Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923010166
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5923010166.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň
Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2026
o sťažnosti odsúdenej A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. RK-8T/25/2023
z 26.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdenej A. B.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením podľa 420, § 419 ods. 1 Tr. por., s použitím
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená A. B.
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu
Ružomberok, sp. zn. 8T/25/2023 z 20.4.2023, právoplatným 10.6.2023, v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. RK-8T/25/2023 z 11.11.2024, právoplatným 5.12.2024,
neosvedčila a odsúdenej nariadil výkon úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.

Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odsúdená sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti
prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že napadnuté uznesenie je predčasné a nepreskúmateľné.
Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké konkrétne konanie malo byť príčinou pre prijatie záveru o neosvedčení
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V uznesení sa síce udávajú jednotlivé odsudzujúce
rozhodnutia týkajúce sa jej osoby, avšak nie je identifikované, ktorý skutok z časového hľadiska má
zohrávať rolu pre záver o tom, že v skúšobnej dobe neviedla riadny život. Hoci pôvodný trestný rozkaz

bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11.11.2024, z uznesenia nevyplýva ani to,
kedy začala u odsúdenej plynúť skúšobná doba a či došlo k jej započítaniu. Navyše okresný súd sa
nevysporiadal s jej návrhom a nevysvetlil, prečo nie je postačujúce na ochranu spoločnosti primerané
predĺženie skúšobnej doby v kombinácii s probačným dohľadom. Pre predĺženie skúšobnej doby boli
pritomvdanomprípadesplnenépodmienkyminimálnespoukazomnato,žejematkoudvochmaloletých
detí a tiež s prihliadnutím na to, že posledný trest odňatia slobody vykonala bez problémov a došlo k jej

resocializácii už v rámci posledného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na
uvedené skutkové okolnosti navrhla, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť

odsúdenej A. B. nie je dôvodná.Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por.,

t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí
nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie
ktorejkoľvekotázky,ktorútrebavtrestnomkonaníriešiť.Uplatňujesavkaždomštádiutrestnéhokonania,
teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol
v skúšobnej dobe riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri
rozhodovaní.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje
aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa

odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo

primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí

vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdená sa
v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený,
neosvedčila.

Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok,

sp. zn. 8T/25/2023 zo dňa 20.4.2023, právoplatným dňa 10.6.2023, bola odsúdená A. B. uznaná vinnou
z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol jej uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov. Zároveň súd

podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený odsúdenej trestným rozkazom Okresného súdu
Ružomberok, sp. zn. 8T/56/2022 zo dňa 13.10. 2022, právoplatný dňa 4.11.2022, ktorým bol odsúdenej
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou na 14 mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného C. D.

s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uznesením Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/25/2023-172 zo dňa 10.8.2023, právoplatným
13.9.2023, bolo rozhodnuté podľa § 414 ods. 1 Tr. popr., § 50 ods. 3 Tr. zák. o započítaní skúšobnej
doby v trvaní od 5.11.2022 do 10.6.2023, ktorá plynula vo veci Okresného súdu Ružomberok, sp. zn.

8T/56/2022, vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu bol odsúdenej uložený súhrnný trest odňatia slobody.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že skúšobná doba vo veci odsúdenia Okresným súdom
Ružomberok sp. zn. 8T/25/2023 uplynie 4.5.2025 (č.l. 172-173 spisu).

Zo zistení plynúcich z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok,

sp. zn. 8T/25/2023, ktoré sú popísané vyššie, je teda zrejmé, že prvá skúšobná doba v trvaní 30
mesiacov vzhľadom na jej započítanie v zmysle § 50 ods. 3 Tr. zák. plynula odsúdenej v období od
5.11.2022 a uplynula 4.5.2025.Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. RK-8T/25/2023 zo dňa 11.11.2024 v dôsledku
zániku trestnosti činu, ktorá nastala po novele Trestného zákona
č. 40/2024, účinného od 6.8.2024, súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu

Ružomberok, sp. zn. 8T/25/2023 zo dňa 20.4.2023, ktorým bol odsúdenej A. B. uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30
mesiacov. Súčasne bol týmto rozsudkom odsúdenej uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
9 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba na 30 mesiacov.
Po vyhlásení rozsudku sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania, a to ihneď na verejnom

zasadnutí konanom 11.11.2024. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že aj obžalovaná A. B. sa vzdala
odvolania proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. RK-8T/25/2023 zo dňa 11.11.2024.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 5.12.2024, a to s poukazom na skutočnosť,
že odsúdená zároveň so vzdaním sa odvolania výslovne neprejavila vôľu, že si nepraje, aby oprávnené
osoby uvedené v § 308 ods. 2 Tr. por. podávali v jej prospech odvolanie.

Uznesením Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/25/2023-218 z 19.12.2024, právoplatným 7.1.2025,
bolo rozhodnuté podľa § 414 ods. 1 Tr. por., § 405b ods. 1 Tr. por.,
§ 50 ods. 3 Tr. zák. o započítaní skúšobnej doby v trvaní od 11.6.2023 do 5.12.2024, ktorá uplynula
vo veci Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/25/2023, vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu bol
uložený nový úhrnný trest odňatia slobody po novele Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024.

Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že skúšobná doba vo veci odsúdenia Okresným
súdom Ružomberok sp. zn. 8T/25/2023 uplynie 10.12.2025 (č.l. 218 spisu).

Zo zistení plynúcich z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok,
sp. zn. 8T/25/2023, ktoré sú popísané vyššie, je teda zrejmé, že novourčená, resp. druhá skúšobná

doba v trvaní 30 mesiacov vzhľadom na jej započítanie v zmysle § 50 ods. 3 Tr. zák. plynula odsúdenej
v období od 11.6.2023 a uplynie 10.12.2025.

Z obsahu pripojených trestných spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023 a sp.
zn. 7T/31/2024 vyplýva, že odsúdená vykonávala nepodmienečný trest odňatia slobody od 5.2.2024 do

5.8.2024 (vec Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023) a od 18.7.2025 do 23.11.2025
(vec Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/31/2024). Krajský súd v okolnostiach danej veci
uvádza, že v zmysle § 50 ods. 1, tretia veta Tr. zák. skúšobná doba počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody odsúdenej neplynula a o túto dobu sa jej plynutie primerane predĺžilo.

Pri rozhodovaní o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či mu má byť nariadený výkon
trestu, musí súd vždy skúmať, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Vedením riadneho
života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok a ďalšie základné
normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, nezneužíva svoje práva
voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa

priestupkov, iných deliktov a trestných činov (R 22/1987). Jedným zo základných znakov riadneho života
je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom
poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo viacero priestupkov, svedčí to
spravidla o tom, že sa neosvedčil (R 19/1976). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä
vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči

spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou.

Vtejtosúvislostisitrebauvedomiť,žeskúšobnúdobutrebavnímaťkomplexne,zčohovyplývapovinnosť
súdu skúmať správanie sa odsúdeného počas celej skúšobnej doby.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že
odsúdená počas plynutia prvej skúšobnej doby aj v období plynutia novourčenej skúšobnej doby
neviedla riadny život, pretože v čase plynutia skúšobnej doby bola právoplatne odsúdená za úmyselné
trestné činy.

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023 zo dňa 13.11.2023,
právoplatným dňa 12.12.2023, bola A. B. uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spáchaného dňa 23.1.2023 (t.j. v rámci plynutia tzv.
prvej skúšobnej doby) a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov sozaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň jej bol
uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 roky.

Odsúdená sa v priebehu plynutia novourčenej skúšobnej doby dňa 29.1.2024 opakovane dopustila
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za ktorý bola
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/31/2024 zo dňa 14.8.2024, právoplatným dňa
14.8.2024, uznaná vinnou a bol jej uložený trest povinnej práce a ďalšie obmedzenia, avšak odsúdená
v čase výkonu trestu povinnej práce zavinene nevykonala práce v určenom rozsahu a nesplnila uložené

povinnosti a obmedzenia, a preto Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 7T/31/2024 zo dňa
14.7.2025, právoplatným dňa 18.7.2025, premenil zvyšok trestu povinnej práce na trest odňatia slobody
v trvaní 128 dní.

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp.
priestupku,nemožnovkaždomprípadeautomatickyposudzovaťakodôvodnanariadenievýkonutrestu.

Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať,
či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život.

Nadriadený súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa, že cieľ, ktorý sa sledoval podmienečným
odsúdením, nebol dosiahnutý, a preto okresný súd správne vyslovil, že odsúdená sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčila, a nariadil jej výkon úhrnného trestu odňatia slobody. Spáchanie
dvoch úmyselných trestných činov je nepochybne závažným protiprávnym konaním, ktoré nemožno
bagatelizovať, špeciálne pri jeho opakovaní tak, ako je to v prípade odsúdenej. Odsúdená si bola
vedomá, že v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je povinná viesť riadny život, pričom
vedením riadneho života je aj povinnosť nepáchať trestné činy, resp. akúkoľvek protiprávnu činnosť.

Spáchanie dvoch úmyselných trestných činov odsúdenou počas plynutia skúšobnej doby nesporne
poukazuje na ľahkovážny a nezodpovedný prístup odsúdenej k dodržiavaniu právneho poriadku štátu,
a teda v konečnom dôsledku k vedeniu riadneho života. Právoplatné odsúdenie vo veci Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/34/2023 zo dňa 13.11.2023 na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov u odsúdenej nesplnilo žiadny účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu

a dňa 29.1.2024 odsúdená spáchala opätovne rovnaký trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 7T/31/2024 zo dňa 14.8.2024. Ani výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol nariadený v trestnej
veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/31/2024 vo výmere 128 dní (premena trestu povinnej
práce), ju nepriviedol k náprave, nakoľko aj počas výkonu trestu boli u nej zaznamenané viaceré

negatívne poznatky v dodržiavaní ústavného poriadku týkajúce sa nedodržania ustrojenosti, ako aj
zachovávania slušného správania voči väzen-skému personálu.

Krajský súd konštatuje, že odsúdená dostala od súdu vo forme podmienečného odsúdenia možnosť
preukázať, že dokáže viesť riadny život a dokáže rešpektovať morálne pravidlá a právne predpisy tejto

spoločnosti a že podmienečné odsúdenie splní svoj účel
z hľadiska jej prevýchovy. Zo správania odsúdenej počas plynutia skúšobnej doby je však zrejmé,
že podmienečné odsúdenie nepostačuje na jej nápravu, pretože odsúdená napriek podmienečnému
odsúdeniu naďalej nerešpektovala rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný zákon. Podmienečné
odsúdenie so skúšobnou dobou odsúdenú neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomila, že je povinná,

podobne ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život, naviac ak „nad ňou visel Damoklov meč“
v podobe hrozby výkonu trestu
v prípade porušenia základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi. Pri vyhodnotení najmä
osobnostného postoja odsúdenej s rešpektovaním zákonov platných v Slovenskej republike nemožno
prehliadnuť, že má sklony k páchaniu protispoločenského konania

a zákony nie je schopná rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

U odsúdenej absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie o osvedčení
a tou je vedenie riadneho života. Odsúdená porušila zákon opakovane, a teda v čase plynutia skúšobnej
doby u nej nešlo o ojedinelé zlyhanie v inak riadnom živote. Za takejto situácie nemožno vysloviť iné

ako to, že odsúdená neviedla v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život, a teda správne
neostalo okresnému súdu iné, len rozhodnúť o tom, že odsúdená vykoná trest odňatia slobody.Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia považoval krajský súd za kľúčové
zistenie, či spôsob, ktorým súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne
konformný. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02),

o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len
v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny
prípad aj so zreteľom na charakter konania (vykonávacie konanie), v ktorom bolo napadnuté uznesenie
vydané.

Treba súhlasiť s názorom obhajcu, že okresný súd mohol venovať náležitejšiu pozornosť odôvodneniu
svojho rozhodnutia v otázke doby plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v otázke
okamihu spáchania trestných činov, ktoré boli dôvodom na vyslovenie, že odsúdená sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila. Napadnuté uznesenie okresného súdu však napriek
uvedenému nedostatku obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, s ktorými sa krajský súd

stotožnil, napadnuté rozhodnutie je v konečnom dôsledku správne a zákonné. Napadnuté uznesenie
nie je síce dôsledne odôvodnené, nie je však arbitrárne a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s názorom okresného súdu, nemôže sama
osebe viesť k záveru o porušení jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Keďže
rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, krajský

súd vo svojom rozhodnutí vyššie uvedeným spôsobom doplnil odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu. V okolnostiach danej veci krajský súd uvádza, že okresný súd na verejnom zasadnutí
konanom 26.11.2025 vykonal rozsiahle dokazovanie a postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil
relevantnélistinnédôkazy,vrátanesúdnychrozhodnutí,ktorésúcitovanévyššieaktorépreukazujúdobu
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, aj otázku okamihu spáchania trestných činov, ktoré

boli dôvodom na vyslovenie, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila.
Po ich oboznámení prítomná obhajkyňa odsúdenej nemala žiadne pripomienky k ich obsahu.

Krajský súd zároveň svojím rozhodnutím konvalidoval odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti,
v ktorej okresný súd v neprospech odsúdenej vyhodnotil skutočnosť, že odsúdená sa v priebehu

skúšobnej doby dopustila trestnej činnosti aj v zahraničí, za ktorú bola odsúdená rozhodnutím
Amtsgericht Eggenfelden, sp.zn. 1Cs 412 Js 3474/25 zo dňa 13.2.2025, právoplatným dňa 21.3.2025,
a v časti, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sú aktuálne vedené ešte ďalšie trestné konania proti
odsúdenej,ktoréniesúprávoplatneskončené,atotrestnévecisp.zn.7T/63/2024asp.zn.14T/59/2025.
V súvislosti s cudzozemským rozhodnutím, na ktoré odkazuje okresný súd, krajský súd uvádza, že je

v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko z obsahu trestného spisu, vykonaného dokazovania, rovnako
ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zistiteľné, kedy mala odsúdená v cudzine spáchať
trestný čin, za ktorý bola odsúdená vyššie citovaným cudzozemským rozhodnutím. Rovnako ani odkaz
na prebiehajúce neprávoplatne skončené trestné konania, vedené aktuálne voči odsúdenej, nemožno
vyhodnocovať v neprospech odsúdenej, a to s poukazom na základnú zásadu trestného konania

uvedenú v § 2 ods. 4 Tr. por., t.j. každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd v neprospech odsúdenej nevyhodnocoval uvedené právoplatné
odsúdenie cudzozemským súdom a neprávoplatne skončené trestné stíhania vedené aktuálne proti

odsúdenej.

Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdenú zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie
boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebola v posledných desiatich rokoch vo

výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

K sťažnostnej námietke odsúdenej, ktorou sa domáhala ponechania podmienečného odsúdenia
v platnosti a predĺženia skúšobnej doby, treba uviesť, že aplikácia zákonného ustanovenia § 50 ods. 4 Tr.
zák.jefakultatívnejpovahy,mábyťvýnimočnáaprichádzadoúvahylenvtedy,akkonajúcisúdvzhľadom

na okolnosti prípadu, posúdenie a vyhodnotenie ktorých patrí do jeho výlučnej kompetencie, nepovažuje
konanie odsúdeného spáchané v skúšobnej dobe, ktoré by inak viedlo k záveru, že podmienečné
odsúdenie neplní (nesplnilo) svoj účel, za dostatočné k tomu, aby rozhodol o premene podmienečného
odsúdenia na odsúdenie nepodmienečné. Konajúci súd teda i napriek existencii dôvodu na nariadenievýkonu trestu odsúdenému nepovažuje takýto postup za nevyhnutný a týmto odsúdenému dáva ďalšiu
šancu preukázať, že pri ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺžení skúšobnej doby
dokáže viesť riadny život.

Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí aj krajský súd nadobudol dojem, že odsúdená
nepreukazuje účinnú snahu po náprave. Odsúdená, hoci dostala od súdu vo forme „podmienečného
odsúdenia“ možnosť preukázať, že dokáže viesť riadny život, že dokáže rešpektovať morálne pravidlá
i predpisy tejto spoločnosti, túto možnosť ignorovala a dopustila sa ďalších úmyselných trestných činov,

dokonca rovnakého charakteru, ako bol jeden z trestných činov, za ktoré jej bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody, čím možno hovoriť aj o „špeciálnej recidíve“, a nezistil podmienky pre predĺženie
skúšobnej doby.

Krajskýsúdtiežmusípoznamenať,ževnapadnutomuzneseníokresnýsúdnevenoval bližšiupozornosť
otázkeprimeranéhopredĺženiaskúšobnejdoby,resp.ustanoveniaprobačnéhodohľadunadodsúdenou,

s poukazom na to, že odsúdená je matkou dvoch maloletých detí, o ktoré sa chce riadne starať.

Krajský súd považuje za potrebné dať odsúdenej relevantnú odpoveď na jej argumentáciu týkajúcu
sa starostlivosti o jej maloleté deti, čo má byť podľa odsúdenej výnimočná okolnosť odôvodňujúca
primerané predĺženie skúšobnej doby a nenariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ukladanie trestu odňatia slobody rodičovi starajúcemu sa o maloleté dieťa má nespochybniteľný priamy
dopad aj na život dieťaťa, čo však ale neznamená, že by najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 bodu 1
Dohovoru absolútne znemožňoval uloženie tohto trestu jeho rodičovi. Všeobecné súdy tak pri ukladaní
tohto druhu trestu (trestu odňatia slobody) musia k najlepšiemu záujmu dieťaťa prihliadať a priznať mu
náležitú váhu, neznamená to ale, že by konkurujúci verejný záujem na primeranom potrestaní páchateľa

nemohol v konkrétnom prípade prevážiť. Pri rozhodovaní by teda súd mal prihliadať okrem skutočností
týkajúcich sa dieťaťa aj (avšak nielen) na závažnosť trestného činu a jeho následky. Ak je uloženie trestu
odňatia slobody nevyhnutné, je verejný záujem
v takomto prípade značný a spravidla môže prevážiť nad najlepším záujmom dieťaťa, pokiaľ
v konkrétnom prípade nie sú špecifické okolnosti, ktoré by významnejšie zvyšovali negatívny dopad

odsúdenia rodiča na nepodmienečný trest odňatia slobody na dieťa v porovnaní
s inými prípadmi. Práve početnosť spáchaných trestných činov, dokonca rovnakého charakteru,
nasvedčuje tomu, že odsúdená je osoba, ktorá vôbec nerešpektuje zákonné pravidlá. Tieto skutočnosti
zároveň dokumentujú výraznú spoločenskú neprispôsobivosť odsúdenej a jej pohŕdavý postoj
k zákonným normám aj pravidlám slušného správania. Skutočnosť, že odsúdená je matkou dvoch

maloletých detí, o ktoré sa chce starať, nemôže zakladať existenciu výnimočných okolností podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. a byť dôvodom na primerané predĺženie skúšobnej doby, resp. ustanovenie probačného
dohľadu nad odsúdenou. Z vyjadrení odsúdenej nevyplýva, že by neprítomnosť odsúdenej po dobu 9
mesiacovmohlaohroziťriadnuvýživuavýchovujejmaloletýchdetí.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,
že maloleté deti sú dočasne zverené do starostlivosti matke odsúdenej. Odsúdená síce deklaruje, že sa

osobne o deti stará odo dňa prepustenia z výkonu trestu, t.j. od 24.11.2025, krajský súd v tejto súvislosti
uvádza, že nie je povinnosťou súdu tvrdenia odsúdenej preverovať, naopak, je to odsúdená, ktorá by
mala svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi, resp. pokiaľ ich sama nedokáže zabezpečiť, mala
by ich aspoň označiť.

Krajský súd nespochybňuje rolu odsúdenej pri výchove a starostlivosti o svoje deti. Na strane druhej nie
je ničím výnimočné, že odsúdené osoby majú deti, a to v rôznom veku. Vzhľadom na skutočnosť, že
o deti sa osobne stará matka odsúdenej, maloleté deti počas výkonu trestu odňatia slobody neostanú
bez akejkoľvek starostlivosti a bez toho, aby nebolo
o ich výživu a výchovu riadne postarané. Krajský súd uzatvára, že v slovenskej spoločnosti je úplne

bežné, že odsúdené osoby, aj odsúdené matky, majú maloleté deti. Pokiaľ existuje takáto situácia aj
vrodineodsúdenej,nejdetedaožiadnumimoriadnusituáciu,ktorábybolavpopuláciineobvyklá,apreto
nemôže byť dôvodom pre vyslovenie záveru, že sa odsúdená osvedčila, resp. pre vyslovenie záveru,
že je možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, alebo ustanovenie probačného dohľadu nad
odsúdenou.

S ohľadom k vyššie uvedenému, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie
za správne a zákonné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
a sťažnosť odsúdenej zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.