Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011784
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124011784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Tomáša Brinčíka a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., trvale bytom D., E. XX, trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (účinného v čase činu), na verejnom zasadnutí
dňa 21. januára 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
16. januára 2025, sp. zn. 74T/100/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), f) , ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uložení trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, ako aj výroky o náhrade škody podľa § 287 ods.

1, ods. 2, vo vzťahu k poškodenej F. G. H. s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú
týmto zrušujúcim výrokom nedotknuté.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I., E. J. X, odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2025, sp. zn. 74T/100/2024, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
(účinného v čase činu) s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že

dňa 24. augusta 2023 asi o 20.28 h v obci D., okres C., riadil osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen Polo, evidenčného čísla K. D., po miestnej komunikácii ulice E. označenej dopravnou
značkou ako vedľajšia cesta, kde na križovatke s cestou číslo X/XX, ulicou L. M., v kilometri 159.0, pri
odbočovaní vľavo nerešpektoval dopravnú značku "Stoj, daj prednosť v jazde!" a pri vjazde na hlavnú
cestunedalprednosťvjazdepohlavnejcestečísloI/61zľavejstranyprichádzajúcejmotocyklistkeG.H.,

jazdiacej na motocykli značky SYM, evidenčného čísla E. N., v smere od C. na O., ktorá prednou časťou
motocykla narazila do ľavej prednej bočnej časti vozidla, v dôsledku čoho došlo k jej pádu na vozovku,
pričom motocyklistka G. H. pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie hrudníka, sériovú zlomeninu
3.-7. rebra na ľavej prednej ploche hrudníka s dislokáciou 6. rebra o polovicu šírky kosti, zlomeninu 8.
a 9. rebra na pravej prednej ploche hrudníka, minimálny hrotový pneumothorax v ľavej pohrudničnej
dutine (prítomnosť vzduchu v dutine hrudnej), minimálne pneumomediastínum (prítomnosť vzduchu
v medzihrudí), pomliaždenie brucha, pomliaždenie sleziny s poúrazovou pseudovydutinou slezinovej

tepny, pomliaždenie ľavej dolnej končatiny v oblasti stehna, kolena, predkolenia a členku, odreninu v
oblasti ľavého kolena zasahujúcu na prednú plochu stehna, natiahnutie vnútorného postrarmého väzu
ľavého kolena, zlomeninu dolnej končatiny jabĺčka ľavej dolnej končatiny bez posunu, odreniny ľavej
dolnej končatiny v oblasti členku, roztrhnutie predného väzu spájajúceho ihlicu s členkovou kosťouna ľavej dolnej končatine a zlomeninu ľavej členkovej kosti, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a
práceneschopnosťsobmedzenímvobvyklomspôsobeživotaod24.08.2023vtrvaníviacako3mesiace,
spočívajúcom v hospitalizácii, v bolestivosti zranení a v obmedzení pohyblivosti. Obvinený A. B. porušil

ustanovenie § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien
a doplnkov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, 8, § 36 písm. l), n) Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50

ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 1 rok.

Uvedeným rozsudkom bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložená povinnosť nahradiť

poškodenej F. G. H. škodu vo výške 14.604,80 Eur (bolestné) do desiatich dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená F. G. H. odkázaná so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodená H. C., N. a poškodený C. H. s uplatnenými nárokmi na

náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení obžalovaný
A.B.protinemupodalodvolanie,smerujúceprotivýrokomouloženomtrestezákazučinnostiaonáhrade
škody. V dodatočných písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom svojho obhajcu,

uviedol nasledovne:

„V súvislosti s uloženým podmienečným trestom a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu mám ja, obžalovaný za to, že prvostupňový súd v dostatočnej miere nezohľadnil moje
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., úprimné oľutovanie skutku, môj celkový postoj k

spáchanému trestnému činu a k poškodenému ako aj skutočnosť, že doteraz som nebol súdne trestaný.
Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj dopad trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
môj osobný, pracovný a rodinný život. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že podnikám ako
živnostník v oblasti údržby motorových vozidiel, ako aj montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených
technických zariadení, o čom som do súdneho spisu predložil Výpis zo živnostenského registra, pričom

môj jediný príjem spočíva práve z výkonu tohto povolania. Po každej oprave motorového vozidla,
toto musím odskúšať, vykonať s ním skúšobnú jazdu, príp. s vozidlom musím absolvovať cestu na
pracovisko technickej kontroly. Keďže podnikám sám a nemám žiadnych zamestnancov, tieto činnosti
musím vykonávať výlučne ja. Taktiež dennodenne dochádzam do miesta prevadzkárne z D. do K., kde
mám prenajaté nebytové priestory, o čom som taktiež prvostupňovému súdu predložil Nájomnú zmluvu,

čiže som nutne odkázaný na vodičské oprávnenie. Tým, že by som prišiel o vodičské oprávnenie, musel
by som skončiť s podnikaním s tým, že by bola existenčne ohrozená ekonomická a sociálna situácia
nielen mňa, ale aj celej mojej rodiny, nakoľko v súčasnosti splácam dva úvery, a to hypotéku na rodinný
dom vo výške 791,59 Eur mesačne, ktorého som výlučným vlastníkom a v ktorom bývam spolu s mojimi
rodičmi a starými rodičmi, ako aj spotrebný úver vo výške 234,31 Eur mesačne, o čom som predložil

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s PSS, a.s. ako aj Zmluvu o splátkovom úvere so SĽSP, a. s. Takisto
platím mesačne nájom za dielňu vo výške 550,- Eur ako aj 100,- Eur za spotrebu elektrickej energie,
pričom v súčasnosti som odkázaný aj na finančnú pomoc mojich rodičov, keďže môj mesačný príjem
predstavuje okolo 1.000 - 1.500,- Eur, a to podľa zákaziek, ktoré aktuálne vykonávam. Vzhľadom na
moje úvery a nájom nebytového priestoru som v súčasnosti odkázaný na výkon mojej živnosti, ku ktorej

vzhľadom na zameranie práce nevyhnutne potrebujem vodičské oprávnenie. V prípade, že by mi bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 1 roka ja, obžalovaný by som prišiel o
prácu, ktorá je mojim hlavným zdrojom príjmu a obživy. Ako som už poukázal vyššie, v rodinnom dome,
na ktorý splácam úver, žijem aj spolu s mojimi rodičmi a taktiež so starými rodičmi, ktorí sú zdravotne
postihnutí a odkázaní tak na moju starostlivosť ako aj na starostlivosť mojej mamy, ktorá je zároveň aj

ich opatrovateľkou a v prípade, že by som v dôsledku ukončenia mojej živnosti prestal splácať úvery,
malo by to výrazne negatívny dopad aj na nich, pretože by mi reálne hrozila exekúcia na rodinný dom.
Vodičské oprávnenie tak predstavuje existenčný prostriedok k zabezpečovaniu potrieb mojej rodiny,
ktorá je v splácaní úverov na mňa odkázaná. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mibol uložený, preto nebude slúžiť iba k prevýchove mojej osoby, ale výrazne zasiahne aj do rodinných a
ekonomických pomerov celej mojej rodiny, nakoľko takto uloženým trestom by som v tejto neľahkej dobe
prišiel o prácu, ktorú vykonávam a ktorá je mojim hlavným zdrojom príjmu a obživy a z tohto dôvodu by

som nebol schopný splácať úvery a mohol by som sa dostať do platobnej neschopnosti, čo by malo za
následok exekúciu. Ja, obžalovaný v tejto súvislosti poukazujem na zásadu vyjadrenú v § 34 ods. 3 Tr.
zák., že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby Pokiaľ sa týka mojich priestupkov na úseku cestnej dopravy, na ktoré poukázal
prvostupňový súd v odôvodnení Rozsudku, v tejto súvislosti ja, obžalovaný uvádzam, že mám vodičské

oprávnenie od roku 2016 a vzhľadom na moje zameranie práce najazdím v priemere 30 000 - 35 000
km ročne. Je nesporné, že výškou počtu najazdených kilometrov sa zvyšuje aj početnosť „možnosti“
spáchať priestupok v doprave. Plne si však uvedomujem závažnosť svojho konania a toto som úprimne
oľutoval.

Pokiaľ sa týka škody, na ktorú ma prvostupňový súd zaviazal, chcem uviesť, že s poškodeným C. H.

som uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej som vyplatil poškodenému C. H. sumu 600,- Eur,
ktorú Dohodu o uznaní dlhu som aj predložil do súdneho spisu. Riadne som nahlásil škodovú udalosť a
mám za to, že sa na škodovú udalosť vzťahuje povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto som názoru, že škoda by mala byť hradená
poisťovňou, príp. táto by mala byť uplatňovaná v občiansko-právnom konaní, do ktorého konania môže

pristúpiť ako intervenient poisťovňa a táto by v prípade zaviazania na náhradu škody bola povinná
túto škodu v celom rozsahu uhradiť za mňa. V trestnom konaní však nie je prípustné, aby bol do
konania pribratý intervenient, preto žiadam, aby odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade škody vo vzťahu k
poškodenejF.G.H.vovýške14604,80Eur(bolestné)ažiadam,abybolapoškodenáscelouuplatnenou
škodou odkázaná na civilný proces.

Ja, obžalovaný poukazujem napokon na relevantné posudzovanie všetkých rozhodných zákonných
kritérií. Konkrétne ide o zavinenie (nedbanlivostný trestný čin), pohnútku (úmysel nie je prítomný),
priťažujúce okolnosti (žiadne), poľahčujúce okolnosti (priznal som sa k spáchaniu trestného činu a
trestný čin som od začiatku trestného konania úprimne oľutoval, napomáhal som pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom), osobu mňa, obžalovaného (doposiaľ som nebol súdne trestaný,
negatívna dychová skúška na alkohol bezprostredne po čine), ako aj vzhľadom na moje pomery a
možnosť mojej nápravy. Poškodenej G. H. ako aj jej manželovi C. H. som sa viackrát ospravedlnil a
svoje konanie som pred nimi ako aj pred súdom úprimne oľutoval. Takisto som sa pravidelne informoval
ohľadom zdravotného stavu poškodenej. Vzhľadom na mimoriadne rodinné okolnosti na strane mňa,

obžalovaného a to, že som jediným živiteľom rodiny, pretože mama opatruje starých rodičov a môj otec
je zo zdravotných dôvodov často PN, čím sa výrazne znižuje jeho príjem ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že splácam dva úvery, nájom a služby za dielňu, odvody do poisťovní, tak na moje živobytie mi neostane
nič a v prípade, že by som prišiel aj o vodičské oprávnenie, tak by som nebol schopný splácať úvery
ako aj ďalšie nevyhnutné potreby a bola by existenčne ohrozená situácia celej rodiny, pretože by mohlo

dôjsť k exekúcií môjho rodinného domu, v ktorom bývajú so mnou ďalší štyria rodinní príslušníci.

Ja, obžalovaný záverom poukazujem na to, že vediem usporiadaný rodinný život, podnikám, svoje
pracovné povinnosti som si vždy zodpovedne plnil, čo vyplýva aj z pracovného posudku spoločnosti P.
E. Q., Q. a takisto som kladne hodnotený aj z miesta svojho bydliska. Pričinil som sa o odstránenie, resp.

zmiernenie škodlivých následkov svojho činu. Rovnako ja, obžalovaný poukazujem na to, že v súvislosti
s mojim trestným činom nešlo o hrubú vodičskú nedisciplinovanosť, ale o ojedinelé zlyhanie. Už samotné
trestné konanie a prejednanie veci pred súdom malo pre mňa, obžalovaného zásadný význam. Ako
správne konštatoval prvostupňový súd plné doznanie sa k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, a
úprimné oľutovanie je dôležitým faktorom smerujúcim k mojej náprave.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností ja, obžalovaný navrhujem, aby Krajský súd v
Trenčíne ako príslušný odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), f), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom
rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn, 74T/100/2024 zo dňa 16.01.2025 výrok o uloženom treste
odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, ako

aj výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 1 roka a výrok
o náhrade škody, v zmysle ktorého som bol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinný nahradiť poškodenej F.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. J. X, I. škodu vo výške 14 604,80 Eur (bolestné) do desiatich
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadam, aby mi Krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. s poukazom na § 56 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. určil primeraný peňažný trest a tento mi umožnil
splácať v mesačných splátkach po dobu jedného roka.“
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na

základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané
chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani

existenciutakýchtoprocesnýchchýb,vodvolanínevytýkaných,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uložených
trestov a vo vzťahu k uloženej povinnosti nahradiť škodu absenciou jeho pasívnej legitimácie v tomto

trestnom konaní.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.
uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vzhľadom na nepochybne zistené okolnosti
spáchania skutku a poznatky o osobe obžalovaného vykazuje znaky nadmerného postihu obžalovaného

za predmetný trestný čin.

Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný na mieste činu
v súlade s dopravným značením zastavil za účelom dania prednosti vozidlám jazdiacim po hlavnej
ceste. Okolnosť, že obžalovaný so svojim motorovým vozidlom vošiel do jazdnej dráhy poškodenej,

jazdiacej po hlavnej ceste, preto nemožno pripísať konaniu obžalovaného vedome ohrozujúcemu
bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, ale nedostatočnej pozornosti, v dôsledku ktorej
prehliadol poškodenú, jazdiacu na motocykli. Ako vyplýva z informácii o osobe obžalovaného, tieto
informácie podľa názoru odvolacieho súdu nedávajú podklad o sklonoch obžalovaného bezohľadne
porušovať povinnosti v cestnej doprave, ktorých účelom je chrániť iných účastníkov v cestnej doprave.

V prejednávanom prípade zrejme nie je pochybné, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá by obžalovanému podstatným spôsobom zasiahlo do možnosti zabezpečovať základné potreby
nielen seba, ale aj jeho rodiny, keďže vedenie vozidla je bezprostredne spojené s výkonom jeho
zárobkovej činnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru,
že uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému by v tomto konkrétnom

prípade vykazovalo znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v rámci uloženého podmienečného trestu odňatia slobody
bude sledované, či obžalovaný vedie v skúšobnej dobe riadny život, pričom prípadné páchanie
priestupkov v oblasti dopravy by v zásade bránilo vysloveniu, že obžalovaný v skúšobnej dobe vedie

riadny život s následok rozhodnutia o vykonaní uloženého trestu odňatia slobody. Preto aj táto okolnosť
je podľa názoru odvolacieho súdu významným stimulom k dosiahnutiu výchovného účelu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák., a teda aj odstráneniu zistenej predchádzajúcej nedisciplinovanosti obžalovaného
v cestnej premávke.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného proti výroku o uložení povinnosti nahradiť poškodenej škodu,
odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného v dôvodoch odvolania.
Vzhľadom na to, že súd je povinný rozhodovať podľa stavu v čase jeho rozhodovania a na to, že podľa
informácie poisťovne zo dňa 29.7.2025 bola medzičasom poškodeným C. H. a G. H. uhradená škoda
vo výške 15.538, 67 eur, v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. by pre potreby rozhodnutia o uplatnenom nároku

poškodenej bolo nutné vykonať dokazovanie, presahujúce potreby tohto trestného stíhania, ktoré by ho
predĺžilo. Preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného proti výroku o náhrade škody
je dôvodné, avšak z iných ako obžalovaným namietaných dôvodov.Keďže odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.