Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1645/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125331990
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125331990.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, XXX XX E. proti povinnému 1/: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/
X H., XXX XX D. a povinnému 2/: I. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/X H., XXX XX
D., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., IČO: 35 951 087, so
sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava o vymoženie 8.400,- EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 517/25, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom
Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod
sp. zn. 242EX 517/25 z a m i e t a.

II. Súd povinným náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.06.2025, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/1645/2025, domáhal od povinných vymoženia 8.400,00 EUR s prísl. na základe exekučného
titulu – notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notárom JUDr. Ladislavom Leheňom pod. sp.
zn. N 32/2024; Nz 96454/2024; NCRIs 9919/2024 dňa 27.03.2024 (ďalej ako ,,exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava
Kešeľaka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1645/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom:
J.:E.:K.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 517/25.

3. Súdny exekútor vydal dňa 24.06.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré

bolo povinnému 1/ listinne doručené dňa 04.07.2025 a povinnému 2/ listinne doručené dňa 04.07.2025.

4. Povinní prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním zo dňa 16.07.2025 doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 16.07.2025 podali návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený

súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
12.08.2025 (doplnený 04.09.2025) spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo predložené dňa 04.09.2025.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli, že „Podľa exekučného titulu - notárskej
zápisnice č. N 32/2024 zo dňa 27.03.2024 (ďalej len „Exekučný titul“) mali Povinní uznať ich dlh

z titulu pôžičky vo výške 8.400 EUR poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2024,
pričom Povinní ďalej v Exekučnom titule pre prípad neplnenia tohto záväzku mali udeliť súhlasiť svykonateľnosťou Exekučného titulu a exekúciou. V čase podpisu Exekučného titulu a podpisu Zmluvy
o pôžičke zo dňa 27.03.2024 však Oprávnená Povinným žiadnu pôžičku neposkytla. K poskytnutiu
pôžičkypredpokladanejZmluvouopôžičkezodňa27.03.2024došloažPOpodpísaníExekučnéhotitulu.

Nakoľkojepôžičkareálnymkontraktom,kvznikuzáväzkuPovinnýchztitulupôžičkymohlodôjsťažpojej
skutočnom odovzdaní. Vzhľadom na uvedené, ku dňu podpisu notárskej zápisnice – Exekučného titulu
resp. v čase podpisu Exekučného titulu žiaden záväzok Povinných neexistoval, nakoľko v tomto čase
im pôžička poskytnutá nebola. Keďže je pôžička tzv. reálny kontrakt vznikajúci skutočným odovzdaním
pôžičky, Povinní v čase keď jej ešte žiadna pôžička poskytnutá nebola, nemohli platne tento neexistujúci

záväzok uznať a ani platne udeliť súhlas s vykonateľnosťou pre prípad neplnenia tohto neexistujúceho
záväzku.“ Poukázal na judikatúru súdov: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/133/2013,
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 136/2017-27, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17CoE/86/2015, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/166/2015. „Z vyššie
citovaného vyplýva, že v prípade ak bola čo i len spísaná notárska zápisnica v rovnaký deň ako
bola poskytnutá pôžička, takáto notárka zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

V danom prípade navyše v čase spísania notárskej zápisnice – Exekučného titulu, žiadna pôžička
poskytnutá Povinným ešte nebola (keďže ku skutočnému poskytnutiu došlo až po spísaní Exekučného
titulu). Z uvedeného dôvodu preto nie je Exekučný titul materiálne nevykonateľným exekučným titulom.
Exekúcia vedená na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu je exekúciou vedenou
nezákonne, pričom takúto exekúciu musí súd podľa vyššie citovaného „v ktoromkoľvek štádiu zastaviť“.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo exekučné konanie začaté na základe materiálne nevykonateľného
exekučného titulu, na základe čoho konštatujeme, že exekučné konanie je vedené nezákonne. V zmysle
§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú
tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“. S poukazom na uvedené žiadame
súd, aby v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61k ods. 2 a § 61k ods. 5 Exekučného poriadku

bez zbytočného odkladu vydal rozhodnutie, ktorým predmetné exekučné konanie zastavuje a Povinným
priznal náhradu trov konania.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Povinní
ma oslovili o poskytnutie pomoci vo výške 8.400,- EUR. Na základe zmluvy o pôžičke sme sa dohodli, že

dňa27.03.2024imposkytnemfinančnúpôžičkuvovýške8.400,-EURnadobudo27.03.2025bezúčelne
sdohodnutým1%mesačnýmúrokomod27.0.32024do27.03.2025.Uvedenéhodňa27.03.2024somna
základe zmluvy o pôžičke vyplatila do rúk čiastku 8.400,- EUR. V uvedený deň 27.03.2024 po podpísaní
zmluvy o pôžičke po prijatí čiastky vo výške 8.400,- EUR povinní spísali notársku zápisnicu, ktorá je
exekučným titulom. Túto pôžičku povinní v čas nevrátili, aj napriek písomným výzvam zo dňa 09.05.2025

a 19.05.2025 a viacerým telefonickým výzvam. Ja ako oprávnená som boa nútená pristúpiť k návrhu
na výkon exekúcie. Povinní zastúpení právnou spoločnosťou sa teraz snažia vyhnúť vráteniu pôžičky
a týmto svojím konaním zastaviť exekúciu. Povinní zmluvu o pôžičke podpísali, finančnú hotovosť
prevzali, túto nevrátili a s postupom oprávneného súhlasili. Každý dlh sa raz musí splatiť. Zastavenie
exekúcie je neprípustné a odporujúce dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností, žiadam

súdneho exekútora, aby pokračoval vo výkone exekúcie.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinných na
zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

10. Podľa § 46 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom
titule podľa § 45 ods. 2 písm. c), k), l) a m).

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, ato bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania

návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

19. Oprávnený predložil súdu riadny exekučný titul - notársku zápisnicu v zmysle § 45 ods. 2 písm. c),
ktorý tak po materiálnej ako aj formálnej stránke spĺňa všetky znaky vykonateľného exekučného titulu.
Notárskazápisnicajetedaspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhomožnopristúpiťkexekúcii
s cieľom uspokojenia pohľadávky oprávneného, ktorej sa notárska zápisnica týka. Neopomenuteľnou
skutočnosťou zostáva tiež to, že notárska zápisnica sa hodnotí ako verejná listina s prezumpciou

správnosti.

20. Súd uvádza, že v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
teda sa zaoberať správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Uvedené platí o
to viac, keď je exekučným titulom notárska zápisnica, ktorá aj v zmysle európskeho práva sa považuje

za exekučný titul, ktorým sa uplatňujú nesporné nároky. Tento druh exekučného titulu nemôže vzniknúť
bez výslovného súhlasu osoby dlžníka (v tomto prípade povinného 1/ a povinného 2/ ) tak so samotným
obsahom notárskej zápisnice ako aj s jej vykonateľnosťou. Osoba povinná z notárskej zápisnice sa
nemôže odvolávať na skutočnosti, ktoré sú v presnom protiklade s obsahom notárskej zápisnice, s ktorej
textom svojim podpisom súhlasila. Navyše tak ako to uvádza oprávnený, tvrdenia povinných vzbudzujú

nedôveryhodnosť už len tým, že neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice bola aj zmluva o pôžičke
zo dňa 27.03.2024 riadne podpísaná oboma stranami, z ktorej obsahu explicitne vyplýva, že finančné
prostriedky vo výške 8.400,- EUR boli riadne odovzdané povinnému 1/ v hotovosti a ich prevzatie
v hotovosti bolo potvrdené výdavkovým dokladom. Z tohto vyplýva, že ak by záväzok v čase uzatvorenia
zmluvy a zároveň spísania notárskej zápisnice neexistoval, neexistoval by ani dôvod na uznanie dlhu.

21. Povinní nijak nenamietali pravosť notárskej zápisnice ani to, že by ju podpisovali proti svojej vôli. S
jej obsahom boli oboznámení a dobrovoľne na znak súhlasu s jej obsahom ako aj s jej vykonateľnosťou
v exekučnom konaní (v prípade nesplnenia povinnosti v nej obsiahnutej) ju pred notárom podpísali.

22. Pokiaľ povinní tvrdia určité skutočnosti, je dôkazné bremeno na nich, a teda tvrdené skutočnosti majú
súdu aj preukázať. V zmysle § 558 OZ sa predpokladá, že dlh v čase jeho uznania trval, pokiaľ niekto
písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Povinnými tvrdené skutočnosti o tom, že
oprávnenývskutočnostipredmetnépeňažnéprostriedkyneposkytolvzmyslezmluvyopôžičkepovažuje
súd za neúspešnú obranu a pred súdom neobstoja, nakoľko z predloženej zmluvy o pôžičke (dobrovoľne

podpísanej povinnými) vyplynulo, že k vyplateniu predmetnej sumy došlo pri podpise zmluvy a dlžníci
(povinní) to svojím podpisom potvrdzujú. Zároveň doba od uzavretia zmluvy o pôžičke je podľa názoru
súdu dostatočne postačujúca na to, aby sa povinní v prípade povinnými tvrdeného nesplnenia záväzku
oprávneným rôznymi spôsobmi domáhal poskytnutia peňažných prostriedkov, ktoré boli predmetom
vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, avšak ani jeden z povinných takúto skutočnosť súdu pri podaní

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal. Tak ako aj oprávnený uviedol vo svojom vyjadrení, tak
aj súd považuje za dôkaz o existencii záväzku povinných voči oprávnenému zmluvu o pôžičke zo
dňa 27.03.2004 ako aj uznanie záväzku povinnými v samotnom exekučnom titule. Preto rozhodujúcou
skutočnosťou v tomto exekučnom konaní zostáva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne
a exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Povinní vo svojom návrhu na

zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh
na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

23. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánuverejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom
účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

24. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že
ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnili. Z uvedeného vyplýva,

že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku,
o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na
zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinných, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie,
preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im

v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia, preto o ich náhrade súd nerozhodoval.

33. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho
návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2). Náhradu týchto trov možno povinnému priznať iba
v prípade, ak zastavenie exekúcie možno oprávnenému pričítať. Povinní si v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že súd návrhpovinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a exekučné konanie a aj samotná exekúcia
začali dôvodne a naďalej dôvodne pokračujú, má teda súd za to, že trovy exekučného konania nemožno
v tomto prípade považovať za účelné vynaložené výdavky, preto súd ich náhradu povinným nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.