Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120204640
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1120204640.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcov: X. C. V., O..
XX.XX.XXXX, V. P. F. XXX/X, G. U., X. U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. B.B. XXXX/X, G. U., obaja zastúpení:
L.. Y. L., R., F. F. T. XXX, G. U., proti žalovanému: H. P., R.. F.., F. F. M. XX, V., C.: XX XXX XXX, o
náhradu škody na zdraví, ušlého zisku a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.11.2024, č. k. B1-21C/13/2020-475, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti štvrtého výroku o nároku žalobkyne 1.
na náhradu trov konania proti žalovanému zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 953,40 eur

titulom bolestného a sumy vo výške 5.914,80 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, vrátane
prislúchajúceho príslušenstva k uplatneným nárokom zastavil (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni v 1. rade úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 381,60 eur od 13.10.2018
do 27.07.2021, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (III. výrok). Žalobkyni v 1. rade priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
o zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo sumy 1.901,60

eur v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením (IV. výrok). Žalovanému uložil povinnosť proti žalobkyni v 1. rade
nároknanáhradutrovkonaniaonáhraduzastratunazárobkuvrozsahu100%stým,žeovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením (V. výrok).
Žalovanému uložil povinnosť proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s
tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným

uznesením (VI. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I
dňa 24.02.2020 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7.642,96 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.728,16 eur od 05.09.2018 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.914,80 eur od 04.04.2019 do zaplatenia a žalobcovi

v 2. rade sumu vo výške 96,72 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 96,72 eur
od 05.09.2018 do zaplatenia, a zároveň nahradiť žalobcom trovy konania. Svoj nárok odôvodnili tým, že
žalobcoviasiuplatnilinároknanáhraduškodynazdraví,náhradyušléhoziskuasťaženiaspoločenského
uplatnenia vzniknutého následkom škodovej udalosti č. XXXX-XXXX zo dňa 24.02.2018, u žalovaného.

3. V zmysle oznámenia o likvidácii škodovej udalosti a o úhrade plnenia pre žalobkyňu v 1. rade zo

dňa 28.09.2018 žalovaný vyčíslil náhradu za bolesť vo výške 3.912,- eur a náhradu za stratu zárobku
počas PN vo výške 1.773,36 eur za obdobie od 24.02. - 31.08.2018. Žalobcovia s uvedeným vyčíslenímnesúhlasili, poukázali na znalecký posudok U.. Z. G., znalca v odbore zdravotníctvo - chirurgia, v zmysle
ktorého znalec uviedol celkový počet bodov za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pre
žalobkyňu v 1. rade 255 bodov, a správne tak mala výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia predstavovať sumu 4.865,40 eur (255 bodov x 19,08 eur za jeden bod v zmysle zákona
č. 437/2004 Z. z.). Rozdiel medzi vyplatenou úhradou a skutočnou výškou škody tak podľa žalobcov
predstavuje 953,40 eur (4.865,40 eur - 3912,- eur).

4. Žalovaný vyčíslil náhradu na stratu na zárobku žalobkyni v 1. rade na sumu 1.773,36 eur. Žalobcovia

s uvedeným nesúhlasili, vychádzali z priemernej mesačnej čistej mzdy žalobkyne v 1. rade, ktorá v
období 08/2017 do 01/2018 predstavovala 1.029,07 eur. Za obdobie od 06.03.2018 do 31.08.2018 jej
boli poskytnuté nemocenské dávky vo výške 3.626,30 eur. Ušlá mzda tak podľa nasledovného výpočtu
1.029,07 x 6 mesiacov - poskytnuté nemocenské dávky (3.626,30 eur) predstavuje 2.548,12 eur. Na
základe uvedeného žalobcovia vyčíslili rozdiel medzi skutočnou ušlou mzdou a vyplatenou náhradou
žalobkyne v 1. rade tak v sume 774,76 eur.

5. Žalobkyňa v 1. rade si okrem toho uplatnila aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na
základe žiadosti žalovaného o zaslanie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 04.04.2019 a zo dňa
02.05.2019 mu zaslala lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 31.08.2018 od
U.. L. M., ako aj kompletnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vychádzal. V lekárskom posudku zo dňa

24.04.2019 U.. M. stanovil trvalé následky, ktoré ohodnotil na 310 bodov. V zmysle vyššie citovaného
zákona tak celková výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola vyčíslená na
sumu 5.914,80 eur (310 bodov x 19,08 eur).

6. Ďalej si žalobcovia uplatnili náklady na liečenie žalobkyne v 1. rade vo výške 122,88 eur.

7. Žalovaný vyčíslil náhradu na stratu na zárobku žalobcu v 2. rade na sumu 206,51 eur. Žalobcovia
s uvedeným nesúhlasili, vychádzali z priemernej mesačnej čistej mzdy žalobcu v 2. rade,
ktorá v období od 08/2017 do 01/2018 predstavovala 573,73 eur. Žalobcovi v 2. rade boli za obdobie
od 06.03.2018 do 25.03.2018 vyplácané nemocenské dávky vo výške 270,50 eur. Ušlá mzda tak podľa

vzorca 573,73 x 1 mesiac - 270,50 predstavuje 303,23 eur. Rozdiel medzi vyplatenou náhradou a
skutočnou výškou ušlej mzdy žalobcu v 2. rade predstavuje podľa žalobcov 96,72,- eur.

8. Neuhradením žalovaných súm žalovaným po uplatnení nároku žalobcami sa podľa žalobcov dostal
žalovaný do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcom, a preto sa domáhali aj

úrokov z omeškania.

9. Žalovaný k uplatnenému nároku žalobkyne v 1. rade uviedol, že v predloženom lekárskom posudku
o bolestnom zo dňa 31.08.2018 vypracovanom U.. L. M. namieta položku 113a Pomliaždenie ťažšieho
stupňa pravého ramena a podľa neho po spočítaní všetkých bodov v predloženom lekárskom posudku

celkový počet bodov nie je 230 bodov, ale len 220 bodov (4.197,60 eur), z ktorých žalovaný uznal 205
bodov (3.912,00 eur). Zároveň namietal, že znaleckým posudkom vypracovaným U.. Z. G. nedisponuje,
nebol mu predložený a nebol ani prílohou žalobného návrhu. Bol mu predložený len lekársky posudok o
bolestnom zo dňa 31.08.2018 vypracovaný U.. L. M.. K hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia
žalovaný uviedol, že pre posúdenie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné doložiť

lekárske správy preukazujúce zdravotný stav, na základe ktorého bol lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia stanovený. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol
vyhotovený dňa 24.04.2019, avšak posledná lekárska správa p. V., ktorou žalovaný disponuje,
je z augusta 2018. Žalovaný uviedol, že do dňa vypracovania jeho vyjadrenia mu neboli predložené
potrebné lekárske správy preukazujúce zdravotný stav žalobkyne v 1. rade, na základe ktorého bol

lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia stanovený, pričom o uvedené doklady žalovaný
žalobkyňu v 1. rade žiadal podaním zo dňa 03.03.2020, avšak aj listom zo dňa 04.04.2019 a listom
zo dňa 02.05.2019. Zdôraznil, že nemôže len na základe samotných lekárskych hodnotení bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia bez doložených lekárskych správ a bez posúdenia, či sú tieto
lekárske správy dostatočné na preukázanie nároku poškodeného, vyplácať poistné plnenie.

10. K námietke žalovaného ohľadom položky 113a Pomliaždenia ťažšieho stupňa pravého ramena, v
lekárskom posudku o bolestnom U.. M. zo dňa 31.08.2018, naďalej mali žalobcovia za čo, že uplatnený
počet bodov 255 je správny dôvodiac tým, že žalobkyňa v 1. rade mala pomliaždené oba ramená, čovyplýva jednak z lekárskeho posudku U.. M., ako aj zo znaleckého posudku č. 29-2018 vypracovaného
U.. Z. G.. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný disponoval celou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne
v 1. rade, keďže v období august 2018 až apríl 2019 nebola vydaná žiadna lekárska správa týkajúca

sa sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa v 1. rade ukončila liečbu akútnych zranení v auguste
2018 a dňa 25.02.2019 bola u U.. M., ktorý posúdil jej trvalé následky. Následne túto lekársku správu
zaslala žalovanému, ktorý ju vyzval o vyplnenie posudku na tlačive žalovaného, čo urobila. Námietka
žalovaného je tak podľa žalobcov nedôvodná.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2021 uviedol, že po predložení všetkých
potrebných podkladov žalobkyňou v 1. rade, vrátane fotografií tváre žalobkyne v 1. rade
pred a po úrazom, tieto boli predložené na odborné posúdenie súdnemu znalcovi doc.
U.. U. Č., P.., odbor zdravotníctva a farmácie odvetvie chirurgie za účelom odborného posúdenia a
vykonania bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade.
Výsledkom odborného posúdenia a stanovenia bodového ohodnotenia bolestného a SSU v súlade so

zákonom č. 437/2004 Z. z. v prípade žalobkyne v 1. rade bolo Odborné vyjadrenie č. 34/2021 zo dňa
25.07.2021 U.. Č., ktorý stanovil celkové hodnotenie bolestného vo výške 225 bodov a celkové bodové
hodnotenie SSU vo výške 75 bodov. Žalovaný v zmysle citovaného odborného vyjadrenia pristúpil k
opätovnej dolikvidácii škodovej udalosti a dňa 27.07.2021 k poskytnutiu poistného plnenia vo vzťahu k
žalobkyni v 1. rade nasledovne: náhrada škody za bolesť 20 bodov x 19,08 eur = 381,60 eur, a teda

celkový priznaný počet bodov je 225 bodov; náhrady škody za SSU 75 bodov x 20,26 eur = 1.520,00
eur; náklady spojené s liečením (poplatky u lekára, posudky a pod.) = 122,88 eur.

12. Za spornú žalovaný naďalej považoval uplatnenú výšku náhrady za bolesť, ktorá vyplýva zo
Znaleckéhoposudkuč.XX-XXXXzodňa21.04.2018,U..Z.G.vprípadežalobkynev1.rade,ktorýmbolo

bolestné ohodnotené na 255 bodov, čo predstavuje náhradu za bolesť na rok 2018 vo výške 4.865,40 eur
(19,08 eur/bod x 255 bodov). Žalovaný určil náhradu za bolesť len vo výške 225 bodov, t. j. žalobkyni v 1.
rade uhradil sumu 4.293,60 eur. Pri stanovení výšky náhrady za bolesť žalovaný vychádzal z Posudku
zo dňa 17.09.2018, ktorý pre účely likvidácie poistnej udalosti vypracovala posudková lekárka U.. K.
a následne z Odborného vyjadrenia č. 34/2021 U.. Č.. Vo zvyšnej časti považoval žalovaný bodové

ohodnotenie nad rámec zákona č. 437/2004 Z. z..

13. Za spornú žalovaný taktiež naďalej považoval uplatnenú výšku náhrady za SSU, ktorá vyplýva z
Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia U.. L. M. v prípade žalobkyne v 1. rade,
ktorým bolo SSU ohodnotené na 310 bodov, čo predstavuje náhradu za SSU na rok 2019 vo výške

6.280,60 eur (20,26 eur/bod x 310 bodov). Žalovaný určil náhradu za SSU len vo výške 75 bodov, t. j.
žalobkyni v 1. rade uhradil sumu 1.520,00 eur. Pri stanovení výšky náhrady za SSU žalovaný vychádzal
z Odborného vyjadrenia č. 34/2021 U.. Č.. Vo zvyšnej časti považoval žalovaný bodové ohodnotenie
nad rámec zákona č. 437/2004 Z. z..

14. Na pojednávaní dňa 21.03.2023 žalovaný uviedol, že k čiastočnému plneniu pristúpil po vypracovaní
odborného stanoviska U.. Č., avšak napriek uvedenému niektoré položky ostali sporné, nakoľko
žalobkyňa v 1. rade nepredložila k týmto položkám lekárske správy, z toho dôvodu navrhol nariadiť
znalecké dokazovanie súdom.

15. Žalobcovia doručili súdu prvej inštancie podanie zo dňa 03.04.2023, ktorým vzali žalobu v časti
späť, a to v časti sumy bolestného žalobkyne v 1. rade vo výške 381,60 eur, v časti sumy sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne v 1. rade vo výške 1.520,- eur, v časti nákladov na liečenie
žalobkyne v 1. rade vo výške 122,80 eur a súčasne navrhli konanie v tejto časti zastaviť. Svoj návrh
zdôvodnili tým, že žalovaný dňa 29.06.2021 uhradil žalobkyni v 1. rade sumu 300,- eur, dňa

27.07.2021 uhradil žalobkyni v 1. rade sumu 381,60 eur ako časť náhrady za bolestné, sumu 1.520,-
eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 122,88 eur ako náklady za liečenie
žalobkyne. K úhrade žalovaný pristúpil až po podaní žaloby.

16. Uznesením zo dňa 08.11.2023, č. k. B1-21C/13/2020 - 409 súd prvej inštancie nariadil vo veci

znalecké dokazovanie U.. L. U., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia.
Znalecký posudok bol doručený súdu dňa 04.01.2024.17. Žalovaný sa k znaleckému posudku písomne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 14.03.2024. Mal za to, že predmetný znalecký posudok rieši rozpor v bodovom ohodnotení
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, rozličné závery ktoré vyplývali zo znaleckých

posudkovpredloženýchdokonaniasporovýmistranami.U..U.saplnestotožnilsbodovýmohodnotením
bolestného (225 bodov) a sťaženia spoločenského uplatnenia (75 bodov), ktoré žalovaný zaujal v súlade
so zákonom a na základe lekárskeho posudku U.. K. a následne odborného vyjadrenia U.. Č., P..,
zmysle ktorého žalovaný aj plnil. Zmysle uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uložiť
žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

18. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.10.2024 žalobcovia vzali žalobu späť v časti
bolestného žalobkyne v 1. rade vo výške 571,80 eur, v časti sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyne v 1. rade vo výške 4.394,80 eur navrhli konanie v tejto časti zastaviť. Uvedené zdôvodnili
závermiznaleckéhoposudkuvypracovanýU..L.U.,ktorýmpriznalžalobkynibolestnévpočte225bodov
a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 75 bodov, čo jej bolo zo strany žalovaného uhradené.

Na žalobou uplatnených nárokov žalobcov týkajúcich sa ušlého zisku v podobe ušlej mzdy žalobcovia
naďalej zotrvali. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.10.2024 vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím
žalobcov zo dňa 03.04.2023 a zo dňa 15.10.2024.

19. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na späťvzatie žaloby v časti a konanie zastavil tak, ako

bolo uvedené v prvom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom sporu zostal nárok žalobcov na náhradu za stratu
na zárobku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento je nedôvodný, a preto nárok žalobkyne v 1.
rade na zaplatenie sumy vo výške 774,76 eur a nárok žalobcu v 2. rade na zaplatenie sumy vo výške

96,72 eur titulom náhrady za stratu na zárobku, vrátane uplatneného príslušenstva, zamietol.

21. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal aj nárok žalobkyne v 1. rade na zaplatenie
príslušenstva, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo vzťahu k nároku na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou
úhradou a skutočnou výškou škody na zdraví (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia), a to

vo výške 5% ročne zo sumy 1.156,36 eur od 05.09.2018 do 27.07.2021 (sumu 1.156,36 eur žalobcovia
bližšie nešpecifikovali, preto súdu nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva), vo výške 5% ročne zo
sumy1.520,-eurod04.04.2019do27.07.2021.Súdprvejinštanciedôvodiltým,žežalovanýpristúpildňa
27.07.2021k„dolikvidácii“náhradyškodyzabolesťvpočte20bodov,pričomargumentovalvyhotovením
Odborného vyjadrenia č. 36/2001 vypracovaným doc. U.. U. Č., P.., ktorý stanovil celkový počet 225

bodov za bolesť. Žalovaný, okrem predloženého odborného vyjadrenia, nepredložil k uvedenému žiadne
iné prostriedky procesnej obrany (argumentáciu o nepredložení relevantných dokladov žalobkyňou k
preukázaniu tohto nároku), resp. tvrdenia, ktoré viedli k „dolikvidácii“ nároku na náhradu škody za
bolesť. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovanému nebránilo nič v tom, aby doklady, ktorými
disponoval, predložil v rozhodnom čase kompetentnej osobe na preskúmanie dôvodnosti a rozsahu

uplatneného nároku, pritom vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa predložila žalovanému v súvislosti s
uplatneným nárokom lekársky posudok o bolestnom zo dňa 31.08.2018, vypracovaný U.. L. M., žalovaný
z uvedeného lekárskeho posudku pri určení výšky aj vychádzal, ako vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe,
keď uviedol, že v uvedenom lekárskom posudku sú nesprávne spočítané body a namietol položku 113a.
Mal za zrejmé, že žalovaný ukončil šetrenie najneskôr dňa 28.09.2018, keď listom z označeného dňa

oznámil žalobkyni v 1. rade rozsah poistného plnenia. Nakoľko žalobcovia nenamietali dĺžku šetrenia,
súd prvej inštancie ustálil, že toto žalovaný vykonal v zákonnej trojmesačnej lehote od nahlásenia
škodovej udalosti. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovňa povinná zaplatiť poistné
plnenievlehote15dníodskončeniašetrenia.Uzavrel,žekeďžežalovanýnesprávneurčilvýškunáhrady
za bolesť a túto, v správnej výške, v stanovenej lehote nezaplatil, 16. dňom od skončenia šetrenia sa

dostal do omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni v 1. rade nárok na zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania zo sumy dodatočného plnenia vo výške 381,60 eur od 13.10.2018 do 27.07.2021,
kedy žalovaný plnil. Žalobkyňou uplatnený nárok z uvedenej sumy od 05.09.2018 do 12.10.2018 ako
nedôvodný zamietol.

22. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že iná situácia nastala v prípade nároku na zaplatenie príslušenstva
vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že aj v tomto prípade
žalovaný plnil až dňa 27.07.2021. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa
dostatočným spôsobom neposkytla súčinnosť a nepredložila žalovanému všetky potrebné podklady kprešetreniu rozsahu uplatneného nároku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa už v žalobe poukazovala na
znalecký posudok vypracovaný U.. Z. G., znalcom z odboru zdravotníctvo - chirurgia, tento však k žalobe
nepriložila a odkazovala na trestné konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

2T/86/2018. Žalobkyňa netvrdila, že žalovaný bol účastníkom označeného trestného konania, a teda mal
možnosť sa s týmto znaleckým posudkom oboznámiť. Žalovaný sa viacnásobne domáhal predloženia
všetkej potrebnej zdravotnej dokumentácie, čo mal súd v konaní preukázané zo žiadostí o zaslanie
dokladov k škodovej udalosti zo dňa 05.03.2018, 04.04.2019 a 02.05.2019, rovnako z elektronickej
komunikáciemedzižalovanýmaprávnymzástupcomžalobcovzfebruára2020.Podoručeníznaleckého

posudku U.. Z. G. žalovaný predložil všetku jemu doručenú dokumentáciu Y.. U.. U. Č.R., P.., ktorý
požadoval o osobné vyšetrenie žalobkyne v 1. rade, ktoré žalobkyňa v 1. rade z dôvodu gravidity
odmietlaatedanáslednedoručilaaspoňfotodokumentáciutvárepredapoúraze.Nazákladeuvedených
skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v 1. rade neposkytla žalovanému potrebnú
súčinnosť na to, aby žalovaný mohol riadne ukončiť šetrenie vo vzťahu k jej nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia. Dodal, že bezodkladne po tom, ako žalovaný ukončil šetrenie, teda po

vypracovaním odborného stanoviska U.. Č., žalovaný pristúpil k plneniu dňa 27.07.2021. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že žalovanému nie je možné pričítať omeškanie s úhradou tohto nároku a z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 255

ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom zohľadnil tak mieru zavinenia na
zastavení konania, ako aj úspech sporových strán v konaní. Vychádzajúc z priebehu súdneho konania,
ako aj poukazujúc na jednotlivé nároky sporových strán dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o
trovách konania vo vzťahu k jednotlivým nárokom oddelene. Konštatoval, že výška nároku žalobkyne v

1. rade na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od
záverov znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Zásadu
úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu,

ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za
základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti

strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva
iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.“ Súd prvej inštancie poukázal na to, že

žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo väčšom rozsahu, ako v konečnom dôsledku žalovaný v priebehu konania plnil, správnosť
plnenia však bola potvrdená až výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania, a preto žalobkyňa
v 1. rade v ostatnej časti vzala žalobu späť. Z uvedeného vyvodil, že nie je preto možné žalobkyňu
považovať za procesne neúspešnú, alebo úspešnú len sčasti a z uvedeného dôvodu jej súd priznal

nárok na trovy konania v celom rozsahu v časti, pre ktorú muselo byť konanie zastavené, keď žalovaný
po podaní žaloby čiastočne plnil dňa 27.07.2021 (IV. výrok rozsudku). V závere uviedol, že v časti nároku
na náhradu za stratu na zárobku súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto procesne úspešnému
žalovanému proti neúspešnej žalobkyni v 1. rade (v sume 774,76 eur) a žalobcovi v 2. rade (v
sume 96,72 eur) priznal nárok na náhradu trov konania celom rozsahu.

24. Proti štvrtému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu
trov konania o zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo
sumy 1.901,60 eur, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal stranám sporu náhradu trov

konania podľa miery ich úspechu v konaní. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v napadnutom rozsahu,
čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Vychádzal z toho, že v konaní pred
súdomprvejinštancienebolamedziúčastníkmikonaniaspornávecnosťuplatnenéhonárokunanáhraduškody na zdraví, ale len jej výška, spolu s uplatneným úrokom z omeškania, a nárokom na náhradu
za stratu na zárobku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaná plnila v dostatočnej miere žalobkyni v 1. rade náhradu za škodu na zdraví a priznal jej

úrok z omeškanie len zo sumy 381,60 eur, ktorú žalovaná počas konania doplatila na základe jej
súkromného znaleckého posudku z titulu bolestného. Ďalšie žalobcami uplatnené nároky na náhradu
straty na zárobku súd prvej inštancie zamietol, ako zjavne nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že bol s
ohľadom na výsledok konania nesporne úspešný vo väčšej časti konania pred súdom, resp. až na úrok
z omeškania z titulu bolestného zo sumy 381,60 eur, kde bola úspešná žalobkyňa v 1. rade. Napriek

uvedenému bol napadnutým rozsudkom zaviazaný k náhrade trov konania pri škode na zdraví žalobkyni
v 1. rade, dokonca ešte aj z vyššej sumy (1.901,60 eur), ako bola v konaní úspešná. Bol názoru, že
s ohľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznanému úroku z omeškania pri
SSU (bod. 78 napadnutého rozsudku) sa javí dané riešenie náhrady trov konania celkom zmätočné.
Považoval za logické, ak by žalobkyni v 1. rade priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania len zo
sumy doplateného bolestného, za ktoré zodpovedala žalovaná. Uviedol, že keďže súd prvej inštancie

správne „dospel k záveru, že žalobkyňa v 1. rade neposkytla žalovanému potrebnú súčinnosť na to,
aby žalovaný mohol riadne ukončiť šetrenie vo vzťahu k jej nároku na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia... Súd má za to, žalovanému nie je možné pričítať omeškanie s úhradou tohto nároku (SSU).
Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.“ Čo podľa žalovaného znamená, že žalobkyňa
zavinila omeškanie „doplatenia“ jej náhrady SSU, ku ktorému žalovaný mohol pristúpiť, až potom ako

mu žalobkyňa v 1. rade poskytla aspoň minimálnu súčinnosť pri riešení ňou uplatneného nároku.
Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s
náhradou trov konania pri náhrade škody na zdraví žalobkyni v 1. rade. Žalovaný konštatoval, že pri
zachovaní konzistentnosti napadnutého rozsudku by s ohľadom na úspech žalobkyne v konaní mala
byť náhrada trov konania priznaná len zo sumy 381,60 eur. Na druhej strane mal tiež za to, že mal

súd prvej inštancie reflektovať mieru úspechu strán sporu v konaní podľa § 255 CSP a priznať náhradu
trov konania aj žalovanému. Dodal, že otázka náhrady škody na zdraví mohla byť už vyriešená pred
podaním samotnej žaloby, pokiaľ by žalobkyňa v 1. rade poskytla potrebnú súčinnosť žalovanému na
posúdenie jej žiadosti. Záverom mal žalovaný za to, že až na sumu 381,60 eur nezavinil výsledok
konania, resp. späťvzatie návrhu pri náhrade škody na zdraví žalobkyni v 1. rade, ktorá dokonca trvala

na jej návrhu aj potom ako poskytla potrebnú súčinnosť na dolikvidovanie ňou uplatneného nároku,
pričom žalovaný predložil odborné vyjadrenie U.. Č. a doplatil jej náhradu škody na zdraví. Napriek
žalovaným predloženému odbornému vyjadreniu, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a
žalovanému uložil aj povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Súdom zabezpečený
znalecký posudok však len potvrdil ním tvrdenú škodu na zdraví a teda aj spôsob likvidácie škodovej

udalosti. Žalovaný zhrnul, že predmetom konania pri žalobkyni v 1. rade bola žalovaná istina vo výške
7.642,96 eur, pričom žalovaný je v celkovom vyjadrení v konaní úspešný v rozsahu 95% a v prípade
žalobcu v 2. rade úspešný v rozsahu 100%. V rozpore s tým však bola žalovanému uložená povinnosť
žalobkyni v 1. rade nahradiť trovy konania a on sám nemá voči nej nárok na náhradu trov konania, až na
nedôvodne uplatnenú náhradu straty na zárobku. V tomto smere žalovaný poukázal aj na rozhodnutie

Ústavného súdu SR zo dňa 27.08.2020, sp. zn. II. ÚS 225/2020, ktoré sa venuje práve posudzovaniu
miery úspechu strán sporu pri náhrade trov konania v konaniach, kde ich výsledok závisí od úvahy súdu
alebo znaleckého dokazovania. Ústavný súd okrem iného uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniajepotrebnérozlíšiť,čojezákladnéačosprevádzajúce.Zazákladnésapovažujerozhodnutie,že
do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalovaný uzavrel,

že v tomto konaní pred súdom prvej inštancie práve základ uplatneného nároku nebol sporný, keďže
žalovaný uznal nárok žalobkyne a škodu na jej zdraví plnil. Sporná zostala len výška, ktorá sa aj podľa
názoru Ústavného súdu týka sprevádzajúceho rozhodnutia, na ktoré sa v plnej miere uplatňuje zásada
náhrady trov konania podľa miery úspechu strán sporu v zmysle § 255 CSP.

25. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

26. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Odvolací súd viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti (IV. výroku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancievnapadnutejčastištvrtéhovýrokuzrušilavrátilvtomtorozsahunanovékonaniearozhodnutie.28. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v napadnutej časti rozhodnutia rozhodol súd prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia zo sumy 1.901,60 eur. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 a 2 CSP, pričom zohľadnil tak mieru zavinenia na zastavení konania a úspech sporových strán v konaní
a zároveň rozhodol o jednotlivých nárokoch oddelene. Rozhodovanie o trovách konania vo vzťahu k
jednotlivým nárokom však dostatočným spôsobom neodôvodnil. Súd prvej inštancie použil ustanovenie

§ 256 CSP, avšak bližšie nevysvetlil, voči ktorému jednotlivému nároku/nárokom zásadu zavinenia na
zastavení konania a z akých dôvodov aplikoval. V odôvodnení uviedol, že výška nároku žalobkyne v 1.
rade na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od
záverov znaleckého dokazovania, pričom v tomto smere poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017, v zmysle ktorého má súd v takýchto prípadoch
vychádzať zo zásady úspechu vo veci podľa § 255 CSP. Vo vzťahu k štvrtému napadnutému výroku

rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vo väčšom rozsahu, ako v konečnom dôsledku žalovaný v priebehu
konania plnil, pričom dodal, že správnosť plnenia však bola potvrdená až výsledkami vykonaného
znaleckého dokazovania, a preto žalobkyňa v 1. rade v ostatnej časti vzala žalobu späť. Z
uvedeného vyvodil, že nemožno považovať žalobkyňu za procesne neúspešnú, alebo úspešnú len v

časti a z uvedeného dôvodu jej priznal nárok na trovy konania v časti, pre ktorú muselo byť konanie
zastavené, keď žalovaný po podaní žaloby čiastočne plnil. Súd prvej inštancie však sumu 1901,60
eur uviedol len v napadnutom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom ju bližšie v odôvodnení
neodôvodnil.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie povinný rozhodnutie o nároku o náhradu trov
konania náležite odôvodniť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania považuje odvolací súd za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného
odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým

preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté
rozhodnutienespĺňa,vdôsledkučohojenepreskúmateľné.Nepreskúmateľnosťrozhodnutiapredstavuje
porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

31. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

32. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (v bodoch 82., 83., 84.) súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania reálne vychádzal len zo zásady úspechu sporových
strán v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP, a aj napriek tomu, že uviedol, že zohľadnil mieru na zastavení
konania s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP (v bode
80.), to, akým spôsobom uvedené zohľadnil, nijakým spôsobom neodôvodnil. Odvolaciemu súdu teda
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania zaoberal aj otázkou, či je potrebné zohľadniť doplatenú náhradu škody
žalovaným po podaní žaloby a to osobitne titulom náhrady za bolestné a osobitne titulom náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie posudzoval rozdielne
zavinenie žalobkyne v 1. rade a rozdielne zavinenie žalovaného na jednotlivých úhradách zo stranyžalovaného po podaní žaloby (s poukazom na body 77. a 78.). Aj napriek tomu, že sa uvedeným súd
prvej inštancie zaoberal vo vzťahu k úrokom z omeškania, z hľadiska zachovania konzistentnosti celého
rozhodnutia,keďsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovanýzavinilpopodanížalobylendoplatenie

náhrady škody titulom bolestného v sume 381,60 eur, pričom žalobkyňa v 1. rade zavinila omeškanie
doplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.520,- eur, je potrebné, aby vyššie
uvedené skutočnosti reflektoval aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Prípadne ak by
súd prvej inštancie dospel k záveru, že na zavinenie oneskoreného doplatenia žalovaným jednotlivo vo
vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia neprihliadol, uvedené je nevyhnutné náležite

odôvodniť. Súd prvej inštancie tak musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť úvahy, na základe ktorých
dospeje k rozhodnutiu o trovách konania, pričom sa musí vysporiadať aj so skutočnosťami, na základe
ktorých došlo k zastaveniu konania, a teda či rozhodnutie ovplyvnilo aj to, či mal žalovaný dostatok
dokladov, aby mohol žalobkyni plniť, resp. ich predložiť kompetentnej osobe na preskúmanie dôvodnosti
a rozsahu uplatneného nároku, a taktiež či žalobkyňa predložila žalovanému všetky potrebné podklady
k prešetreniu uplatneného nároku. V neposlednom rade odvolací súd dodáva, že suma 1901,60 eur,

ktorú súd prvej inštancie uviedol v napadnutom výroku svojho rozhodnutia, mala byť jasne odôvodnená
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Ak mal na mysli, že išlo o súčet sumy 381,60 eur, ktorú žalovaný uhradil
po podaní žaloby ako „dolikvidáciu“ náhrady škody titulom bolestného, ako aj sumy 1.520,- eur, ktorú
žalovaný uhradil po podaní žaloby ako „dolikvidáciu“ náhrady škody titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, tieto úvahy mali byť v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnené aj napriek tomu, že je

uvedené dedukciou zistiteľné, nakoľko úlohou odvolacieho je preskúmať predmetné rozhodnutie a nie
dedukovať. Túto povinnosť nemajú ani strany sporu a odoberá sa ňou takýmto postupom možnosť brániť
sa proti úvahám súdu prvej inštancie v odvolaní.

33. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyvodil záver, že absencia náležitého odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov konania predstavuje prekážku preskúmateľnosti
rozhodnutia, odvolací súd tak uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania (IV. výrok)
zrušil /§ 389 ods. 1 písm. b) CSP/ a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /
§ 391 ods. 1 CSP/ zachovávajúc zásadu dvojinštančnosti konania. Súd prvej inštancie je pritom viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu s tým, že nové rozhodnutie musí náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo

podmienku preskúmateľnosti.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobou oprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).