Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124202646
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6124202646.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: PREMIER CLP spol. s r.o., so sídlom Hlavná 1085, Horné Saliby,
IČO: 45 378 207, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska
kancelária LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, IČO: 54 846 382, o zaplatenie 8.397,40
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 3. septembra

2025, č.k. 28C/12/2024-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnej zo strán

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.397,40 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
predmetného konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko strany sporu pred otvorením
pojednávania prostredníctvom svojich právnych zástupcov dňa 07.02.2025 (žalobca) a 11.02.2025
(žalovaná) zhodne požiadali o odročenie pojednávania a navrhli prerušiť toto konanie, súd uznesením,
č. k. 28C/12/2024 - 101 zo dňa 13.02.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2025, konanie v
zmysle § 163 ods. 1 CSP prerušil, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Súd do dnešného

dňa neeviduje žiadne podanie strán sporu, ktorým by navrhovali pokračovanie v tomto konaní. Nakoľko
konanie bolo prerušené z dôvodu, že strany sporu zhodne navrhli prerušiť súdne konanie a odročiť
pojednávanie a od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd konanie prerušil, uplynulo šesť mesiacov
bez toho, aby strany sporu podali návrh na pokračovanie v konaní, súd toto konanie zastavil. V časti
nároku na náhradu trov konania súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že nakoľko strany sporu zhodne
navrhli prerušiť konanie, pričom ani jedna z nich nepodala návrh na pokračovanie v konaní, zavinili tým

zastavenietohtokonania.Nakoľkonazastaveníkonaniamajústranysporurovnakýpodiel,súdnepriznal
nárok na náhradu trov konania žiadnej z nich.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v celom rozsahu odvolanie žalobca, pričom uplatnili odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.5. Žalobca uviedol, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnej aplikácie § 163 ods. 1, 2 CSP, keďže
správne na daný skutkový stav by mal súd aplikovať § 165 ods. 1 CSP. Má za to, že súd nepostupoval
správne, keď vydal uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že žiadna zo strán nepodala návrh na

pokračovanie v konaní v lehote 6 tich mesiacoch. Avšak na to, aby bolo možné využiť postup podľa §
163 ods. 2 CSP, musia byť dôsledne splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 163 ods. 1
CSP, teda musí ísť o prípad prerušenia konania na základe zhodného návrhu sporových strán a zároveň
súd musí svojím uznesením konanie prerušiť „najmenej na tri mesiace,“ t. j. ide o prerušenie na lehotu
najmenej troch a viac, najdlhšie však šiestich mesiacov. Len v tom prípade je totiž možný nástup účinkov

podľa § 163 ods. 2 CSP, teda že v konaní, ktoré je (stále) prerušené, súd pokračuje len na návrh strany
podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, v opačnom
prípade je súd povinný konanie zastaviť. Poukázal na uznesenie KS TT sp. zn. 9Co/251/2017 zo dňa
18.7.2018 a uznesenie KS TT sp. zn. 23Co/169/2018 zo dňa 25.7.2019 a dodal, že tak ako v daných
dvoch prípadoch, ani v tomto súdnom konaní, súd neprerušil konanie na lehotu najmenej troch a viac
mesiacov, teda tak, aby boli splnené podmienky pre postup podľa § 163 ods. 2 CSP, kedy súd pokračuje

v konaní len na návrh podaný v prerušenom konaní do šiestich mesiacov od prerušenia konania, ale
prvoinštančný súd konanie „iba“ prerušil (v daných dvoch uvádzaných prípadoch prerušil na konkrétnu
lehotu troch mesiacov). Na taký prípad - prerušenie konania na konkrétnu lehotu príp. bez uvedenia
lehoty - je však potrebné následne aplikovať ust. § 165 ods. 1 CSP (v spojení s ust. § 121 ods. 3
CSP). Z výroku uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 28C/12/2024-101 zo dňa 13.2.2025, ktorým

sa konanie prerušilo, je zrejmé, že súd neprerušil konanie na lehotu najmenej troch a viac mesiacov, a
preto následný postup v zmysle §163 ods. 2 CSP nie je v danom prípade zákonne možný. Vzhľadom
na to, že výrok číslo II. je podľa §255 ods.1 CSP, §262 ods.1 CSP naviazaný na napádaný výrok č. I,
považujem i tento za nesprávny. Žalobca navrhol, aby súd pokračoval v prerušenom súdnom konaní.
Zároveň uviedol, že k mimosúdnej dohode strán sporu nedošlo. Poukázal, že žalobcovi sa nesprávnym

procesným postupom znemožnilo právo na spravodlivé súdne konanie. Keďže napadnuté uznesenie
nedáva odpoveď na to, prečo nepostupoval v zmysle § 165 CSP za danej skutkovej procesnej situácie,
je arbitrárne, absentuje mu riadne odôvodnenie, a je teda nesprávne, a nakoľko nie je daný priestor
žalobcovi vyjadriť sa, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
čím je daný dôvod na potvrdenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 163 ods. 1 a 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (ods. 1) Ak je konanie prerušené,
súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. (ods. 2)

9. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 163 CSP, keďže o prerušení
konania rozhodol bez toho, aby súčasťou výroku bolo rozhodnuté aj tom, že prerušenie konania trvá
„najmenej tri mesiace“, preto súd konanie nemal zastaviť podľa cit. ustanovenia, ale naopak v konaní
pokračovať podľa § 165 ods. 1 CSP, lebo podmienky na zastavenie konania neboli dané. Odvolací

súd dáva do pozornosti, že ust. § 163 ods. 1 CSP nemožno vykladať v tom zmysle, ako to naznačuje
odvolateľ, a to že súd obligatórne musí do výroku o prerušení konania pojať aj dobu prerušenia konania
dlhšiu ako tri mesiace. Podmienkou tohto typu prerušenia konania je jednak zhodný návrh strán na
prerušenie konania, alebo odročenie pojednávania a trvanie prerušenia konania najmenej tri mesiace,
pričom obe podmienky boli v konaní splnené. Civilný sporový poriadok však neukladá, aby výrok

uznesenia o prerušení konania obsahoval aj uvedenie doby, na ktorú sa konanie prerušuje, pričom
z pohľadu odvolacieho súdu to ani nie je žiaduce, s prihliadnutím na naplnenie podmienok na postup
podľa § 162 ods. 3 CSP. Súd postup podľa § 163 ods. 2 CSP môže totiž využiť až po uplynutí šiestichmesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, a to za predpokladu, že ani jedna zo strán
nevyužila možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní.

10. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania bez toho, aby uviedol na akú konkrétnu
dobu konanie prerušuje a prerušenie konania trvalo viac ako tri mesiace, postupoval v súlade s ust.
§ 163 ods. 1 CSP, teda aj následne po tom, ako ani jedna zo strán nevyužila možnosť podať návrh
na pokračovanie v konaní, konal v súlade s ust. § 163 ods. 2 CSP, na aplikáciu ktorého boli strany
v uznesení o prerušení konania aj upozornené (bod 4. odôvodnenia uznesenia č. k. 28C/12/2024-101)

a konanie zastavil.

11. Pokiaľ ide o rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu sp. zn.: 9Co/251/2017 a sp. zn.
23Co/169/2018, na ktoré poukazuje odvolateľ, odvolací súd konštatuje, že nimi nie je viazaný, avšak
upriamuje pozornosť na to, že v oboch prípadoch išlo o odlišnú procesnú situáciu, keď súdy prvej
inštancie prerušili konanie na konkrétnu dobu (len) tri mesiace, čím nebola splnená podmienka

prerušenia konania na najmenej tri mesiace a dlhšie. O takýto prípad však v tu prejednávanej veci nejde,
pretože konanie bolo prerušené bez uvedenia doby a trvalo viac ako tri mesiace.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie
potvrdil.

13. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

15. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

16. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, patril by jej preto voči odvolateľovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v odvolacom konaní bol pasívna a
z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy v konaní vznikli. Odvolací súd jej preto v súlade s čl. 17 CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).