Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Malegová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-28C/1359/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898830
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7201898830.5
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: Danucem Slovensko a.s., Rohožník 906 38, IČO: 00 214 973, proti
žalovanému: FÉNIX VP, s.r.o., Lúčna 14, Košice, správca konkurznej podstaty: A. B. C., so sídlom D.
X, E., o zaplatenie 19.329,78 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu BETOX, s.r.o., IČO: 31 681 875 sa žalobou zo dňa 13.12.2001 domáhal
voči žalovanému zaplatenie sumy 582.329,- Sk t.j. 13.329,78 eur s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním nebytových priestorov bez právneho titulu.
2. Uznesením bývalého Okresného súdu Košice I č.k. 31K 13/2009 zo dňa 10.7.2009 bol vyhlásený
konkurznamajetokžalovaného.Vdôsledkuvyhlásenéhokonkurzunamajetokžalovanéhobolokonanie
v zmysle § 14 písm. d) zákona č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní prerušené.
3. Výzvou tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2025, doručenou úpadcovi dňa 31.12.2025 a správkyni
konkurznej podstaty úpadcu dňa 23.12.2005, boli úpadca a správca vyzvaní na podanie návrhu na
pokračovanie v konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať
účinky späťvzatia žaloby. Úpadca návrh na pokračovanie v konaní nepodal v lehote 30 dní od doručenia
výzvy. Správkyňa úpadcu podaním doručeným súdu dňa 19.1.2026 nenavrhla pokračovať v konaní.
4. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa
osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku
patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
5. Podľa § 14 ods. 5 ZKV, v konaniach prerušených podľa odseku 1 písm. d) s výnimkou konaní o
pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho
odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. 2) Správca sa stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v
tomtoprípadeúpadcazostávaúčastníkomkonania.Neprerušujesavšakkonanieovýživnommaloletých
detí, trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do
vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.
6. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jehopodanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. Novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa
podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých
došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu.
9. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený Zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020.
10. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1.1.2020 je
efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej
úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil
súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne
konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 1.1.2020.
11. Súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka
podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých
podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Postup (podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu
právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup
podľa § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety účinný od 1.1.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli
prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije
aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však
uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu
§ 47 ods. 4 v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené podľa prv
platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu
§ 206 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text
môže javiť ako jednoznačný a určitý, alebo predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012,
I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj
pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za predpokladu dosiahnutia
želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1.1.2020
je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy
je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia
súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany úpadcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil
súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206jZákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 1.1.2020 riešiť tie súdne
konania,ktoréboliprerušenévdôsledkukonkurzovvyhlásenýchpreddňom1.1.2020.Pripoužitívýkladu
podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden
rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii pri súbežnom použití § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepoužila aj
na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného Zákona
o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených
pred dátumom 1.1.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí
odvolaciemu súdu za nevyhnutné riešiť aj oveľa staršie súdne konania za primerané a spravodlivé. Tento
záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je
možné ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 206j Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii aplikovať aj na prejednávanú vec.“
12. S uvedenými závermi sa súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje.
13. Nielen zo samotného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu č.
390/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a teda k tomuto ustanoveniu, vyplýva zámer
zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a
správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Podľa dôvodovej správy k § 47 ods. 4 ZKR:
„Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký
vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie
môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje
na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia
pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo
počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť
situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd,
ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.Aksadlžníknevyjadríalebonebude
súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
14. Civilný sporový poriadok upravuje v § 144 CSP právo žalobcu disponovať so žalobou, teda aj právo
vziať žalobu späť. Podľa právnej úpravy § 47 ods. 4 ZKR je súd povinný vyzvať správcu a dlžníka,
bez ohľadu na to, či sú v prejednávanom spore žalobcami, alebo žalovanými, aby v lehote nie kratšej
ako 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovať v konaní. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v prípade,
ak ani správca, ani úpadca súhlas na pokračovanie nepodajú, upravuje v § 47 ods. 4 ako následok
márneho uplynutia predmetnej lehoty, vznik účinkov späťvzatia žaloby a z týchto dôvodov má konajúci
súdpovinnosťkonaniezastaviťbezohľadunato,čiúpadcaasprávcasúvprocesnompostavenížalobcu
alebo žalovaného. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu.
15. Súd uvádza, že späťvaztím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého vyplýva, že na
prejednaní ním podaného návrhu na začatie konania (žaloby) netrvá. Aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 4
posledná veta ZKR je zrejmé, že v danom prípade sa na vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby procesný
úkon žalobcu nevyžaduje, pretože tieto nastanú po splnení zákonom predpokladaných podmienok
priamo zo zákona, a to v danom prípade márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie
v konaní (v prípade správcu majetku úpadcu), resp. súhlasu s pokračovaním v konaní (v prípade
žalovaného).
16. Súd konanie vo výroku I. tohto uznesenia zastavil, nakoľko v zákonom stanovenej lehote návrh
na pokračovanie v konaní podaný nebol, správkyňa úpadcu (žalovaného) žiadala, aby sa v konaní
nepokračovalo.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené, keď vzhľadom na
dôvod zastavenia konania nebolo možné urobiť záver o zavinení na jeho zastavení. V tejto súvislosti
súd pokladá za potrebné uviesť, že zavinenie na zastavení konania je nutné posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danom konaní išlo o
okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu, ktorá by viedla
k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby v tomto konaní nastali priamo zo zákona, pričom súd
v takom prípade nemá možnosť skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.