Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201002
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2319201002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.BibiánaŤažiarováasudkýň:JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
D. XXXX/X, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/488,
Galanta, o zaplatenie 4.405,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 8C/11/2019-187 zo dňa 18. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 3.504,15 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 16.2.2018 do zaplatenia
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku zamietnutie žaloby p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu prvoinštančných, odvolacích a dovolacích
trov konania v rozsahu 56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
priznal žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia § 61 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení ku dňu začatia
exekučného konania (ďalej aj „Exekučný poriadok“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20.9.2011 vydala žalovaná rozhodnutie č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej

osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 30.6.2010, ktoré bolo ústredím Sociálnej poisťovne potvrdené
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 5.12.2011 (nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2011). Proti
rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala žalobkyňa žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom č.
k. 14S/12/2012 zo dňa 19.9.2013 zamietol. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 1Sžso/59/2013 vydal
dňa 18.11.2014 rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/12/2012 zo dňa
19.9.2013 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXX-X/XXXX zo dňa 5.12.2011 v
spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.9.2011 zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie (nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2015). Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v
zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov advokát, ktorý vykonáva advokáciu
ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne,v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako
konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Slovenská advokátska komora vydala žalobkyni
Osvedčenie č. 1697, ktorým bola zapísaná do zoznamu advokátov podľa zákona o advokácii dňa

1.10.2002. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, Vložka číslo:
25820/T, sa dňa 1.7.2010 žalobkyňa stala štatutárnym orgánom a konateľom spoločnosti Advokátska
kancelária - A. C., E., D. X, C., ktorej jediným predmetom je poskytovanie právnych služieb. Ďalej bolo
preukázané, že žalobkyni dňa 15.7.2010 zaniklo živnostenské oprávnenie, živnostenský list č. OŽP -
A/2008/05239-00002, preto v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa od 16.7.2010 nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú
osobu podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Dňa 17.1.2012 Sociálna poisťovňa pobočka
Galanta v konaní sp. zn. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vydala rozhodnutie, na základe ktorého bolo
žalobkyni za mesiace júl 2010 až december 2011 predpísané nemocenské poistenie, starobné poistenie,
invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu celkom v sume 3.504,15 eur. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa bola považovaná za fyzickú osobu, ktorá je samostatne zárobkovo

činná, resp. má oprávnenie prevádzkovať živnosť. V tomto rozhodnutí tiež bolo konštatované, že
Slovenská advokátska komora vydala žalobkyni Osvedčenie č. 1697, ktorým bola zapísaná do zoznamu
advokátov podľa zákona o advokácii dňa 1.10.2002. Na základe uvedeného je žalobkyňa považovaná
za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 310/2006 Z. z. V odôvodnení
rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.1.2012 sa uvádza: „V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení

v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (vo vzťahu k zákonu o advokácii) samostatne zárobkovo činnou osobou,
je každá osoba zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou a to
bez ohľadu na formu výkonu advokácie (k 1.7.2010)“, preto účastníčke konania nezaniklo postavenie
advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
Sociálna poisťovňa pobočka Galanta v konaní sp. zn. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX dňa 20.2.2015

vydala rozhodnutie, v ktorom určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. zaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 15.7.2010, v odôvodnení ktorého poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/59/2013, že v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii v znení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní advokát, ktorý vykonáva
advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu

samostatne. V rozhodnutí sociálnej poisťovne zo dňa 20.2.2015 sa konštatuje, že žalobkyňa nie je
od 1.7.2010 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, nakoľko od tohto termínu nebola
oprávnená vykonávať advokáciu samostatne, pretože od 1.7.2010 sa stala konateľom spoločnosti
Advokátska kancelária - A. C. E.. D. X, C.. Dňa 26.3.2012 sa žalovaná ako oprávnená s nárokom
obrátila na súdneho exekútora Mgr. Ľudovíta Zelísku, so sídlom Hlohovec, Podzámska 37, so žiadosťou

o vykonanie exekúcie na sumu 3.504,15 eur voči povinnej A. B. C. s rozhodnutím Sociálnej poisťovne so
sídlom Bratislava, pobočka Galanta č. k. XXX-XXXXXXXXXX-XX XX/XX zo dňa 17.1.2012, ako titulom.
Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 15Er 464/2012, EX 744/2012 vydal dňa 30.3.2012 poverenie na
exekúciu na vymoženie 3.504,15 eur a ďalších trov exekúcie. Podľa potvrdenia Slovenskej advokátskej
komoryzodňa20.2.2012(čl.12)spisuokresnéhosúduGalantasp.zn.15Er/464/2012,mohlažalobkyňa

vykonávať advokáciu samostatne do 28.7.2010, od 29.7.2010 môže vykonávať advokáciu len v mene a
na účet spoločnosti Advokátska kancelária - A. B. C., E.. Z vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom
Mgr. Ľudovíta Zelískom v konaní EX 744/202 zo dňa 6.2.2018 vyplýva, že exekúcia bola skončená dňa
2.2.2018 uspokojením pohľadávky oprávneného na sumu 3.504,15 eur, trovy exekútora činili 901,20 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania právne okresný súd uzavrel, že zásada „restitutio in integrum
statuquoantem“jevexekučnomkonanízakázaná.Navráteniedopôvodnéhostavujetotižvexekučnom
konaní vylúčené. Toto je jeden z dôvodov, prečo možno označiť rozhodnutie za konečné, nenávratné.
Táto zásada nevylučuje, aby za podmienok ustanovených zákonom, došlo k zrušeniu rozhodnutí
vydaných v exekučnom konaní, a to za účelom napravenia nesprávností, ktoré vznikli. Ustanovenie §

61 Exekučného poriadku je vyjadrením zásady, že stav navodený exekučným konaním nie je možné
vrátiť späť, čo znamená, že aj nezákonne realizovaná exekúcia má také právne následky, akoby bola
realizovaná v súlade so zákonom. Žalovaná vymáhala pohľadávku evidovanú voči žalobkyni na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vydaného v súlade s §
144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a

zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 43/2004 Z. z.
Voči rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie v zmysle § 215 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov, nevyužila teda svoje zákonné právo, pričom o možnosti podať odvolanie voči
rozhodnutiubolapoučenávčasti„poučenie“.Rovnakožalobkyňanevyužilaprávovzmysle§222zákonač. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov - obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom
stupni. Zanedbala využitie zákonných procesných ustanovení, keď zmeškala zákonné lehoty na podanie

opravných prostriedkov. Žalobkyňa cestou nevhodných procesných prostriedkov - návrhom na vydanie
platobného rozkazu chcela zvrátiť ukončené exekučné konanie. Sociálnej poisťovni sa plnilo na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktoré nebolo zrušené.
V súvislosti s nevyužitím zákonných prostriedkov obrany žalobkyne v konaní, ktoré bolo podkladom pre
exekučný titul je nutné uviesť zásadu: „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria bdelým, ostražitým,

opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou. To platí aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení včítane možností podania opravných prostriedkov.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď nárok na náhradu
trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. O výške priznaných trov rozhodne súd po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Argumentovala
tým, že napadnutý I. výrok považuje za arbitrárny, ústavne nekonformný (poukaz na uznesenie ÚS SR

sp. zn. IV. ÚS 499/2011, rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1737/08, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04), a
nemajúci oporu v hmotnom práve, v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2013. V
konaní bolo preukázané, že žalovaná nemá ani nikdy v minulosti nemala hmotnoprávny nárok na prijatie
plnenia zo sociálneho poistenia, nakoľko sama vydala vlastné rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX dňa 20.2.2015, že od 1.7.2010 žalobkyňa nie je osobou povinne poistenou, a to v súvislosti s

doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014, ktorý však žalovaná
rešpektovala výlučne formálne, a napriek dvom rozhodnutiam, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
žalovaná nemá žiadne hmotné právo na prijatie plnenia zo sociálneho poistenia za obdobie od 1.7.2010
do 31.12.2011, pristúpila k nútenému výkonu rozhodnutia v roku 2017, teda v dobe, kedy mala riadnu
vedomosť o existencii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Okresný súd sa v konaní dôsledne nezaoberal

časovou a vecnou súvislosťou týchto rozhodnutí, dôsledne sa nevysporiadal s otázkou existencie
hmotnoprávneho nároku na plnenie a teda splnením zákonných podmienok na vydanie bezdôvodného
obohateniaavovecinesprávnerozhodol.NevysporiadalsasrozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredia,
ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovanej vo veci vyrubenia penále z vyššie špecifikovanej pohľadávky
(predložené v konaní žalobkyňou), v ktorých nadriadený orgán žalovanej v odôvodnení uvádza, že

napriek skutočnosti, že rozhodnutie na plnenie nie je možné napadnúť odvolaním alebo obnovou
konania, je vo veci nutné prihliadnuť k rozsudku Najvyššieho súdu SR vydaného v tejto súvislosti medzi
účastníkmi konania.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila a uviedla, že s napadnutým

rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Ujma, ktorú žalobkyňa požadovala od žalovanej uhradiť,
priamo súvisí s exekučným konaním EX 744/2012, ktoré bolo vedené na návrh žalovanej za účelom
vymoženiapohľadávky,ktorúztitulupovinnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoisteniažalovanávoči
žalobkyni evidovala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 17.1.2012. Dňa 20.9.2011 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/

XX, ktorým rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie
dňa 30.6.2010, ktoré bolo ústredím Sociálnej poisťovne potvrdené rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-
XX z 5.12.2011 (nadobudlo právoplatnosť 13.12.2011). Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala
žalobkyňa žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave zamietol rozsudkom sp. zn. 14S/12/2012-52 z 19.9.2013,
nakoľko žalobkyňa ani v priebehu odvolacieho konania ani v súvislosti s podanou žalobou nepredložila

žiadne doklady a neosvedčila žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia. Dňa 27.1.2015 bol žalovanej doručený rozsudok Najvyššieho súdu
SR č. k. 1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/12/2012 zo dňa 19.9.2013 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 5.12.2011 v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo

dňa 20.9.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2015). Podľa
názoru Najvyššieho súdu SR v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov advokát,
ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávaťadvokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej
spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Slovenská advokátska komora
vydala žalobkyni Osvedčenie č. 1697, ktorým bola zapísaná do zoznamu advokátov podľa zákona

o advokácii dňa 1.10.2002. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel:
Sro, Vložka číslo: 25820/T, sa dňa 1.7.2010 stala žalobkyňa štatutárnym orgánom a konateľom
spoločnosti Advokátska kancelária - A. C., E., D. X, C., ktorej jediným predmetom je poskytovanie
právnych služieb. Dňa 15.7.2010 zaniklo žalobkyni živnostenské oprávnenie, živnostenský list č. OŽP
-A/2008/05239-00002, preto v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa od 16.7.2010 nepovažuje za samostatne zárobkovo
činnú osobu podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Na základe rozsudku Najvyššieho
súdu SR, žalovaná dňa 20.2.2015 vo veci zániku poistenia vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX, ktorým žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské a
dôchodkové poistenie dňa 15.7.2010. Vzhľadom na skutkový stav platný ku dňu 17.1.2012 a fakt, že
žalobkyňa neinformovala žalovanú o podanej žalobe voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie

č. XXXXX-X/XXXX-XX, evidovala žalovaná voči žalobkyni nedoplatok na poistnom na nemocenské
poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a poistnom do rezervného fondu solidarity
za obdobie od 16.7.2010 do 31.12.2011 v celkovej sume 3.504,15 eur. Dňa 17.1.2012 vydala
žalovaná rozhodnutie číslo XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým žalobkyni predpísala ako povinne
poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie od 16.7.2010 do 31.12.2011 nedoplatok

na poistnom na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a poistnom do
rezervného fondu solidarity za obdobie od 16.7.2010 do 31.12.2011 v celkovej sume 3.504,15 eur,
ktoré bolo žalobkyni doručené doporučene do vlastných rúk (prevzal splnomocnenec) dňa 6.2.2012
a dňa 7.3.2012 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Voči rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 žalobkyňa nepodala odvolanie, ani návrh na obnovu konania v zákonom

ustanovenej lehote, na základe ktorého by mohlo byť začaté nedávkové konanie. Na pojednávaní
dňa 2.7.2019 žalobkyňa uznala nepodanie odvolania voči rozhodnutiu XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX s tým, že v čase jeho doručenia sa nachádzala mimo územia Slovenskej republiky (zahraničná
dovolenka), avšak ani po návrate neinformovala žalovanú o podanej žalobe vo veci účasti na povinnom
nemocenskom a dôchodkovom poistení a nepodala ani návrh na obnovu konania (po uplynutí lehoty na

podanie odvolania). Nakoľko žalobkyňa pohľadávku z titulu rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX zo dňa 17.1.2012 neuhradila, podala žalovaná dňa 26.3.2012 návrh na vykonanie exekúcie na
Exekútorský úrad Mgr. Ľudovít Zelíska, Hlohovec. Exekučné konanie bolo vedené pod č. EX 744/2012.
Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 sa
týka zániku účasti na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení. V konaní o zániku účasti na

povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení bolo na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR
č. k. 1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014 vydané rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
20.2.2015. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014 nepojednával o
rozhodnutí č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktoré je právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo exekučné konanie a vymoženie dlžnej sumy

vedené v zmysle platných právnych predpisov a žalovaná odmieta tvrdenie žalobkyne, že sa jedná o
bezdôvodné obohatenie. Po začatí exekučného konania na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 podala žalobkyňa dňa 10.4.2012 námietky voči exekúcii, ohľadom ktorých
žalovaná uviedla, že ich považuje za neopodstatnené vzhľadom na právoplatnosť exekučného titulu.
Okresný súd Galanta o námietkach žalobkyne rozhodol uznesením č. k. 15Er/464/2012-35 zo dňa

11.7.2012tak,žeichzamietolsodôvodnením,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeprávoplatného
a vykonateľného rozhodnutia a je vedené oprávnene. Dňa 5.11.2012 žalobkyňa postúpila Okresnému
súdu Galanta návrh na odklad exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že vo veci rozhodnutia Sociálnej
poisťovne ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX bola z jej strany podaná žaloba vedená na Krajskom súde
v Trnave sp. zn. 14S/12/2012 a v prípade rozhodnutia súdu v prospech žalobkyne by sa (podľa

jej názoru) rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom stalo neúčinným. Okresný súd uznesením č. k.
15Er/464/2012-84 zo dňa 25.10.2013 odklad exekúcie povolil do právoplatného skončenia konania
sp. zn. 14S/12/2012. Dňa 14.1.2013 žalobkyňa podala opätovne námietky voči exekúcii a trovám
exekúcie, ktoré okresný súd uznesením č. k. 15Er/464/2012-87 zo dňa 28.3.2014 zamietol. Dňa
29.3.2016 bolo žalovanej doručené oznámenie okresného súdu zo dňa 15.3.2016, že exekučné

konanie EX 744/2012 pokračuje, nakoľko rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžso/59/2013 zo dňa
18.11.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2015, avšak predmetom žaloby nebolo rozhodnutie č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktoré je exekučným titulom v konaní EX 744/2012.
Dňa 23.3.2016 podala žalobkyňa na okresnom súde žalobu voči žalovanej o určenie, že priznané právorozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 neexistuje, vo veci ktorej rozhodol
okresný súd uznesením č. k. 30C/142/2016-33 zo dňa 22.8.2016 o zastavení konania (z dôvodu
späťvzatia žaloby podaním zo dňa 16.8.2016). Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR, bolo dňa

20.2.2015 v novom prejednaní vo veci zániku poistenia, pobočkou Sociálnej poisťovne Galanta vydané
rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.5.2015 o tom, že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 15.7.2010. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR pojednával o rozhodnutí žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
20.9.2011 v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho orgánu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa

5.12.2011 a nie o rozhodnutí č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012. Dňa 19.4.2017 bolo
žalovanej doručené podanie žalobkyne, v ktorom žalovanú žiadala o zastavenie exekučného konania a
výmaz zo zoznamu dlžníkov, pričom dôvodila rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/59/2013
zo dňa 18.11.2014. Dňa 24.5.2017 prevzala žalobkyňa písomné stanovisko k výzve, v ktorom Sociálna
poisťovňa uviedla, že exekučný titul, na základe ktorého je vedené exekučné konanie EX 744/2012 je
právoplatným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený a žalovaná teda nepodá návrh na zastavenie

konania. Dňa 12.6.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy
žalobkyne, ktorá dňa 30.6.2017 ukončila pracovný pomer u zamestnávateľa. Dňa 6.7.2017 vydal súdny
exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dňa 28.6.2017
podala žalobkyňa na úrad súdneho exekútora návrh na zastavenie exekučného konania a dňa 9.8.2017
návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Na výzvu Okresného súdu Galanta bolo písomné stanovisko

žalovanej k návrhom žalobkyne doručené okresnému súdu dňa 7.12.2017. Žalovaná navrhovala
zamietnuť návrh žalobkyne na zastavenie exekúcie i návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Dňa 6.2.2018
boli vymožené finančné prostriedky poukázané na účet žalovanej a toho istého dňa vypracoval súdny
exekútor oznámenie o vymožení. Dňa 8.2.2018 bolo žalovanej doručené podanie žalobkyne - výzva na
úhradu pohľadávky vo výške 4.351,56 eur, ktorá je rozdiel medzi celkom vymáhanou istinou (3.504,15

eur podľa exekučného titulu) vrátane trov exekučného konania a čiastkovo úhradou pohľadávky, ktorú
žalobkyňa realizovala v r. 2015 vo výške 53,79 eur. Podľa názoru žalobkyne je táto suma bezdôvodným
obohatením žalovanej. V písomnom stanovisku k uvedenej výzve sa žalovaná vyjadrila tak, že uvedená
suma bola vymožená v exekučnom konaní vedenom na základe právoplatného exekučného titulu,
čo v oznámení zo dňa 15.3.2016 potvrdil aj okresný súd. Žalovaná vymáhala pohľadávku evidovanú

voči žalobkyni na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 vydaného
v súlade s ustanovením § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod
zákona č. 43/2004 Z. z., voči ktorému žalobkyňa nepodala odvolanie v zmysle § 215 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov. Nevyužila teda svoje zákonné právo, pričom o možnosti podať

odvolanie voči rozhodnutiu bola poučená v časti „poučenie“. Žalobkyňa rovnako nevyužila svoje právo v
zmysle ustanovenia § 222 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov - obnovu nedávkového
konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá
vo veci rozhodla v poslednom stupni. Žalobkyňa zanedbala využitie zákonných procesných ustanovení,
zmeškalavšetkyzákonnélehotynapodanieopravnýchprostriedkovacestoupodanianávrhunavydanie

platobného rozkazu sa snažila navrátiť pôvodný stav pred exekúciou, keďže neuspela opakovanými
námietkami voči exekúcii a návrhmi na zastavenie exekúcie a žije v domnienke, že exekúcia bola
neoprávnená a neodôvodnená. V exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu
§ 61 zákona č. 233/1995 Z. z. (restitutio in integrum). V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci
sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť vykonaná, nemožno už vykonaný exekučný úkon zrušiť.

Sociálnej poisťovni ako žalovanej sa plnilo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktoré nebolo zrušené ani napadnuté, právny dôvod
neodpadol. Rozhodnutím žalovanej zo dňa 20.2.2015 zanikla žalobkyni účasť na poistení, nie však
povinnosť plniť žalovanej na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval
dokazovanie obsahom listín predložených už súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnuté vo veci samej čiastočne zmeniť postupom podľa § 388 CSP
a čiastočne potvrdiť postupom podľa § 387 CSP.

9. Žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 4.405,35 eur (pozostávajúca zo sumy
3.504,15 eur ako nedoplatok na poistnom, zo sumy 901,20 eur ako trovy exekútora), úroku z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 4.405,35 eur od 9.8.2017 do zaplatenia.

10. Rozsudkom (prvým v poradí) č. k. 8C/11/2019-84 zo dňa 1.8.2019 súd prvej inštancie I. výrokom

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.405,35 eur, úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy
4.405,35 eur od 9.8.2017 do zaplatenia, II. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

11. Uznesením č. k. 9Co/203/2019-141 zo dňa 30.6.2020 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
(prvý v poradí) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom

konaní riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu v odsekoch 13 a 14 (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne
komplexne i s prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok
žalobkyne, za tým účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom
náležite zhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z
hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci

opätovnerozhodnúť,pričomrozhodnutiejepotrebnénáležitevsúladesust.§220ods.2CSPodôvodniť.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) I. výrokom žalobu zamietol, II.
výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

13. Odvolací súd rozsudkom č. k. 10Co/88/2021-231 zo dňa 19.10.2022 výrokom I. rozsudok súdu prvej
inštancie (druhý v poradí) potvrdil, II. výrokom žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

14. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Cdo/88/2023-298 zo dňa 30.4.2025 rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odvolací súd vec nesprávne právne
posúdil, pretože (prejudiciálne) neriešil otázku existencie resp. neexistencie hmotnoprávneho nároku
žalovanej na plnenie. Z predložených rozhodnutí žalovanej pritom jednoznačné vyplýva, že povinnosť
na plnenie poistného žalobkyni skončila dňa 15. júla 2010, preto nárok na zaplatenie poistného za
obdobie od 16. júla 2010 do 31. decembra 2011 žalovanej nevznikol, pretože žalobkyňa od 15. júla 2010

nebola povinne poistená, a teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve. S ohľadom na uvedené
dovolací súd skonštatoval nesprávnosť právnych záverov odvolacieho súdu vo vzťahu k naplneniu
zákonných predpokladov pre bezdôvodné obohatenie v danom prípade a odklon od judikátu R 74/2019.
Argumentáciasúdovnižšíchinštancií,žeustanovenie§61Exekučnéhoporiadku,ktorévyjadrujezásadu
„že navrátenie do predošlého vzťahu je v exekučnom konaní vylúčené“ neobstojí, pretože táto zásada

„...znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu
byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada však nevylučuje, aby za podmienok ustanovených zákonom
došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto
rozhodnutí“ (viď rozhodnutie najvyššieho súdu z 14. októbra 2008 sp. zn. 5MCdo/5/2008).

15. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

16. Potom, čo sa v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/88/2023-298 zo dňa 30.4.2025
vec stala opäť predmetom odvolacieho konania, neboli stranami doručené ďalšie vyjadrenia.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne I. výrokom žalobu zamietol (suma 4.405,35 eur, úroku z
omeškania 5,5 % ročne zo sumy 4.405,35 eur od 9.8.2017 do zaplatenia), II. výrokom priznal žalovanej
voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným

uznesením súdom prvej inštancie.18. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

19. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP a skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už odvolacím súdom
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (a následne aj rozsudok odvolacieho súdu
bol zrušený dovolacím súdom uznesením Najvyššieho súdu SR označeného v odseku 14), odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (druhý v poradí), a tiež

s poukazom na dôvodnosť niektorých odvolacích námietok (napr. o nesprávnom právnom posúdení),
odvolací súd na zopakovanie a doplnenie dokazovania nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 385
CSP).

20. Na odvolacom pojednávaní dňa 18.2.2026, na ktoré sa žalobkyňa ospravedlnila a súhlasila
s pojednávaním bez jej účasti, odvolací súd zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané

pred súdom prvej inštancie a v záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia postupoval podľa § 181 ods.
2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

21. Odvolací súd zopakoval na odvolacom pojednávaní dňa 18.2.2026 dokazovanie oboznámením
rozhodnutím žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 (čl. 4), rozhodnutím

žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.2.2015 (čl. 6), vyúčtovaním č. 19/2018 v spise
Ex 744/2012 zo dňa 6.2.2018 (čl. 7), rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/59/2013 zo
dňa 18.11.2014 (čl. 8), návrhom žalobkyne na zastavenie exekúcie sp. zn. EXS 744/2012 zo dňa
26.6.2017 (čl. 19), oznámením o vymožení pohľadávky k sp. zn. EX 744/2012 zo dňa 6.2.2018 vrátene
vyúčtovania a prehľadu platieb (čl. 34-35), rozhodnutím žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX

zo dňa 17.1.2012 s vyznačenou právoplatnosťou dňa 7.3.2012 vrátane prílohy a doručenky (čl. 39),
uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 15Er/646/2012-35 zo dňa 11.7.2012 (čl. 40), uznesením
Okresného súdu Galanta č. k. 15Er/646/2012-84 zo dňa 25.10.2013 (čl. 43), uznesením Okresného
súdu Galanta č. k. 15Er/646/2012-87 zo dňa 28.3.2014 (čl. 46), oznámenie Okresného súdu Galanta zo
dňa 15.3.2016 Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave (čl. 49), uznesením Okresného súdu Galanta

č. k 30C/142/2016-33 zo dňa 22.8.2016 (čl. 60), prípisom - posledná výzva na zastavenie exekučného
konania a vymazania zo zoznamu dlžníkov k číslu: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 11.4.2017
(čl. 61), stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 18.5.2017 adresovanom žalobkyni + doručenka (čl.
62-63), návrhom A. B. C. na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov- k sp. zn. EX 744/2012 zo dňa 26.6.2017

s podacou pečiatkou (čl. 64-66), návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 44 zákona č. 233/1995
Z. z. k sp. zn. Ex 744/2012 zo dňa 6.8.2017 (čl. 67), stanoviskom Sociálnej poisťovne k návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie a k návrhu na vylúčenie veci z exekúcie zo dňa 4.12.2017 (čl. 68-69), Výzvou
A. B. C. žalovanej na úhradu pohľadávky vo výške 4.351,56 eur zo dňa 5.2.2018 s pečiatkou doručenia
žalovanej dňa 8.2.2018 (čl. 70), odpoveďou Sociálnej poisťovne na výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa

19.2.2018 (čl. 71-72), rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.4.2021 (čl. 179-182), spisom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Er/464/2012 (návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.3.2012 na
čl. 2, poverením súdneho exekútora zo dňa 30.3.2012 na čl. 7, prípisom – námietky voči trovám exekúcie
zo dňa 20.4.2012 na čl. 13, uznesením okresného súdu č. k. 15Er/464/2012-35 zo dňa 11.7.2012
na čl. 35, prípisom – návrh na odklad exekúcie zo doručeným okresnému súdu dňa 5.11.2012 na

čl. 40, prípisom – námietky voči exekúcii a trovám exekúcie zo dňa 10.1.2013 na čl. 65, uznesením
okresného súdu č. k. 15Er/464/2012-84 zo dňa 25.10.2013 na čl. 84, uznesením okresného súdu č. k.
15Er/464/2012-87 zo dňa 28.3.2014 na čl. 87, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/12/2012-52
zo dňa 19.9.2013 na čl. 103, oznámením okresného súdu zo dňa 15.3.2016 + doručenka na čl. 111-112,
vrátením poverenia zo dňa 6.2.2018 na čl. 153, vyúčtovaním č. 19/2018 v spise Ex 744/2012 zo dňa

6.2.2018 na čl. 154), výpoveďou žalobkyne na pojednávaní dňa 2.7.2019 (zápisnica o pojednávaní na
čl. 80), z ktorej vyplynulo, že žalovaná núteným výkonom zrazila z účtu žalobkyne peňažné prostriedky,
na ktorých plnenie nemala právny nárok s poukazom na rozhodnutie žalovanej o zániku postenia zo
dňa 20.2.2015 (v období od júla 2010 do decembra 2011). Žalovanú viackrát žiadala o zastavenie
exekúcie, nakoľko táto prebieha na základe nezákonného rozhodnutia. Potvrdila, že voči rozhodnutiu

o plnení, na základe ktorého sa viedlo exekučné konanie nebol podaný riadne opravný prostriedok,
nakoľko v uvedenom čase bola v zahraničí na 3-týždňovej dovolenke, predmetné rozhodnutie nebolo
doručené do vlastných rúk, ale bolo prevzaté splnomocnencom, z tohto dôvodu došlo k zmeškaniu
lehoty na podanie opravného prostriedku, čo v nadväznosti vylúčilo aj podanie opravného mimoriadnehoprostriedky návrhu na obnovy konania. Rešpektuje rímsku zásadu, zásadu Jus ex in iuria non uritum,
t. z., že bezprávia nemôže vzniknúť právo. T. z. že z protiprávneho konania resp. z porušenia zákona
nemôže vzniknúť a byť založené iné právo. Žalovanej nevznikol právny nárok na plnenie v zmysle

rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom. V exekučnom konaní podala dňa 22.6.2017 návrh na
zastavenie exekúcie s odôvodnením, ktoré je obsahom žaloby, ktoré bolo postúpené povinnej dňa
30.11.2017, teda po 5 mesiacoch, o ktorom nebolo rozhodnuté. Bez tohto rozhodnutia boli núteným
výkonom zrazené prostriedky z účtu už v auguste 2017, teda ešte pred doručením návrhu na zastavenie
exekúcie oprávnenej, ktorej kompetencii bolo exekučné konanie na jej návrh zastaviť. Toto peňažné

plnenie následne exekútor zaslal až začiatok nového roku 2018, výpoveďou žalovanej na pojednávaní
dňa 2.7.2019 (zápisnica o pojednávaní na čl. 81), z ktorej vyplýva, že sa pridržiava podaného odporu,
exekučné konanie bolo vedené voči žalobkyni na základe rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX, ktoré nebolo zrušené, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Exekučné konanie bolo
vedené oprávnene a dôvodne.

22. V konaní nebolo sporné ani pred odvolacím súdom (ktorý zopakoval dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.2.2026), že rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
20.9.2011, ktorým rozhodla žalovaná, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo
povinné poistenie dňa 30.6.2010, bolo rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 5.12.2011, potvrdené. Proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala žalobkyňa

žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/12/2012 zo dňa 19.9.2013 zamietol, pričom
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 14S/12/2012 zo dňa 19.9.2013 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č.
XXXXX-X/XXXX zo dňa 5.12.2011 v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX zo dňa 20.9.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť

15.1.2015). Sociálna poisťovňa pobočka Galanta rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
20.2.2015 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 15.7.2010. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012 predpísala žalobkyni za mesiace júl 2010 až december
2011 nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu

celkom v sume 3.504,15 eur. Návrhom na výkon exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Mgr.
Ľudovíta Zelísku dňa navrhla vykonanie exekúcie na sumu 3.504,15 eur voči povinnej A. B. C. titulom
rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava pobočka Galanta č XXX-XXXXXXXXXX-XX XX/
XX zo dňa 17.1.2012. Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 15Er 464/2012, EX 744/2012 vydal
dňa 30.3.2012 pre súdneho exekútora Mgr. Ľudovíta Zelíska poverenie na exekúciu na vymoženie

3.504,15 eur a ďalších trov exekúcie voči žalobkyni. Prípisom zo dňa 20.4.2012 podala žalobkyňa
námietky voči exekúcii, ktoré Okresný súd Galanta uznesením č. k. 15Er/464/2012-35 zo dňa 11.7.2012
zamietol. Prípisom doručeným okresnému súdu dňa 5.11.2012 žalobkyňa podala návrh na odklad
exekúcie, ktorý bol uznesením okresného súdu č. k. 15Er/464/2012-84 zo dňa 25.10.2013 povolený
do právoplatného skončenia konania sp. zn. 14S/12/2012. Dňa 14.1.2013 žalobkyňa podala opätovne

námietky voči exekúcii a trovám exekúcie, ktoré okresný súd uznesením č. k. 15Er/464/2012-87 zo
dňa 28.3.2014 zamietol. Dňa 21.3.2016 bolo žalovanej doručené oznámenie okresného súdu zo dňa
15.3.2016, že exekučné konanie EX 744/2012 pokračuje, nakoľko rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.
1Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2015, avšak predmetom žaloby
nebolo rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktoré je exekučným titulom

v konaní EX 744/2012. Dňa 23.3.2016 podala žalobkyňa na okresnom súde žalobu voči žalovanej o
určenie,žepriznanéprávorozhodnutímč.XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXzodňa17.01.2012neexistuje,
o ktorej rozhodol okresný súd uznesením č. k. 30C/142/2016-33 zo dňa 22.8.2016 tak, že konanie
zastavil. Dňa 12.6.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy
žalobkyne, ktorá dňa 30.6.2017 ukončila pracovný pomer u zamestnávateľa. Dňa 6.7.2017 vydal súdny

exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dňa 28.6.2017
podala žalobkyňa na úrad súdneho exekútora návrh na zastavenie exekučného konania a dňa 9.8.2017
návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Dňa 7.12.2017 doručila žalovaná na výzvu Okresného súdu Galanta
stanovisko k návrhom žalobkyne na zastavenie exekúcie a na vylúčenie veci z exekúcie doručené
okresnému súdu dňa 7.12.2017. Dňa 8.2.2018 bolo žalovanej doručené podanie žalobkyne (výzva na

úhradu pohľadávky vo výške 4.351,56 eur zo dňa 5.2.2018). Listom zo dňa 19.2.2018 (doručeným
žalobkyni dňa 22.2.2018) Sociálna poisťovňa na výzvu žalobkyne na úhradu pohľadávky vo výške
4.351,56 eur reagovala tak, že ju považuje za neopodstatnenú, potvrdila, že na účet prijala vymoženú
sumu 3.450,36 eur dňa 8.2.2018. Podľa vyúčtovania vykonaného súdnym exekútorom Mgr. ĽudovítaZelískom v konaní EX 744/202 zo dňa 6.2.2018 bola exekúcia skončená uspokojením pohľadávky
oprávneného sumou 3.504,15 eur, trovami exekútora 901,20 eur (ktoré pozostávajú z odmeny exekútora
vo výške 841,20 eur + náhrady hotových výdavkov 60,- eur). V podaní zo dňa 12.7.2021 – vyjadrenie k

odvolaniu (čl. 214) žalovaná potvrdila, že žalobkyňa v roku 2015 uhradila sumu 53,79 eur.

23. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci

na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

25. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vrátenie peňažného plnenia v žalovanej sume (4.405,35
eur s príslušenstvom), ktoré plnila žalovanej nútene formou exekúcie vykonanej na základe exekučného

titulu (rozhodnutie žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktorým predpísala
žalobkyni za mesiace júl 2010 až december 2011 nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné
poistenie, poistenie do rezervného fondu celkom v sume 3.504,15 eur), pričom žalovaná (následne)
vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.2.2015, ktorým rozhodla, že samostatne
zárobkovo činnej osobe A. B. C. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

dňa 15.7.2010. Rozhodnutie súdu prvej inštancie (zamietnutie žaloby) spočíva primárne na závere, že
Sociálnej poisťovni (žalovanej) sa plnilo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. XXX-
XXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012, ktoré nebolo doposiaľ zrušené.

26. Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

27. Ustanovenie § 61 Exekučného poriadku vyjadruje zásadu, že „navrátenie do predošlého stavu
je v exekučnom konaní vylúčené“, avšak zásada“....znamená, že právne pomery niekoho iného
ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada
však nevylučuje, aby za podmienok ustanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných

v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí“ (viď rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 5MCdo/5/2008).

28. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

29. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

30. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky
zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.32. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

33. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V odseku 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený
pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného

obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu,
na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Účelom citovanej právnej úpravy je
predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné
obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným
subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným

subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho
bezdôvodné obohatenie vzniklo.

34. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom

definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,

že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19. januára
2012).

35. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti,
ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na
úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý
právny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu

bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného).
Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454
Občianskeho zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý
výkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu
a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil

na úkor iného (porovnaj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si
neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy).

36. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), pozri rozhodnutie
sp. zn. 7Cdo/85/2013.

37. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

(otázka naplnenia ktorej skutkovej podstaty podľa odvolacieho súdu rezonovala v preskúmavanej veci),
dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však
následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na
zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a
teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý

právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie
naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či
plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo
podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnilpovinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od
toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny
dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný

a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola
povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by
došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia
reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

23. novembra 2011, sp. zn. 5MCdo/17/2009).

38. Podľa judikátu R 74/2019 „Ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne
zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak
právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného
práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto

právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť“. Zároveň v odseku 10
Najvyšší súd SR uviedol: „Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (otázka naplnenia ktorej skutkovej podstaty podľa odvolacieho súdu rezonovala
v preskúmavanej veci), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod
plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky.

Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených
podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo
spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti
na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je
rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne

zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia
plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti
vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom
základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu
na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený.

Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní
o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe
ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by
právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 23. novembra 2011, sp. zn. 5MCdo/17/2009)“. (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 9. apríla 2014 sp. zn. 7Cdo/85/2013).

39. Podľa právnej vety nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2017 sp. zn.
II. ÚS 18/2016-78 „Zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho
právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod

plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Zrušenie právoplatného rozsudku by
založilo samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v prípade právoplatného rozsudku
majúceho konštitutívne účinky“.

40. Vo vzťahu k otázke definovania charakteru zrušeného rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na

rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS165/2012zodňa13.2.2013,vktoromústavnýsúdupriamil
pozornosť na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/3810/2007
konštatoval, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré
bolo zrušené. V zmysle tohto rozhodnutia: „Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo,
dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval

v hmotnom práve, to znamená, že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala. Zrušením
rozhodnutia tak odpadáva právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením“.

41. V spore o vydanie bezdôvodného obohatenia nesie žalobca bremeno tvrdenia, že mu vzniklo
právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a žalovanému povinnosť takéto plnenie vrátiť, teda musí

preukázať, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného (žalovaného) došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho
zákonníka. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Ak sa chce úspešnebrániť žalovaný, musí tvrdiť existenciu právneho dôvodu (titulu) poskytnutia žalovanej sumy a o svojom
tvrdení ponúknuť dôkazy, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu.

42. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

43. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

44. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

45. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľahmotného právaprerozhodnutieoveci(čiužzdôvodunečinnostistrany,ktoránesplnilapovinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

46. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

47. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže

dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

48. V súvislosti s povinnosťou žalobkyne označenej v odseku 41 odvolací súdu poukazuje s ohľadom
na predmet konania (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou v súvislosti
s výkonom rozhodnutia žalovanej č. XXXXXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 17.1.2012 (nadobudlo

právoplatnosť dňa 7.3.2012), ktoré vykonal súdny exekútor Mgr. Ľudovít Zelíska na základe poverenia
Okresného súdu Galanta sp. znm. 15Er/464/2012 zo dňa 30.3.2012) na právny názor dovolacieho
súdu v zmysle uznesenia č. k. 4Cdo/88/2023-298 zo dňa 30.4.2025 označeného v odseku 14, ktorým je
odvolací súd viazaný (§ 455 CSP), že v danej veci bolo potrebné skúmať existenciu, resp. neexistenciu
hmotnoprávneho nároku žalovanej na plnenie. Odvolací súd konštatuje, že je nesporné s poukazom na

obsah vykonaného dokazovania, že žalovaná v konaní sp. zn. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX vydala
dňa 14.1.2012 rozhodnutie, na základe ktorého bolo žalobkyni za mesiace júl 2010 až december 2011
predpísané nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného
fondu celkom v sume 3.504,15 eura (ktorá bola následne v exekučnom konaní vymožená). Uvedenémurozhodnutiu predchádzalorozhodnutiežalovanejvydanévkonanísp. zn.č.XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/
XX dňa 20.9.20211, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe
nezaniklo povinné poistenie dňa 30.6.2010, ktoré však bolo v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1/Sžso/59/2013 zo dňa 18.11.2014 nesprávne, preto žalovaná konečným rozhodnutím
č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 20.2.2015 určila, že samostatne zárobkovo činnej osobe
A. B. C. (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
15.7.2010. Pričom dovolací súd výslovne uviedol v (zrušujúcom) uznesení č. k. 4Cdo/88/2023-298 zo
dňa 30.4.2025, že z predložených rozhodnutí žalovanej jednoznačné vyplýva, že povinnosť na plnenie

poistného žalobkyni skončila dňa 15. júla 2010, preto nárok na zaplatenie poistného za obdobie od
16. júla 2010 do 31. decembra 2011 žalovanej nevznikol, pretože žalobkyňa od 15. júla 2010 nebola
povinne poistená, a teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že povinnosť na plnenie poistného žalobkyni skončila dňa 15.7.2010, preto nárok na zaplatenie
poistného za obdobie od 16.7.2010 do 31.12.2011 žalovanej nevznikol, keďže žalobkyňa od 15.7.2010
nebola povinne poistená, a teda dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve.

49. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného predpokladá,
že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

50. Žalobkyňa sa podľa obsahu žaloby domáhala zaplatenia sumy 4.405,35 eur s úrokom z omeškania
5,5 % ročne od 9.8.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe rozhodnutia NS SR zo
dňa 18.11.2014 žalovaná vydala dňa 20.2.2015 rozhodnutie, na základe ktorého žalobkyni zaniklo
povinné poistenie dňa 15.7.2010, napriek ktorému žalovaná pokračovala v exekúcii (na základe
exekučného titulu rozhodnutia žalovanej č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 17.1.2012) do

vymoženia žalovanej pohľadávky, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila.

51. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní sa rozlišuje procesná
legitimácia a vecná legitimácia. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore.
Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom

uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne
(na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní.

52. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie

alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje
hmotnoprávneoprávnenie,alebookomsatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,vskutočnosti

toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde
najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho žalobu zamietne. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je totiž rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že
subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy
iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

53. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že jenositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

54. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva) na strane žalobcu
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti) na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
sporu (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009), a preto naplnenie
vecnej legitimácie konajúci súd skúma v každom, bez ohľadu na tvrdenia alebo námietky strán sporu.
Aj v tomto spore bolo teda povinnosťou súdu skúmať, či je na strane žalobkyne daná aktívna vecná

legitimácia, teda či jej svedčí právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ako aj
či je daná pasívna vecná legitimácia, teda či žalovanej svedčí povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
žalobkyni.

55. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len pri splnení zákonných
predpokladov (označených už v odseku 34), ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane

obohateného, protiprávnosť jeho získania, majetková ujma inej osoby a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Ak niektorý z týchto predpokladov nie je naplnený, nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení.
Pasívne legitimovaný je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho
nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo dôjsť. Oprávnený z bezdôvodného obohatenia (t.j.

žalobkyňa) je povinný preukázať, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a zároveň výšku
žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia.

56. Základným predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je, že došlo k odčerpaniu hodnôt
z majetkovej sféry žalobkyne v prospech osoby, ktorá sa mala obohatiť. V tomto prípade žalobkyňu

podľa odvolacieho súdu možno považovať za oprávnený subjekt na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože z jej strany došlo k strate na majetkových hodnotách plneniami v prospech žalovanej
(vymoženými súdnym exekútorom).

57. O obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené,

takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, poprípade sa jeho majetkový
stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. V danej veci je nepochybné, že žalobkyňa
v roku 2015 uhradila žalovanej sumu 53,79 eur a suma 3.450,36 eur bola dňa 8.2.2018 prijatá na
účet žalovanej (ktorú jej ako vymoženú poslal súdny exekútor), napriek tomu, že povinnosť na plnenie
poistného žalobkyni skončila dňa 15.7.2010, teda od tohto dňa nebola žalobkyňa povinne poistená

(nemala povinnosť platiť poistné žalovanej za obdobie od 16.7.2010 do 31.12.2011), dôvod plnenia
nespočíval v hmotnom práve, žalovanej bolo plnené z dôvodu, ktorý odpadol (v súlade s uvedeným
záverom v odseku 48).

58. Ďalším zo zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je príčinná súvislosť medzi

získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Odvolací
súdkonštatuje,žemajetkováujmanastranežalobkynejenesporná,takstýmsúvisiaciúdajnýmajetkový
prospech na strane žalovanej existuje, a teda možno prijať záver, že boli splnené predpoklady na vznik
bezdôvodného obohatenia. K zväčšeniu majetku na strane žalovanej došlo, a teda môže byť pasívne
legitimovaným subjektom v konaní (avšak iba čo do sumy 3.504,15 eur s ohľadom na nižšie uvedené).

59. Žalobkyňa podľa odvolacieho súdu splnila všetky predpoklady nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (obohatenej), protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia (prijatie plnenia bez právneho dôvodu), majetková ujma, ktorá
postihuje žalobkyňu (postihnutú) - úhrada sumy 3.504,15 eur (vymoženej súdnym exekútorom)

pozostávajúca zo sumy 53,79 eur (uhradená žalobkyňou žalovanej v roku 2015 ako nespornej
skutočnosti podľa § 151 CSP) a zo sumy 3.450,36 eur prijatej na účet žalovanej dňa 8.2.2018 (nesporná
skutočnosť podľa § 151 CSP) a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia žalovanou a majetkovou ujmou žalobkyne.

60. S poukazom na vykonané dokazovanie a v súlade s vyššie uvedeným bolo nutné uzavrieť, že
žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j.
že žalovaná získala majetkový prospech vo výške 3.504,15 eur, že žalobkyni práve vo výške 3.504,15
eur vznikla majetková ujma a že táto ujma žalobkyni vznikla v dôsledku uhradenia sumy 53,79 eurv roku 2015 a preposlaním sumy 3.450,36 eur súdnym exekútorom na účet žalovanej, čo zakladá vzťah
príčinnej súvislosti medzi získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a vznikom majetkovej
ujmy na strane žalobkyne.

61. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v tomto spore uniesla dôkazné bremeno o tom, že žalovaná sa
bezdôvodne obohatila, a teda je pasívne vecne legitimovaná v konaní v časti žalovaného nároku v sume
3.504,15 eur, keď nebolo tiež sporné, že žalovaná prijala od žalobkyne sumu 53,79 eur (v roku 2015)
a na účet dňa 8.2.2018 súdnym exekútorom vymoženú sumu vo výške 3.450,36 eur, keďže je potrebné

vychádzať zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu obohacovať
na úkor iného. S ohľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti nepovažoval napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za správny (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia), preto postupom podľa
§ 388 CSP v tejto časti došlo k zmene, vyhovením žalobe (I. výrok napadnutého rozsudku) a uložením
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 3.504,15 eur v lehote podľa § 232 CSP.

62. Zvyšok žalovanej sumy 901,20 eur (pozostávajúce z odmeny exekútora vo výške 841,20 eur +
náhrady hotových výdavkov 60,- eur) s príslušenstvom, predstavujú vymožené trovy exekúcie, ktoré
neboli žalovanej súdnym exekútorom poslané (čo nebolo v konaní sporné, § 151 CSP), teda si ich zjavne
ponechal súdny exekútor, pričom ohľadom tejto časti nemožno podľa odvolacieho súdu uzavrieť, že by
žalovaná aj v tejto časti bola pasívne vecne legitimovaná, nebola preukázaná žiadna skutková podstata

bezdôvodného obohatenia žalovanej (v tejto časti) s poukazom na teoretické východiská v odseku 41,
a teda žalobkyňa ohľadom prípadného bezdôvodného obohatenia, neuniesla dôkazné bremeno, preto
odvolací súd zamietnutie v tejto časti napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil postupom podľa § 387 CSP, vrátane požadovaného úroku z omeškania (5,5 % ročne zo sumy
901,20 eur od 9.8.2017 do zaplatenia), ktorý podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorí s istinou

901,20 eur príslušenstvo.

63. Nad rámec uvedeného v odseku 62 odvolací súd poukazuje, „V konaní, v ktorom exekučný súd
rozhoduje o trovách exekúcie a odmene exekútora, je exekútor účastníkom konania tak, ako je ním
aj povinný z exekúcie, je nositeľom základných ľudských práv a slobôd, je vykonávateľom slobodného

povolania na účely vytvárania zisku. Pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora, súdny exekútor koná
vo vlastnom mene, na vlastný účet, a preto môže byť v tomto postavení subjektom zodpovedným z
bezdôvodného obohatenia.“ (pozri nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.2.2013).

64. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

65. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

66.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

67. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

68. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

69. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

70. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.71. „Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený
čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak

nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť
pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 210/2005 z 1. mája 2006).“

72. Omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu spôsobuje právne následky uvedené v ustanovení §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na
úkor ktorého bol získaný (veriteľ), požiada o splnenie toho, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať
(dlžník). Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi právneho vzťahu dohodnutá, stanovená právnym
predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi

povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí
čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj žaloba o
zaplatenie podaná veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení žaloby dlžníkovi.
K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti. Tá sa riadi hmotným právom. Vo vzťahu k hlavnému
záväzku je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína

prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný, ktorého premetom je pohľadávka
veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlžníka. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je v Občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník), je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o
splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať

žalobu. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tejto žaloby žalovanému.

73. V súvislosti so žalovaným úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 9.8.2017
do zaplatenia, odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa doručila žalovanej
dňa 8.2.2018 výzvu na zaplatenie (pohľadávky) zo dňa 5.2.2018 vo výške 4.351,56 eur v lehote 7 dní

odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná na výzvu žalobkyne reagovala listom zo dňa 19.2.2018 (doručeným
žalobkyni dňa 22.2.2018 na čl. 71) s tým, že ju považuje za neopodstatnenú, keď dňa 6.2.2018 vydal
súdnyexekútoroznámenieovymoženípohľadávkyvovýške3.504,14eur,vymoženásumy3.450,36eur
bola na účet oprávneného (žalovaná) prijatá dňa 8.2.2018. So zaplatením dlžnej sumy sa žalovaná ocitla
v omeškaní dňa 16.2.2018, teda po uplynutí lehoty 7 dní od doručenia výzvy (žalobkyne zo 5.2.2018)

žalovanej dňa 8.2.2018. Odvolací súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania za
dôvodný vo výške 5,5 % (v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) ročne zo sumy 3.504,15 eur
od 16.2.2018 do zaplatenia, a vo zvyšku za nedôvodný (5,5 % ročne zo sumy 901,20 eur od 9.8.2017
do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 9.8.2017 do 15.2.2018). S ohľadom na uvedené
postupom podľa § 388 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v časti

úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 16.2.2018 do zaplatenia zmenil (vyhovením
žalobe) a vo zvyšku úroku z omeškania (5,5 % ročne zo sumy 901,20 eur od 9.8.2017 do zaplatenia,
5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 9.8.2017 do 15.2.2018) potvrdil zamietnutie postupom podľa §
387 CSP.

74.Knámietkežalobkyne,žeokresnýsúdsanevysporiadalsrozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredia,
ktorým boli zrušené rozhodnutia žalovanej vo veci vyrubenia penále z vyššie špecifikovanej pohľadávky,
odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že v podaní doručenom okresnému
súdu dňa 17.5.2021 (čl. 179) žalobkyňa výslovne poukázala (iba) na rozhodnutie Ústredia Sociálnej
poisťovne zo dňa 29.4.2021 č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým bolo (ale) zrušené rozhodnutie žalovanej

vo veci vyrúbenia penále z pohľadávky, ktorá je predmetnom tohto konania (k podaniu je pripojené
zrejme žalobkyňou označené rozhodnutie, ktoré však postráda prvú stranu pozn. odvolacieho súdu).
Vzhľadom na už uvedený záver odvolacieho súdu (v súlade s názorom dovolacieho súdu), ktorý vyplýva
z vykonaného dokazovania, že dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve, keďže povinnosť na plnenie
poistného žalobkyni skončila dňa 15.7.2010, by predmetné rozhodnutie nemalo vplyv na daný záver,

tým skôr, že rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.4.2021 nebolo rozhodnuté o poistnom
žalobkyne (ale o vyrubení penálov).75. Vo vzťahu k odvolaniu, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365
ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa
strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací

súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

76. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom
spore žalovanú). Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú

procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie
musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP ), čo znamená,
že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný
využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu

argumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho
dôvodu).

77. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), avšak bližšie neuviedla, ktoré

navrhnuté dôkazy neboli vykonané, teda nemohlo ani dôjsť k preskúmaniu v zmysle uvedeného
odvolacieho dôvodu.

78. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3
v spojení s § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na

náhrada trov prvoinštančných, odvolacích a dovolacích v rozsahu pomeru jej úspechu, ktorý je 55,96
% zaokr. 56 %. Žalobkyňa dosiahla v konaní čistý úspech 55,96 % zaokr. 56 % ako rozdiel 77,98 %
zaokr. 78 % (priznaná istina 3.504,15 eur + príslušenstvo vo výške 1.544,46 eur vyčíslené ako 5,5 %
ročne zo sumy 3.504,15 eur od 16.2.2018 do 18.2.2026) a 22,02 % zaokr. 22 % (zamietnutá suma
901,20 eur + príslušenstvo 423,14 eur vyčíslená ako 5,5 % ročne zo sumy 901,20 eur od 9.8.2017 do

18.2.2026 + príslušenstvo 100,87 eur vyčíslený ako 5,5 % ročne zo sumy 3.504,15 eur od 9.8.2017 do
15.2.2018), pričom žalobkyňa žalobou žiadala priznať sumu 4.405,35 eur s príslušenstvom (keď nezistil
dôvod na aplikáciu § 257 CSP). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

79. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

80. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).