Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/2715/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124453359
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Petreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124453359.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PPA TRADE, s.r.o., so sídlom Vajnorská
137, 830 00 Bratislava, IČO: 31 409 776, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. E. XXXX/XX, XXX XX B. A., o vymoženie 610 981,83 eura, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ján
Makita, so sídlom exekútorského úradu Bosákova ul. č. 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 220 EX 48/25,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.12.2024 domáhal od
povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 610 981,83 eura. Ako exekučný titul pripojil
k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-6Tk/5/2018 zo dňa
15.10.2024.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 06.02.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr.
Jána Makitu, so sídlom exekútorského úradu Bosákova ul. č. 7, 851 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod
sp. zn. 220 EX 48/25.

3. Dňa 26.02.2025 doručil povinný poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie,

ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 25.02.2025. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo
povinnému doručené dňa21.02.2025. S ohľadom na uvedené bol návrh na zastavenie exekúcie podaný
v zákonom stanovenej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

4. Povinný zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený uviedol, že oddlžením je
nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobená na zdraví alebo spôsobená úmyselným
konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Povinný svojím úmyselným konaním spôsobil
oprávnenému škodu, ktorá je predmetom vymáhania v exekúcii, preto pokračovaniu exekučného
konania nebráni skutočnosť, že bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia

vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“),
oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol

postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená
v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej
dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v
rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1

písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo
spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na
výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči
dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.

10. Z obsahu spisu súd zistil, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25OdK/9/2024 zo
dňa 07.01.2025 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz. Súd zároveň zbavil dlžníka
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 16.01.2025, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň nasledujúci po dni zverejnenia

uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 17.01.2025.

11. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové
exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka,

ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Uvedené účinky
sa však nevzťahujú absolútne na všetky pohľadávky, ktoré spĺňajú uvedené podmienky. Existuje
kategória nárokov, ktoré napriek oddlženiu zostávajú veriteľom dlžníka zachované, pričom tieto nároky
sú vymedzené v § 166c ZoKR a ktoré zákon definuje ako „nedotknuté pohľadávky“. Spoločným znakom
takýchto pohľadávok je skutočnosť, že veriteľ sa môže sa domáhať vymoženia svojej pohľadávky aj

prostredníctvom exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o jednu z taxatívne určených pohľadávok,
nemá prípadné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného účinky na už vedené exekučné konanie. Pri
posudzovaní účinkov vyhlásenia konkurzu na vymáhanú pohľadávku musí či už exekučný súd alebo
súdny exekútor vychádzať nielen z okamihu jej vzniku, ale aj z jej charakteru, ktorý určuje, či taká
pohľadávka spadá alebo nespadá pod oddlženie dlžníka (povinného v exekúcii).

12. Charakter pohľadávky je daný exekučným titulom, pričom exekučný súd je právnym dôvodom vzniku
pohľadávky viazaný a nie je preto oprávnený ho následne revidovať (porovnaj I. ÚS 522/2022-13 zo
dňa 27.09.2022). Preto exekučný súd preskúmal exekučný titul, aby mohol určiť charakter pohľadávky
oprávneného, teda či ide o pohľadávku, ktorú možno uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, alebo ide

o pohľadávku oddlžením nedotknutú.

13. V predmetnej exekúcii je exekučným titulom rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
B3-6Tk/5/2018 zo dňa 15.10.2024. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť nahradiť
oprávnenému škodu vo výške 610 981,34 eura spôsobenú zločinom porušovania povinnosti pri

správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z exekučného
titulu mal súd preukázané, že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu náhrady škody, ktorú spôsobil
povinný v dôsledku trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Pre posúdenie
pohľadávky v kontexte § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR je potrebné tiež skúmať, či škoda bola spôsobenáúmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, pretože nedotknutou pohľadávkou je len tá pohľadávka zo
zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená úmyselným konaním. K tomuto súd poukazuje na §
17 Trestného zákona, podľa ktorého pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné

zavinenie, ak zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Z uvedeného možno
odvodiť, že pokiaľ nie je v základnej skutkovej podstate trestného činu uvedená žiadna forma zavinenia,
vyžaduje sa úmyselné zavinenie na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. To znamená, že
úmyselné zavinenie je predpokladom každej skutkovej podstaty trestného činu zo strany fyzickej osoby,
a teda pri akomkoľvek trestnom čine spáchanom fyzickou osobou predstavuje zavinenie obligatórny

znak skutkovej podstaty trestného činu, pričom bez existencie zavinenia, či už úmyselného alebo
nedbanlivostného nemožno skutok fyzickej osoby posudzovať ako trestný čin. Takýmto trestným činom,
kedy sa vyžaduje úmyselné zavinenie je tiež trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku, ktorého sa povinný dopustil a spôsobil tak oprávnenému škodu vymáhanú v predmetnej
exekúcii.

14. Súd tiež poukazuje na § 15 Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne,
ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre
prípad,žehospôsobí,bolstýmuzrozumený.Zuvedenéhomožnoodvodiť,kedyideoúmyselnékonanie
páchateľa. Vzhľadom na uvedené má súd, za to, že konanie povinného, ktorým bola oprávnenému

spôsobená škoda, bolo konaním úmyselným. Na podporu svojho záveru o úmyselnom konaní súd
tiež poukazuje na odôvodnenie exekučného titulu, z ktorého vyplýva, že obžalovaný (povinný) ako
zamestnanec oprávneného na pozícii ekonóma v priebehu rokov 2008 až 2014 bez akéhokoľvek
právnehodôvodupostupneprevádzalfinančnéprostriedkyzúčtusvojhozamestnávateľa(oprávneného)
na účet svojej matky, voči ktorej zamestnávateľ povinného nemal žiadny splatný záväzok, pričom

tieto prevody zakrýval falošnými účtovnými zápismi, a to tak, že zaúčtoval a uhradil fiktívne faktúry,
čím spôsobil zamestnávateľovi (oprávnenému) škodu vo výške 610 981,83 eura. Z takto opísaného
konania povinného možno jednoznačne vyvodiť záver o jeho úmyselnom konaní, keď povinný vedome
prevádzalfinančnéprostriedkyzúčtuoprávnenéhonaúčetsvojejmatkyscieľomdosiahnutiapeňažných
prostriedkov a tieto prevody dokonca zakrýval falošnými účtovnými zápismi. Na základe uvedeného

mal súd za jednoznačne preukázané, že vymáhaná pohľadávka vznikla titulom zodpovednosti za škodu
spôsobenú úmyselným konaním. Takúto pohľadávku teda možno subsumovať pod ustanovenie § 166c
ods. 1 písm. d) ZoKR a charakterizovať ju ako pohľadávku oddlžením nedotknutú a teda postihnuteľnú
exekúciou.

15. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie
exekúcie neuviedol také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, ani také, ktoré by mohli spôsobiť nevykonateľnosť exekučného titulu, ktoré by
bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Preto súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

16. Nakoľko oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.