kedy prihliadol práve na dôkaz predložený Úpadcom, a to na jeho
Započítanie, ktoré podľa vedomosti Žalovaného bolo doručené Žalobcovi. Žalovaný označil Započítanie

za vecne preukázaný a právne odôvodnený úkon, ktorým Úpadca svoju pohľadávku, ktorú eviduje voči
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ započítal s Pohľadávkou, ktorú prihlásil Žalobca do konkurzu Úpadcu.

8. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by započítací úkon Úpadcu bol v zmysle ust. § 39 OZ neplatný
z dôvodu charakteru započítavaných pohľadávok a s tým súvisiacich konkurzných špecifík. Žalovaný

označil Započítanie uskutočnené zo strany Úpadcu za platný právny úkon jednak v zmysle ust. § 39 OZ,
akoajdotknutýchustanoveníZKR,pričomprávnymdôsledkom,ktorýnastalvzmysleplatnevykonaného
Započítania bol zánik Pohľadávky spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“. Žalovaný sa nestotožnil s
výkladom Žalobcu, v zmysle ktorého v prípade, ak by bolo Započítanie Úpadcu posúdené ako platné,tak by vznikla z pohľadu zákonodarcu ako aj ZKR nežiaduca situácia, kedy by v podstate Úpadca ako
spriaznený veriteľ bol uspokojený v konkurze spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ prednostne
pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi. Žalovaný poukázal na § 54 ods.1 ZKR pričom v zmysle

tohto ustanovenia je dovolené voči úpadcovej pohľadávke (ktorá vznikla po vyhlásení jeho konkurzu)
započítať len pohľadávku, ktorá tiež vznikla až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Uvedenú
podmienku je v prípade Úpadcu možné považovať za splnenú, a to z nasledovných dôvodov:
- konkurz na spoločnosť VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 29.12.2015, sp. zn. 2R/8/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 2/2016

zo dňa 05.01.2016,
- pohľadávku Úpadca nadobudol dňa 4.11.2019, tak ako to vyplýva zo Započítania,
- Pohľadávku spoločnosť VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ nadobudla voči Úpadcovi dňa 16.12.2019 (deň,
kedy bol schválený čiastkový rozvrh oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v konkurze spoločnosti
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“).
Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že vznik pohľadávky Úpadcu aj Pohľadávky spoločnosti VAV

invest, s.r.o. „v konkurze“ nastal až po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti VAV invest, s.r.o.
„v konkurze“. a teda Úpadca bol oprávnený v zmysle ust. § 54 ods. 1 ZKR uskutočniť Započítanie.
Ďalšou podmienkou, ktorú vyžaduje zákonodarca, aby mohlo dôjsť k započítaniu, je v zmysle § 54
ods. 2 to, aby bola pohľadávka prihlásená do konkurzu spôsobom ustanoveným ZRK a zároveň musí
ísť o takú pohľadávku, ktorá nebola nadobudnutá prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu

alebo nebola nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu. V tomto smere Žalovaný
poukázal na to, že Úpadca si svoju pohľadávku riadne uplatnil prihláškou do konkurzu spoločnosti
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, a to dňa 08.02.2023, čo vyplýva aj z registra úpadcov, kde Žalobca
eviduje uvedenú pohľadávku pod poradovým číslom 412, čo opätovne preukazuje tú skutočnosť, že
Úpadca tak konal v súlade s ust. § 54 ods. 2 ZKR. Zároveň Žalovaný dodal, že v prípade pohľadávky

Úpadcu nejde o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu ani
o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu, keď uvedená skutočnosť
vyplývazoZapočítania.VyššieuvedenéustanoveniaZKRtaktaxatívnevymenúvajúprípady,kedyveriteľ
nie je oprávnený započítať svoju existujúcu pohľadávku s pohľadávkou úpadcu počas konkurzu. Avšak v
prípade Úpadcu a ním uskutočneného Započítania nejde o takýto prípad predpokladaný ZKR, vzhľadom

na čo je podľa Žalovaného potrebné nahliadať na sporný úkon ako na platný, a to aj v zmysle zásady, že
čo nie je zákonom zakázané, je povolené. Žalovaný má tak za to, že Prechádzajúci správca postupoval
správne, keď Pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky ako aj vymáhateľnosti, nakoľko v
dôsledku Započítania došlo k zániku Pohľadávky. Pokiaľ Žalobca vyčíta Predchádzajúcemu správcovi,
že v Oznámení o popretí pohľadávky formuloval skutočnosti, na podklade ktorých poprel Pohľadávku len

veľmi vágne a tieto ani nepreukázal, tak si Žalovaný dovoľuje uviesť, že Predchádzajúci správca jasne a
zreteľne uviedol, že Pohľadávku poprel na základe Započítania, ktoré bolo Žalobcovi odoslané do jeho
elektronickej schránky dňa 14.02.2023, vzhľadom na čo považuje uvedenú námietku Žalovaného len za
účelové tvrdenie, nakoľko samotný Žalobca musí mať vedomosť o existencii Započítania.

9. Argumentáciu žalobcu ohľadne popretia poradia prihlásenej pohľadávky, ktorou sa žalobca snaží
navodiť dojem, že ide o Pohľadávku nespriaznenú, označil žalovaný za účelovú a rozporuplnú s
jeho argumentáciou obsiahnutou v prvej časti Žaloby. Poukázal na to, že z výpisu ORSR Úpadcu a
spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ je absolútne zrejmá ich spriaznenosť, keď ako aj samotný
Žalobca správne uviedol v prvej časti Žaloby, že štatutár Úpadcu B. C. D., trvale bytom: E. XXXXX/

X A. A. XXX XX je zároveň spoločníkom v spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“. Spoločnosť
VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ bola v období od 27.06.2007 do 01.08.2018 spoločníkom Úpadcu, čo
predstavuje najvyššiu možnú formu spriaznenosti. Zároveň podľa názoru Žalovaného, Žalobca v Žalobe
nesprávnetvrdí,žepopretiečodoporadianebolonamiestesohľadomnakonkurzvyhlásenýnamajetok
spoločnosti VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, nakoľko takýmto spôsobom dochádza k potenciálnemu

ukráteniu prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov v konkurze spoločnosti VAV invest, s.r.o.
„v konkurze“. Žalovaný vo vzťahu k uvedenému zdôraznil, že Predchádzajúci správca pri popieraní
Pohľadávky čo do poradia nemal konať s ohľadom a v prospech konkurzu spoločnosti VAV invest,
s.r.o. „v konkurze“ (ktorého správcom je Žalobca), ale práve s ohľadom a v prospech konkurzu Úpadcu,
ktorého bol správcom, vzhľadom na čo tak postupoval v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti,

keď správne poprel Pohľadávku aj čo do poradia, nakoľko v prípade, ak súd posúdi, že popretie je
účinné, tak v konkurznej podstate ostane väčšia suma a teda logicky aj väčšie uspokojenie prihlásených
a zistených veriteľov Úpadcu.10. Žalobca vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe
a doplnil, že je nemožné predpokladať, že zákonodarca pri koncipovaní akéhokoľvek zákona pokryje
a primerane upraví všetky eventuality, ktoré v medziach toho ktorého zákona môžu nastať. V takom

prípade je podľa názoru žalobcu potrebné mať na zreteli určité základné zásady a účel sledovaný
predmetným zákonom (v danom prípade ZKR) a tieto primerane reflektovať. V prípade konkurzu je
takýmto základným účelom uspokojenie prihlásených veriteľov, a to podľa pravidiel a zásad upravených
v ZKR. V takom prípade podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pokiaľ ide o podriadené pohľadávky,
(akou je z dôvodu spriaznenosti i pohľadávka Úpadcu 2, ktorá mala byť započítaná s Pohľadávkou)

tieto sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu,
ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Pokiaľ
teda nenahliadame na ust. § 54 ZKR izolovane tak, ako to robí žalovaný, ale toto ustanovenie
vykladáme v širšom kontexte celého ZKR a účelu konkurzu, je nutné dospieť k záveru, že žalovaným
namietané započítanie popiera jedno zo základných pravidiel uspokojovania pohľadávok v konkurze
priamo zakotvené v ust. § 95 ods. 2 a 3 ZKR, a teda je z tohto dôvodu neplatné pre rozpor so zákonom,

resp. z dôvodu, že zákon obchádza.

11. Okresný súd sa po zistení, že žaloba bola podaná včas a že medzi stranami neboli sporné
skutkové tvrdenia sústredil na posúdenie právnych otázok, ktoré strany hodnotili rozdielne. Podstatným
pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie možnosti započítania podriadenej pohľadávky v konkurze,

keďže tvrdením o zániku prihlásenej pohľadávky žalobcu započítaním so spriaznenou (podriadenou)
pohľadávkou žalovaného v popieracom prejave vymedzil žalovaný predmet sporu.

12. Okresný súd zrekapituloval historický vývoj právnej úpravy podmienok pre započítanie pohľadávok
v konkurze a vymedzil podstatu a účel právnej úpravy vo vzťahu k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov

v konkurze. Poukázal na to, že pravidlá pre započítanie v konkurzných pomeroch môžu mať významný
dopad na postavenie jednotlivých veriteľov v konkurze. Započítanie umožňuje veriteľovi, ktorý by sa inak
uspokojoval pomerným spôsobom (v súlade s pravidlom pari passu - § 6 ZKR) s inými veriteľmi, iných
veriteľov v uspokojení svojej pohľadávky predbehnúť nielen z hľadiska časového (pred uspokojením
pohľadávky rozvrhom), ale aj z hľadiska rozsahu uspokojenia, kedy môže započítaním veriteľ dosiahnuť

nielen pomerné, ale úplné uspokojenie svojej pohľadávky. Ešte zreteľnejšie môže započítanie zasiahnuť
do poradia uspokojovania veriteľov ak konkurzná právna úprava počíta s uspokojovaním pohľadávok
veriteľov tak, že zoraďuje pohľadávky veriteľov do tried s hierarchickým poradím uspokojovania
pohľadávok (takou bola napr. úprava ZKV). V takom prípade môže dôjsť pri použití započítania aj k
tomu, že nielenže veriteľ nebude uspokojovať svoju pohľadávku pomerne s inými veriteľmi, ale bude

uspokojený prednostne a to dokonca v prípadoch, kedy by na jeho triedu pohľadávok už uspokojenie
z výťažku v rozvrhu už nevyšlo. Okresný súd pripustil, že recentná právna úprava síce de iure
nezaraďuje pohľadávky prihlásené v konkurze a uspokojované rozvrhom do tried, de facto však dve
triedy pohľadávok možno v právnej úprave nájsť. Ak sú podriadené pohľadávky uspokojované až po
uspokojení všetkých nepodriadených pohľadávok (§ 95 ods.2 ZKR), tak zákon fakticky normuje dve

triedy pohľadávok, a to triedu podriadených a triedu nepodriadených pohľadávok. Možnosť započítať
podriadenú pohľadávku tak spôsobuje problémy vo vzťahu k vyššie uvedenému.

13. Okresný súd uviedol, že hoci sa na prvý pohľad (s ohľadom na absenciu explicitného zákazu
započítania podriadenej pohľadávky v úprave ZKR) môže zdať, že započítanie podriadenej pohľadávky

v konkurze je možné, nie je tomu tak. Poukázal na to, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii si pri
legálnej definícii podriadených pohľadávok v § 95 ods.2 pomáha odkazom (1a) na úpravu osobitného
predpisu,ato§408aObchodnéhozákonníka,ktorývsvojomodseku6(napriekjehoistejterminologickej
nepresnosti) možnosť započítania podriadenej pohľadávky vylučuje. Pravidlo o nemožnosti započítania
podriadenej pohľadávky je tak prostredníctvom ustanovenia § 95 ods.2 ZKR potrebné aplikovať aj pre

konkurznú situáciu.

14. Okresný súd s ohľadom na uvedené konštatoval, že zápočet pohľadávky žalovaného proti
pohľadávke žalobcu, nebol možný a popretie pohľadávky žalovaným tak neobstojí. Okresný súd preto
žalobcom prihlásenú a žalovaným popretú pohľadávku určil pokiaľ ide o jej právny dôvod, keď vyhodnotil

popretie pohľadávky ako nedôvodné.

15. Okresný súd sa pristavil pri otázke, či nemožnosť započítania podriadenej pohľadávky formulovaná
v § 408a ods.6 ObZ spôsobila v posudzovanej veci neúčinnosť, alebo neplatnosť započítaciehoprejavu. Uviedol, že zakotvenie nemožnosti započítania v hmotnoprávnom predpise, akým je Obchodný
zákonník, by pre porušenie zákonného zákazu evokovala skôr následok neplatnosti započítacieho
prejavu. Na druhej strane pre úpravu ZKR je ako následok porušenia nejakého zákazu typická skôr

neúčinnosť právneho úkonu ako jeho neplatnosť - možno to vidieť napr. v ustanovení § 44 ods.2 ZKR či
§ 114 ods.2 ZKR. Uvedené okresný súd uzavrel tým, že pre posúdenie tejto veci to však v konečnom
dôsledku nie je podstatné, keďže záver o tom, že popretá pohľadávka žalobcu nezanikla v dôsledku
zápočtu, možno urobiť tak či tak.

16. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný pohľadávku žalobcu poprel aj čo do výšky a vymáhateľnosti,
tieto popretia však odôvodnil len odkazom na popretie právneho dôvodu pohľadávky, súd tieto popretia
preto vyhodnotil ako nesprávne pre absenciu popieracích dôvodov a týmito popretiami sa nezaoberal.
Okresný súd upozornil, že popretie pravosti pohľadávky nemožno stotožňovať s popretím výšky či
vymáhateľnosti pohľadávky. Pre záver o tom, či bola popretá nielen pravosť, ale aj výška, prípadne
poradie pohľadávky, je určujúci obsah popretia (jeho dôvody). Ak konkurzný veriteľ alebo správca

konkurznej podstaty popiera výšku pohľadávky alebo jej poradie, musí uviesť, aká vysoká je podľa
neho prihlásená pohľadávka, prípadne aké poradie má pohľadávka v konkurze mať; inak popretie
pohľadávky nemôže vyvolať zamýšľané procesné účinky. Popretie pravosti pohľadávky súdu v spore o
určenie pravosti pohľadávky umožňuje skúmať len základ nároku, nie však jeho výšku alebo poradie
(predchádzajúce štyri vety súd citoval podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2001, sp. zn. 32

Cdo 1726/98, publikovanom v českej zbierke rozhodnutí pod č. R 76/2002).

17. Zamietnutie žaloby v jej zvyšku odôvodnil okresný súd tým, že popierací prejav žalovaného, pokiaľ
ide o poradie pohľadávky, vyhodnotil ako dôvodný. Niet sporu ani medzi stranami o to, že pohľadávka
žalobcu je spriaznenou pohľadávkou, žalobca však z dôvodu, že nielen na majetok žalovaného, ale aj

na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, bol názoru, že jeho pohľadávka by mala byť uspokojovaná
ako nepodriadená, keďže opačný výklad by poškodil veriteľov prihlásených do konkurzu veriteľa. S
týmto výkladom žalobcu sa okresný súd nestotožnil, keďže aj na majetok žalobcovho dlžníka bol
vyhlásený konkurz a uspokojenie pohľadávky veriteľa ako nepodriadeného by zase poškodilo veriteľov
prihlásených v konkurze na majetok jeho dlžníka. Okresný súd uviedol, že nenachádza v právnej

úpravepravidlo,ktorébyzakotvovalopriorituuspokojeniaveriteľovvjednomkonkurzepreduspokojením
veriteľov v inom konkurze. Okresný súd preto vyhodnotil v časti popretia poradia prihlásenej pohľadávky
popierací prejav ako dôvodný a preto v časti o určenie poradia pohľadávky žalobu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že ju

priznal v úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Okresný súd považoval žalobcu za úspešného aj
napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby. Uvedené odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu bola popretá,
pokiaľ išlo o jej pravosť, výšku, vymáhateľnosť aj poradie. Pokiaľ išlo o pravosť a výšku, žalobca bol v
spore úspešný v celom rozsahu. V zisťovaní pohľadávky možno pozorovať istú hierarchiu, keď dôvodné
popretie pravosti pohľadávky znamená, že niet ďalej dôvod na to, aby súd v incidenčnom spore riešil

následne výšku, či poradie pohľadávky. V najdôležitejšej časti sporu - časti o určenie pravosti a výšky
pohľadávky - bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania v
celom rozsahu.

19. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalovaný odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,

v rozsahu prvej a tretej výrokovej vety. Namietol výklad okresného súdu, ktorý konštatoval, že zánik
pohľadávky na základe započítania nebol možný, a teda popretie žalovaného v tomto bode neobstojí,
pričom uvedené zdôvodnil tým, že takémuto započítaniu bránil fakt, že započítať sa mala spriaznená,
teda podriadená pohľadávka úpadcu, ktorej započítanie v konkurze nie je možné. Uvedené právne
posúdenie označil za arbitrárny a nenáležite extenzívny výklad príslušných ustanovení zákona.

20. Žalovaný zdôraznil, že na započítanie jeho pohľadávky boli splnené všetky podmienky upravené
v § 54 ods. 1 ZKR. Konkrétne vznik pohľadávky úpadcu voči žalobcovi nastal až po vyhlásení
konkurzu na majetok žalobcu, pohľadávka úpadcu bola riadnym spôsobom prihlásená do konkurzu
žalobcu, táto pohľadávka nebola nadobudnutá prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu, ani

nebola nadobudnutá na základe odporovateľného právneho úkonu a bola riadne uplatnená prihláškou
do konkurzu spoločnosti VAV invest s.r.o. v konkurze, a to dňa 08.02.2023. Úpadca tak v prípade
započítania splnil všetky podmienky nevyhnutné preto, aby mohlo byť takéto započítanie považované
za platné/účinné, a naopak z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o prípad,kedy veriteľ podľa ZKR nie je oprávnený započítať svoju existujúcu pohľadávku s pohľadávkou úpadcu
počas konkurzu. Odvolateľ zdôraznil, že s ohľadom na ust. § 54 ods. 4 ZKR, podľa ktorého započítanie
iných pohľadávok nie je vylúčené, je nutné na toto započítanie hľadieť ako na platný právny úkon, a

teda podľa názoru žalovaného mal prvostupňový súd správne žalobu zamietnuť, nakoľko v dôsledku
započítania došlo k zániku pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd v tejto súvislosti
odkazuje na ust. § 408a ObZ, podľa názoru žalovaného platí, že ZKR je v tomto prípade vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku tzv. lex specialis, a teda jeho ustanovenia vrátane § 54 ZKR a osobitne ods.
4 tohto ustanovenia majú pred ustanoveniami Obchodného zákonníka prednosť v zmysle zásady lex

specialis derogat legi generali. Žalovaný v tejto súvislosti tiež namietol, že v prípade ust. § 408a ObZ ide
o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré podľa jeho názoru nemožno bez ďalšieho aplikovať na konkurzné
konanie upravené primárne procesnoprávnymi ustanoveniami. Podľa názoru žalovaného o nesprávnosti
právneho názoru prvostupňového súdu svedčí aj fakt, že hoci súd konštatuje, že takéto započítanie nie
je možné, nijako bližšie nešpecifikuje, či má ísť o nemožnosť v dôsledku neplatnosti alebo neúčinnosti,
pričom sám si v tomto smere kladie otázky, avšak bez zjavnej odpovede.

21.Vzhľadomnanesprávnosťnapádanéhovýrokurozsudku,ktorýmprvostupňovýsúdurčilpohľadávku,
označil žalovaný za nesprávny aj nadväzujúci výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči
žalovanému.Spoukazomnavyššieuvedenéžalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutieokresného
súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov

konania.

22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí a má za
to, že prvostupňový súd v tomto smere rozhodol správne a svoje rozhodnutie založil na správnom
právnom názore, ktorý aj náležite odôvodnil. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že Úpadca 1/ a

Úpadca 2/ sú spriaznenými osobami a teda pohľadávky, ktoré tieto subjekty voči sebe evidujú, sú v
režime konkurzu podriadenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR. Z ust. § 95 ods. 2 ZKR je
zároveň zrejmý odkaz na § 408a ObZ, ktorý pojednáva o podriadených pohľadávkach, t.j. pohľadávkach
spojených so záväzkom podriadenosti, pričom z ods. 6 tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je
zároveň zrejmý zákaz započítania takýchto pohľadávok. Podľa názoru žalobcu tak nemožno hovoriť

o extenzívnom a arbitrárnom výklade tak, ako to prezentuje žalovaný. Rovnako neobstojí tvrdenie
žalovaného, že v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má ust. § 54 ods. 4 ZKR pred ust. §
408a ods. 6 ObZ prednosť. Z uvedeného odkazu je naopak zrejmé, že ust. § 408a ObZ je nevyhnutné
zohľadniť a aplikovať, aj pokiaľ ide o podriadené pohľadávky v konkurze. Rovnako podľa názoru žalobcu
aplikáciu ust. § 408a ObZ nevylučuje ani fakt, že ide o ustanovenie hmotnoprávne, zatiaľ čo konkurz

je upravený primárne procesnoprávnymi normami. Odhliadnuc od uvedeného podľa žalobcu naďalej
platí, že započítanie pohľadávky uplatnenej žalovaným by odporovalo základným pravidlám uspokojenia
pohľadávok v konkurze, keď akceptáciou takéhoto započítania by došlo k vzniku absurdnej, a z pohľadu
zákonodarcu celkom iste nežiadúcej situácii, kedy by spriaznený veriteľ úpadca 2/, ktorý má byť v
konkurze vedenom na majetok úpadcu 1/ uspokojený až po úplnom uspokojení iných nespriaznených

veriteľov, bol uspokojený naopak prednostne ešte pred týmito nespriaznenými veriteľmi, čo je celkom
jednoznačný stav priečiaci sa zmyslu a účelu právnej normy zakotvenej v ZKR. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

24. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

25. Zo Záložnej zmluvy na č. l. 19 – 23 okresný súd zistil, že táto je uzatvorená medzi veriteľom

Waldviertler Sparkasse Bank AG a záložcom VAV invest, s.r.o., so sídlom Na troskách 26, Banská
Bystria 974 01, IČO: 31 615 325, na zabezpečenie splnenia pohľadávky dlžníka VAV Development
s.r.o. so sídlom Na troskách 26, Banská Bystria 974 01, IČO: 36 038 148, pričom zabezpečovanou
pohľadávkou je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 002184-001, v ktorej sa záložný veriteľzaviazal dlžníkovi VAV Development s.r.o. poskytnúť úver vo výške 1 500 000,- Eur. Na zabezpečenie
pohľadávky vzniknutej z tejto zmluvy sa zriadilo záložné právo, a to záložcom VAV Invest,, s.r.o. na
parcelu č. 1102/3 a parcelu č. 1102/4, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. A.. Vklad tohto

záložného práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Banská Bystrica, č. vkladu V4587/10 dňa
01.10.2010, čo vyplýva z rozhodnutia na č. l. 24.

26. Z návrhu čiastkového výťažku na č. l. 25 – 31 okresný súd zistil, že ide o návrh správcu JUDr. Juraja
Rybára, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, vo veci úpadcu VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom

Námestie ANP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, zo dňa 16.12.2019. Zabezpečený veriteľ
Waldviertler Sparkasse Bank AG mal v konkurze 3 zabezpečené pohľadávky. Prvú vo výške 698.087,59
Eur, ktorá bola zapísaná pod č. 365, pohľadávku vo výške 2.589.791,39 Eur, zapísanú pod č. 366 a
pohľadávku v sume 1.570.108,05 Eur, zapísanú pod por. č. 368. Z Pohľadávky č. 368, celková suma
určená na uspokojenie zabezpečeného veriteľa podľa tohto rozvrhu bola vo výške 24.279,73 Eur.

27. Z výzvy na úhradu pohľadávky na č. l. 43 okresný súd zistil, že ním správca úpadcu VAV ivest, s.r.o.
„v konkurze“ JUDr. Juraj Rybár vyzval spoločnosť VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie
184, 027 44 Tvrdošín, na úhradu sumy 24.279,73 eur z titulu regresného nároku na zaplatenie uvedenej
sumy voči VAV Development s.r.o. ako primárnemu dlžníkovi, ktorú úpadca VAV invest, s.r.o., zaplatil za
tohto primárneho dlžníka. Táto výzva bola podľa doručenky na č. l. 45 doručená dňa 08.04.2021.

28. Z Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok na č. l. 71 okresný súd zistil, že je v ňom
identifikovaný veriteľ VAV Development s.r.o., Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038
148 a dlžník VAV invest, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystria, IČO:
31 615 325. Ďalej sa v ňom uvádza, že Veriteľ nadobudol dňa 04.11.2019 na základe Oznámenia

o speňažení majetku tretej osoby (veriteľa) podliehajúceho konkurzu dlžníka, peňažnú pohľadávku
voči dlžníkovi vo výške 698.087,59 Eur, (slovom šesťstodeväťdesiatosemtisíc osemdesiatsedem eur a
päťdesiatdeväť eurocentov), z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia
záväzku dlžníka z úverovej zmluvy č. 019378-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank
AG a spoločnosťou VAV invest, s.r.o., v celkovej sume 698.087,59 Eur prihlásenej Prihláškou č.

365 do konkurzu VAV invest, s.r.o. Veriteľ si dňa 08.02.2023 prihlásil u správcu konkurznej podstaty
dlžníka prihlášku vo výške 698.087,59 Eur (slovom šesťstodeväťdesiatosemtisíc osemdesiatsedem eur
a päťdesiatdeväť eurocentov) ako regresnú pohľadávku. Dlžník má voči veriteľovi pohľadávku vo výške
24.279,73 Eur (slovom dvadsaťštyritisíc dvestosedemdesiatdeväť eur a sedemdesiattri eurocentov) z
titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia záväzku veriteľa Z úverovej

zmluvy č. 002184- 001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG a spoločnosťou VAV
Development s.r.o. v celkovej sume 1.500. 000,- Eur prihlásenej Prihláškou č. 368 vo výške 1.570.
108,05 Eur (slovom jeden milión päťsto sedemdesiat tisíc jednostoosem eur a päť eurocentov) do
Konkurzu na majetok VAV invest, s.r.o. Veriteľ týmto úkonom jednostranne započítava vzájomné
pohľadávky uvedené v č. l. 1 tohto zápočtu, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

29. Podľa § 32 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou
dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a
iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.

Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje
predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky

úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

30. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

31. Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

32. Podľa § 54 ods. 1 ZKR, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je
možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, to isté platí aj pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

33. Podľa § 54 ods. 2 ZKR, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom,

prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku
nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej
úpadcovej pohľadávke.

34. Podľa § 54 ods. 3 ZKR proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

35. Podľa § 54 ods. 4 ZKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

36. Podľa § 95 ods. 2 ZKR pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu

1a) (ďalej len "podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení
iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom
rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

37. Podľa § 95 ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na
pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté

dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.21a)

38. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bola výhrada voči právnemu posúdeniu okresného
súdu, ktorý dospel k záveru, že spriaznený veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
započítaním ani v tom prípade, ak jeho započítanie spĺňa podmienky upravené v ust. § 54 ods. 1 ZKR.

39. Odvolací súd na základe uvedeného preskúmal výklad ust. § 54 ods. 1 ZKR, § 54 ods. 4 ZKR vo
vzťahu k ust. § 95 ods. 3 ZKR a dospel k záveru, že výklad okresného súdu nebol nenáležite extenzívny,
ako to označil žalovaný, ale naopak bol podaný v súlade s účelom a zmyslom Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.

40. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pohľadávka Úpadcu 2 uplatnená započítaním je
pohľadávkou subjektu, ktorý bol „kedykoľvek od jej vzniku spriaznený s úpadcom“. Následne v zmysle
ust. § 95 ods. 3 ZKR táto pohľadávka patrí medzi tzv. spriaznené pohľadávky. V konaní zároveň nebolo
sporné, že ku vykonaniu započítania pohľadávka uplatnená Úpadcom 2/ spĺňala podmienky ust. § 54

ods. 1 ZKR, keďže išlo o pohľadávku, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu na Úpadcu 1/, do konkurzu
bola riadne prihlásená spôsobom ustanoveným v ZKR, nebola pohľadávkou nadobudnutou prevodom
alebo prechodom po vyhlásení konkurzu, ani pohľadávkou nadobudnutou na základe odporovateľného
právneho úkonu. Keďže uvedené skutočnosti neboli sporné, odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie preskúmal, či je v konkurze prípustné započítanie pohľadávky, ktorá má charakter spriaznenej

pohľadávky podľa ust. § 95 ods. 3 ZKR, ak započítavaná pohľadávka inak spĺňa podmienky započítania
upravené v ust. § 54 ZKR.41. Vzhľadom na to, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje ustanovenie, v ktorom
by explicitne riešil prípustnosť, alebo neprípustnosť, započítania pohľadávky spriazneného veriteľa a
upravuje iba pravidlá pre poradie uspokojenia spriazneného veriteľa, odvolací súd musel pristúpiť k

výkladu právnej normy tak, aby zo ZKR vyvodil zákonodarcom zamýšľaný spôsob úpravy vzájomných
vzťahov spriazneného veriteľa a úpadcu v súlade so zmyslom a účelom konkurzného zákona.
Postupoval pritom v mantineloch vytýčených judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý
opakovane pripustil, že v prípadoch nejasnosti, alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu je súd povinný zisťovať obsah a zmysel právnej normy uplatnením vhodného metodologického

prístupu, pričom súd nie je znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.

42. Uvedené závery vyplývajú z dlhodobo rešpektovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR
III.ÚS/347/07,vzmyslektoréhosúdniejedoslovnýmznenímzákonnéhoustanoveniaviazanýabsolútne.
Pri nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad
viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného

ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis
pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Uvedené stanovisko Ústavného súdu bolo
následne rozvinuté v rozhodnutí III.ÚS/72/2010 (publikovanom ako 58/2010), v zmysle ktorého
nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv
z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.

Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto
prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii. Rovnako v rozhodnutí III.ÚS 271/2011 Ústavný súd konštatoval, že

v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade
rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet
pochybnosti, treba uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom.

43. Pri výklade Zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvolací súd zároveň rešpektoval medze výkladu

zákonov súdmi tak, ako boli formulované v rozhodnutí Ústavného súdu II.ÚS/796/2016 (publikovanom
ako 23/2017), kedy Ústavný súd upozornil, že právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno
chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky novelizovať. Zároveň odvolací
súd rešpektoval, že výklad zákona nesmie byť arbitrárny, teda nesmie nastať extrémny nesúlad medzi
právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi súdu, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu záveru

neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II.ÚS/576/2012).

44. V prípade výkladu podmienok započítateľnosti pohľadávky spriazneného veriteľa v konkurze sa
odvolací súd nachádzal v situácii, kedy právny predpis nedáva priamu odpoveď na položenú otázku a
preto ho odvolací súd vykladal v súlade so zmyslom a účelom konkurzného zákona, pričom vo vzťahu

k výkladu ust. § 54 ods. 4 ZKR a § 95 ods. 3 ZKR uprednostnil výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým výkladom.

45. Odvolací súd pri nachádzaní podmienok započítania pohľadávky spriazneného veriteľa vychádzal
z rovnakých teoretických východísk, na aké upozornil žalobca a aké zhrnul okresný súd vo svojom

rozhodnutí.PoradieuspokojovaniaveriteľovjevzmysleZákonaokonkurzeareštrukturalizáciizávisléod
toho, aký druh pohľadávky veriteľ prihlásil do konkurzu. Vo vzťahu k tým veriteľom, ktorí boli kedykoľvek
od vzniku pohľadávky s úpadcom spriaznení (čo vo vzťahu k Úpadcovi 2 nie je v konaní sporné),
zaviedol ZKR zásadu, že títo môžu byť uspokojovaní až v poslednej fáze uspokojovania, a to iba
z toho majetku, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených

pohľadávok. V praktickej rovine to znamená, že spriaznený veriteľ bude v konkurze uspokojený iba
za predpokladu, že majetok všeobecnej podstaty bol dostatočne veľký na to, aby okrem uspokojenia
nezabezpečených veriteľov zvýšilo aj na uspokojenie veriteľov, ktorí si prihlásili podriadené pohľadávky
a spriaznené pohľadávky. Uvedený postup vyplýva výslovne z ust. § 95 ods. 3 ZKR vo väzbe na § 95ods. 2 ZKR. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v citovaných ustanoveniach jednoznačne časovo určil
moment uspokojenia veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených pohľadávok až po uspokojení
pohľadávok nezabezpečených veriteľov. K tomuto záveru je možné dospieť priamym gramatickým

výkladom ust. § 95 ods. 3 ZKR vo väzbe na § 95 ods. 2 ZKR, keďže § 95 od 3 ZKR uvádza, že tak isto
ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež spriaznená pohľadávka. Spôsob uspokojenia podriadenej
pohľadávky je potom vymedzený v ust. § 95 ods. 2 ZKR.

46. Zo zákonom vymedzeného spôsobu uspokojovania pohľadávok spriazneného veriteľa teda

vyplýva, že tento nemôže mať svoju pohľadávku uspokojenú v plnom rozsahu skôr, než dôjde
k (spravidla pomernému) uspokojeniu veriteľov nezabezpečených pohľadávok, pričom rozsah
uspokojenia pohľadávky závisí od množstva majetku vo všeobecnej podstate.

47. Uspokojenie pohľadávky veriteľa je pritom formulačne iba inak označená skutočnosť, že
veriteľova pohľadávka zanikne splnením dlhu. Zánik pohľadávky môže v zmysle slovenského právneho

poriadku nastať rôznymi spôsobmi. Okrem zániku pohľadávky priamym poskytnutím plnenia (splnenie
dlhu) pohľadávka zaniká napríklad dohodou, nemožnosťou plnenia, neuplatnením práva, splynutím,
započítaním, zánikom veriteľa (smrť fyzickej osoby bez právneho nástupcu) a inými spôsobmi
upravenými v Občianskom zákonníku, prípadne v Obchodnom zákonníku, vrátane započítania
pohľadávok. Vo sfére konkurzného práva je možné docieliť zánik pohľadávky (a teda uspokojenie

veriteľa úpadcu) nielen priamym splnením dlhu (pomerným uspokojením veriteľa peňažným plnením zo
speňaženia konkurznej podstaty) ale aj započítaním.

48. Uvedené je podstatné pre posúdenie podmienok započítania vo sfére konkurzného práva, kedy je
nutné zdôrazniť, že podmienky tohto započítania nie sú izolovane vymedzené iba v ust. § 54 ods. 4

ZKR, ako to vykladá žalovaný, pretože podmienky započítania pohľadávok sú vymedzené vo viacerých
právnych predpisoch. Najvýznamnejším je Občiansky zákonník, ktorý vo všeobecnej rovine upravuje
podmienky započítania v ust. § 580 a § 581 OZ, ale podmienky započítania môžu byť vymedzené aj v
iných právnych normách (ďalšie ustanovenia ZKR nevynímajúc). Skutočnosť, že podmienky započítania
v právnom poriadku upravujú rôzne právne normy, je potom nutné vnímať aj pri výklade ust. § 54 ZKR,

ktorý upravuje osobitné podmienky započítania v konkurze. Pokiaľ potom § 54 ods. 4 ZKR uvádza, že
"započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené", uvedenú normu je nutné vnímať tak, že „započítanie
iných pohľadávok nie je vylúčené, ak je v súlade so zákonom“. S každým platným zákonom.

49. V konkrétnosti by zrejme ani žalovaný netvrdil, že by v konkurze bolo možné započítať takú

pohľadávku, ktorá by nespĺňala podmienky vymedzené v § 580 OZ, teda pohľadávku, ktorá by nebola
vzájomná, ktorá by sa netýkala plnenia rovnakého druhu, pohľadávok, ktoré by sa v dôsledku premlčania
nikdy nestretli, a teda by neboli spôsobilé na započítanie. Nesplnenie týchto podmienok by vylučovalo
pohľadávku aj zo započítania v konkurze napriek tomu, že by táto pohľadávka bola pohľadávkou riadne
prihlásenou do konkurzu, pohľadávkou vzniknutou po vyhlásení konkurzu a pohľadávkou, ktorá nebola

nadobudnutá ani prevodom, ani prechodom, ani na základe odporovateľného právneho úkonu. Inak
povedané, podmienky započítania pohľadávok v konkurze vymedzené v § 54 ods. 1, 2 a 3 ZKR, iba
zužujú okruh tých všetkých existujúcich zákonných podmienok, ktoré by sa hypoteticky mohli aplikovať
na započítanie ako také, na základe čoho zužuje okruh pohľadávok, ktoré by v konkurze započítateľné
byť mohli, pri ktorých je započítanie v zmysle platných zákonov prípustné. K uvedenému smeruje ust. §

54 ods. 4 ZKR, ktoré výslovne pripúšťa, že započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Opakovane
odvolací súd zdôrazňuje, že vylúčené nie je iba za predpokladu, že sú dodržané ustanovenia všetkých
zákonov, ktoré so započítaním pohľadávky ako zánikom záväzku spojené.

50. Z premisy, že započítanie iných pohľadávok v konkurze nie je vylúčené, ak je v súlade so

zákonom, potom vychádzal odvolací súd pri výklade Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď dospel
k rovnakému záveru, ako okresný súd, že pravidlo o podriadenom uspokojení spriaznených pohľadávok
stipulované v § 95 ods. 3 ZKR predstavuje zákonnú prekážku započítania pohľadávok spriazneného
veriteľa aj v prípade, ak započítavaná pohľadávka inak spĺňa podmienky vymedzené v § 54 ods. 1 až
3 ZKR. Keďže uspokojenie pohľadávky je spôsobom zániku pohľadávky, ust. § 95 ods. 3 ZKR je nutné

vnímať ako lex specialis vo vzťahu k vymedzeniu podmienok zániku pohľadávky veriteľa voči úpadcovi
v konkurze. Keďže uspokojenie pohľadávky spriazneného veriteľa nie je v zmysle ust. § 95 ods. 3 v
nadväznosti na § 95 ods. 2 ZKR prípustné kedykoľvek, ale je prípustné až po pomernom uspokojení
nezabezpečených veriteľov, je toto pravidlo nutné aplikovať na všetky spôsoby zániku pohľadávky,teda na všetky spôsoby uspokojenia, vrátane započítania. Z uvedeného vyplýva, že aj uspokojenie
veriteľa úpadcu započítaním pohľadávok je prípustné až po uspokojení pohľadávok nezabezpečených
veriteľov. Tento výklad rešpektuje dodržanie zásady pomerného uspokojenia veriteľov, aj podriadenosť

uspokojovania spriaznených pohľadávok, teda zásady na ktorých stojí konkurzný zákon.

51. Opačný výklad ust. § 95 ods. 3 ZKR, teda že uspokojenie pohľadávky spriazneného veriteľa
až po uspokojení pohľadávok nezabezpečených veriteľov sa neaplikuje pre tie prípady uspokojenia
pohľadávok veriteľa, ktoré sú dosiahnuté započítaním, by bol v zrejmom rozpore so zmyslom a

účelom tohto ustanovenia, so zmyslom a účelom jednej zo základných zásad konkurzného práva, že
podriadený a spriaznený veriteľ nemôže byť uspokojený pred nezabezpečenými veriteľmi. Takýto výklad
popierajúci zmysel a účel zákona je pre odvolací súd neakceptovateľný. Odvolací súd tak nadväzuje
na odôvodnenie okresného súdu a vo vzťahu k spriaznenému veriteľovi zdôrazňuje, že započítanie
v rozpore s výkladom podaným okresným aj odvolacím súdom by umožnilo spriaznenému veriteľovi,
ktorý by sa inak uspokojoval pomerným spôsobom (v súlade s pravidlom pari passu - § 6 ZKR) s

inými spriaznenými a podriadenými veriteľmi, predbehnúť nezabezpečených veriteľov v uspokojení
svojej pohľadávky nielen z hľadiska časového (pred uspokojením pohľadávky rozvrhom), ale najmä z
hľadiska rozsahu uspokojenia, kedy by spriaznený veriteľ dosiahol započítaním nielen pomerné, ale
úplné uspokojenie svojej pohľadávky (teda vyšší pomer uspokojenia pohľadávky, ako nezabezpečený
veriteľ). Takýto následok by bol v priamom rozpore s kogentným ustanovením § 95 ods. 3 ZKR, ktoré

nepripúšťa aby spriaznený veriteľ bol uspokojený skôr a vo vyššej miere, než nespriaznený veriteľ
nezabezpečenej pohľadávky.

52. Odvolací súd preto pristúpil k výkladu ZKR zhodnému s výkladom okresného súdu, že zápočet
pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu nebol možný, na základe čoho správca pohľadávku

žalobcunesprávnepoprel.Odvolacísúdvyložilust.§95ods.3ZKRakoďalšiuzozákonnýchpodmienok
pre posúdenie možnosti započítania, keď usúdil, že citované ustanovenie ako lex specialis (pre určenie
prípustného momentu uspokojenia spriazneného veriteľa) zužuje rozsah pohľadávok, ktoré nie sú zo
započítania vylúčené. Uvedené je v súlade s vyššie odôvodneným predpokladom, že započítanie iných
pohľadávok v konkurze nie je vylúčené, iba ak je v súlade so zákonom.

53. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so zistením okresného súdu, že popierací prejav
správcu neobstojí, následkom čoho okresný súd v prvej výrokovej vete správne rozhodol o tom, že
žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému, pretože dôvod popretia tejto pohľadávky (údajné
započítanie Úpadcu 2 proti pohľadávke Úpadcu 1) zákon nepripúšťa.

54. V konkrétnosti potom k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že
výklad okresného súdu nebol arbitrárny, keďže bol odôvodnený a bolo zrejmé, akými úvahami bol
okresný súd vedený pri výklade zákona, a nebol ani extenzívny, keďže rešpektoval vzájomnú súvislosť
ustanovení vykladaného Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. I keď odvolací súd si uvedomuje, že

pri výklade zákona je vždy možné pripustiť rôzne názory a rôzne výklady, v danom prípade sa zhodol
s okresným súdom v tom, že úkon, ktorým spriaznený veriteľ "predbehne" veriteľov nezabezpečených
pohľadávok a na rozdiel od paritného spôsobu uspokojenia si svoju pohľadávku jednostranným úkonom
uspokojí v plnom rozsahu sám prostredníctvom započítania, je obchádzaním zákona, ktorý uvedený
postup v zmysle § 95 ods. 3 ZKR vylučuje pre všetky spôsoby uspokojenia, teda nielen pre uspokojenie

splnením dlhu, ale aj pre uspokojenie započítaním pohľadávky. Právny úkon, ktorý obchádza zákon, je
právnym úkonom v zmysle § 39 OZ neplatným. Takýto úkon potom nemôže vyvolávať účinky ani vo
vzťahu ku konkurzu.

55. K odvolacej námietke žalobcu, že v jeho prípade boli splnené všetky podmienky vymedzené v § 54

ods. 1 ZKR už odvolací súd uviedol, že uvedené nebolo v priebehu konania spochybnené. Skutočnosť,
že boli splnené podmienky § 54 ods. 1 a 2 ZKR však nepostačuje pre konštatovanie o platnosti úkonu
započítaniaspriaznenéhoveriteľa,keďžepodmienkyzapočítaniapohľadávkyniesúvymedzenévýlučne
v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 54 ods. 1, 2 a 3. Ustanovenie § 54 ods. 4 ZKR,
že započítanie iných pohľadávok nie je výlučné, je treba vnímať rovnako ako všetky ostatné zákonné

ustanovenia v súlade s ostatnými právnymi normami upravenými v iných právnych predpisoch a treba
ho vnímať tak, že započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené, za predpokladu, že sú v súlade so
zákonom. Tým zákonom, s ktorým musia byť v súlade, je potom konkrétne nielen Občiansky zákonník
v ustanoveniach, ktoré vymedzuje predmet pohľadávok vhodných na započítanie § 580 a § 581, ale ajZákon o konkurze a reštrukturalizácii v tej časti, ktorá upravuje možnosť zániku pohľadávky (uspokojenie
pohľadávky) v prípade osobitných kategórií veriteľov. Preto samotné splnenie podmienok § 54 ods. 1 a 2
ZKR, ktoré v konaní sporné nebolo, nepostačovalo na to, aby mohol okresný súd akceptovať popretie

pohľadávky s odkazom na započítanie vykonané obchádzaním zákona, a teda neplatným právnym
úkonom.

56. Žalovaný v odvolaní namietol, že pokiaľ prvostupňový súd odkázal na ust. § 408a ObZ, tak ust. §
54 ZKR má prednosť pred Obchodným zákonníkom. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd upozorňuje,

že ust. § 408a ObZ tak, ako to v konečnom dôsledku aj správne uviedol okresný súd, sa týka
pohľadávok podriadených. I keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii naviazal v ust. § 95 ods. 3
ZKR spôsob uspokojenia spriaznených pohľadávok na spôsob uspokojenia pohľadávok podriadených,
uvedené neznamená, že je možné stotožniť právny režim podriadených pohľadávok s právnym režimom
pohľadávok spriaznených v celom rozsahu aj nad rámec spôsobu uspokojenia pohľadávky. Ustanovenie
§ 408a ObZ sa vzťahuje na tie pohľadávky, kde strany vzájomným prejavom vôle vyjadrili ochotu

prevziať záväzok podriadenosti. Pre záväzky podriadenosti potom Obchodný zákonník výslovne rieši aj
vylúčenie započítania ako spôsobu zániku týchto pohľadávok. Na rozdiel od podriadených pohľadávok
však Zákon o konkurze a reštrukturalizácii režim Obchodného zákonníka na spriaznené pohľadávky
nenaviazal. Hmotné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa podriadených pohľadávok tak nie
je možné bez ďalšieho aplikovať na spriaznené pohľadávky. Na spriaznené pohľadávky sa aplikuje

iba režim uspokojenia podriadených pohľadávok, nie aj vymedzenie podriadených pohľadávok alebo
ďalšie pravidlá, ktoré sú upravené vo vzťahu k podriadeným pohľadávkam v Obchodnom zákonníku
(vrátane zákazu započítania podriadených pohľadávok). Preto, i keď teória podriadených pohľadávok
vymedzená okresným súdom v jeho rozhodnutí bola popísaná správne, nemá priamy vplyv na výklad
vzájomnej súvislosti uspokojenia spriaznenej pohľadávky (§ 95 ods. 3 ZKR) a podmienok započítania

spriaznených pohľadávok § 54 ods. 4 ZKR. Vo vzťahu k predmetu rozhodnutia odvolacieho súdu je
preto odvolacia námietka o vzťahu ust. § 408a a § 54 ZKR irelevantná. Ak by však mal dať odvolací súd
odpoveď na otázku odvolateľa, musel by konštatovať, že pre podriadené pohľadávky je ust. § 408a ObZ
ustanovením lex specialis pri ich vymedzení, vrátane zákazu započítania podriadených pohľadávok.
V tomto zmysle by sa preto odvolací súd stotožnil s okresným súdom. Uvedené však platí pre prípad

pohľadávok podriadených a nie pohľadávok spriaznených, ktoré sú predmetom konania. Spriaznená
pohľadávka sa nestáva podriadenou pohľadávkou iba preto, že majú rovnaký režim uspokojenia.

57. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že pokiaľ ide o hmotnoprávne ustanovenia
Obchodného zákonníka, tieto nie je možné aplikovať na konkurzné konanie. Uvedené plošne neplatí,

rovnako ako by plošne neplatilo opačné tvrdenie, že ustanovenia Obchodného zákonníka majú
v konkurze prednosť pred ustanoveniami ZKR. Vždy je nutné posudzovať konkrétne ustanovenie
konkrétneho zákona vo vzťahu ku konkrétnemu ustanoveniu iného zákona osobitne, keďže vzťah lex
specialis a lex generalis záleží od konkrétneho právneho inštitútu, ktorý je posudzovaný. Vhodným
príkladom sú vyššie uvedené podriadené pohľadávky, kedy na ich vznik a právny režim je špeciálnou

úpravou právna úprava v Obchodnom zákonníku, ale na ich režim uspokojovania v konkurze je
špeciálnou právna úprava v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

58. Žalovaný v odvolaní namietol, že hoci okresný súd konštatoval, že započítanie nie je možné,
nijako bližšie nešpecifikoval, či má ísť o nemožnosť v dôsledku neplatnosti, alebo neúčinnosti právneho

úkonu, pričom okresný súd si sám kládol otázky v tomto smere, avšak bez zjavnej odpovede. I keď s
uvedenou námietkou sa odvolací súd môže stotožniť, keďže okresný súd skutočne nedal odpoveď na
otázku, či ide o neplatný alebo neúčinný úkon, okresný súd v zásade správne konštatoval, že uvedené
nie je podstatné, keďže záver o tom, že popretá pohľadávka žalobcu nezanikla v dôsledku zápočtu
platí bez ohľadu na to, či ide o neplatný alebo neúčinný úkon. Uvedená odvolacia námietka tak nie

je spôsobilá viesť k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne. Napriek tomu sa
odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal aj týmto podstatným vyjadrením žalovaného,
pričom dospel k právnemu posúdeniu, že právny úkon žalovaného bol právnym úkonom neplatným (§
39 OZ), keďže obchádzal zákonný zákaz prednostného uspokojenia pohľadávky spriazneného veriteľa,
pred uspokojením pohľadávky nezabezpečeného veriteľa. Rovnaké právne posúdenie v konaní vyvodil

žalobca a žalovaný mal možnosť sa k takejto alternatíve právneho posúdenia vyjadriť už v konaní pred
súdom prvej inštancie, rovnako ako v odvolacom konaní, na základe čoho nebolo nutné pred právnym
posúdením odvolacím súdom doručovať sporovým stranám výzvu na iné právne posúdenie podľa § 382
CSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019, zverejnené ako 48/2020).59. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie, vzťahujúcej sa na znenie právnej úpravy § 54 ods.
4 ZKR do 30.09.2025 odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že od 01.10.2025 bol do ZKR

zaradený nový odsek 4, z ktorého vyplýva zákaz započítania spriaznenej pohľadávky, ktorá vznikla
pred vyhlásením konkurzu. I keď novú právnu úpravu nie je možné aplikovať na započítací prejav
zo dňa 10.02.2023, je možné na ňu upozorniť z dôvodu, že citované ustanovenie výslovne zakazuje
započítanie spriaznenej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu (k započítaniu pohľadávky Úpadcu
2 došlo 10.02.2023 a k vyhláseniu konkurzu na Úpadcu 2 dňa 06.12.2023), čo je v súlade so

zásadami konkurzného práva tak, ako boli odvolacím súdom vyložené, nasledujúc zmysel a účel
zákona. Zákonodarca tak ex post reagoval na zneužívajúci výklad konkurzného zákona spriaznenými
veriteľmi, čím iba odstránil nejednoznačnosť zákona, ktorý aj bez tohto výslovného ustanovenia
nepripúšťal, aby spriaznený veriteľ uspokojil svoju pohľadávku v plnom rozsahu pred pomerným
uspokojenímnezabezpečenýchveriteľov.Nováprávnaúpravatakniejezmenouzákona,zktorejbybolo
možné vyvodiť, že pred zaradením doslovného zákazu započítania spriaznených pohľadávok toto bolo

prípustné. Je naopak potvrdením základných zásad konkurzného práva, vrátane zásady pomerného
uspokojenia pohľadávok a zásady prednostného uspokojenia nezabezpečených veriteľov pred veriteľmi
spriaznenými a podriadenými.

60. Žalovaný namietol v odvolaní aj výrok III. rozhodnutia okresného súdu, kedy nesúhlasil s priznaním

nároku na náhradu trov konania žalobcovi z dôvodu nesprávnosti prvej výrokovej vety rozhodnutia
okresného súdu. Žalovaný zároveň v odvolaní nenamietol dôvody, pre ktoré okresný súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, preto odvolací súd nepreskúmaval dôvody
vedúceokresnýsúdkzáveruopomereúspechusporovýchstrán.Vovzťahukodvolacejnámietkepotom
odvolací súd konštatuje, že, keďže rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. posúdil ako vecne správne,

keď zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že spriaznený veriteľ nemôže docieliť uspokojenie
svojej pohľadávky jednostranným zápočtom v rozpore s ust. § 95 ods. 3 ZKR, stotožnil sa s ním aj v
tom, že žalobca bol v konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na
uvedené potom potvrdil aj prvú výrokovú vetu rozhodnutia okresného súdu.

61. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v rozsahu uplatnených odvolacích
námietok je rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

62. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

63. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).