Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212585
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125212585.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomz predsedusenátuJUDr.JánaBurikaačleniek
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpená:
JUDr. Janka Chorvátová, PhD., advokátka, so sídlom AK P. O. Hviezdoslava 68, Žilina a otec G. H.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpený: PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., so
sídlom AK 1.mája 52/18, Bytča, IČO: 54 156 076, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 30P/146/2025-75 zo dňa 17. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku II. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímokresnýsúd(ďalejajlen„súdprvejinštancie“)výrokomI.nariadilneodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. upravil stretávanie
otca s maloletou každý týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do
18:00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod. do 18:00 hod..

Otcovi zároveň uložil povinnosť maloletú previať od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku
odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas
pripraviť a maloletú na styk otcovi odovzdať. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo
výroku IV. vymedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 30P/107/2025, v časti zverenia a úpravy styku a v časti

výživného do rozhodnutia vo veci samej. Vo výroku V. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a vo výroku
VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), § 2 ods. 2 CMP, § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 366

CMP, § 28 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), § 36 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1,
3 ZoR, keď konštatoval, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Po oboznámení
sa s návrhom otca a matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadreniami účastníkov konania
a so správou z prešetrenia pomerov v rodine vypracovanou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina dospel k záveru, že aktuálne je potrebné dočasne upraviť pomery v rodine vzhľadom na zlú

komunikáciu rodičov a konflikty medzi nimi vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou, keď dočasne
zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj doteraz riadnym spôsobomzabezpečovala a s ktorou súhlasí aj otec. Spoločne so zverením maloletého dieťaťa matke, považoval
súd za potrebné autoritatívne nastaviť režim stretávania sa otca s maloletou, aby nedochádzalo medzi
rodičmi k nedorozumeniam a konfliktom. Podľa názoru prvoinštančného súdu neexistencia režimu tohto

stretávania je zjavným zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Styk otca s maloletou tak upravil v rozsahu,
na akom sa rodičia v minulosti dohodli pred kolíznym opatrovníkom a istý čas dokázali takto fungovať,
pričom poukázal aj na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že styk v rozsahu každý utorok a štvrtok od
16:00 hod. do 18:00 hod. a každý druhý víkend v sobotu od 10:00 hod. do 11:30 hod. a od 16:00 hod.
do 18:00 hod. sa realizuje a otcovi styk s maloletou dcérou umožňuje pravidelne podľa dohody, styk sa

nerealizoval len počas choroby dcéry. Nevidel dôvod, aby upravil styk otca s maloletou neodkladným
opatrením inak, podľa návrhu matky.
3. Ďalej poukázal na dočasnosť úpravy, keď konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
konaním vo veci samej, avšak uvedenou úpravou bude mať, podľa názoru prvoinštančného sudu,
otec dostatočný priestor na budovanie vzťahu s maloletou a súčasne maloletá bude mať zabezpečený
stabilný režim, pričom realizácia úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom musí vždy byť v záujme

maloletého dieťaťa a je potrebné vylúčiť akékoľvek stresové situácie. Pre rozsiahlejší styk otca
s maloletou s prihliadnutím na denný režim a vek maloletej musí súd vykonať riadne dokazovanie,
ktoré presahuje rámec dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením
prvoinštančný súd upravil i vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu zodpovedajúcom § 366 CMP, keď
o tomto výživnom rozhodoval bez možnosti vykonania podrobnejšieho dokazovania. Prihliadol na návrh

otca, keď navrhoval výživné 250 eur mesačne. Matka vo svojom návrhu výživné určiť nežiadala, avšak
pred kolíznou opatrovníčkou pri šetrení pomerov v rodine sa vyjadrila, že nesúhlasí s výškou výživného
navrhovanou otcom a žiada 500 eur. Výživné v neodkladnom opatrení sa určuje v nevyhnutnej miere
a je určené len na uspokojenie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Schopnosti a možnosti otca budú zisťované

v konaní vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd
zamietol ako nedôvodný, nakoľko nevzhliadol potrebu okamžitého zásahu súdu a potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov v tejto časti.
4. Proti druhému výroku napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala časové vymedzenie styku, pracovné dni (utorok,

štvrtok), určenie víkendového styku na párny týždeň namiesto nepárneho týždňa, ako aj časové
rozdelenie sobotňajšieho styku. Poukázala na § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP, keď podľa nej,
súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie dôkazy a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil vo výroku II. nasledovne:
„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok od 15:30 hod. do 17:30 hod. a vo
štvrtok od 15:30 hod. do 17:30 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 11:30 hod.. Otec
je povinný maloletú A. prevziať od matky v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdať matke
v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletú

na styk otcovi odovzdať.“ Navrhovaná úprava styku podľa matky rešpektuje denný režim maloletej
A., minimalizuje stres a únavu, zachováva pravidelnosť kontaktu s otcom, je v súlade s pôvodnou
dohodou rodičov (nepárne týždne) a zodpovedá vývinovým potrebám dieťaťa vo veku 2 rokov a 3
mesiacov. Navrhla teda, aby odvolací súd zmenil párnu sobotu na nepárnu sobotu s odôvodnením, že
sámsúdprvejinštanciepoukazovalvodôvodnenírozhodnutianadohodumedzirodičmi,ktoráfungovala

a ktorej sa držali, pričom podľa tejto dohody sa otec stretával s maloletou každú nepárnu sobotu.
Nevidela preto dôvod, aby nepárna sobota bola zmenená na párnu sobotu. Takýto režim fungoval
4 mesiace a maloletá bola naň zvyknutá. Zmena na párny týždeň nemá žiadne vecné odôvodnenie
a je v priamom rozpore s odôvodnením rozhodnutia súdu. Tiež žiadala upraviť čas začatia realizácie
styku a čas ukončenia realizácie styku tak, aby bol prispôsobený režimu maloletej, ktorá mala 2 roky

aj 3 mesiace (v čase podania odvolania), kedy sa jej denný režim stabilizoval, pričom ráno vstávala
okolo 06:00 hod., poobedňajší spánok mala od 12:00 hod. a večerný spánok od 19:00 hod.. Keď
bol upravený styk so začiatkom o 16:00 hod. v pracovné dni a s ukončením o 18:00 hod., takýto
čas nie je v prospech maloletej, nakoľko sa stávalo, že pri prevoze autom od otca zaspala v aute
a potom bol jej denný režim rozhádzaný. Navrhovala preto upraviť čas začatia styku, posunúť ho

o pol hodinu na 15:30 hod. a s ukončením o 17:30 hod.. Navyše sa u maloletej začala objavovať
výrazná emočná reakcia pri odovzdávaní. Nejde o bežné „nechcem ísť“, ale o stupňujúci sa stres
a odpor. Pre všetky stretnutia otca s dcérou platí, že po jej návrate v podvečerných hodinách si
u maloletej opakovane všimla výraznú únavu a rozrušenie. Bolo vidieť, že má za sebou náročný časa už nedokáže zvládať ďalšie podnety. Jej cieľom, ako matky, bolo a je zabezpečiť, aby maloletá bola
pokojná, oddýchnutá a cítila sa bezpečne a z toho dôvodu je styk v čase od 16:00 hod. do 18:00
hod. nevhodný pre denný režim maloletej a úplne neprimerane zasahuje do jej základných potrieb.

Pokúšala sa s otcom na tom aj dohodnúť, ale bezúspešne. Súd prvej inštancie nevykonal podľa matky
žiadne dokazovanie ohľadom aktuálneho denného režimu maloletej, hoci tento fakt bol rozhodujúci
pre určenie primeraného času styku. Podľa matky maloletej bol porušený princíp najlepšieho záujmu
dieťaťa, keď najlepší záujem maloletej v tomto prípade vyžadoval rešpektovanie jej denného režimu,
predvídateľnosť a stabilitu, minimalizáciu stresu, primeraný čas styku, ktorý nezasahuje do večerného

režimu. Súd prvej inštancie tento princíp nedostatočne zohľadnil. Taktiež namietala sobotňajší styk
stanovený neodkladným opatrením od 10:00 hod. do 11:30 (1,5 hodiny) a následne od 16:00 hod. do
18:00 hod. (2 hodiny). Toto rozdelenie styku je pre maloletú nevhodné z dôvodu, že narúša denný režim
– medzi stretnutiami je len krátka prestávka, večerný čas (16:00 hod. až 18:00 hod.) opäť zasahuje do
prípravy na spánok, dvojnásobný prevoz – zbytočný stres pre dieťa, nedostatok času na oddych medzi
stretnutiami a tiež narušenie popoludňajšieho spánku maloletej. Navrhovala celistvý dopoludňajší styk

každú druhú sobotu od 09:00 hod. do 11:30 hod., ktorý by podľa jej názoru bol pre maloletú menej
stresujúci, vývinovo primeranejší, v súlade s jej denným režimom a umožňoval by kvalitnejší kontakt
s otcom.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 09.02.2026.

Odvolanie matky je podľa neho založené prevažne na subjektívnych hodnoteniach a účelovej
interpretácii bežných situácií, ku ktorým prirodzene dochádza pri realizácii styku rodiča s maloletým
dieťaťom nízkeho veku, pričom absentujú objektívne a právne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zásah do rozsahu styku otca s maloletou. On sám proti napadnutému uzneseniu
okresného súdu nechcel podávať odvolanie, aby zbytočne nevznikal ďalší spor medzi ním a matkou,

avšak v rámci vyjadrenia uvádzal, že by bolo namieste skôr styk rozšíriť, ako ho ešte zužovať
alebo iným spôsobom obmedzovať. Poukázal na právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom, ktoré
je súčasťou základného práva na rodinný život. V predmetnej veci neboli podľa neho preukázané
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zúženie styku otca s maloletou, naopak, on ako otec má
o maloletú aktívny a dlhodobý záujem, dobrovoľne a riadne plní vyživovaciu povinnosť a usiluje sa

o zachovanie pravidelného kontaktu s dcérou. V konaní nebolo preukázané žiadne ohrozenie zdravia,
bezpečnosti, ani psychického vývinu maloletej zo strany odporcu – otca. Matka mu poskytuje styk
výlučne na základe neodkladného opatrenia a akýkoľvek kontakt nad jeho rámec odmieta, čím fakticky
bráni prirodzenému rozvoju vzťahu medzi ním (otcom) a maloletou. Napriek jeho opakovanej snahe
sa s matkou maloletej aj na realizácii styku dohodnúť, k dohode nedošlo, pretože matka akúkoľvek

úpravu alebo flexibilnejšie nastavenie styku odmieta. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa zmeny
víkendového styku s nepárnych na párne týždne, táto zmena nebola dôsledkom jeho konania, ale
výsledkom rozhodnutia súdu, ktorý on rešpektuje. Opätovná snaha matky zmeniť tento režim je
účelová a destabilizujúca. Tvrdenia matky o neprimeranosti času styku v podvečerných hodinách
považuje za zavádzajúce a nepreukázané. Bežná únava dieťaťa, dočasná zmena denného režimu alebo

prechodné emočné reakcie sú prirodzenými sprievodnými javmi vývinu maloletého dieťaťa a nemôžu
byť automaticky dôvodom na obmedzenie styku rodiča s dieťaťom. Aktivity realizované v čase medzi
16:00 hod. a 18:00 hod. sú z hľadiska psychického aj fyzického vývinu maloletého dieťaťa primerané
a zodpovedajú bežnému dennému režimu detí tohto veku. Pokiaľ ide o skutočnosť, že maloletá počas
presunu autom zaspáva, ide o bežný a úplne prirodzený jav, ktorý sa bežne vyskytuje u detí. Táto

okolnosťsaumaloletejvyskytovalaužodnarodenia,atoajvobdobíspoločnéhoživotarodičov,apretoju
nemožno účelovo pripisovať realizácii styku s otcom, ani ju považovať za dôsledok nevhodného režimu
počas styku. Odmietal tiež tvrdenia matky, že by maloletá odmietala styk s ním. Maloletá ide s ním
dobrovoľne, pokojne a s radosťou. K ojedinelým negatívnym reakciám došlo výlučne v situáciách, keď
navrhovateľka dieťa nepripravila na odchod alebo nadmerne predlžovala lúčenie. S prihliadnutím na vek

maloletej, k vývoju jej vzťahu s otcom a skutočnosť, že aktuálne časové okná styku sú neprimerane
krátke, najmä vzhľadom na čas potrebný na prepravu, mal za to, že je v najlepšom záujme maloletej
styk rozšíriť. Maloletá potrebuje pravidelný, dostatočný a kvalitný kontakt s otcom, aby si už od útleho
veku mohla budovať pevné citové puto, pocit bezpečia a stabilný vzťah. On ako otec sa o maloletú
počas styku stará riadne, zodpovedne a s láskou, čo je preukázateľné aj predloženými fotografiami

zo spoločného času. S rastúcim vekom maloletej je prirodzené a žiaduce, aby mohli spolu tráviť viac
času, rozvíjať spoločné aktivity a vytvárať si pevný a harmonický vzťah, ktorý je v dlhodobom horizonte
v najlepšom záujme dieťaťa. S poukazom na § 65 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, navrhoval v rámcirozhodnutia odvolacieho súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., a to tak, že „Otec
navrhoval stretávanie každý utorok a štvrtok (od 16:00 hod. / 19:00 hod.) a každú párnu sobotu,, nedeľu
(od 09:00 hod. / 19:00 hod.), poprípade na časy uvedené v návrhu neodkladného opatrenia.“

6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 09.02.2026 k odvolaniu proti uzneseniu
o nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní zo dňa
06.01.2026 a považuje ho za dôvodné, opodstatnené a zákonné. Popierala tvrdenia otca uvedené v jeho
vyjadrení zo dňa 09.02.2026, podľa ktorého bolo jej odvolanie založené prevažne na subjektívnych
hodnoteniach a účelovej interpretácii bežných situácií, ku ktorým prirodzene dochádza pri realizácii styku

rodiča s maloletým dieťaťom nízkeho veku. Toto tvrdenie otca je nepravdivé a zavádzajúce. Ako matka
nemá záujem obmedzovať vzťah maloletej s jej otcom. Uvedomuje si potrebu oboch rodičov v živote
dieťaťa. Nikdy kontakt maloletej s otcom svojvoľne nerušila, vždy ju pripraví a odovzdá. Jej cieľom nie
je znižovať rozsah stretávania, ale iba upraviť čas tak, aby zodpovedal veku maloletej a tomu, ako
reálne funguje. Jej odvolanie je založené na objektívnych a preukázateľných skutočnostiach, ktorými
sú kamerové záznamy dokumentujúce priebeh odovzdávania maloletej, na ktorých je zachytený jej

plač, krik a verbálne prejavy odporu. Zdôrazňovala, že intenzívne emočné reakcie maloletej nie sú
bežnými sprievodnými javmi styku rodiča s dieťaťom, ako sa to snaží prezentovať otec. Ide o závažné
signály emočného preťaženia dieťaťa vo veku 2 roky a 5 mesiacov, ktoré si vyžadujú pozornosť
a primeranú reakciu súdu. Popierala otcom tvrdené skutočnosti o „účelovosti“, otcovi v styku s maloletou
nikdy nebránila, styk sa realizuje pravidelne v súlade s dohodou rodičov a následne s neodkladným

opatrením. Naopak, opakovane sa snaží o konštruktívnu komunikáciu a úpravu času styku tak, aby
zodpovedala dennému režimu maloletej, čo otec odmietol. V zásade nesúhlasila s návrhom otca na
rozšírenie styku. Poukazovala na útly vek maloletej a pretrvávajúce dojčenie. Ňou navrhovaný rozsah
styku v odvolaní je podľa nej dostatočný. Ďalšie rozšírenie styku nie je v najlepšom záujme maloletej.
Kategoricky odmietala tvrdenie otca o jeho diskriminácii, nakoľko otec má pravidelný a garantovaný

styk s maloletou, nie je vylúčený z výchovy maloletej a má možnosť budovať vzťah s dcérou v rozsahu
primeranom jej veku. Skutočnosť, že súd pri úprave styku zohľadňuje špecifické potreby dieťaťa
útleho veku, nie je diskrimináciou otca, ale ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorá je ústavnou
a medzinárodnoprávnou povinnosťou súdu. Pokiaľ v odvolaní navrhovala zmenu víkendového styku
z nepárnych na párne týždne, táto zmena nemá vecné odôvodnenie a je v rozpore s odôvodnením

napadnutého uznesenia. Maloletá bola na režim nepárnych týždňov 4 mesiace zvyknutá a zmena
predstavuje zbytočnú destabilizáciu, nie naopak. K tvrdeniam o zaspávaní v aute uvádzala, že otec
bagatelizuje skutočnosť, že maloletá počas presunu zaspáva ako bežný jav. Zaspávanie v aute narúša
večerný spánkový režim maloletej, čo má negatívny dopad na jej odpočinok a celkovú pohodu. Pokiaľ
otec tvrdí, že maloletá ide s ním „dobrovoľne, pokojne a s radosťou“, toto tvrdenie je v priamom rozpore

s kamerovými záznamami a nahrávkami, ktoré preukazujú opak – intenzívny plač, krik, fyzický odpor
a verbálne odmietanie.

7. Vo vyjadrení otca k vyjadreniu matky zo dňa 18.02.2026 otec v plnom rozsahu zotrval na svojom
návrhu na rozšírenie styku a zásadne nesúhlasil s tvrdeniami matky, že jeho návrh bol neprimeraný,

zaťažujúci alebo v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Jeho cieľom nebol konflikt s matkou,
ale vytvorenie stabilného, predvídateľného a dostatočne širokého priestoru na budovanie riadneho
rodičovského vzťahu s dcérou. Súčasná úprava styku predstavuje len fragmentovaný a časovo
obmedzený kontakt, ktorý neumožňuje plnohodnotný výkon rodičovských práv a povinností. Tvrdenie
matky, že nikdy svojvoľne nerušila styk a nemá záujem obmedzovať vzťah dieťaťa s otcom, považoval za

neúplné a zavádzajúce. Hoci matka formálne rešpektuje rozsah styku určený neodkladným opatrením,
systematicky odmieta umožniť aj jednorazové, či výnimočné stretnutia nad rámec neodkladného
opatrenia, a to aj pri príležitostiach, ktoré by boli pre maloletú prirodzene radostné. Opätovne poukázal
na skutočnosť, že matka bráni prirodzenému rozvoju vzťahu medzi otcom a maloletou. Pokiaľ matka vo
vyjadrení predložila zvukovú nahrávku zachytávajúcu plač maloletej pri odovzdávaní, bezprostredne po

kontakte s otcom sa dieťa upokojilo, prestalo plakať a dobrovoľne vyhľadalo jeho blízkosť. Krátkodobé
reakcie malých detí pri prechode medzi rôznymi prostrediami sú bežnou súčasťou ich vývinu. Samotný
plač pri zmene prostredia nemožno tak bez ďalších okolností považovať za dôkaz nevhodnosti styku
s rodičom. Maloletá je s ním šťastná a jej pozitívny vzťah k nemu je možné jednoznačne doložiť
priloženými fotografiami, ktoré zachytávajú prirodzené prejavy radosti, pohody a spokojnosti počas

spoločných aktivít. K opakovaným tvrdeniam matky o pretrvávajúcom dojčení maloletého dieťaťa
uviedol, že k tejto otázke sa už opakovane dostatočne vyjadroval. Má za to, že matka túto skutočnosť
dlhodobo používa ako primárny a prakticky jediný argument na odôvodnenie obmedzeného rozsahu
styku, hoci ide o okolnosť, ktorá sama osebe nemá právnu relevanciu v takom rozsahu, ako ju matkapopisuje. Výklad, podľa ktorého by dojčenie automaticky limitovalo rozsah styku otca s dieťaťom vo veku
takmer3rokov,byviedolkneprimeranémuzásahudorodičovskýchprávotcaakoslabovaniujehoväzby
s maloletou. Dojčenie vo veku 2,5 roka podľa neho má charakter doplnkový a emočný, nie nevyhnutný.

Je plne spôsobilý a pripravený zabezpečovať všetky každodenné potreby maloletej v plnom rozsahu,
a to rovnako kvalitne a zodpovedne, ako ktorýkoľvek rodič v bežnej starostlivosti. Je schopný zabezpečiť
dodržiavanie poobedného spánku, pričom má vytvorené vhodné podmienky na jej pokojné uloženie na
spánok, vrátane rešpektovania jej individuálnych návykov a potrieb pri zaspávaní. Maloletú vie uspať
bez prítomnosti matky, čo v minulosti opakovane realizoval aj počas spoločnej domácnosti rodičov. Vo

všeobecnosti je dieťa vo veku 2,5 roka vývinovo schopné tráviť celý deň s druhým rodičom, pokiaľ sú
zabezpečené jeho základné, fyzické a emočné potreby. V tomto veku už dieťa nadväzuje stabilné väzby
k obom rodičom a je schopné adaptovať sa na dve bezpečné prostredia, ak sú mu prezentované pokojne
a konzistentne. Bol presvedčený, že má vytvorené podmienky aj osobnostné predpoklady na to, aby
poskytoval maloletej bezpečné, stabilné a láskavé prostredie počas celodenného styku.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom iné vyjadrenia do konania doložené neboli.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a)

CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to
matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario, prejednal vec za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku II. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie v odvolaním napadnutom výroku II. a vychádzajúc z jeho
obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dospel k správnemu
záveru, keď nariadil neodkladné opatrenie v znení obsiahnutom vo výroku II. uznesenia okresného súdu.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje
správnosť jeho odôvodnenia (§ 387 ods. 2 CSP) poukazujúc na účel inštitútu neodkladného opatrenia,

ktoré je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery, ak ide o stav, ktorý
neznesie odklad. Upraviť pomery takouto neodkladnou formou je možné len v prípade bezprostredného
ohrozenia dieťaťa, jeho zdravia a života, ohrozenia jeho záujmov. Účelom tohto inštitútu je rýchle
a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Základnou podmienkou na nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej

úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade
konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa,
ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj
duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a podobne. Nariadenie

neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia
byť preukázané dôkazmi a zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd

vykonal dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, že okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť dočasného opatrenia, sú aspoň osvedčené.

12. Matka v podanom odvolaní poukázala na nedostatočné dokazovanie zo strany okresného súdu,
ktoré malo podľa nej za následok nesprávne rozhodnutie súdu v časti úpravy styku otca s maloletou,

ktorý nereflektuje na denný režim maloletej a tiež poukázala na nesprávne určenie víkendového styku,
kde namiesto nepárnej soboty, bola v neodkladnom opatrení určená párna sobota.
13. Odvolací súd, pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvádzane matkou, zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia

byť preukázané dôkazmi a zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd
vykonal dokazovanie.
14. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal,
že pri určení rozsahu styku neodkladným opatrením vychádzal z dohody medzi rodičmi, ktorú uzavrelipred kolíznym opatrovníkom, ktorou sa riadili, keď sa realizoval styk v nepárnu sobotu a napriek tomu
vo výroku uznesenia určil styk na párnu sobotu, z pohľadu odvolacieho dôvodu ide o irelevantnú
skutočnosť. Prípadná zmena nemá vplyv na rozsah styk. Ak matka uvádzala, že dieťa bolo na

predchádzajúcirežimzvyknuté(párnasobota), anitátonámietkaneobstojí akoodvolacídôvod, nakoľko
dieťa vo veku 2,5 roka nie je schopné chápať časové súvislosti (toto je schopné až okolo 10 roku
veku životu), to znamená, že nevie ani to, či deň, ktorý sa s otcom stretáva je sobotu a už vôbec nie, či
ide o sobotu párnu alebo nepárnu. Matka ďalej namietala neprimeranosť časového vymedzenia styku
vzhľadom na denný režim maloletej, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je možné,

na každú zmenu reagovať posunom času styku obzvlášť, keď ide o neodkladnú úpravu. Sama matka
uviedla, že dieťa ukladá na večerný spánok okolo 19.00 a koniec styku je stanovený na 18.00, t.z,
že matke ostáva stále dostatočný časový priestor (1 hodina) na uloženie maloletej na večerný spánok
a s tým spojené úkony. Cesta autom pôsobí na väčšinu deti monotónne a uspávajúco a zaspatie dieťaťa
v aute nie je vždy priamo úmerné jeho únave. Ak by začiatok a koniec styku bol posunutý aj o pol hodinu,
resp. hodinu, neznamená to, že by dieťa v aute pri prevoze nezaspalo. Stále však platí, že rodičia si svoje

dieťa najlepšie poznajú, preto, by sa mali vedieť dohodnúť, aj na prípadnom posune času realizácie
styku, resp. mali by byť v tejto otázke flexibilní a nečakať vždy na rozhodnutie súdu. Tak matke môže
byť nepríjemné a môže v nej vzbudiť obavy, či je styk s otcom pre maloletú v jej najlepšom záujme, keď
dieťa pri ukončení styku plače, v dôsledku krátkodobého zaspatie a prebudenia, ale tak tiež to môže byť
nepríjemné aj pre otca, keď dieťa odovzdáva plačúce, čo môže vzbudiť pochybnosti o efektívne a pekne

strávenom čase s dieťaťom. Rovnako to platí aj pri nesúvislom, resp. prerušovanom styku v sobotu
(1,5 hodiny doobeda a 2 hodiny poobede).

15. Vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia, ďalšie odvolacie dôvody, ktoré matka
uvádzala v podanom odvolaní a to porušenie princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, z dôvodu

nerešpektovania jej denného režimu, predvídateľnosť a stabilitu, minimalizáciu stresu, primeraný čas
styku, ktorý nezasahuje do večerného režimu, nie je možné všetky tieto skutočnosti dokazovať a na ne
reflektovať pri nariadení neodkladného opatrenia. Tieto skutočnosti budú predmetnom dokazovania vo
veci samej, nakoľko ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na
okresnom súde prebieha konanie vo veci samej. Súd dôsledne vykoná dokazovanie aj v otázke styku

maloletej s otcom, ak sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť, pričom práve dohoda rodičov by mala byť
prvoradá. Rodičia najlepšie poznajú svoje dieťa, chcú preň to najlepšie a vedia, resp. by mali vedieť,
že akékoľvek autoritatívne rozhodnutie súdu týkajúce sa ich maloletého dieťaťa nikdy nebude môcť
reflektovať na všetky ich požiadavky.

16. Na základe preskúmania uznesenia okresného súdu v dotknutom výroku v spojení s jeho
odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o jeho vecnej nesprávnosti, preto
uznesenie okresného súdu v časti napadnutého výroku II. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách
prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

17. O trovách súdneho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko neboli zistené dôvody, pre iné rozhodnutie
v zmysle § 54, § 55 CMP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).