Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 86P/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126201255
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3126201255.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar.
XX.XX.XXXX, obe bytom D. XXXX/X, E. XXX, F. X, G. D., deti rodičov: matky H. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, E. XXX, F. X, G. D. a otca I. B., zomr. XX.XX.XXXX, v konaní o schválenie právneho
úkonu v mene maloletých, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že n e m á právomoc.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala ustanovenia opatrovníka maloletým za účelom ich
zastupovania pri uzatvorení kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J..

2. Z potvrdení o štúdiu súd zistil, že obe maloletá sú žiačkami K. L. F. – M. B. F.. Maloletá A. navštevuje
túto školu od 01.09.2019 a maloletá C. od 01.09.2020. Maloleté žijú so svojou matkou v F..

3. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

5. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
(ďalej len nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach,
ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, a obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv
a povinností.

6. Podľa článku 2 písm. e) nariadenia, záležitosti uvedené v článku 1 odseku 1 písm. b) sa môžu
týkať najmä opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom
dieťaťa.

7. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv

a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.8. Podľa článku 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Vzhľadom na prítomnosť cudzieho prvku vo veci, keďže konanie sa týka nakladania majetku
maloletých detí, ktoré žijú v Českej republike, súd primárne skúmal otázku právomoci. Otázka právomoci
predstavuje conditio sine qua non civilného konania a jej prípadný nedostatok nemožno odstrániť. Jej
následkom je povinnosť súdu konanie zastaviť. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na členstvo

Slovenskej republiky ako aj Českej republiky v Európskej únii a reflektujúc predmet konania, súd na vec
aplikoval okrem slovenských právnych predpisov aj nariadenia Rady (EÚ) č. 2201/2003.

10.Podľačlánku8ods.1nariadeniajedanáprávomocsúdovčlenskéhoštátuurčenýchpodľaobvyklého
pobytu maloletého dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nariadením nie je definovaný. Pri určení jeho obsahu je
preto potrebné vychádzať z judikatúry a vykladať ho v súlade s cieľom a účelom nariadenia. Judikatúrne

bolo ustálené, že pod pojmom obvyklý pobyt je potrebné chápať pobyt dieťaťa v krajine, kde má dieťa
určité väzby a kde skutočne reálne určitý čas žilo (viď. Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010
vo veci E. N. / D. O.; 211/C- 55/30). Pri určení existencie takéhoto pobytu je potrebné zohľadniť dôvody,
pravidelnosť, trvanie a podmienky pobytu ako aj presťahovania, sociálne a rodinné väzby. Obvyklý pobyt
sa musí vyznačovať stabilitou, musí predstavovať centrum záujmov, stredobod života a väzieb trvalého

charakteru. V prípade maloletého dieťaťa je potrebné posúdiť tieto podmienky nie len vo vzťahu k nemu
samému, ale aj k osobe primárnej osobe zabezpečujúcej starostlivosť o maloleté dieťa.

11. Z matkou predložených písomností je zrejmé, že matka aj obe maloleté dlhodobo žijú v Českej
republike, kde sú socializované a kde majú logicky vytvorené väzby. Zaradenie do sociálneho

a rodinného života v Českej republike fixuje stredobod ich života na túto krajinu, kde je tak miesto ich
obvyklého pobytu.

12. Keďže obvyklý pobyt maloletých je v Českej republike, v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia, nie je
daná právomoc slovenských súdov konať a rozhodovať o návrhu matky. Nakoľko absencia právomoci

predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, bolo potrebné v zmysle
článku 17 nariadenia vyhlásiť, že súd nemá právomoc konať (výrok I.) a konanie zastaviť podľa § 9
CSP (výrok II.).

13. V danej veci ide o konečné rozhodnutie, preto súd rozhodoval aj o náhrade trov konania v zmysle §

52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu
Trenčín na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).