Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/862/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120306644
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120306644.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie 195,50 EUR s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01

Prešov,podsp.zn.212EX272/20,onámietkachoprávnenéhoprotiupovedomeniuozastaveníexekúcie
a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 32Ek/862/2020 zo dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.12.2025 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči

upovedomeniu súdneho exekútora, Mgr. Róberta Segľu, sp. zn. 212EX 272/20 vydaného dňa
25.06.2025, zamietol. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči
upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože mal za
to, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného.

2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Exekučného
poriadku, vyhodnotil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Preskúmaním spisu
mal za preukázané, že súdny exekútor v konaní postupoval v súlade s Exekučným poriadkom
pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v
priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli

byť postihnuté exekúciou, avšak z výsledkov vykonaných lustrácii súdny exekútor nezistil majetok
povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku vymáhanú v exekúcii.

3/ K tvrdeniam oprávneného o predpokladaných i neoficiálnych príjmoch a hnuteľnom majetku
povinného, poukázal vyšší súdny úradník na prejednaciu zásadu uplatňovanú aj v exekučnom konaní, v
zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Oprávnený

žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol
námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Oprávnený len vo všeobecnej rovine uvádza, že súdny exekútor
nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom žiadnym spôsobom konkrétne

nepoukázal na taký majetok povinného, ktorý by exekúcii podliehal. Pokiaľ oprávnený v konaní neoznačil
dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má príjmy podliehajúce exekúcii,exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného uvádzané v námietkach sú len
konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné uzavrieť, že oprávnený dôkazné
bremeno v tomto smere neuniesol. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto

konaní, by uloženie donucovacieho opatrenia povinnému vo forme peňažnej pokuty, ktorého nepoužitie
v exekučnom konaní namietal oprávnený, by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku, bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti a teda v priamom
rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku. Účelom donucovacích opatrení
nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora,

ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo
v lehote stanovenej zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné
pre vedenie exekúcie, nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným
titulom.

4/ Dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno zexekvovať v konkrétnom

(prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného. Z uvedeného
vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce zistenie jeho relatívnej
nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie nemajetnosti
absolútnej.Oprávnenýsatakmôžedomnievať,žepovinnýdisponujezexekvovateľnýmmajetkom,avšak
ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný záver než ten, že

povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný v čoho dôsledku je
povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť. K poukazu oprávneného na niektoré rozhodnutia
exekučného súdu uviedol, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority

(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo
svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie
je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach viazaný. Vyšší súdny úradník tak uzavrel, že súdny
exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.1 písm. d/

Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré
by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené
námietky oprávneného ako nedôvodné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol

5/ Oprávnený podal voči uzneseniu sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že exekútor vykonal iba lustrácie

elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie, ale nie fyzické zisťovanie na
mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115
Exekučného poriadku, preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie
nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného, ako napr.
televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a

notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností,
ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, najmä pri výške vymáhanej pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností
alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Oprávneného nezaťažuje
dôkazné bremeno preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného, keďže na rozdiel od súdneho

exekútora ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií. V prípade, ak by
exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej
obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov ktoré
by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Zo znenia § 59 ods.
1 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami

elektronickej komunikácie. Ten istý následok vyplýva aj z § 2 Vyhlášky 68/2027 Z.z..

6/ Exekučný súd má podľa oprávneného v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky
Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, vrátane preskúmania či exekútor sám
deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného

subjektami podľa § 2 Vyhlášky 68/2017 Z.z.. Ak jedinou možnosťou na vymoženie peňažnej pohľadávky
je výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí, nie je povinnosťou oprávneného túto možnosť výkonu
exekúcie súdnemu exekútorovi vopred navrhovať. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 67Ek/1291/2019 z 06.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019 z18.02.2025. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní
námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej
rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol,

že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných
súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať
exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení
na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Samotné negatívne
výsledky lustrácií v evidenciách nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav

k určitému časovému okamihu. Exekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu
boli pridelené. Výklad súdu, že vykonanie ďalších zisťovacích úkonov by bolo v rozpore so zásadou
primeranosti výkonu exekúcie, považoval za príliš reštriktívny a v konečnom dôsledku vedie k popretiu
samotného účelu exekučného konania. Zásada primeranosti neznamená rezignáciu na výkon exekúcie,
ale vyžaduje, aby jednotlivé úkony boli primerané, účelné a proporcionálne k výške vymáhaného nároku.
Samotná skutočnosť, že ide o peňažnú pohľadávku nižšej hodnoty, nemôže bez ďalšieho viesť k

záveru, že ďalšie zákonné spôsoby zisťovania majetku sú vylúčené. Oprávnený mal za to, že uviedol
konkrétne indície, ktoré zakladajú rozumný predpoklad existencie majetku, keď povinný má dlhodobo
evidovaný trvalý pobyt, čo zakladá predpoklad existencie hnuteľného majetku a existujú okolnosti, podľa
ktorých povinný disponuje hnuteľnými vecami ako napr. elektronika. Rovnako bolo namieste využiť
i donucovacie opatrenia. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil

napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovie a upovedomenie o zastavení exekúcie
zruší.

7/ Súdny exekútor považoval sťažnosť oprávneného za nedôvodnú (a to i s poukazom na rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Ek/1080/2020), preto ju žiadal zamietnuť.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

12/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2).

13/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c/ až e/ a g/, môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie voveci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom
rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec už uvedeného
dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať,
že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
Samotný výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Ten musí objektívne
zhodnotiť majetkové pomery povinného, podložiť zistené skutočnosti písomnými dôkazmi a vyvodiť

záver o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného.
Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom

oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred
súdnym exekútorom. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený
majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho

exekútora,abyvykonanoulustráciouzistilmajetkovépomerypovinnéhoazvoliltakýspôsobuspokojenia
vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových
pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol
povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o
zastavení exekúcie.

16/ Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom
konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje

majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je
možné zexekvovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku
povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste

bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste
bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom
hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také
hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač,
počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený.

Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu
oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť,
že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen
fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie
urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v

mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už
súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v
prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienkaoprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je
podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej
sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach)

evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného
konania.

17/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku,
ktorýmožnoreálnespeňažiťazasúčasnéhosplneniapodmienky,ževýťažokztohtospeňaženiapostačí

aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp.
vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi
malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne
zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom
normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho

exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z
tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v
súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej

osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny
exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

18/ Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je

relevantný. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná len o rozhodnutia vyšších súdnych
úradníkov. Zároveň exekučné konanie vedené pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 skutkovo nezodpovedá
prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. 40Ek/1204/2019, vyššie uvedené odseky
odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu. Na

druhej strane sa žiada uviesť, že v obdobných prípadoch oprávneného existuje už rad rozhodnutí
tunajšieho súdu vydaných sudcami (napr. 9Ek/1321/2019 z 02.02.2026, 52Ek/1841/2019 z 15.12.2025,
30Ek/272/2020 z 30.01.2026, 29Ek/375/2020 21.01.2026, a mnoho ďalších), o neopodstatnenosti
námietok oprávneného, ktorými požadoval vykonanie mobiliárnej exekúcie, so záverom, že nevedú k
zrušeniu upovedomenia o zastavení exekúcie (zastavenej z dôvodu nemajetnosti povinného), čím je

zachovaný princíp právnej istoty vo vzťahu k takým námietkam oprávneného.

19/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia

o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

20/ Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

32Ek/862/2020 zo dňa 11.12.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie
ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v
súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).