Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/2315/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124404307
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124404307.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., o vymoženie 355,72 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom exekútorského úradu Ul. 29. augusta č. 16,
974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 6EX 764/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 22.10.2024 sa začalo
protipovinnémuexekučnékonanieprevymoženiepohľadávkyvovýške355,72Eurpriznanejnazáklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 10C/46/2023 zo dňa 26.09.2023 (ďalej len ,,exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením dňa 31.10.2024 súdneho exekútora JUDr. Alena
Bohovičová, so sídlom exekútorského úradu Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica (ďalej
len,,súdnyexekútor“),ktorýjuvediepodsp.zn.6EX764/24.Doručenímpovereniasúdnemuexekútorovi
dňa 31.10.2024 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí
exekúcie sp. zn. 6EX 764/24 zo dňa 21.11.2024 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa

02.12.2024.

3. V priebehu konania doručil súdu súdny exekútor podanie označené ako ,,Emailová komunikácia“ zo
dňa 26.11.2024 spolu s prílohami (obálka, prehľad predpisov a platieb, žiadosť o rozhodnutie o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, doručenka). Obsahom emailovej komunikácie boli len prílohy –
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom ako aj evidencia platiteľa

úhrady – fyzickej osoby (RTVS) bez uvedenia konkrétneho popisu podania. Dňa 31.07.2025 súd vydal
Upovedomenie o neprihliadnutí na návrh na zastavenie exekúcie nakoľko vyššie uvedené podanie
nebolo podané v súlade so zákonom.

4. Súdny exekútor doručil súdu dňa 01.09.2025 podanie povinného označené ako ,,Žiadosť o zastavenie
exekúcie“ zo dňa 26.08.2025 (ďalej len ,,návrh povinného na zastavenie exekúcie“), ktoré bolo súdnemu

exekútorovi doručené dňa 27.08.2025.

5. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie žiadal o zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že od roku 2016
je odhlásený od koncesionárskych poplatkov z dôvodu ZŤP. K návrhu na zastavenie exekúcie priložil
ako prílohu ,,Evidencia platiteľa úhrady – fyzická osoba (domácnosť)“, ,,Prehľad predpisov a platieb“.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že povinný vyberateľovi úhrady
(oprávnenému) oznámil a preukázal skutočnosť, že sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutímv mesiaci október 2023. Povinný je teda oslobodený od platenia úhrad za služby verejnosti podľa zákona
č. 340/2012 od 01.11.2023 resp. už od 01.07.2023 pretože Národná rada Slovenskej republiky zrušila
povinnosť platiť úhradu RTVS s účinnosťou od 01.07.2023. Pohľadávka oprávneného sa však týka

obdobia od 12/2016 do 12/2022. Oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal žiadne iné skutočnosti,
ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku. Návrh na zastavenie exekúcie preto
oprávnený považuje za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby exekučný súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Súdny exekútor sa okrem priebehu doručovania písomností k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nevyjadril.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na

zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo

právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladovvymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

15. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,
ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenieexekúciemusíbyťodôvodnenýamusiabyťvňomuvedené všetkyskutočnosti,ktorépovinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,

ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,

ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať

17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna

právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna
právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za

bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný
súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok
a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

18. Po preskúmaní celého spisového materiálu súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu,
ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia
exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza iba skutočnosti,

ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosťexekučnéhotitulu,t.j.správnosťskutkovýchaprávnychzáverovorgánu,ktorývydalexekučný
titul. V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a
vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie
mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o

skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie
orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný
prostriedok (odpor voči rozkazu), pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.

19. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť
oprávnenému pohľadávku vo výške 355,72 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola
splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal

vymoženia peňažného nároku vo výške 355,72 Eur s príslušenstvom. Pre exekučné konanie vedené
Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť,
že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti
exekučného titulu resp. exekučných titulov, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutia. Týmtobola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné
predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva,
že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov

zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

20. Súd skúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne
za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného
titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

Povinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienepreukázalžiadneskutočnostiodôvodňujúceprávny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

21. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne,

nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne ako aj materiálne vykonateľný. Povinný súdu
nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného
nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a súd nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia
zastavená, a preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol.

22. Oprávnenému ani povinnému v konaní nevznikli žiadne výdavky v súvislosti s ich zastupovaním,
keďže neboli právne zastúpení, preto súd o náhrade trov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.