Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125206774
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125206774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej

a členiek senátu JUDr. Petry Lackovej, JUDr. Martiny Nemravovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/
XX, E. a otca: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, H. G., zastúpený právnym zástupcom
Mgr. Miroslavom Hancom, advokátom, so sídlom Dolné Rudiny 8, Žilina, v konaní o návrhu matky na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 54P/68/2025-179 zo dňa 29. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou, spôsobe odovzdávania a
preberania maloletej na styk, povinnosti matky maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť (piaty, šiesty,
siedmy výrok) v spojení so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania (ôsmy výrok) p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne: F. A.

zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 200,- Eur,
ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 19.06.2025.
Zameškané výživné za obdobie od 19.06.2025 do 31.10.2025 vo výške 220,93 Eur súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa
pod následkom straty výhody splátok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý týždeň v
nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že po realizovaní 20 stretnutí otca s

maloletou A. je oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky. Odovzdávanie a preberanie
maloletej bude prebiehať v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky doručený dňa
19.06.2025, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú A. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal
povinnosťou prispievať na jej výživu mesačne sumou 270,- Eur a ktorým by upravil styk otca s maloletou

každý nepárny víkend v čase vyhovujúcom maloletému dieťaťu za prítomnosti matky, ďalej na vyjadrenie
otca k návrhu, na vykonané dokazovanie na nariadenom pojednávaní, výsluchom účastníkov konania,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a za aplikácie ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 5 Zákona o rodine,§ 25 ods. 2, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 52 CMP rozhodol tak,
ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3.Vodôvodnenípoukázalnato,žemalpreukázané,žerodičiamaloletejnežijúspolu,nedošlomedzinimi
k úplnej dohode o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti
o maloletú vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, ktorí navrhovali maloletú zveriť do osobnej starostlivosti
matky, zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletú, ako aj zo
skutočnosti, že maloletá je v útlom veku, kedy je naviazaná na matku, preto bola maloletá zverená

do osobnej starostlivosti matky. Ďalej rozhodol, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok
obidvaja rodičia. Neboli zistené okolnosti, pre ktoré by tieto práva vykonával len jeden z rodičov.
V súvislosti s určením výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. súd skúmal odôvodnené potreby
maloletej, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Poukázal na to, že maloletá je
vo veku jedného roka, je v celodennej starostlivosti matky s tým, že špecifikoval výdavky maloletej
mesačne v rozsahu 350,- až 380,- Eur. Čo sa týka matky maloletej, tu skonštatoval, že je na rodičovskej

dovolenke, jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom vo výške 482,30 Eur, prídavkami na deti
vo výške 180,- Eur, príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie 50,86 Eur
mesačne, okrem toho má ešte aj ďalšie vyživovacie povinnosti, dve k maloletým deťom. V ďalšom
poukázal na jej výdavky týkajúce sa bývania, elektriny, smetí, internet, bežné výdavky na jej osobu,
výdavky na pohonné hmoty. Čo sa týka otca maloletej A., tu konštatoval, že je zamestnaný v obchodnej

spoločnosti VAS s.r.o., Mojšova Lúčka. V mesiacoch 01/2025 – 09/2025 mal priemerný čistý príjem
1983,44 Eur a priemerný čistý príjem vrátane nepeňažného 2140,22 Eur. Čo sa týka tvrdení otca
o zdravotnom stave, tieto sú aktuálne irelevantné, nakoľko nebolo zistené, že by otec mal obmedzenú
spôsobilosť vykonávať prácu, tzn., že by bol uznaný invalidným. Bolo preukázané, že pracuje v riadnom
pracovnom pomere a má z toho príjem. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a jedno z maloletých

detí bolo zverené aj do osobnej starostlivosti otca. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na majetkové
pomery otca a zohľadnil skutočnosť pri výške vyživovacej povinnosti otca, že matka maloletej A.
zabezpečuje celodennú starostlivosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), je na rodičovskej dovolenke, a teda
jej objektívne bráni mať príjem z pracovnej činnosti vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej A.,
pričom časť z nich je pokrytá prídavkom na dieťa 60,- Eur, a preto zaviazal otca povinnosťou prispievať

na výživu maloletej A. sumou 200,- Eur od podania návrhu na súd, t.j. od 19.06.2025. Zároveň vyčíslil aj
zameškané výživné medzi hradeným výživným 150,- Eur a určeným výživným 200,- Eur, t.j. zo sumy 50,-
Eur s tým, že zameškané výživné za obdobie od 19.06.2025 do 31.10.2025 predstavovalo spolu sumu
220,93 Eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok.

4. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou dcérou súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností
vyplývajúcich zo spisu, z ktorých je zrejmé, že otec sa s maloletou pravidelne nestretával. Pred kolíznym
opatrovníkom uviedol vo vyjadrení v 7/2025, že maloletú videl naposledy pred Vianocami 2024. Otec
prejavil záujem stretávať sa s maloletou. Na informatívnom stretnutí si rodičia dohodli stretávanie

každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že matka styku otca s maloletým
dieťaťom nebráni, vyjadrovala sa, že má záujem na tom, aby otec mal pravidelný styk s maloletou
dcérou, aby tam došlo k nadviazaniu vzťahu medzi nimi. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ako aj
skutočnosť, že celodennú osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu zabezpečuje matka, ktorá je jeho
primárnou vzťahovou osobou, mal súd za to, že spočiatku je nevyhnutná prítomnosť matky pri styku

otca s maloletou, pričom je lepšia častejšia frekvencia styku otca s maloletou, tzn. nie každý druhý
týždeň, ale minimálne každý týždeň, aby si maloletá zvykla na prítomnosť otca, vytvorila si k nemu
vzťah, väzbu na neho. Preto upravil styk otca s maloletou každý týždeň v nedeľu v rozsahu 2 hodín za
prítomnosti matky, pričom po zrealizovaní 20 takýchto stretnutí môže dôjsť k prechodu na stretávanie sa
otca s maloletou v neprítomnosti matky. Zároveň súd prvej inštancie aj na toto obdobie, t.j. po realizácii

stretnutí s matkou ponechal pôvodný rozsah styku otca s maloletou, pričom, ak by medzi rodičmi nedošlo
k dohode o rozšírení styku, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd. Súd nemohol v tomto štádiu
konania upraviť styk ako navrhoval otec (do 3 rokov maloletej za účasti matky každú párnu nedeľu od
15:00 hod. do 18:30 hod. a od 3 rokov bez účasti matky od soboty 16:00 hod. do nedele 16:00 hod.
každý párny týždeň), nakoľko v čase rozhodovania nie je možné predpokladať, že vo veku 3 rokov dieťa

bude zvyknuté na otca a že nebude pre neho psychickou záťažou prespať u neho cez noc. Čo sa týka
trov konania, o týchto rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.5. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou podala v zákonnej lehote odvolanie
matka, a to v podaní doručenom súdu 21.11.2025 (č.l. 190 súdneho spisu), v ktorom uviedla, že
podáva odvolanie výlučne do časti úpravy styku otca s maloletou dcérou, s rozhodnutím v tejto

časti nesúhlasí, považuje ho za neprimerané vzhľadom na vek dieťaťa, jeho citové potreby, doterajší
minimálny kontakt s otcom a preukázané okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť psychickú pohodu
a bezpečie maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že počas prvých mesiacov života otec s maloletou
takmer vôbec netrávil čas, nebudoval si k nej vzťah, neprispieval k vývoju ich vzájomného citového
puta. Dcéra má iba 15 mesiacov, je dojčená, je veľmi citovo naviazaná na matku, styk bez účasti by

bol pre dcéru v tomto veku traumatizujúci, pretože otec je pre ňu stále prakticky cudzia osoba. Otec sa
správa nevhodne pred maloletou s tým, že má nevhodné poznámky na matku, počas spolužitia otec
pravidelne pil alkohol každý víkend, tieto problémy s alkoholom má dlhodobo, čo u matky vyvoláva obavy
o bezpečnosť a stabilitu a styk bez prítomnosti matky je v tomto veku pre maloletú nevhodný. Navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a rozhodol tak, že styk otca s maloletou bude
prebiehaťvýlučnezaprítomnostimatkyminimálnedodovŕšenia3rokovdieťaťaalebodočasu,kýmdieťa

nebude pripravené na túto zmenu. Po dovŕšení 3 rokov bude ona pripravená riešiť postupné rozširovanie
a prípadne aj styk bez jej prítomnosti, ak otec preukáže stabilné správanie, pravidelný záujem o dieťa,
nebude mať problém s alkoholom.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní zo dňa 10.12.2025 (č.l. 197) uviedol, že matka sústavne

vytvárala prekážky otcovi, aby sa mohol s maloletou riadne stretávať. Otec sa vo všetkom prispôsoboval
matke tak, aby mal možnosť sa s maloletou stretnúť aj na krátky čas. Matka určovala miesto, kde sa
s maloletou môže otec stretnúť a kedy. Otec nepodával odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
práve preto, lebo dospel k záveru, že je rozumné dať dieťaťu i rodičom najskôr priestor postupne
rozširovať vnímanie prítomnosti otca. Súd prvej inštancie to konkrétne vyjadril v tom, že minimálne

20 stretnutí maloletej s otcom bude v prítomnosti matky a potom budú pokračovať už stretnutia bez
prítomnosti matky. Tieto stretnutia nebudú dlhé, ale primerané v rozsahu 2 hodín. Otec si uvedomuje, že
dcéra má nízky vek, potrebuje stálu pozornosť, ale matka v tomto nemá primeranú mieru. Otec sa snažil
správať k matke maloletej slušne, aby sa dieťa cítilo bezpečne, prejavuje k dcére lásku a primeranú
starostlivosť. Čo sa týka jeho problémov s alkoholom uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie. V ďalšom

otec uviedol, že je presvedčený, že rozhodnutie súdu je správne a v prospech maloletej, má rovnaké
rodičovské práva ako matka a má právo maloleté dieťa stretávať sa s otcom, byť v jeho prítomnosti,
tráviť s ním čas, cítiť jeho lásku, starostlivosť, komunikovať. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie.

7.Otecamatkavďalšíchvyjadreniachzopakovaliskutočnostiužuvádzané,čosatýkamatkyvpodanom
odvolaní a čo sa týka otca vo vyjadrení k odvolaniu matky.

8. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na
základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého
dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a potvrdil ho ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výrokoch

o úprave styku otca s maloletou A., spôsobe odovzdávania a preberania maloletej na styk, povinnosti
matky maloleté dieťaťa na styk s otcom pripraviť (piaty, šiesty, siedmy výrok) v spojení so závislým
výrokom o trovách prvoinštančného konania (ôsmy výrok) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním priloženého spisu. Odvolací
súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1

písm. a) CSP.

11. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokových
častiach(piaty,šiesty,siedmy)podanýmodvolanímmatkymaloletéhodieťaťa,ktorýmsúdprvejinštancieupravil styk otca s maloletou A., spôsob odovzdávania a preberania maloletej a povinnosť matky
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Odvolaním matky maloletého dieťaťa nebol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch upravujúcich zverenie maloletej do osobnej starostlivosti

matky, oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a vo výroku,
ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. a určené zameškané výživné. Pri týchto
výrokoch odvolací súd nezistil ich nesprávnosť, a tým zostali nedotknuté.

12. Podstatou odvolania matky maloletého dieťaťa do týchto výrokov bolo namietanie, že súd prvej

inštancie nesprávne rozhodol, keď upravil styk otca s maloletou po zrealizovaní 20 stretnutí bez
prítomnosti matky z dôvodu, že maloletá má nízky vek, nie je zvyknutá na otca a nie je to v jej záujme.
Odvolaním matky maloletého dieťaťa nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až
IV. upravujúcich zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie a povinnosť obidvoch
rodičov dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a vo výroku, ktorým bola upravená vyživovacia
povinnosť otca k maloletej A. a určené zameškané výživné. U týchto výrokoch odvolací súd nezistil ich

nesprávnosť, a tým zostali nedotknuté.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§
35CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletým,
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného

nároku na rozšírenie styku otca s maloletým, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd

ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k
rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na
riadne a dostatočné odôvodnenie.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
riadne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie, aká úprava styku otca s maloletou je
správna a hlavne v záujme maloletej, ako aj v záujme otca nadviazať s maloletou pravidelný kontakt
a realizovať s ňou styk. Za podstatné považoval odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa
s maloletou v širšom rozsahu, teda jeho záujem stretávať sa s ňou. Pokiaľ ide o výroky, ktorými došlo

k úprave styku otca s maloletou, dospel odvolací súd k záveru, že konajúci súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutieriadnezistilskutkovýstav(§25a§36CMP)asprávneajprávneposúdildanú
vec. V prejednávanej veci bolo dieťa zverené do výlučnej starostlivosti matky, a teda druhému rodičovi
bolo potrebné umožniť stretávať sa s dieťaťom v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej rodičovskej
starostlivosti čo najviac naplnený. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou súd prvej inštancie

správne prihliadol na nízky vek maloletého dieťaťa, skutočnosť, že otec sa s maloletou pravidelne
nestretával, s tým, že bude potrebné zo začiatku, aby bola prítomná matka pri styku otca s maloletou
a zároveň je v záujme maloletého dieťaťa, aby bola častejšia frekvencia styku otca s maloletou, aby si
maloletá zvykla na otca, na jeho prítomnosť, vytvorila si k nemu vzťah, väzbu na neho.
Čo sa týka námietok matky uvedených v podanom odvolaní, tieto odvolací súd vyhodnotil ako

nedôvodné. Práve účelom úpravy styku je, aby otec trávil s maloletou čas, aby si začal k nej budovať
vzťah s tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku bral ohľad na nízky vek dieťaťa,
na to, že je naviazané na matku, keďže maloletá má iba 15 mesiacov, a preto umožnil vlastne styk
s maloletou len na 2 hodiny, a to každý týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že po 20 takto
realizovaných stykoch už bude otec oprávnený sa sám stretnúť s maloletou. 20 stretnutí predstavuje

5 mesiacov, teda primeranú dobu na to, aby otec zvládol styk s maloletou vzhľadom na jej vek (v tom
čase bude mať dva roky), jej záujmy a upravený rozsah (dve hodiny.). Námietky matky týkajúce sa
problémov otca s alkoholom neboli preukázané. Samotná matka si síce v odvolaní protirečí, keď uvádza,
že nezakazuje otcovi kontakt s dcérou, chce, aby bol bezpečný, pokojný a primeraný jej veku, čo súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku s maloletou rozhodne dodržal.

Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností sú
zásadne zmeniteľné tak, aby úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa.
Z uvedeného dôvodu je terajšiu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom potrebné vnímať ako úpravu
dočasnú, nateraz však poskytuje otcovi (vzhľadom na špecifiká prejednávaného prípadu, nízky vekdieťaťa, preferenčný rodič matka) dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať aspoň čiastočne na
výchove maloletej a prehlbovať ich vzájomný vzťah, aby v budúcnosti bolo možné v najlepšom záujme
maloletej upraviť, prípadne iným spôsobom upraviť styk maloletej s otcom. Takto upravený styk otca

s maloletou vychádza z vykonaného dokazovania a pre maloletú sa javí najvýhodnejší, rešpektujúci
pritom právo otca na styk s maloletou. Súd pri rozhodovaní nie je viazaný predstavami jednotlivých
účastníkov konania, ale vždy musí uprednostňovať záujem maloletých detí.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie vo výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletou cez úpravu v § 387
odseky 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.