Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/155/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825200131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka D. E.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpená: H. I. J., K., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnená
zástupkyňa, trvale bytom L. XXXX/XX, E. a otec M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX,
O., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, zmenu zverenia maloletých detí, alternatívne úpravu
styku s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/7/2025-48

zo dňa 24. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/7/2025-48 zo dňa 24. februára 2025 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. návrh otca na
zníženie výživného, zmenu zverenia maloletých detí, alternatívne úpravu styku otca s maloletými deťmi
zamietol; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1
zákona o rodine mal z vykonaného dokazovania preukázané, že o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo
č.k. 4P/27/2022-371 zo dňa 30.04.2024, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené;
maloletédetibolizverenédoosobnejstarostlivostiotca;otecsazaviazalprispievaťnavýživumaloletejA.
vo výške 250 Eur mesačne, na výživu maloletého C. výživným vo výške 200 Eur mesačne; zároveň bolo
rodičom maloletých detí uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu

poradenstvu, ktoré bude realizovať TENET o.z. v rozsahu 40 hodín. Okresný súd konštatoval, že
otec vo svojom návrhu netvrdil, že by od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom došlo k nejakej zmene pomerov. Dôvod, pre ktorý podal návrh na
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, bol, že matka mu dlhodobo neumožňuje
stretávať sa s maloletými deťmi. Z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka, ako aj otca, okresný súd
zistil, že styk otca s maloletými deťmi sa dlhodobo (viac ako tri roky nerealizuje), pretože maloleté deti
sa s otcom stretávať nechcú. V rámci konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.

4P/27/2022 bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológia, v ktorom sa konštatuje,
že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti bola v čase šetrenia nereálna, styk otca s maloletými
deťmi by sa nemal riešiť násilne, gradualisticky. Podľa súdneho znalca radikálne odmietanie styku
maloletými deťmi v čase vyšetrenia by sa časom mohlo zmierniť, ak tomu bode nápomocná matka a zatýmto účelom bolo v poslednom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičom
uložené výchovné opatrenie.
3. Ďalej okresný súd z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/27/2022-415 zo dňa 28.11.2022

zistil, že výchovné opatrenie uložené rodičom maloletých detí bolo zrušené, nakoľko otec maloletých
detí odmietol dňa 21.09.2024 spoluprácu s TENET o.z. a informoval uvedený subjekt, že nemá záujem
o ďalší termín stretnutia. Za takto preukázaného skutkového stavu podľa okresného súdu by zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo v rozpore nielen s potrebou
stability výchovného prostredia maloletých detí, ale i s názorom a želaním maloletých detí. Ako vyplynulo

z výsluchu otca maloletých detí, tento nemá vytvorené ani vhodné bytové podmienky – v súčasnosti býva
v izbe v hoteli. Maloleté deti otca odmietajú, neželajú si stretnúť sa s ním, ani u neho bývať. Okresný súd
zdôraznil, že uznáva právo otca na styk s maloletými deťmi, avšak tento musí byť realizovaný spôsobom,
ktorý nebude v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Za okolností, keď sa otec s maloletými
deťmi dlhodobo nestretával, tieto majú k nemu odmietavý postoj, je potrebné vzťah otca s maloletými
deťmi opätovne a postupne vybudovať, avšak otec žiadnu inú možnosť, než úpravu styku s maloletými

deťmi počas víkendu nepripúšťal, v konaní odmietal možnosť odbornej pomoci. Vzhľadom na takto
definovaný striktný postoj otca, ktorý sa už na skôr uloženom výchovnom opatrení formou odborného
poradenstva zameraného na zlepšenie vzťahov a komunikácie v rodine odmietal zúčastniť, dospel
okresný súd k záveru, že nielen zmena zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ale
ani úprava styku otca s maloletými deťmi nie je v záujme maloletých detí. Zdôraznil, že pokiaľ má otec

maloletých detí želanie stretávať sa s nimi, musí predovšetkým rešpektovať ich potreby a záujmy, musí
byť schopný ustúpiť zo svojich striktných požiadaviek na trávenie celého víkendu s maloletými deťmi.
Do času, kým tento postoj otec nezmení, by úprava styku otca s maloletými deťmi počas celého víkendu
hneď od začiatku bola v rozpore so záujmom maloletých detí, preto návrh otca na zmenu zverenia
maloletých detí, ako aj na úpravu styku otca s maloletými deťmi zamietol.

4. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, tento okresný súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodný.
V čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka zamestnaná s príjmom 790 Eur mesačne,
otec maloletých detí bol živnostník s príjmom, ktorý bol ustálený na sume 2.000 až 3.000 Eur mesačne.

Aktuálne je matka zamestnaná ako učiteľka, jej čistý príjem je 1.300 Eur mesačne, okrem toho poberá
prídavok na dve deti. Okresný súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa príjem
matky zvýšil. Čo sa týka otca, je stále živnostník, avšak podľa vlastného vyjadrenia príjem zo živnosti
nemá. Naposledy uvádzal príjem zo živnosti v júni 2024 vo výške 3.000 až 5.000 Eur mesačne v hrubom
a pracoval v Belgicku. Tvrdil, že z práce odišiel zo zdravotných dôvodov a preto, že si musel vyplácať

záväzky za povinné odvody, ako aj preto, že musel absolvovať súdne pojednávania. Aktuálne otec
podľa vlastného vyjadrenia žije z úspor a z toho, že predal pozemok v C.. Na stravu deklaroval výdavky
4.000 Eur mesačne, pohonné hmoty 600 Eur mesačne, okrem toho ďalšie výdavky na bývanie, telefón
a pod. Uviedol, že tieto výdavky má preto, lebo to robí zo zúfalstva, pre pocit, že je neviditeľný.
Deklaroval,žejevlastníkomchatyvobciJ.,ktorájeceloročneobývateľná.Podľaokresnéhosúdunebola

preukázaná zmena pomerov, pre ktoré by bolo možné zmeniť posledné rozhodnutie súdu o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Okresný súd nezistil ani žiaden objektívny dôvod,
pre ktorý by otec nemohol dosahovať príjem, ktorý mal v čase posledného rozhodovania o výživnom,
neboli preukázané závažné zdravotné problémy otca, pre ktoré by nemohol pracovať a zadovážiť si
tak príjem na platenie výživného. Skutočnosť, že sa otec zúčastnil súdnych pojednávaní v rozvodovom

konaní a v trestnom konaní, okresný súd nevyhodnotil ako podstatnú a trvalú zmenu pomerov, ktorá
by odôvodnila zníženie výživného. Otec maloletých detí mal možnosť si svoje pracovné povinnosti
zorganizovať tak, aby mohol súdne pojednávania absolvovať aj popri práci, ako to štandardne robia
ostatní účastníci konania. Poukázal okresný súd na to, že otec žije nákladným spôsobom života a tvrdí,
že má naň dostatok finančných prostriedkov, či už úspor alebo z predaja svojho majetku. O trovách

konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a zároveň podal aj sťažnosť na zákonnú

sudkyňu vzhľadom na zaujatosť voči jeho osobe. Uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku
sucho konštatuje, že bývanie, ktoré poskytuje a ponúka pre maloleté deti, je „nevhodné“, a to bez
akejkoľvek návštevy jeho ubytovania kolíznym opatrovníkom. S majiteľom hotela má ústnu dohodu
a súhlas k použitiu toľko bytových jednotiek počas pobytu maloletých detí u neho, koľko bude potrebné.Pri vyhodnotení jeho podmienok okresný súd nevzal do úvahy fakt, že disponuje úplne novou, celoročne
obývateľnou chatou v obci J., ktorá spĺňa aj nad rámec požadované podmienky. Vlastní auto, ako
živnostník je pánom svojho času, ktorý viac než rád a bez výhrad dá do starostlivosti a komfortu

maloletých detí. V rámci konania si nezískal „sympatie“ sudkyne, avšak súdny proces má byť vedený
v súlade so zákonom a spravodlivý, sudca nemá rozhodovať pod vplyvom sympatií, či antipatií. Nikto
neskúmal jeho majetkové pomery napriek tomu, že niekoľkokrát v konaní uviedol, že nemá žiaden
príjem, čo je viac ako zrejmé z daňových priznaní. Okresnému súdu však na zamietnutie jeho návrhu
na zníženie výživného stačilo jeho vyjadrenie, že minie 4.000 Eur mesačne na stravu. Uviedol, že

aktuálne je vo väzbe a je zrejmé, že treba prehodnotiť celé rozhodnutie a „zjednať nápravu“. Podotkol, že
opakovane v konaní uvádzal, že míňal, nie míňa 4.000 Eur mesačne, pretože aktuálne žiadne finančné
prostriedky nemá.

6. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že nedisponuje novými dôkazmi, pridržiava sa predošlých

vyjadrení, ktoré realizoval na súde prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
prvostupňového súdu.

7. Matka k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie súd potvrdil ako vecne správny. V priebehu konania sám otec dal
okresnému súdu za pravdu, že striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy, nakoľko nespĺňa
podmienky na jej nariadenie a hotelová izba nepredstavuje vhodné bytové podmienky pre výchovu
maloletých detí. Následne otec z vlastnej vôle a dobrovoľne svoj návrh na zmenu zverenia maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti preformuloval na úpravu styku s maloletými deťmi. K otázke

úpravy styku otca s maloletými deťmi matka uviedla, že v predchádzajúcom rozhodnutí im bola uložená
povinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvu,nakoľkosavšakotecodmietalzúčastňovaťnariadeného
výchovného opatrenia, toto bolo zrušené pre nenaplnenie jeho účelu. Napriek tomu, že od posledného
rozhodnutia nenastala žiadna výrazná zmena okolností, otec podal návrh na zmenu starostlivosti.
Okresný súd navrhol otcovi v danej otázke riešenie, a to vo forme absolvovania styku s maloletými

deťmi za pomoci psychológa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, čo otec výrazne
odmietol a uviedol, že na takéto stretnutia nepríde. Aj z tohto dôvodu okresný súd zamietol návrh otca
na zmenu úpravy styku ako nedôvodný. Zo správania otca bolo zrejmé, že nemá záujem pracovať
na zdravej obnove styku s maloletými deťmi. Pokiaľ ide o otázku zníženia výživného, otec sa podľa
matky účelovo rozhodol z vlastnej vôle nepracovať, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti, čo nie je

dôvodom na zníženie výživného na maloleté deti. Otec nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny ako nezamestnaný, je stále živnostník, dokonca sám vyčíslil okresnému súdu niekoľko
tisícové mesačné výdavky. Z uvedeného je podľa matky namieste podotknúť, že práve výživné určené
posledným rozhodnutím súdu je stanovené na spodnej hranici vzhľadom na životnú úroveň otca.

8. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že kolízny opatrovník opakovane a zdokladovane upiera maloletej
a maloletému právo na slušný vzťah s ním, a to hlavne s dosahom na zdravý psychický vývin oboch
maloletých detí. Matka maloletým deťom doslova vyoperováva spomienky na vzťah k nemu a bráni
mu v styku obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Opätovne zopakoval, že v jeho domácnosti neboli

prešetrené podmienky zo strany kolízneho opatrovníka, ako ani súdu, a napriek tomu boli vyhodnotené
ako nedostatočné. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že nemá vytvorený priestor pre stretávanie sa
s maloletými deťmi, prípadne na starostlivosť o maloleté deti. Hotel, v ktorom sa zdržiava, je mu plne
k dispozícii za účelom styku aj výchovy maloletých detí. Rovnako je vlastníkom celoročne obývateľnej
chaty s kompletným vybavením.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1acontrariovspojenís§2ods.1CMP)potvrdilrozsudoksúduprvejinštancie,
keďžedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnych

ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, zmenu
zverenia maloletých detí, alternatívne úpravu styku s maloletými deťmi, v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahustotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom
vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

11. Pripomína odvolací súd, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný

žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
12. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis

a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 4P/27/2022-371 zo dňa 30.04.2024. Vzhľadom na predmet konania - návrh otca na

zmenuzverenia maloletýchdetízosobnejstarostlivostimatkydojehoosobnejstarostlivosti,alternatívne
na úpravu jeho styku s maloletými deťmi a zníženie výživného, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným,
či došlo ku zmene v pomeroch na strane maloletých detí a ich rodičov od posledného rozhodnutia súdu.

14. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav tak, ako je tento uvedený

v odsekoch 5. až 10. napadnutého rozhodnutia a z takto zisteného skutkového stavu vychádzal pri
svojom rozhodovaní aj odvolací súd. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z vykonaného dokazovania
nebolo možné dospieť k záveru o akejkoľvek podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletých
detí, alebo na strane ich rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v žiadnej otázke, teda ani vo vzťahu

k zvereniu maloletých detí, vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ani v otázke úpravy styku
otca s maloletými deťmi. Správne okresný súd zvýraznil pri svojom rozhodovaní, že naposledy bolo
rozhodnuté rozsudkom Námestovo č.k. 4P/27/2022-371 zo dňa 30.04.2024, pričom zmenu pomerov
posudzoval okresný súd vzhľadom na časový sled od vyhlásenia posledného rozhodnutia (30.04.2024)
do vyhlásenia napadnutého rozsudku (24.02.2024), teda v časom období necelých 10 mesiacov.

15. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, čí už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi,
alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťazásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.22. Pri
rozhodovaní o najvhodnejšej forme osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, rešpektujúc pritom
právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa,
kritériami zverenia sú najmä: 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou

osobou; 2/ miera zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia
do starostlivosti tej-ktorej osoby; 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do
svojej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a
napokon 4/ želanie maloletého dieťaťa. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u
všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem, všetky relevantné kritéria posúdiť

samostatne, a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do
výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti
umožňujú (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I.ÚS 2482/2013).
17. Odvolací súd sa prioritne zaoberal odvolacou argumentáciou otca vo vzťahu k návrhu na zmenu
zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorej otec namietal najmä nesprávne a

formalistické posúdenie jeho osobných a bytových pomerov zo strany okresného súdu. Otec v odvolaní
zdôrazňoval, že okresný súd bez reálneho preverenia označil jeho bývanie v hotelovom zariadení
za nevhodné, hoci podľa jeho tvrdení má zabezpečené primerané podmienky pre pobyt maloletých
detí, vrátane možnosti využitia viacerých ubytovacích jednotiek, a zároveň je vlastníkom celoročne
obývateľnej chaty. Poukazoval tiež na svoju časovú flexibilitu ako živnostníka a schopnosť osobne

zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Súčasne spochybňoval záver okresného súdu, že zmena
zverenia by bola v rozpore so záujmom maloletých detí, pričom odmietavý postoj detí k nemu pripisoval
výlučne správaniu matky.

18. Odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu argumentáciu za nedôvodnú. Predovšetkým zdôrazňuje,

že konanie o zmene zverenia maloletých detí je viazané na existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov
na strane rodičov alebo maloletých detí v zmysle § 26 ods. 1 zákona o rodine. V preskúmavanej veci
bol návrh otca podaný v krátkom časovom slede po poslednom právoplatnom rozhodnutí o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností, pričom už samotná časová blízkosť objektívne limituje možnosť
vzniku takej podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah do stabilizovaného výchovného

prostredia maloletých detí. Zvýrazňuje odvolací súd, že otec v návrhu na začatie konania, ani v
konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil konkrétnu zmenu pomerov, ktorá by nastala po poslednom
rozhodnutí súdu a ktorá by mala zásadný význam z hľadiska posúdenia najlepšieho záujmu maloletých
detí.

19. Pokiaľ ide o námietky otca smerujúce k jeho bytovým a osobným pomerom, odvolací súd
zdôrazňuje, že ani existencia primeraných materiálnych alebo priestorových podmienok sama osebe
nepostačuje na odôvodnenie (zmeny) zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
Táto forma starostlivosti totiž predpokladá nielen objektívnu schopnosť rodiča zabezpečiť materiálne
potreby maloletých detí, ale aj existenciu funkčných vzťahových väzieb, minimálnu mieru spolupráce

rodičov a predovšetkým ochotu a schopnosť maloletých detí fungovať v dvoch výchovných prostrediach
bez vážnej psychickej záťaže. Zo skutkových zistení okresného súdu, najmä zo správy kolízneho
opatrovníka, jednoznačne vyplýva dlhodobé odmietanie akéhokoľvek kontaktu maloletých detí s otcom,
pričom maloleté deti sa vo vzťahu k otcovi vyjadrovali negatívne a bez prejavu záujmu o obnovenie
vzťahov. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že maloletá sa vo vzťahu k návrhu otca na zmenu zverenia,

resp. k úprave styku s ním vyjadrila, že „...za otcove správanie sa hlavne hanbí, to ako sa otec prezentuje
a vystupuje pred okolím,...“, jasne uviedla, že „...s otcom sa nechce stretávať, ani ho kontaktovať.“
Maloletý nevedel uviesť, kedy otca videl naposledy, kedy ho stretol, ani ho stretnúť už nechcel (Správa
kolízneho opatrovníka zo dňa 21.02.2025, č.l. 39 spisu okresného súdu). Za tejto situácie odvolací súd
súhlasí so záverom okresného súdu, že k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, nedošlo, a že takýto zásah by bol v rozpore s ich
najlepším záujmom.
20. Odvolací súd sa v nadväznosti na vyššie uvedené závery zaoberal aj odvolacou argumentáciou
otca vo vzťahu k úprave styku s maloletými deťmi a dospel k záveru, že ani v tejto časti nie jeodvolanie dôvodné. Zo spisového materiálu nevyplýva, že dôvodom dlhodobej nerealizácie styku je
svojvoľné alebo obštrukčné konanie matky, ale pretrvávajúci, opakovane a konzistentne prejavovaný
odmietavý postoj maloletých detí k stretávaniu sa s otcom, ktorý bol zachytený nielen vo vyjadreniach

rodičov a kolízneho opatrovníka, ale aj v znaleckom posudku vypracovanom v konaní vedenom
Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. 4P/27/2022, v ktorom bolo naposledy rozhodované o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zo znaleckého posudku vypracovaného
v označenom súdnom konaní vyplýva, že „Obe maloleté deti majú pozitívny vzťah k matke. U C.
možno hovoriť až o patologicky tesnej väzbe. Vzťah k otcovi negujú. Predstierajú, že nemajú žiadny.

Jedná sa o momentálny prejav vzdoru, ktorý by bolo potrebné poradensky a terapeuticky riešiť. Obaja
rodičia majú pozitívny vzťah k deťom. Matka má po každej stránke lepšie predpoklady pre výchovu
a osobnú starostlivosť o deti. Striedavá osobná starostlivosť je v čase vyšetrenia nereálna. Styk otca
s deťmi by sa mal riešiť nenásilne gradualisticky. Radikálne odmietanie styku v čase vyšetrenia, by sa
časom mohlo zmierniť, ak tomu bude nápomocná matka.“ Z citovaného vyplýva výslovné neodporučenie
riešiť styk autoritatívnym alebo násilným spôsobom, naopak z neho vyplýva potreba jeho postupnej,

nenásilnej a odborne vedenej obnovy, na základe čoho okresný súd rodičom uložil výchovné opatrenie
spočívajúce v odbornom poradenstve zameranom na zlepšenie vzťahov v rodine. Za podstatný je
nutné považovať fakt, že otec sa na realizácii tohto výchovného opatrenia odmietol podieľať, čím
sám znemožnil vytvorenie elementárnych predpokladov pre bezpečnú a postupnú obnovu kontaktu/
vzťahu s maloletými deťmi. Napriek skôr uvedenému v aktuálnom konaní zotrval výlučne na požiadavke

úpravy styku v rozsahu celých víkendov, bez akceptovania akejkoľvek inej, adaptačnej alebo odborne
asistovanej formy kontaktu, a to bez ohľadu na aktuálny psychický stav maloletých detí, ich jednoznačne
vyjadrený názor a odporúčania odborníkov. Okresný súd pritom otcovi opakovane ponúkal alternatívne
možnosti obnovovania styku, vrátane asistovaného styku alebo styku bez prespatia, ktoré však otec
kategoricky odmietal („Na otázku súdu, či je ochotný absolvovať tak s deťmi tak, že by sa realizoval

za asistencie spôsobilej osoby, napr. psychologičky ÚPSVaR Námestovo, uviedol, že nech mu súd dá
deti na víkend.“, „...Súd vysvetlil otcovi, že vzhľadom na to, že deti majú odmietavý vzťah ku stretávaniu
s ním, je potrebné obnoviť najskôr vzťah s deťmi, čo je možné prostredníctvom asistovaného styku, otec
detí na to povedal, že súd by mal vyhrešiť tých, čo to spôsobili, dať ich kľačať na kolienko.“, Zápisnica
o pojednávaní zo dňa 24.02.2025, č.l. 45-47). Takýto rigidný postoj odvolací súd nehodnotí ako prejav

rešpektovania najlepšieho záujmu maloletých detí, ale ako presadzovanie vlastnej predstavy styku bez
ohľadu na ich potreby, prežívanie a schopnosť zvládnuť kontakt s otcom v súčasnom štádiu vzťahu. Za
týchto okolností nebolo možné vyhovieť návrhu na úpravu styku v podobe požadovanej otcom, keďže
by išlo o nútené presadzovanie styku bez reálne vytvorených predpokladov na jeho zvládnutie zo strany
maloletých detí, s rizikom ďalšieho prehĺbenia ich odmietania a zvýšenia psychickej záťaže. Keďže od

posledného rozhodnutia súdu nebola zistená žiadna relevantná zmena pomerov vo vzťahu k postoju
maloletých detí, ani k ochote otca spolupracovať na postupnej obnove vzťahu, považuje odvolací súd
záver okresného súdu o nevyhovení návrhu na úpravu styku rovnako za vecne správny.

21.Odvolacísúdakoneopodstatnenúvyhodnotilajodvolaciuargumentáciuotcavovzťahukzamietnutiu

jeho návrhu na zníženie výživného na maloleté deti. Zmenou pomerov v zmysle § 78 zákona o rodine sa
rozumie výrazná, kvalifikovaná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného rodiča,
ktoré boli podkladom pre posledné rozhodnutie o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len
prechodnú a zároveň natoľko významnú, že má reálny dopad na schopnosť povinného rodiča plniť si
vyživovaciu povinnosť v doteraz určenej výške. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zníženie výživného

je preto nevyhnutné porovnať pomery existujúce v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na jeho zmenu, pričom aj pri zmene výživného sa
uplatnia všeobecné zásady vyplývajúce z § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou,
a preto je každý rodič povinný svoje pracovné a životné pomery organizovať tak, aby plnenie vyživovacej

povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samo sa
živiť, prichádza do úvahy len výnimočne, a to výlučne z dôvodov objektívnej neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemohol sám ovplyvniť (napr. zásadné zhoršenie
zdravotného stavu, strata zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa a pod.). Takéto okolnosti
však v prejednávanom prípade preukázané neboli.

22. Zo skutkových zistení okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, vyplýva, že otec mal
v čase posledného rozhodovania o výživnom stabilný príjem zo živnostenského podnikania vo výške
2.000 až 3.000 Eur mesačne, pričom sám v konaní priznal, že ešte v júni 2024 dosahoval príjem 3.000 až5.000 Eur mesačne. V odvolaní a už pred súdom prvej inštancie tvrdil, že z práce odišiel zo zdravotných
dôvodov, ďalej z dôvodu potreby úhrady záväzkov na poistnom a tiež preto, že musel absolvovať
viaceré súdne pojednávania. Tieto tvrdenia však otec nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil

žiadnu lekársku správu preukazujúcu zdravotné obmedzenie brániace mu v práci, neuviedol žiadne
konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že súdne konania mu objektívne znemožňovali vykonávať
zárobkovú činnosť, a napokon ani nepreukázal, že by sa nachádzal v situácii, ktorú nemožno prekonať
vlastným pričinením. Naopak, z jeho vlastných vyjadrení vyplýva, že dlhodobo žil nákladným spôsobom
života, deklaroval výdavky na stravu vo výške 4.000 Eur mesačne, vysoké výdavky na pohonné hmoty

a iné náklady, pričom zároveň uvádzal, že disponuje úsporami a finančnými prostriedkami z predaja
nehnuteľnosti. Takéto správanie nemožno považovať za prejav objektívne zhoršených pomerov, ale skôr
za dôsledok jeho vlastných rozhodnutí a dobrovoľne prijatých majetkových rizík.

23. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje aj princíp potencionality príjmu povinného rodiča. Pri
určení výživného sa neberie do úvahy len aktuálny deklarovaný príjem povinného, ale aj príjem, ktorý

by mohol objektívne dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie, pracovnú prax a
možnosti na trhu práce. Tento princíp sa uplatní najmä vtedy, ak sa povinný rodič bez vážneho dôvodu
vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu, prípadne ak svojím konaním sám spôsobí pokles alebo
stratu príjmu. V posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by otec mal zdravotné alebo iné
objektívne prekážky brániace mu v tom, aby pokračoval vo výkone zárobkovej činnosti alebo aby si

zabezpečil primeraný príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam a doterajším zárobkovým pomerom.
Naopak, nič nenasvedčuje tomu, že by jeho pracovné možnosti boli zásadným spôsobom obmedzené;
skutočnosť, že sa zúčastňoval súdnych pojednávaní, sama osebe takúto prekážku nepredstavuje,
keďže ide o situáciu, ktorá je v živote účastníkov súdnych konaní bežná a ktorú možno zosúladiť s
výkonom zamestnania. Za tohto stavu odvolací súd uzatvára, že otec nepreukázal existenciu takej

kvalifikovanej a trvalej zmeny jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného určeného
posledným rozhodnutím súdu na maloleté deti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že výživné
určené posledným rozhodnutím súdu je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
otca a korešponduje aj s potrebami maloletých detí, ktoré sa s pribúdajúcim vekom prirodzene zvyšujú.

24. Pokiaľ otec v odvolaní naznačuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je výsledkom zaujatosti
sudkyne voči jeho osobe, ktorá údajne pristupovala k jeho tvrdeniam s predsudkami, odvolací súd
takéto tvrdenia nepovažuje za opodstatnené. Z obsahu súdneho spisu, ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že okresný súd prekročil hranice
zákonného, nestranného a objektívneho rozhodovania. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení,

ktoré mal v konaní k dispozícii, tieto riadne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 191 CSP a svoje závery logicky a presvedčivo odôvodnil. Hodnotenie tvrdení účastníka konania
a nimi predkladaných skutočností zo strany súdu nemožno zamieňať s prejavom predsudku, či osobnej
zaujatosti. Samotná nespokojnosť otca s právnym názorom okresného súdu, ani jeho subjektívny pocit
„nesympatií“ zo strany súdu, nie sú spôsobilým dôvodom na spochybnenie nestrannosti zákonného

sudcu. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu nezistil naplnenie ani subjektívneho, ani
objektívneho hľadiska možnej zaujatosti okresného súdu; naopak, z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že okresný súd sa sústredil výlučne na právne významné okolnosti rozhodné pre posúdenie zmeny
zverenia maloletých detí, úpravy styku otca s maloletými deťmi, ako i pre posúdenie zmeny vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom a vyhodnotil ich spôsobom, ktorý odvolací súd považuje za vecne

správny.

25. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo

vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMPa v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1

a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.