Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124213242
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124213242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. H. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel, so sídlom
Hollého 31/371, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Slovenská republika – Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I.,
obec D., okres D. a to pozemku parcela registra C-KN č. XXX/XX – ostatná plocha o výmere 3573m2,
zapísaného na LV č. XXXX.

II. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., obec Žilina, okres
Žilina a to pozemku parcela registra C-KN č. XXX/XX – ostatná plocha o výmere 3573m2, zapísaného

na LV č. XXXX sú žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 603351521/1072675170 a žalobca
2/ v spoluvlastníkom podiele o veľkosti 469323649/1072675170, pričom žalobca 1/ a žalobca 2/ sú
povinní vyplatiť žalovanému do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku náhradu titulom vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva,každývovýškepo11742,65EURatonaúčetSlovenskéhopozemkového
fondu, č. účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 321122024.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 11.12.2024 sa žalobcovia domáhali, aby súd: (i) zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku, (ii) určil, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sú žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 603351521/1072675170
a žalobca 2/ v spoluvlastníckom podiele 469323649/1072675170, (iii) uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu, (iv) žalobcom vzhľadom
na osobitosť konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepriznal náhradu trov

konania voči žalovanému (podanie žalobcov zo dňa 7.7.2025).

2. Žalobcovia v rámci odôvodnenia nároku uviedli, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
spornej nehnuteľnosti, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckych podieloch 105235/243237,
24888344/536337585 a 1262/243237 a žalobca 2/ v spoluvlastníckych podieloch 78927/243237
a 6222086/178779195. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 5020324105838/32078748280115. Cena pozemku bola stanovená
znaleckýmposudkom,vypracovanýmdoc.Ing.BorisomTimkaničom,podč.57/2024,určenána53.700,-
EUR,pričomnaspoluvlastníckypodielžalovanéhooveľkosti5020324105838/32078748280115pripadásuma 8.404,05 EUR. Znalec stanovil cenu za 1 m2 vo výške 15,02 EUR. Pozemok sa nachádza
mimo zastavaného územia obce, t.j. v extraviláne. Podľa informácie – legendy na liste vlastníctva sa
jedná o pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím a kamenín a iné

plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Spoluvlastníckemu podielu žalovaného na pozemku zodpovedá
559,1745 m2. Vyčleniť takúto výmeru pre žalovaného by bolo v danom prípade z hľadiska tvaru, polohy
a účelnosti využitia pozemku nemožné, resp. ťažko predstaviteľné. Žalobcovia nemajú záujem zotrvať
v majetkovom spoločenstve so žalovaným, žalovaný na ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho
podielu nereagoval. Aktuálne je na pozemku nelegálna skládka odpadu, žalovaný sa oň nestará, ani

nezaujíma. Žalobcovia majú zámer pozemok vyčistiť a využiť na nejaký zmysluplný účel.

3. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného
územia obce v kat. úz. I. krajského mesta D., mestská časť I., v jej okolí sa nachádza areál strediska
údržbySCC,vedieknejcestnákomunikácia(ulicaG.),niektoréinžinierskesiete(minimálneelektrina)sa
na nej dajú predpokladať a je oplotená. Na parcele sa nachádza stavba, ktorá nie je zapísaná v katastri

nehnuteľností, pričom zrejme ide o nepovolenú (čiernu) stavbu, nakoľko žalovaný neeviduje žiadne
vydanie súhlasného stanoviska s povolením stavať na predmetnej nehnuteľnosti. Podľa mapových
záberov sa na nehnuteľnosti nachádzajú aj iné stavby (unimobunky).

4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 7.7.2025 uviedli, že listom zo dňa 26.5.2025 žalovanému oznámili,

že žalobcovia sú vlastníkmi nepovolenej stavby a na mesto Žilina podali žiadosť o dodatočnú
legalizáciu stavby, ktoré konanie prebieha. Delenie pozemku by bolo vzhľadom na jeho tvar, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalovaného a možnosti zriadenia prístupových komunikácií nelogické
a neúčelné.

5. Zástupca žalovaného v podaní zo dňa 29.7.2025 vyjadril súhlas so zrušením podielového
spoluvlastníctva, aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle návrhu žalobcov,
t.j. prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Navrhovanú výšku
primeranej náhrady 15,02 EUR/m2 považuje za neadekvátnu vzhľadom na charakter spornej
nehnuteľnosti, územnoplánovaciu informáciu a jej lokalitu v krajskom meste Žilina. Všeobecná hodnota

nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom je len najpravdepodobnejšia cena, nejde o objektívnu
(skutočnú) cenu nehnuteľnosti na trhu (odkaz na Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v prílohe č. 3 časť A bod 1). Táto
príloha sa roky nenovelizovala a hodnoty (jednotková východisková hodnota pozemku a aj koeficienty
polohovej diferenciácie, ktoré koeficienty boli použité aj v tomto prípade) nezodpovedajú momentálnej

situáciinatrhusnehnuteľnosťami(nezohľadňujúinfláciu,DPHadopytponehnuteľnostiach).Všeobecná
hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom preto nie vždy odzrkadľuje aj jej trhovú cenu.
Primeraná náhrada v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti má
odzrkadľovať finančnú náhradu, za ktorú je možné nadobudnúť nehnuteľnosť v podmienkach voľného
trhu s nehnuteľnosťami. Znalec A. I. K. pri určení všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti využíva

koeficienty (určené podľa prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku), ktorými subjektívne a bez náležitého odôvodnenia ovplyvňuje výslednú hodnotu
nehnuteľnosti.Prikoeficienteks–koeficientvšeobecnejsituácie(oblastimimozastavanéhoúzemiaobcí
určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou) použil hodnotu koeficientu 0,80. Použitie tejto
hodnoty žiadnym spôsobom neodôvodnil a pritom podľa územnoplánovacej informácie ide o rekreačné

a športovo využiteľné plochy, kde je možné podľa prílohy č. 3 časť E bod E.3.1 k vyhláške č. 492/2004
Z.z. použiť iný (vyšší) koeficient až 1,30. Znalec taktiež neodôvodnil preukázateľne použitie daných
hodnôt ostatných koeficientov polohovej diferenciácie, vychádzal len zo svojho subjektívneho názoru:
pri koeficiente kv použil hodnotu 0,70, kde je možné v danom prípade použiť (vyšší) koeficient až 1,05;
pri koeficiente kt použil hodnotu 1,00, kde je možné v danom prípade použiť (vyšší) koeficient 1,00 –

1,20; pri koeficiente kr použil hodnotu 1,01, kde je možné v danom prípade použiť (vyšší) koeficient 1,01
– 3,00. V 5 zo 7 hodnôt koeficientov použil najnižšie možné hodnoty. Ak by malo ísť o objektívne určenú
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, použil by maximálne možné hodnoty koeficientov, ale tým by bola
aj výsledná hodnota nehnuteľnosti vyššia, čo však žalobcom nevyhovuje. Znaleckým posudkom určená
všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti tak nie je objektívna cena, za ktorú je ju možné predať na

trhu,alejeovplyvnenásubjektívnymnázoromznalca.PodľaprieskumuciennehnuteľnostívmesteŽilina
mestská časť Budatín, vykonaného zástupcom žalovaného, sa ceny nehnuteľností pohybujú vo výške
cca 66,26 EUR/m2 do cca 90,- EUR/m2, čo dokazuje, že trhové ceny nehnuteľností v tejto lokalite súpodstatne vyššie ako jednotková všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti uvedená v znaleckom
posudku.

6. Podaním zo dňa 3.2.2026 žalobcovia predložili do konania tri potvrdenia realitných kancelárií,
vykonávajúcich pôsobnosť v žilinskom regióne, o výške všeobecnej ceny/trhovej hodnoty pozemku,
ktorý je predmetom tohto konania.

7. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 5.2.2026 vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vyhlásil rozsudok.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na vyjadreniach v zmysle písomných podaní.
Namietol výšku hodnoty podielu, prezentovanú zástupcom žalovaného s poukazom na to, že v zmysle
územno-plánovacej dokumentácie nie je možné pozemok použiť na stavbu rodinných domov, bytových
domov, samostatne stojacich individuálnych radových garáží a pre iné funkčné využitie takéhoto

charakteru, využitie je možné napr. na základné funkcie, na rekreácie, športovú činnosť, príp. ako
doplnkovú funkciu na parkovú zeleň, vrátane drobnej rekreačnej vybavenosti, pešej komunikácie,
priestor pre voľný pohyb psov s cvičiskom. V zmysle predložených potvrdení realitných kancelárií sa
cena v tejto lokalite pohybuje v rozmedzí 16,- EUR až 20,- EUR/m2. Zároveň z predloženého Čestného
prehlásenia L. M., osoby bývajúcej viac ako 50 rokov v dome, ktorý susedí so spornou parcelou, vyplýva,

že sporný pozemok roky slúžil ako odkalisko, úložisko najrôznejších odpadov vyťažených pri údržbe
ciest (asfalt, rôzne zmesi odpadu). Vzhľadom na vyjadrenia, ktoré sú obsahom listinných dôkazov
a mimosúdne rokovanie pred pojednávaním, sú žalobcovia pripravení zaplatiť náhradu vo výške 42,-
EUR/m2.

9. Zástupca žalovaného na pojednávaní s poukazom na obsah listinných dôkazov, územnoplánovaciu
dokumentáciu mesta, porovnania cien pozemkov pri ich predaji a na skutočnosť, že reálne rozdelenie
pozemku by nebolo dobre možné vzhľadom na skutočnosť, že tá časť, ktorú by žalobcovia hodlali
vyčleniť pre žalovaného, nie je prístupná priamo z cesty, vyjadril súhlas s výškou primeranej náhrady
42,- EUR/m2.

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie: I., obec: D. okres: Žilina, mal súd
preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku:
ostatná plocha o výmere 3573 m2, sú nasledovné osoby: žalobca 1/ v spoluvlastníckych podieloch
105235/243237, 24888344/536337585 a 1262/243237, žalobca 2/ v spoluvlastníckych podieloch

78927/243237 a 6222086/178779195 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5020324105838/32078748280115. Okruh účastníkov je daný,
pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.

11. Na prejednávanú vec súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v
konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy.12. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti, vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

13. V prípade zrušenia spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu (rozsudkom), t.j. autoritatívne,

musí súd dodržať záväzný procesný postup, t.j. poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným
vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so
spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

14. Primárne má súd skúmať možnosť rozdelenia veci medzi spoluvlastníkov, súd preto skúma

možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Predpokladom použitia
tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska), a
že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
poslaniu (záujmu) a zároveň je takéto rozdelenie podľa platných právnych predpisov možné. V prípade,

že reálne rozdelenie spoločnej veci nie je dobre možné, pristúpi súd k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania,
t.j. nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie
súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že reálne rozdelenie spoločnej veci by v
danom prípade nebolo funkčne opodstatnené, možné, a ani účelné, a to s poukazom na celkový počet
podielových spoluvlastníkov, charakter, druh a výmeru pozemku, nemožnosť prístupnosti k ceste vo
vzťahu k častiam parcely vzniknutým prípadným rozdelením a zároveň na súhlas zástupcu žalovaného
s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcov. Súd tak aj s poukazom na vyjadrenia

zástupcu žalovaného dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a pre prikázanie nehnuteľnosti
do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

16. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom

je pozemok, špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zástupca žalovaného súhlasil so zrušením
podielového spoluvlastníctva, aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania, súd nemal žiadny
dôvod na iné než stranami sporu navrhované rozhodnutie, ktoré zároveň neodporuje zákonu. Súd z
vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď

v konaní zostalo nesporné, že žalobcovia, ako aj žalovaný, majú záujem na majetkovom vysporiadaní
pozemku.

17. Pri stanovení výšky primeranej náhrady podľa cit. ust. § 142 ods. 1 veta tretia OZ, na ktorej zaplatenie
žalovanému sú zaviazaní žalobcovia 1/ a 2/, vychádzal zo zhodného prejavu strán sporu, ktorým je

dohoda o cene vo výške 42,- EUR/1 m2, zohľadňujúca námietky oboch strán sporu. Súd tak vychádzal
pri určení výšky celkovej finančnej náhrady z ceny 42,- EUR za 1 m2 ako z ceny v konaní nespornej
a zaviazal žalobcov na vyplatenie primeranej náhrady jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa
výšky ich podielov (výrok II.). Zároveň súd vzhľadom na celkovú výšku primeranej náhrady určil lehotu
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 257 CSP. Súd vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa - jedná sa o rozhodnutie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré je v záujme všetkých strán sporu, keďže týmto
rozhodnutím sa vyporiadali ich vzájomné vzťahy – rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na

náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.