Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451963
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6122451963.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO:
36 813 401, so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, proti žalovanému: D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom A.
XXX/XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o zaplatenie
20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
28C/62/2022-268 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 4 ods. 1, ods. 3, ods. 4 zákona č.
440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase podpísania zmluvy o
zastupovaní, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3.Prvoinštančnýsúdvychádzalznespornýchskutkovýchtvrdeníanazákladevykonanéhodokazovania
zistil skutkový stav, že žalobca ako sprostredkovateľ a ako držiteľ licencie sprostredkovateľa hráčov
vydanou SFZ a žalovaný ako klient a hráč uzatvorili dňa 9.7.2021 zmluvu o zastupovaní, na základe
ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal žalovanému ako klientovi po dobu trvania zmluvy
umožniť a) uzavrieť, predlžiť, prerušiť, ukončiť alebo upraviť hráčsku zmluvu s klubom a zaistiť prestup

do iného klubu na základe hracej zmluvy, b) uzavrieť klientom s tretou osobou zmluvu, nadväzujúcu
či odkazujúcu na športovú činnosť klienta alebo zmluvu, súvisiacu s výkonom jeho športovej činnosti,
c) uzavrieť reklamnú zmluvu klienta s tretou osobou, s cieľom, aby pre klienta boli vytvorené optimálne
podmienky pre jeho športovú činnosť a jeho hmotné zabezpečenie, to všetko za ďalej v zmluve
stanovených podmienok. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou od 9.7.2021 do 8.7.2023.
Dohodli sa na zmluvnej odmene vo výške 10 % z celkovej výšky dohodnutého hrubého príjmu za
celú dobu trvania hráčskej zmluvy (čl. V. bod 1. zmluvy). Podľa čl. II. bod 2. hráčskou zmluvou sa

rozumie písomná zmluva uzavretá medzi klubom a klientom ako futbalovým hráčom a jedná sa najmä
o profesionálne hráčske zmluvy, zmluvy o výkone športovej činnosti, pracovné zmluvy klienta s klubom
alebo iné zmluvné dojednanie obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi na zmluvnom základe
hrať profesionálne futbal. Klubom sa rozumie právnická osoba, ktorá je v súlade so Stanovami SFregistrovaná ako len SFZ so zvláštnymi právami a povinnosťami členského klubu a osoba registrovaná v
rámci FIFA. Podľa čl. IV. bod 2 klient sa zaväzuje neuzatvárať po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy
žiadne ďalšie zmluvy ani dodatky existujúcich zmlúv, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, príp. zmlúv

s rovnakým alebo obdobným obsahom ako v tejto zmluve s inou fyzickou či právnickou osobou, bez
predchádzajúceho písomného súhlasu sprostredkovateľa. Podľa čl. IV. bod 3 klient sa zaväzuje: a) po
dobu účinnosti tejto zmluvy nejednať so žiadnymi inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami,
pôsobiacimi v oblasti zastupovania športovcov, prípadne s osobami oprávnenými za takéto osoby
jednať a v prípade, že bude kontaktovaný inou fyzickou alebo právnickou osobou, pôsobiacimi v oblasti

zastupovania športovcov, prípadne osobou oprávnenou za takúto osobu jednať, zaväzuje sa oznámiť
tútoskutočnosťbezodkladnesprostredkovateľoviasúčasnekontaktujúcuosobeoznámiťexistenciutejto
zmluvy a odkázať ju bez ďalšieho na sprostredkovateľa. b) bez prítomnosti sprostredkovateľa alebo
bez jeho písomného súhlasu nepodpisovať akúkoľvek hráčsku zmluvu, vrátane jej dodatkov, doplnkov,
predlžení, či ukončení. Ďalej nepodpisovať prestupné lístky do iného klubu (i pre prípad hosťovania),
či iné dokumenty, vzťahujúce sa k zmene klubovej príslušnosti, c) zaistiť, aby meno sprostredkovateľa

bolo uvedené na hráčskej zmluve, ktorá bude uzavretá po dobu platnosti a činnosti tejto zmluvy v
súlade so Sprostredkovateľským poriadkom SFZ. Podľa čl. V. bod 5 v prípade podstatného porušenia
tejto zmluvy klientom, kedy za podstatné sa výslovne zjednáva porušenie povinnosti a záväzkov klienta
uvedených v čl. IV. ods. 2 a 3. tejto zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi nárok na uhradenie zmluvnej
pokuty vo výške 20.000,- eur (slovami: dvadsať tisíc eur) splatnej na výzvu sprostredkovateľa. Nárok

sprostredkovateľa na náhradu škody nie je zmluvnou pokutou dotknutý. Dňa 7.3.2022 uzatvoril žalovaný
ako hráč s Futbalovým klubom G. H. F. zmluvu o amatérskom výkone športovej činnosti, predmetom
ktorej je záväzok hráča podávať výkon športovej (futbalovej) činnosti na vysokej úrovni a podľa svojich
najlepších schopností v prospech FK a za podmienok stanovených zmluvou, stanovami FK, predpismi
SFZ a právnym poriadkom SR, ako aj záväzok FK hráčovi za dohodnutý výkon športovej činnosti zaplatiť

odmenu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 8.3.2022 do
30.6.2022. Z whatsappovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.7.2022 vyplýva súhlas
žalobcu žalovanému hrať za Futbalový klub G. H. F., ak neuspeje na skúške, ktorú mu žalobca vybaví.
Dňa 23.7.2022 uzatvoril žalovaný ako hráč s Futbalovým klubom G. H. F. zmluvu o amatérskom výkone
športovej činnosti, predmetom ktorej je záväzok hráča podávať výkon športovej (futbalovej) činnosti

na vysokej úrovni a podľa svojich najlepších schopností v prospech FK a za podmienok stanovených
zmluvou, stanovami FK, predpismi SFZ a právnym poriadkom SR, ako aj záväzok FK hráčovi za
dohodnutý výkon športovej činnosti zaplatiť odmenu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zmluva bola
dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2022 do 30.11.2022.

4. Právne okresný súd uzavrel, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný, keď nezistil
porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Za potrebné považoval vysporiadať
sa s otázkou, či zmluva o Amatérskom výkone športovej činnosti zo dňa 23.7.2022, ktorú uzatvoril
žalovaný s Futbalovým klubom G. H. F. je hráčskou zmluvou, na sprostredkovanie uzatvorenia ktorej
sa žalobca zaviazal v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy o zastupovaní a či jej uzatvorením došlo k porušeniu

zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný uzavrel bez jeho súhlasu
hráčsku zmluvu s Futbalovým klubom G. H. F., ktorá je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu,
čím žalovaný porušil povinnosti v zmysle čl. IV. bod 2. a 3. zmluvy o zastupovaní, nakoľko túto
zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie názvu. Tiež tvrdil, že uzatvorená zmluva z
obsahového hľadiska je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, nakoľko obsahuje povinnosti,

ktoré zákon ukladá profesionálnym športovcom, konkrétne v § 32 zákona o športe. Zároveň, že zo
znenia čl. IV. bod 3. písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti
alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen profesionálnu.
Žalovaný namietal, že zmluva, ktorú uzatvoril s Futbalovým klubom G. H. F. je zmluvou o amatérskom
vykonávaní športu, nakoľko Futbalový klub G. H. F. je amatérskym klubom, teda nie je možné,

aby sa jednalo o zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Tiež namietal, že nikdy prvú ligu v
materskom klube G. B. nehral, hral za nižšie B, pri výkone športovej činnosti neprekročil jeho výkon
športovej činnosti 8 hodín týždenne, nakoľko mal 3 tréningy a 1 zápas, pričom bežný futbalisti, ktorí
hrajú poloprofesionálny, či profesionálny futbal majú počas dňa dvoj fázové tréningy a tieto majú
takmer každý deň. K neuvedeniu mena agenta v zmluve žalovaný uviedol, že meno agenta nebolo

uvedené ani v predchádzajúcej zmluve o amatérskom vykonávaní športovej činnosti zo dňa 7.3.2022.
Žalobca v súvislosti s tvrdeniami, že žalovaným podpísaná zmluva o amatérskom vykonávaní športu
je profesionálnou zmluvou, len vo všeobecnosti poukázal na povinnosti profesionálneho športovca
uvedené v § 32 zákona o športe, z ktorých niektoré sú uvedené v zmluve o amatérskom vykonávaníšportovej činnosti, preto z obsahu zmluvy možno vyvodiť, že sa nejedná o amatérsku zmluvu ale o
profesionálnu zmluvu. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že takýmto všeobecným poukázaním na
paragrafové znenie žalobca porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť. Povinnosť tvrdiť podstatné

a rozhodujúce skutočnosti (§ 150 CSP) sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane
tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska
hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje
toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je
možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie.

Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.
Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá
substancovane poprieť. Procesná nečinnosť účastníka, neobjasnenie určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti má pre neho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní pre neho nepriaznivého rozhodnutia.
Žalobca si v tomto smere nesplnil procesné bremeno tvrdenia a ani popretia skutkových tvrdení

žalovanéhovyplývajúcez§151CSP.Žalobcanetvrdil,zktorýchkonkrétnychpovinnostíprofesionálneho
športovca a prečo práve z nich jednoznačne vyplýva, že zmluva o amatérskom vykonávaní športu
je podľa jej obsahu zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. V priebehu konania žalobca
nerozporoval tvrdenie žalovaného, že Futbalový klub G. H. F. je amatérskym futbalovým klubom a teda
nie je možné, aby sa jednalo o zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Žalovaný v tejto súvislosti

nič netvrdil. Okresný súd z nesporných tvrdení účastníkov mal preukázané, že Futbalový klub G. H.
F., s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu o amatérskom vykonávaní športovej činnosti, je amatérskym
futbalovým klubom, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu o profesionálnom výkone športu. Tvrdenie
žalobcu, že zo znenia čl. IV. bod 3. písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať
bez prítomnosti alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen

profesionálnuostalovkonanírovnakonepreukázané,nakoľkovtejtosúvislostižalobcaneuviedolžiadne
rozhodujúce skutkové tvrdenia. Prvoinštančný súd poukázal na čl. II bod 2. zmluvy o zastupovaní, v
ktorom si zmluvné strany zadefinovali, čo sa rozumie pod hráčskou zmluvou (hráčskou zmluvou sa
rozumie najmä profesionálna hráčska zmluva, zmluva o výkone športovej činnosti, pracovné zmluvy
alebo iné zmluvné dojednania obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi na zmluvnom základe hrať

profesionálny futbal). Z uvedeného zmluvného ustanovenia ako aj z obsahu celej zmluvy o zastupovaní
jednoznačne vyplýva, že žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť, na základe ktorej
by mal žalovaný ako hráč možnosť uzavrieť, predĺžiť prerušiť, ukončiť, atď. hráčsku zmluvu, rozumej
profesionálnu hráčsku zmluvu. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o zastupovaní nevyplýva, že by sa
predmet zmluvy vzťahoval aj na zmluvu o amatérskom výkone športu. V tejto súvislosti žalobca ani

žiadne relevantné skutočnosti netvrdil. Skutočnosť, že predmetom zmluvy o zastupovaní bolo vyvíjanie
činnosti vo vzťahu k vykonávaniu profesionálnej športovej činnosti potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu, že
odmeny hráčov sa pohybujú v niekoľko tisíc eur mesačne, pričom pokiaľ by do úvahy prichádzajúca
odmena pre žalovaného len na úrovni 500,- eur, žalobca by nemal motiváciu pre takého hráča činnosť
agenta vyvíjať. V konaní podľa okresného súdu zostalo nepreukázané tvrdenie žalobcu, že zmluva o

amatérskom vykonávaní športu zo dňa 23.7.2022, ktorú uzatvoril žalovaný s Futbalovým klubom G.
H. F. je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, tiež tvrdenie, že zmluva o zastupovaní by sa
vzťahovalaajnauzatvoreniezmluvyoamatérskomvýkonnešportu,tedajejpodpísanímžalovanýporušil
svoje povinnosti v zmysle čl. IV. bod 3. písm. b) a c), t.j. exkluzivitu a neuvedenie meno agenta v
zmluve, za ktoré porušenie bola dohodnutá zmluvná pokuta. Podľa okresného súdu predmetom zmluvy

o zastupovaní bola výlučne činnosť žalobcu smerujúca k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť
zmluvu, na základe ktorej by vykonával šport ako profesionálny športovec, a teda podpisom zmluvy
o amatérskom výkone športu žalovaným a neuvedením mena žalobcu v tejto zmluve, nemohlo dôjsť k
porušeniu jeho povinností uvedených v čl. IV. bod 2. a 3. zmluvy o zastupovaní.

5. Záverom prvoinštančný súd uviedol, že aj v prípade, ak by bolo možné zmluvu o amatérskom výkone
športu zo dňa 23.7.2022 z nejakého dôvodu považovať za zmluvu o profesionálnom výkone športu, čo
však nepripúšťa, má za to, že k jej podpisu dostal žalovaný od žalobcu súhlas vo whatsappovej správe
zo dňa 7.8.2022, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva, že žalovaný môže hrať za F., t.j. Futbalový klub
G. H. F.. Žalobca síce v priebehu konania namietal, že sa jednalo len o komunikáciu so žalovaným a

neznamenalotoudeleniesúhlasuspodpísanímzmluvysfutbalovýmklubom,avšakneuviedolpodstatné
skutkové tvrdenia k tomu, prečo takúto správu žalovanému posielal, čo bolo jej významom, prečo nie je
možnézjejobsahuvyvodiťudeleniesúhlasuspodpisomzmluvy,akžalovanémudalsúhlaszaFutbalovýklub G. H. F. ďalej hrať. Vzhľadom na uvedené by ani v tomto prípade nebolo možné uvažovať o vzniku
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v zmysle čl. V bod 5. zmluvy o zastupovaní.

6. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení §
255 ods. 1 CSP, keď žalovanému ako plne úspešnej strane sporu náleží právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom na zmenu vyhovením žalobe, s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že neuniesol

bremeno tvrdenia vo vzťahu k tomu, aký typ zmluvy žalovaný s klubom FK H. F. podpísal a či zo
znenia čl. IV. bod 3 písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti
alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen profesionálnu.
Žalovaným podpísaná zmluva je obsahovo zmluvou, ktorá ukladá hráčovi povinnosti (profesionálneho
športovca) vyplývajúce z ust. § 32 zákona o športe. Na pojednávaní dňa 11.4.2024 a v rámci svojej
záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.6.2024 menoval konkrétne povinnosti, ktoré sú uvedené aj v

§ 32 zákona o športe, ako aj v hráčskej zmluve, ktorú podpísal žalovaný. Poukazom na konkrétne
zákonné ustanovenia, čl. III bod A hráčskej zmluvy, ktorú mal žalovaný podpísanú, uniesol dôkazné
bremeno. Ak okresný súd posúdil zmluvu, ktorú podpísal žalovaný ako amatérsku, nedostatočne sa
vysporiadal s jej obsahom s poukazom na aplikáciu zákona o športe. V odseku 23 odôvodnenia okresný
súd uvádza, že žalobca porušil povinnosť substancovane tvrdiť, avšak žalobca skutkové tvrdenia v

konaní prezentoval s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. Posúdenie či sa jedná o zmluvu
amatérsku alebo profesionálnu je právnym posúdením veci a v tomto smere iný dôkaz, ako poukaz na
príslušné právne predpisy a obsah zmluvy do úvahy neprichádza. Zo znenia článku IV. bod 3 písm.
b) Zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti alebo písomného súhlasu
sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, pričom nevyplýva, že by sa malo jednať len o zmluvu

profesionálnu. Aj podpis amatérskej hráčskej zmluvy môže byť prekážkou, aby hráč následne podpísal
inú(aj)profesionálnuzmluvu.Žalovanýpodpísalzmluvu,ktorámuneumožňovalaužuzavrieťinúzmluvu
s iným futbalovým klubom (čl. III bod A8 Zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti zo dňa
23.7.2022. V čl. II bod 2 Zmluvy o zastupovaní uzavretej stranami je opis hráčskej zmluvy uvedený
iba opisne, použijúc slovo „najmä“. V danom prípade nastala situácia, keď žalovaný bez písomného

súhlasu, bez prítomnosti žalobcu uzavrel zmluvu s klubom FK G. H. F., čím porušil povinnosti, ktoré
mu vyplývali zo Zmluvy o zastupovaní. Záver okresného súdu (v odseku 24 odôvodnenia napadnutého
rozsudku), že Futbalový klub G. H. F. je klubom amatérskym, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu
o profesionálnom výkone športu, nie je správny, keď FK G. H. F. je riadny futbalový klub registrovaný
Slovenským futbalovým zväzom. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca mal žalovanému udeliť

súhlas na to, aby ostal hrať v F., čo vyvodil z dôkazu - SMS správy zo dňa 8.7.2022, pričom nezohľadnil a
nevyhodnotil ďalšie tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, predovšetkým komunikáciu. Z SMS správy
zo dňa 8.7.2022 nevyplýva, že žalovaný mohol bez súčinnosti žalobcu podpísať hráčsku zmluvu, bola
iba o pokračovaní v klube, nie o podpise zmluvy a už vôbec nie o obsahu zmluvy. Z komunikácie zo
dňa 17.7.2022, kde sa žalobca pýta: „Ty pokračuješ v F.?“, odpoveď: „Ahoj, áno.“, Odpoveď: „Ale takto

to nefunguje to kedy si chcel oznámiť mne?“ vyplýva, že žalovaný nemal súhlas od žalobcu na to, aby
podpísal zmluvu so F., tento kontext prvoinštančný súd opomenul. Žalovaný tvrdí, že novú hráčsku
zmluvu podpísal až 23.7., ale z komunikácie 17.7. 2022 je zrejmé, že už pred týmto dátumom bol s
klubom v F. dohodnutý, napriek tomu, že žalobca mu ešte aj v tomto období zháňal iné kluby, kam
by mohol ísť na skúšku. Žalovaný si najneskôr dňa 17.7.2022 musel uvedomiť, že mu žalobca nedal

súhlas na podpis novej zmluvy, napriek tomu si od žalobcu nevyžiadal jeho súhlas, bez súčinnosti
žalobcu zmluvu so F. dňa 23.7.2022 podpísal. Z tejto chronológie je zrejmé, že žalovaný porušil zmluvné
povinnosti, na dodržanie ktorých si strany dohodli zmluvnú pokutu, konkrétne bez súhlasu žalobcu a bez
jeho prítomnosti podpísal hráčsku zmluvu, zaistiť, aby meno sprostredkovateľa bolo uvedené v hráčskej
zmluve, s čím sa prvoinštančný súd takmer vôbec nezaoberal.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Absentuje porušenie zo strany žalovaného, najmä článku IV. ods. 3 bod b),
c), nakoľko písomný súhlas na pokračovanie vo Futbalovom klube G. H. F. bol daný prostredníctvom
textovej komunikácie priamo žalobcom žalovanému, keď výslovne v písomnej komunikácii dňa 8.7.2022

uviedol „Jednu skúšku ti ešte zariadim a ak neuspeješ môžeš za F. hrať.“... „Dnes budem vedieť či zajtra
môžeš skúsiť Myjavu. Ak nie, kľudne sa pripojíš k F. a môžeš pokračovať ďalej ak máš záujem.“. Za
rovnakých podmienok došlo k podpísaniu totožnej zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti s
tým istým Futbalovým klubom - G. H. F. predchádzajúcu sezónu, kedy napriek tomu, že žalobca bolpriamo oboznámený s termínom a miestom podpisovania predmetnej zmluvy, k podpísaniu zmluvy sa
nemal záujem dostaviť a znenie zmluvy (totožné so spornou zmluvou), ako i jej podpísanie odsúhlasil
žalovanému rovnako prostredníctvom textovej komunikácie. Toho času predmetný spôsob podpísania

zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti nepripadal žalobcovi ani v najmenšom v rozpore
so sprostredkovateľkou zmluvou uzatvorenou medzi ním a žalovaným, pričom po zaslaní predmetnej
zmluvy to bol práve žalobca, ktorý si robil na úkor tejto zmluvy žarty a nepovažoval ju za profesionálnu
hráčsku zmluvu. Predmetný klub nehrá žiadnu profesionálnu ligu, v komunikácii so žalovaným (súčasť
spisu) dané ustanovenia zmluvy, ktoré momentálne v žalobe napáda a poukazuje naň, považoval v

spojitosti s klubom G. H. F. za vtipné a zosmiešňoval ich. Zo strany žalovaného počas účinnosti Zmluvy o
zastupovanínebolanikdypodpísanáhráčskazmluva(vzmysledefinícievsprostredkovateľskejzmluve),
či iná obdobná zmluva, ktorá by umožňovala hráčovi na zmluvnom základe hrať profesionálne futbal.
Žalovaný v danom prípade podpisom zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti nemohol porušiť
zmluvnépodmienky. PoukázalnavyjadrenieklubuG.H.F.,ktorébolodoložené,žeklubbynemalžiaden
problém v prípade prestupu žalovaného do iného klubu, pričom k prestupu by mohlo dôjsť okamžite

(nie v zmysle podmienok uvedených v zmluve). Taktiež zo strany klubu nebol problém, keď žalovaný
išiel na skúšku do Českej republiky. Rovnako by neprišlo ani k žiadnemu „vykúpeniu“ žalovaného ako
hráča z predmetného klubu, ako to býva zvykom u profesionálnych hráčov, čo opätovne len nasvedčuje
účelovým tvrdeniam zo strany žalobcu. Profesionálny výkon športovej činnosti podlieha absolútne
odlišnému režimu, ako bolo uvedené v zmluve, ktorú uzatvoril s klubom žalovaný. Žalovaný predmetný

výkon športovej činnosti nemal ako hlavný príjem a zamestnanie na plný úväzok, nakoľko profesionálni
športovci sa zúčastňujú dvojfázových tréningov 3-4x do týždňa + zápas, kedy nie je možné venovať
sa inému zamestnaniu. Žalovaný je riadne zamestnaný s pracovnou dobou od pondelka do piatka a
zároveňexterneštudujenavysokejškole,pričomfutbalmáakovoľnočasovúaktivitu.Odmenauvádzaná
v zmluve rovnako vylučuje akékoľvek predpoklady uvažovať o tejto zmluve ako o profesionálnom výkone

športovej činnosti.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu a uviedol, že k podpisu
predchádzajúcej zmluvy došlo tak, že žalovaný celý text zmluvy pred jej podpisom posielal na schválenie
žalobcovi, ohľadom zmluvy komunikovali aj ústne a po schválení textácie žalovaný pristúpil k podpisu,

o čom predložil aj komunikáciu. V predchádzajúcich prípadoch vždy vedel o tom, kedy a akú zmluvu
žalovaný podpíše. V prípade poslednej zmluvy žalovaný žalobcovi vopred text zmluvy neposlal, o
podpise zmluvy neinformoval, čo je zrejmé z doloženej následnej SMS komunikácie. Žalovaný nehovorí
pravdu, že v rozhodnom období bol len amatérskym hráčom. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný
nepredložil dôkazy o tom, že je riadne zamestnaný, študuje na vysokej škole a futbal má ako

voľnočasovú aktivitu, podstatné ale je aký status mal v rozhodnom období. Pokiaľ žalovaný mal od
počiatku záujem len o voľnočasový futbal, potom nekonal vo vzťahu k žalobcovi v dobrej viere, pretože
žalobca vynakladal nemalé úsilie a finančné prostriedky na to, aby sa mu podarilo získať pre žalovaného
výhodnú hráčsku zmluvu. V takom prípade by malo byť konanie žalovaného vyhodnotené ako konanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu a uviedol, že
žalobca zavádza o tom, akým spôsobom došlo k podpisu hráčskej zmluvy zo strany žalovaného, pričom
nepriznáva skutočnosť, že žalovanému sa jednoznačne písomne vyjadril z doloženej komunikácie zo
dňa 8.7.2022, že mu zariadi ešte jednu skúšku a ak neuspeje, môže za F. hrať. Zároveň uviedol, že

ten deň bude vedieť, či zajtra (dňa 9.7.2022) môže skúsiť Myjavu. Ak nie, kľudne sa pripojí k F. a môže
pokračovať ďalej, ak má záujem. Súhlas s pokračovaním v F. bol zo strany žalobcu jasne daný, pretože
žalobca žiadnu skúšku v Myjave nevybavil, žalovaný sa pripojil k F., tak ako bolo písomne so žalobcom
dohodnuté. Poukázal na listinu „Vyjadrenie výboru FK“ (v spise), v ktorej I. J. K. (prezident futbalového
klubu) prehlásil, že počas osobného rokovania a za spoločného súhlasu tak žalobcu ako i žalovaného

prišlo k hosťovaniu v klube L. G. H. F., pričom sa zároveň všetky strany dohodli, že v letnej sezóne 2022
bude klub akceptovať, aby hráč išiel na týždňovú skúšku do klubu FK Pardubice. V prípade, ak hráč
neuspeje v tomto klube, ostáva na hosťovaní v klube L. G. H. F. pre sezónu 2022/2023. Žalobca bol
pri tomto rokovaní osobne prítomný a s týmto postupom súhlasil, pričom sa mala vykonať len skúška
v Pardubiciach, ktorá bola podmienená úspechom žalovaného. Teda nie je možné, aby sa žalobca

odvolával na nevedomosť o tom, že žalovaný bude v klube pokračovať i v letnej sezóne 2022 (teda
po 30.6.2022). Počas konania žalobca túto listinu nespochybnil (§ 151 ods. 1 CSP ). Súhlas žalobcu s
pokračovaním v tomto klube bol teda jednoznačne daný, niekoľkokrát, čo však teraz žalobca účelovo
spochybňuje. Doplnil, že profesionálnym hráčom by len ťažko boli za odohrané zápasy vyplácanéhonoráre v sumách 100-350 eur, tak ako je možné badať z komunikácie medzi žalobcom a športovým
klubom Považská Bystrica (súčasťou spisu). Predmetné sumy sa poskytujú aj priemerným futbalovým
hráčom na úrovni slovenského dedinského futbalu, ktorí sa ani zďaleka nepribližujú profesionálnym

hráčom. Už len z povahy výšky odmeny a rovnako intenzity tréningov (1-2x do týždňa), pričom
profesionálni futbalisti majú bežne 4-5x tréning v týždni a bežne i dvojfázové tréningy behom jedného
dňa, nie je možné s vyjadrením žalobcu súhlasiť. Žalobca v komunikácii so žalovaným reagoval po
podpis zmluvy zo dňa 23.7.2022 „Tie reklamné hlúposti ma dojali. F. reklama ako v Madride :D“, keď je
očividné, že si bol vedomý toho, že sa o žiadnu profesionálnu hráčsku zmluvu nejedná, zmluva mu bola

naposmech.Skutočnosť,žežalovanýuzatvorilsožalobcomsprostredkovateľskúzmluvunenasvedčuje,
že by sa malo jednať o sprostredkovanie na úrovni profesionálnej hráčskej zmluvy. Je bežnou praxou,
že ak by chcel ísť i amatérsky hráč hrať do susedného Rakúska, dojedná si klub cez agenta, už len z
dôvodu zjednodušenia zaobstarania klubu, keď agenti majú množstvo kontaktov.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387

CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,- eur, úrok
z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 22.9.2022 do zaplatenia (titulom zmluvnej pokuty
z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným vyplývajúcej mu zo zmluvy o zastupovaní zo dňa

9.7.2021).

13. Uznesením č. k. 28C/62/2022-163 zo dňa 7.6.2023 prvoinštančný súd I. výrokom konanie zastavil,
II. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom rozhodol,
že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec na ďalšie konanie Komore Slovenského futbalového zväzu

pre riešenie sporov, zriadenej Slovenským futbalovým zväzom, so sídlom Tomášikova 30C, Bratislava.

14. Uznesením č. k. 21Co/32/2023-197 zo dňa 29.9.2023 odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (v odôvodnení dal okresnému súdu pokyn
pokračovať v konaní a vec prejednať a rozhodnúť).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 387

ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje teda na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
v napadnutom rozsahu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza
žiadnenovépodstatnéskutkovéčiprávneargumentynežtie,ktoréuviedliužpredsúdomprvejinštancie,
ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

17. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu, a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci, po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia
podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzneníkudňupodpísaniazmluvyozastupovaní,športovecvykonávašportakoprofesionálnyšportovec,
amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec, ods. 3 písm. a) profesionálny športovec
vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva
šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c), b) na

základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu
4) v rezortnom športovom stredisku alebo c) ako samostatne zárobkovo činná osoba, ods. 4 písm. a)
amatérsky športovec vykonáva šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak 1. rozsah
vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje
osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, 2. zmluva športovca nezaväzuje

k účasti na príprave na súťaž alebo 3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom
súvisiacich súťaží v krátkom časovom období, b) na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,
c) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo d) bez zmluvy.

20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiťdôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

27. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a

povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

29. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

30. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

31. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatnýchvykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na

základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

32. V danom spore nesie žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný porušil článok IV ods. 3 bod b), c)

zmluvy o zastupovaní zo dňa 9.7.2021, ktorú mali uzavrieť strany sporu, pričom vo vzťahu k uvedenému
mal dôkaznú povinnosť. V prípade preukázania uvedeného, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Ak
sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť, že povinnosť neporušil a o svojich tvrdeniach predložiť
dôkazy, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu.

33. V súvislosti s uvedeným v odseku 32 odvolací súd poukazuje na postup okresného súdu, ktorý

považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či zmluva o amatérskom výkone športovej činnosti zo
dňa 23.7.2022, ktorú uzavrel žalovaný s Futbalovým klubom H. F. je hráčskou zmluvou (definovanou v čl.
II bod 1 zmluvy o zastupovaní) a či jej uzatvorením došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaným.

34. Žalobca namietal záver okresného súdu (v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že

Futbalový klub G. H. F. je klubom amatérskym, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu o profesionálnom
výkone športu, keďže FK G. H. F. je riadny futbalový klub registrovaný Slovenským futbalovým zväzom.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových
tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza

v meritórnom rozhodnutí. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De
facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie
rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka
uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak
ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela,

avšak neúčinne. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku.
Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár
k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
(§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité

kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení
musí byť substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové

tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Výslovné
popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. (Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 619 – 621).

36. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii
konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú
strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť užskôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré

procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok
uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové
skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou
stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

38. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca účinne nepoprel tvrdenie žalovaného (na
pojednávaní dňa 15.2.2024 – zápisnica o pojednávaní na čl. 221), že FK G. H. F. je amatérskym klubom,
preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné, čo aj v odseku 24 odôvodnenia napadnutého
rozsudku uviedol. Za účinné popretie skutkového tvrdenia o amatérskom charaktere FK G. H. F. by

bolo možné považoval výslovné popretie tohto tvrdenia s uvedením vlastného tvrdenia o charaktere
futbalovéhoklubu,prípadnepredloženiaalebooznačeniedôkazunajehopreukázanie.Tentoprostriedok
procesného útoku bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí
(§ 154 CSP), čo však žalobca neučil (na pojednávaní dňa 27.6.2024). Nesporné skutočnosti nie je
potrebné dokazovať a naviac na preukázanie tejto skutočnosti žalobca žiadny dôkaz nepredložil ani

neoznačil (súdu prvej inštancie). Preto prvoinštančný súd správne vychádzal z nesporného skutkového
tvrdenia žalovaného o amatérskom charaktere FK G. H. F.. Pričom až v odvolaní žalobca uvedené
namietol s tým, že je riadne registrovaný Slovenským futbalovým zväzom. Odvolací súd k uvedenému
prostriedku procesného uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil
dokazovanie, keď neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP, pričom žalobca ani netvrdil

(teda ani nepreukázal), že tento procesný prostriedok nemohol použiť bez svojej viny v doterajšom
konaní. S ohľadom na uvedené námietka v odseku 34 neobstojí.

39. V spojení s uvedeným v odseku 38 odvolací súd poukazuje na odsek 25 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd konštatuje, že v článku II bod 2. zmluvy o zastupovaní si zmluvné strany

definovali hráčsku zmluvu (sa rozumie najmä profesionálne hráčske zmluvy, zmluva o výkone športovej
činnosti, pracovné zmluvy alebo iné zmluvné dojednania obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi
na zmluvnom základe hrať profesionálny futbal). Okresný súd správne poukázal aj na obsah zmluvy
o zastupovaní a konštatoval, že žalobca sa ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť, na základe
ktorej by mal žalovaný ako hráč možnosť uzavrieť, predĺžiť, prerušiť, ukončiť, atď. (profesionálnu)

hráčsku zmluvu, na základe ktorej by klient hral profesionálne futbal, rozumej profesionálnu hráčsku
zmluvu. Následne správne konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o zastupovaní nevyplýva,
že sa predmet zmluvy vzťahuje aj na zmluvu o amatérskom výkone športu. Tvrdenie žalobcu, že zo
znenia čl. IV. bod 3 písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti
a písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu (teda nielen profesionálnu) nebolo

v konaní preukázané (žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia). Preto okresný
súd žalobu dôvodne zamietol, keď predmetom zmluvy o zastupovaní bola výlučne činnosť žalobcu
smerujúca k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by vykonával
šport ako profesionálny športovec, a teda podpisom zmluvy o amatérskom výkone športu žalovaným
a neuvedením mena žalobcu v tejto zmluve, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho povinností uvedených v čl.

IV. bod 3 písm. b), c) zmluvy o zastupovaní, ktorými žalobca (nedôvodne) odôvodňoval svoj nárok na
naplatenie zmluvnej pokuty vo výške v zmysle čl. V. bod 5 zmluvy o zastupovaní (vrátane príslušenstva).
Pričom neobstojí tiež námietka žalobcu, že okresný súd sa žalobcom tvrdeným porušením zo strany
žalovaného nezaoberal.

40. Žalobca namietal, že z SMS správy zo dňa 8.7.2022 nevyplýva, že žalovaný mohol bez súčinnosti
žalobcu podpísať hráčsku zmluvu, bola iba o pokračovaní v klube, nie o podpise zmluvy a už vôbec
nie o obsahu zmluvy. Poukázal na komunikáciu z 17.7.2022, žalobca sa pýta: „Ty pokračuješ v F.?“,
odpoveď:„Ahoj,áno.“,Odpoveď:„Aletaktotonefungujetokedysichceloznámiťmne?“,zktorejvyplýva,že žalovaný nemal súhlas od žalobcu na to, aby podpísal zmluvu so F., tento kontext prvoinštančný
súd opomenul. Je zrejmé z komunikácie 17.7.2022, že už pred 23.7.2022 bol žalovaný s klubom v F.
dohodnutý, pričom si musel uvedomiť, že mu žalobca nedal súhlas na podpis novej zmluvy, od žalobcu

si súhlas nevyžiadal, bez súčinnosti žalobcu zmluvu so F. dňa 23.7.2022 podpísal.
41. Námietka v odseku 40 smeruje voči obsahu ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom
okresný súd už len podporne pre záver o dôvodoch zamietnutia žaloby v odsekoch 27 a 28 odôvodnenia
napadnutého rozsudku uzavrel, že k podpisu zmluvy zo dňa 23.7.2022 dostal žalovaný od žalobcu
súhlas vo whatsappovej komunikácii zo dňa 8.7.2022, z ktorej podľa okresného súdu jednoznačne

vyplýva, že žalovaný môže hrať za F., t. j. Futbalový klub G. H. F.. Žalobca pred súdom prvej inštancie
(čo okresný súd aj konštatuje) ako aj v odvolaní namieta, že sa nejednalo o udelenie súhlasu na podpis
zmluvy s futbalovým klubom, keď žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenia k tomu, prečo správu
žalovanému posielal, aký mala význam, prečo nemožno z nej vyvodiť udelenie súhlasu s podpisom
zmluvy, ak žalovanému dal súhlas ďalej hrať za futbalový klub. K uvedenému odvolací súd poukazuje na
to, že správe zo dňa 8.7.2022 predchádzala správa žalovaného zo dňa 7.7.2022 (č.l. 15) „Ahoj, vybav

u K. prosím ťa nech tam môžem hrať a trénovať s nimi keď som v F.. Dik“, ako aj na vyjadrenie FK G. H. F.
zo dňa 20.1.2023, z ktorého vyplýva, že na základe požiadavky žalovaného prebehlo osobné rokovanie
prezidenta (I. J. K.) s hráčom a jeho sprostredkovateľom A. B., keď sprostredkovateľ aj hráč súhlasili
s hosťovaním v klube aj s podpísaním amatérskej zmluvy s klubom FK G. H. F., v prípade ak hráč
neuspeje na skúške v klube FK Pardubice, ostáva na hosťovaní v klube FK H. F. pre sezónu 2022/2023,

s čím súhlasili všetky strany. Uvedené vyjadrenie oboznámil okresný súd na pojednávaní dňa 2.5.2023
(zápisnica o pojednávaní na č.l. 149), žalobca jeho obsah postupom podľa § 151 CSP nepoprel, teda
skutočnosti v ňom uvedené sú nesporné. Aj tieto listinné dôkazy podporujú záver okresného súdu o tom,
že k podpisu zmluvy zo dňa 23.7.2022 dostal žalovaný od žalobcu súhlas (whatsappová komunikácia
zo dňa 8.7.2022 na č.l. 15), pričom uvedené nevylučuje ani obsah komunikácie zo dňa 17.7.2022.

42. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že okresný súd postupoval správne, ak
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania dôvodnosti požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s tvrdeným porušením
povinností v zmysle čl. IV. bod 3 písm. b), c) zmluvy o zastúpení zo dňa 9.7.2021.

43. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba
v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

44. V súvislosti s prostriedkom procesného útoku, že pokiaľ žalovaný mal od počiatku záujem len o
voľnočasový futbal, nekonal vo vzťahu k žalobcovi v dobrej viere, preto by jeho konanie malo byť
vyhodnotené ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, odvolací súd konštatuje, že sa
nejedná o novotu v zmysle § 366 CSP, keďže žalobca uvedené neuplatnil v lehote na podanie odvolania,
ale až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu.

45. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, s poukazom na vyššie uvedené
zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nebol naplnený, preto preskúmavaný
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. aj vo výroku II. (nenapadnutého osobitnou odvolacou
argumentáciou) ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

46. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

47. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.49. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto podľa citovaných ustanovení mu vzniklo
právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadnú
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúcich výnimočné

nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), odvolací súd nezistil. Odvolací
súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu
prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).