Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010929
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224010929.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX v D. E., stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.05.2025, č.k. 23T/68/2024-111, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 26.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obžalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“
v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 28.05.2025, č.k. 23T/68/2024-111 uznaná za vinnú, že

dňa 08.06.2024 v čase o 19:05 hod., v meste Dunajská Streda, po Jesenského ulici smerom do
svetelnej križovatky s Hlavnou cestou č. 11/120, v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov viedla motorové vozidlo zn. Toyota CH-R, EČV: F., kde v dôsledku nevenovania
sa plne vedeniu vozidla a nedodržaniu bezpečnej vzdialenosti za vozidlom idúcim pred ňou narazila
prednou časťou do zadnej strany osobného motorového vozidla zn. Citroen Picasso, EČV: D., vedeného
G. H., pričom hladina etanolu v jej krvi v čase dopravnej nehody bola 2,94 g/kg (promile), čím spôsobila

poškodenému vlastníkovi vozidla G. H. škodu vo výške 200,- eur a k zraneniu osôb nedošlo,
teda vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť,
pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím
spáchala prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to jej prvostupňový súd uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov a podľa § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanej podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil obžalovanej skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov
a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, a to
proti výroku o treste. Odvolanie bolo následne predložené Krajskému súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací

súd“ v príslušnom gramatickom tvare). Podané odvolanie prokurátor písomne odôvodnil, pričom uviedol
nasledovné (skrátene):
2.1. S predmetným rozhodnutím prvostupňového súdu, pokiaľ ide o uznanie obžalovanej za vinnú
z predmetného prečinu sa prokurátor stotožňuje v plnom rozsahu. S výrokom o treste, konkrétne s
neuložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, sa nestotožňuje. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1
Trestného zákona trestom sa má zabezpečiť ochrana spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činností a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prvom

rade je potrebné zdôrazniť, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako
formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v
osobitnej časti Trestného zákona. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu

životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom
trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
2.2.Povyhodnotenívšetkýchosobnýchajlistinnýchdôkazov,nachádzajúcichsavovyšetrovacomspise,
ako aj s poukazom na osobu obžalovanej, jej osobné aj majetkové pomery, ako i na mieru, akou bol
dotknutý verejný záujem je prokurátor toho názoru, že obžalovanej mal byť uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v sebe nesie tak prvky individuálnej ako aj generálnej
prevencie. Uložený podmienečný trest odňatia slobody preto považuje za neprimerane mierny, nakoľko
nezohľadňuje spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok, ktorý v sebe ako ohrozovací
trestný čin nesie. V danom prípade uloženie podmienečného trestu, hoci aj s dlhšou skúšobnou dobou

nespĺňa teda ani kritérium primeranosti. Jazda pod vplyvom alkoholu je v spoločnosti mimoriadne
nebezpečný fenomén, pričom v obdobných prípadoch ako je aj predmetná trestná vec, keď páchateľovi
bolanameranáhodnotatakmer3promilealkoholuvdychu,jedinenepodmienečnýtrest,hociajkratšieho
trvania, má potenciál pôsobiť na páchateľa prevýchovne a zároveň dostatočným spôsobom zabezpečiť
aj generálnu prevenciu, teda odradenie iných od páchania obdobného trestného činu, čiže od jazdy

motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Ďalej je potrebné poukázať
aj na samotnú osobu obžalovanej, ktorá síce nebola odsúdená pred spáchaním tohto skutku, ale bola
dňa 24.07.2024 odsúdená súdom v Maďarsku za rovnaký trestný čin vedenia vozidla pod vplyvom
alkoholu, a to za skutok spáchaný dňa 17.05.2024, t. j. obžalovaná spáchala predmetný skutok len pár
týždňov po spáchaní rovnakého skutku v Maďarsku. Ďalej z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov

(resp. evidenčnej karty) vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 3-krát postihnutá za priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom z toho 1-krát bola postihnutá za priestupok, ktorého
sa dopustila prekročením maximálnej povolenej rýchlosti jazdy. Uvedené skutočnosti napovedajú skôr o
ľahkovážnosti obžalovanej vo vzťahu k rešpektovaniu právnych predpisov na úseku cestnej premávky.
2.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu vo výroku o treste a aby následne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku a
sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že obžalovanej uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní prokurátora

OP Dunajská Streda, obžalovaná uviedla, že ľutuje, čo sa stalo a súhlasím s tým trestom, ako jej bol
uložený prvostupňovým súdu a teda navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť. Prokurátor uviedol, že
nesúhlasí len s druhom trestu s ohľadom na skutok a okolnosti ohľadne spáchania skutku a domnieva
sa, že tento trest je mierny a navrhuje uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby tak, ako bolo uvedení v odôvodnení podaného odvolania.

4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316

Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutého výroku (výroku o treste) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

prokurátora nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe
nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1
Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených
v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery, a tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a

na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 1
roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd
zistil, že u obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to
že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala, a nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu do úvahy
prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do 1
roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba
trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov. Súd preto obžalovanej v zmysle

trestnej sadzby upravenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona mohol po jej úprave v zmysle § 38 ods.
3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu
súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a to na úmyselné
konanie obžalovanej, ktorá napriek tomu, že pred jazdou požila alkohol, rozhodla sa vo večernej hodine,
v meste Dunajská Streda, po Jesenského ulici smerom do svetelnej križovatky s Hlavnou cestou č.

11/120, viesť motorové vozidlo, pričom mala vysokú hodnotu alkoholu v dychu, a to 2,94 promile, čo
predstavuje stupeň ťažkej opitosti. Pri obžalovanej išlo o stav, ktorý jej bez akýchkoľvek pochybností
vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ju obzvlášť nebezpečnou. Za daných okolností sa motorové
vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je neovládateľná, resp.
neovládateľnávdostatočnomrozsahu.Rizikospôsobeniaškody,čiublíženianazdraví,resp.ešteďaleko

horšieho následku je potom v takomto prípade mimoriadne vysoké. Súd prihliadal tiež na následok
konania obžalovanej v podobe vážneho ohrozenia objektu chráneného Trestným zákonom, a to života,
zdravia a majetku. Obžalovaná narazila prednou časťou do zadnej strany osobného motorového vozidla,
čím spôsobila poškodenému vlastníkovi vozidla škodu v sume 200,- eur, k zraneniu osôb nedošlo.
Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila tohto konania v priamom

úmysle, nakoľko predmetné vozidlo chcela viesť a viedla, aj napriek predchádzajúcemu požitiu alkoholu.
Obžalovaná ako vodička motorového vozidlá teda veľmi dobre vedela, že vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu minimálne ohrozí život a zdravie ľudí, ako aj majetok, a keďže sa rozhodla
viesť motorové vozidlo po požití značného množstva alkoholu, je nepochybné, že svojim konanímchcela ohroziť vyššie uvedený záujem chránený Trestným zákonom. Pri pohnútke súd vychádzal z
výpovedeobžalovanej.Zhľadiskapoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostísúdzohľadnilexistenciujednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa §

37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, v tomto smere
súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaná, napriek svojej invalidite v dôsledku zdravotných
problémov aj pracuje a v čase spáchania trestného činu nebola súdne potrestaná. Obžalovaná bola
odsúdená za trestný čin obdobného charakteru cudzokrajným súdom dňa 24.07.2024, právoplatne dňa
12.08.2024, teda neskôr ako spáchala súdený trestný čin, dňa 08.06.2024. Po zohľadnení doterajšieho

vedenia života obžalovanou, jej kriminálnej minulosti dospel súd k záveru, že u obžalovanej nejde o vo
významnej miere narušeného páchateľa. Obžalovaná má evidované v Centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov 3 priestupky, no vzhľadom na ich povahu, považoval súd tieto za také, z ktorých
nemožno vyvodiť záver o významnej miere narušenosti obžalovanej.
8. Prvostupňový súd taktiež uviedol, že vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých
vyššie uvedených relevantných okolností prípadu (vedenie motorového vozidla po požití alkoholu, pod

značným vplyvom alkoholu), následky takého konania, zavinenie a vzhľadom aj na osobu a mieru
narušenia obžalovanej dospel súd k presvedčeniu, že na obžalovanú je v rámci tak individuálnej ako
i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý sa nachádza v hornej časti
do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8 mesiacov), t.j. v trvaní 7 mesiacov, ktorú výmeru
považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen skutočnosť, aký život obžalovaná aj v rámci trestnej

a priestupkovej minulosti viedla, že obžalovaná svoje konanie pred súdom úprimne oľutovala, od
začiatku stíhania svoju vinu nepopierala, ale aj závažnosť a reálnu nebezpečnosť konania, ktorého sa
dopustila, keď pod vplyvom alkoholu viedla motorové vozidlo. Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s
prihliadnutím na jej doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje (mladý človek, ktorý napriek svojej
invalidite spôsobenej nepriaznivým zdravotným stavom aj pracuje), na okolnosti prípadu, pohnútku,

motív konania obžalovanej, a vzhľadom aj na priznanie sa obžalovanej k spáchaniu skutku, vyhlásenie
o vine a prejavenú ľútosť, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy
obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto jej jeho výkon za splnenia podmienok
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil. Vo vzťahu k ukladaniu trestu je potrebné
tiež vziať do úvahy, že od spáchania skutku ku dňu rozhodnutia súdu uplynulo obdobie takmer roka.

9. Trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj možnosti nápravy páchateľa. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu,
pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy
v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a

členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením. Predpoklad
možnosti napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v prípade
obžalovanej splnený je, čo vytvára prekážku pre jej potrestanie nepodmienečným trestom odňatia
slobody. Obžalovaná viedla do dňa spáchania súdeného prečinu beztrestný život a možno od nej
dôvodne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom zákazu

činnosti bude účel trestu naplnený. Na rozdiel od názoru Okresnej prokuratúry Dunajská Streda súd
považuje navrhnutý nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac za nespĺňajúci účel
trestu. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že pri osobe, akou je obžalovaná aj
samotné prejednávanie prípadu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a najmä pred súdom plní
účel trestu voči obžalovanej. K stupňu opitosti súd poukazuje na odôvodnenia rozhodnutia Krajského

súdu v Trnave, sp. zn. 5To/61/2024 zo dňa 03.10.2024, v zmysle ktorého: „...skutková podstata prečinu
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona nerozlišuje medzi rôznymi stupňami opitosti páchateľa (medzi
rôznymi stavmi vylučujúcimi spôsobilosť), ktoré by boli inak, prísnejšie kvalifikované, z pohľadu možnosti
ukladania trestu. Ako trestnoprávne relevantné stanovuje iba konanie, kedy páchateľ vykonáva tam
definovanú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť. Úvahy súdu o tom, že rozlišovanie rôznych

stavov opitosti je možné spojiť s rôznym stupňom nebezpečnosti konania konkrétneho páchateľa,
nie sú podložené odbornými znalosťami, ktoré by mohla poskytnúť osoba na to kvalifikovaná (napr.
znalec), ale sú iba dohadmi, resp. laickými úsudkami, akokoľvek pravdepodobnými. Takáto úroveň
zistenia (logický, či pravdepodobný predpoklad, dohad) však nie je relevantná na vyvodenie právnych
záverov pri rozhodovaní o vine. Zhrnúc uvedené, miera nebezpečnosti konania páchateľa tohto druhu

trestnej činnosti v závislosti od stupňa jeho opitosti, resp. ovplyvnenia návykovou látkou, nebola
predmetom dokazovania v trestnom konaní. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode teda nemá
výška hodnoty alkoholu nameraného v dychu obžalovaného relevanciu pre rozhodnutie o tom, či trest
odňatia slobody možno podmienečne odložiť.“ Skúšobnú dobu určil súd podľa § 50 ods. 1 Trestnéhozákona v trvaní 24 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby považoval vzhľadom na
okolnostiprípaduzaprimeranúadostatočnúnadosiahnutieefektívnejochranyspoločnostiaprevýchovy
obžalovanej a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaná plne uvedomila nebezpečnosť a

absolútnu neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaná
dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život.
10. Prvostupňový súd záverom dodal, že obžalovaná spáchala úmyselný a spoločensky nebezpečný
trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd jej popri treste odňatia slobody uložil v
rámci modifikovaného rozpätia podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov. Trest v
takejto výmere považoval súd predovšetkým vzhľadom na celkovú závažnosť a nebezpečnosť konania
obžalovanej pre spoločnosť a priestupkovú minulosť na úseku cestnej premávky za potrebný na účinnú
ochranu spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky. Uloženie trestu zákazu činnosti
v trvaní 36 mesiacov požadovala aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a takýto
trest považovala za spravodlivý. Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a

spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o

treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu. V konkrétnom prípade odvolateľ namietol výrok
o treste z dôvodu neprimeranej miernosti trestu.
12. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora, čo
do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia
prvostupňovým súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

13. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody
v trvaní 7 mesiacov podmienečne, t.j. jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 289 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej
hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 8 mesiacov.

14. Podľa odpisu z registra trestov obžalovanej bola táto doposiaľ jedenkrát súdne trestaná za ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustila v zahraničí, pričom skutok bol spáchaný pred
spáchaním stíhaného skutku, avšak predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až po spáchaní
stíhaného skutku a ide o zahraničné rozhodnutie, navyše potreba spoločného (prísnejšieho) trestania
ani nebola obsahom odvolacích námietok. Okrem uvedeného má obžalovaná vykázané spáchanie 3

priestupkov v cestnej doprave, pričom bola držiteľkou vodičského oprávnenia od roku 2018.
15. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, priestupkovú a trestnú minulosť obžalovanej (ide
o negatívne poznatky nižšej a strednej priestupkovej závažnosti) a taktiež fakt, že sa k trestnej činnosti
priznala a urobila vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 7 mesiacov,
uložený pri hornej hranici podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona zníženej trestnej sadzby, s podmienečným

odkladom jeho výkonu, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako ako prvostupňový
súd je aj odvolací súd toho názoru, že po zohľadnení osoby obžalovanej, jej pomerov a možností jej
nápravy, ochranu spoločnosti pred páchateľkou splní dostatočne uložený podmienečný trest. Ukladaním
nepodmienečného trestu odňatia slobody by v tomto prípade vysoko prevážila generálna prevencia
ako jeden z účelov trestu nad úlohou individuálnej represie. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi

takýchto trestných činov, a obžalovanej konkrétne, sa v tomto prípade istým spôsobom dosiahne
uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu. Obžalovaná sa dopustila
spáchania prečinu v čase, keď nebola právoplatne odsúdená, a z hľadiska času spáchania trestného
činu obdobného charakteru v zahraničí a prejednávaného trestného činu sa možno domnievať, že ide
o ojedinelý exces v živote obžalovanej. Nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu

trestu práve uložením podmienečného trestu odňatia slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu,
kedy zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie
tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch, je zároveň táto prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu.
Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie

trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania
činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho
rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútornépresvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení
každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na

jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Pokiaľ prokuratúra
poukazuje na vyššiu mieru závažnosti stíhaného skutku, tento poukaz je dôvodný len čiastočne,
a nachádza svoj odraz v pomerne prísnom treste (7 mesiacov s podmienečným odkladom, posilneným
o zákaz činnosti vedenia motorového vozidla na 36 mesiacov).
16. K trestu zákazu činnosti odvolací súd udáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti spáchania tohto

skutku a trestného činu, tieto neodôvodňujú benevolenciu pri ukladaní tohto trestu a vzhľadom na
okolnosti prípadu a najmä priestupkovú minulosti obžalovanej, ako aj spáchanie obdobného skutku
v zahraničí, vyžaduje účel trestu u osoby obžalovanej uloženie trestu nie na samej spodnej hranici
zákonného rozpätia – príslušnej sadzby vo výmere 1 až 10 rokov. Z tohto uhla pohľadu sa aj odvolaciemu
súdu javí ako správne uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 3 roky. Odvolací súd je toho názoru, že
práve uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, spolu s uložením trestu odňatia slobody

a určením skúšobnej doby, zamedzí obžalovanej v páchaní trestnej činnosti tým, že jednak jej bude
zakázané na určenú dobu vykonávanie činnosť, pri ktorej sa dopustila spáchania trestného činu a jednak
tým, že bude obmedzená v pracovnom či osobnom živote tým, že má zakázané po určenú dobu viesť
motorové vozidlá a jednak je počas skúšobnej doby vystavená kontrole v tom zmysle, že vybočenie
z medzí riadneho života počas skúšobnej doby môže byť vyhodnotené ako porušenie podmienok

podmienečnéhoodsúdeniaanariadenievýkonutrestu.Právetakýtotrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá bude ako následok spáchania trestného činu obžalovaná pociťovať ako dostatočnú ujmu, pričom
nebudú porušené zásady ukladania trestu a bude zohľadnená v dostatočnom rozsahu jednak osoba
páchateľky ako aj okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť.
17. Uloženie trestu zákazu činnosti má v prípade takýchto trestných činov (ohrozenie pod vplyvom

návykovej látky) významný efekt v podobe individuálnej ale aj generálnej prevencie. Odvolací súd však
zohľadnil aj osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možný dopad trestu, pričom mal za to, že trest
uložený prvostupňovým súdom je v danom prípade primeraný.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.