Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233629
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123233629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: ELPAS,

s.r.o., IČO: 36 403 199, so sídlom Divina 166, 013 31 Divina, právne zastúpenej ADVOKÁTI Müller &
Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 120120, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., za účasti intervenienta na strane žalovaných: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D., žalovaní 1/, 2/ a intervenient právne zastúpení advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK
& PARTNERS s.r.o., IČO: 47 239 000, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Súd určuje, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX
a žalovanými 1/ a 2/ dňa 30.06.2021, na základe ktorej žalovaní nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, a to každý v podiele 1/2, povolením vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu

Žilina, katastrálny odbor, zo dňa 06.08.2021, číslo vkladu: V 6693/2021, je voči žalobcovi právne
neúčinná.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Intervenientovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.08.2023 domáhal určenia neúčinnosti
právneho úkonu – Darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2021 uzatvorenej medzi dlžníkom žalobcu F. B.,

intervenientom v tomto konaní ako darcom a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými, ktorej vklad bol
povolený dňa 06.08.2021.

2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 16.09.2021,
sp. zn. 18Cb/60/2021-100, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.11.2022, sp.
zn. 14Cob/45/2022 (ďalej aj ako „Exekučný titul“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2023 a
vykonateľnosť dňa 10.01.2023, bola Dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

307.000,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 307.000,- EUR od 01.01.2021
do zaplatenia. Žalobca inicioval na základe Exekučného titulu exekučné konanie, ktoré je proti Dlžníkovi
vedené exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom pod sp. zn. 120EX 171/23. V rámci tohto exekučného
konania bola exekútorom žalobcovi poskytnutá darovacia zmluva a rozhodnutie Okresného úradu Žilinao povolení vkladu zo dňa 06.08.2021 pod číslom vkladu: V 6693/2021, z ktorých vyplýva, že Dlžník ako
darca dňa 30.06.2021 uzavrel so žalovanými ako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorej predmetom
bol bezodplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G., evidovaných Okresným úradom

Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, ako:- pozemok registra KN-C parc. č. 579/1 –
orná pôda o výmere 456 m2,- pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 81 m2,- pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2,-
stavba bez súpisného čísla – hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9,- stavba súp. č. 1237 –
rodinný dom, stojaca na parc. č. 579/8 (ďalej spolu aj ako „Nehnuteľnosti“) a ktorej vklad bol povolený

dňa 06.08.2021 na základe návrhu Dlžníka a žalovaných zo dňa 02.07.2021. Na základe predmetnej
darovacej zmluvy bolo súčasne zriadené v prospech Dlžníka vecné bremeno práva doživotného
užívania Nehnuteľností. Žalovaní sú synmi Dlžníka, tzn. podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka
blízkymi osobami Dlžníka. Žalobca uviedol, že Dlžník podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol
zamietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 71Ek/206/2023.
Na základe týchto skutočností je žalobca toho názoru, že Dlžník uzavrel s jemu blízkymi osobami

bezodplatnú scudzovaciu zmluvu, t.j. zmluvu bez primeraného protiplnenia, na základe ktorej došlo k
zmenšeniu majetku Dlžníka, čo viedlo k ukráteniu žalobcu, a teda nemožnosti uspokojenia pohľadávky
žalobcu z majetku Dlžníka v exekúcii, pričom Dlžník nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo
možné dosiahnuť úplné uspokojenie pohľadávky žalobcu. K odporovateľnému právnemu úkonu došlo
pár mesiacov pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie o uplatnenom nároku žalobcu na

náhradu škody vo výške 307.000,- EUR a po vydaní Platobného rozkazu na zaplatenie žalobcovej
pohľadávky, proti ktorému Dlžník podal v upomínacom konaní odpor. S poukazom na ust. § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa úmysel Dlžníka ukrátiť žalobcu pre uzavretie darovacej zmluvy
s osobami blízkymi Dlžníkovi predpokladá. Žalobca však má za to, že úmysel Dlžníka tu v čase
odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť a nasvedčujú tomu i vyššie popísané ostatné

špekulatívne úkony Dlžníka, ktorými sa snažil vyhnúť splneniu pohľadávky žalobcu. Dlžník sa všemožne
snaží zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu a darovanie Nehnuteľností svojím synom za súčasného
zriadenia vecného bremena doživotného užívania po splatnosti pohľadávky žalobcu (Dlžník sa ocitol v
omeškaní ku dňu 01.01.2021) smerovalo k ochrane majetku Dlžníka pred hroziacou exekúciou v prípade
neúspechu Dlžníka vo vedenom súdnom spore, a teda ukráteniu žalobcu. Žalobca žalobou podanou

proti žalovaným odporuje právnemu úkonu Dlžníka, a to darovacej zmluve, ktorej predmetom boli
Nehnuteľnosti, uzavretej medzi Dlžníkom a jeho synmi, ktorou došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej
vymáhateľnej pohľadávky, ktorú sa doposiaľ v exekučnom konaní nepodarilo od Dlžníka vymôcť.

3. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.11.2023 (č.l.47 spisu) uviedli, že s rodičmi (otec –

intervenient v tomto konaní) od svojho narodenia žili v byte na Baničovej ulici v Žiline, v priebehu ktorého
obdobiarodičiazačalistavaťrodinnýdomvŽiline–Budatín,kdesapovybudovanísrodičminasťahovali.
Po nasťahovaní matka zistila, že dom je písaný na otca, s čím nesúhlasila, na základe čoho vznikali
medzi rodičmi rozpory. Matka nemala vedomosť o žiadnych príjmoch a výdavkoch z podnikateľskej
činnosti otca, ani o iných finančných prostriedkoch, za ktoré by mohol postaviť rodinný dom. K príjmom

a výdavkom sa otec vyjadril, že je to jeho osobná vec a žiadne iné záväzky alebo dlhy neexistujú.
Po dohode rodičov bol dom prevedený na deti, t.j. žalovaných. Pred uzatvorením darovacej zmluvy
žalovaným bol predložený list vlastníctva, z ktorého vyplývalo, že dom nie je zaťažený ťarchami. Rodinný
dom s pozemkami nadobudli dobromyseľne. O príjmoch a výdavkoch otca žalovaní ani matka nemali
žiadne vedomosti.

4. Žalobca v replike zo dňa 14.12.2023 (č.l. 51 spisu) uviedol, že z vyjadrenia žalovaných nemožno
jednoznačne ustáliť, kedy sa ich otec pred nimi a matkou mal vyjadriť, že nemá žiadne osobné dlhy a ani
dlhy z podnikateľskej činnosti v spoločnosti ELPAS s.r.o.. Zo strany žalovaných bolo z časového hľadiska
vo vzťahu k uzavretiu darovacej zmluvy uvedené len toľko, že pred jej uzavretím im bol predložený list

vlastníctva, z ktorého vyplývalo, že nehnuteľnosti nie sú ničím zaťažené a že v čase uzavretia darovacej
zmluvy o nejakom dlhu otca nemali absolútne žiadnu vedomosť. Na základe vyjadrenia žalovaných tak
možno konštatovať, že v čase uzavretia darovacej zmluvy otcovi – Dlžníkovi neadresovali žiadne otázky
ohľadom existencie dlhov, pretože sa už v súvislosti s výstavbou rodinného domu vyjadril, že by ho
nedokázal postaviť, ak by nejaké dlhy mal a že výška príjmov a výdavkov je jeho osobná vec. Vzhľadom

na uvedené je nutné konštatovať, že žalovaní nepreukázali, že konali s náležitou starostlivosťou, aby
ukracujúci úmysel Dlžníka rozpoznali, alebo sa o ňom aspoň mohli dozvedieť. Bez ďalšieho sa spoliehali
na tvrdenia Dlžníka z čias výstavby rodinného domu, a to napriek tomu, že v nich mohla vyhýbavá
odpoveď Dlžníka o tom, že ide o jeho osobnú vec, vzbudiť pochybnosti, ktoré ich podľa názoru žalobcumali viesť k dopytovaniu sa dlžníka, či preverovaniu z verejne dostupných zdrojov alebo priamo na
súde, či neexistujú záväzky na strane Dlžníka, ktoré by mohli byť predmetom súdneho konania, a to v
čase uzavierania darovacej zmluvy. Od nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva Dlžníka do uzavretia

darovacej zmluvy musel uplynúť dlhší čas. Z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že ich otec mal dlhšie
odmietať „vysporiadanie“ sa s ich matkou, následne „prekvapivo“ súhlasil s prevodom nehnuteľností
na deti. Žalobca má za to, že z hľadiska posúdenia odstupu času od nadobudnutia nehnuteľností
Dlžníkom do uzavretia darovacej zmluvy, bude nutné uzavrieť, že ide o účelovú obranu žalovaných.
O samotnom tvrdení žalovaných, že darovanie nehnuteľností bolo riešením sporu medzi ich rodičmi,

vyvstávajú pochybnosti o jeho vierohodnosti. Na strane žalovaných tak neexistovali žiadne okolnosti,
ktoré by ich zbavovali povinnosti urobiť všetko preto, aby sa presvedčili, či sa nejednalo o úkon smerujúci
k ukráteniu žalobcu alebo iného veriteľa Dlžníka. Žalobca v súvislosti so zamietnutím návrhu Dlžníka
na zastavenie exekúcie, na ktoré poukazoval v podanej žalobe, uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 71Ek/206/2023, uvádza, že proti nemu podal Dlžník sťažnosť,
táto však bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2023, sp. zn.

71Ek/206/2023, keď sa sudca stotožnil so záverom vyššieho súdneho úradníka, že exekučné konanie
je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom osobou
povinnou – Dlžníkom načrtnutá argumentácia nemá za následok existenciu tých okolností, ktoré by
viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu, či inak bránili jeho vymáhateľnosti.
Súd tiež uviedol, že konanie povinného – Dlžníka spočívajúce vo svojvoľnom založení bankového

účtu v mene oprávneného - žalobcu, prostredníctvom ktorého povinný – Dlžník zaznamenal iluzórnu
snahu o uspokojenie pohľadávky oprávneného – žalobcu, bolo súdom vyhodnotené ako nespôsobilé
pre účely predmetného exekučného konania, keď pri rozhodnutí súdu, ktorým je priznanie nároku
na náhradu škody právnickej osobe, ktorej je povinný – Dlžník jej štatutárnym orgánom, nemožno
akceptovaťzostranypovinného–Dlžníkainéúkonynežtie,ktorévyjadrujúkonkrétnuúhraduvymáhanej

pohľadávky, keď iné konanie povinného – Dlžníka vytvára priestor na obchádzanie tých ustanovení
právneho poriadku (§ 22 ods. 2 OZ, § 122 ods. 3 ObchZ), ktoré slúžia na poskytnutie právnej ochrany už
porušeného záujmu tohto subjektu a ktoré exemplárnym spôsobom vylučujú iné úkony, či právne akty
povinného – Dlžníka, než je samotné faktické uhradenie dlhu.

5. Podaním zo dňa 12.01.2024 intervenient oznámil vstup do konania na strane žalovaných (č.l. 59
spisu).

6. Vyjadrením doručeným súdu dňa 07.02.2024 (č.l. 66 spisu) žalovaní reagovali na repliku žalobcu
a uviedli, že sú toho názoru, že napádaným prevodom nedošlo k ukráteniu žalobcovej pohľadávky,

nakoľko intervenient (darca) disponoval majetkom a majetkovými právami v takom rozsahu, ktorý
umožňoval a dodnes aj dovoľuje uspokojiť pohľadávku v plnej miere len z týchto dlžníkových aktív.
Žalovaní mali vedomosť, že intervenient, darca má obchodný podiel vo výške 50 % na čistom
obchodnom imaní spoločnosti ELPAS, s.r.o. a z tohto titulu aj nárok na vyplatenie podielu, resp.
vyrovnávacieho podielu. Spoločníkom bol už v čase ukracujúceho právneho úkonu. Tieto spoločníkove

nároky sa vypočítavajú z čistého obchodného imania spoločnosti uvedeného v účtovnej závierke. V roku
2021 bola jeho výška 1 404 347 eur a v roku 2022 zasa 1 446 705 eur. Súdny exekútor vedie pod sp. zn.
12EX 171/23 exekúciu na dlžníkov majetok, pričom dňa 03.01.2024 vydal upovedomenie a samotnému
žalobcovi prikázal, aby vyplatil vyrovnávací podiel na účet exekútora, keďže v dôsledku exekúcie zaniká
intervenientova účasť v spoločnosti. Pri výške čistého obchodného imania podľa účtovných závierok

a pri výške obchodného podielu intervenienta, darcu, predstavuje vyrovnávací podiel cca 700 000 eur, čo
postačujenaúplnúúhradužalobcovejpohľadávky.Žalovanísútohonázoru,ževčase,keďnehnuteľnosť
nadobudli, nedošlo k ukráteniu a neexistoval dôvod. Žalovaní ďalej v konaní uskutočnili návrh na
prerušenie konania z dôvodu podania návrhu o povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 38Cb/114/2023.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024 (č.l. 113 spisu) nesúhlasil s návrhom žalovaných
na prerušenie konania, nakoľko momentálne neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Žalobca naďalej disponuje vykonateľnou
pohľadávkou voči Dlžníkovi, pričom v exekučnom konaní nebola doposiaľ vymožená. O spôsobe

výkonu exekúcie rozhoduje exekútor, ktorý v prípade úspešného odporovania právnemu úkonu Dlžníka
bude môcť exekúciou postihnúť i majetok, ktorý bol odporovateľným právnym úkonom prevedený na
žalovaných. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaných uviedol, že žalovaní sa v zmysle ich vlastného
vyjadrenia nezaujímali o majetkové pomery Dlžníka, o jeho záväzkoch nemali žiadnu vedomosť, a taknemohli mať žiadnu predstavu o tom, či Dlžník disponuje majetkom postačujúcim na ich uspokojenie.
Inak povedané, nemali žiaden dôvod v danom čase skúmať, či Dlžník disponuje iným majetkom na
uspokojenie pohľadávky, o ktorej nemali žiadnu vedomosť. Žalovaní sa svojimi tvrdeniami účinne

neubránili uplatnenému právu žalobcu, a to primárne z dôvodu nepreukázania, že o Dlžníkovom úmysle
ukrátiťodporovateľnýmprávnymúkonomveriteľanevedeliaaninemohlivedieť,napriektomu,ževyvinuli
náležitú starostlivosť na spoznanie tohto Dlžníkovho úmyslu. Dôkazné bremeno tak naďalej spočíva na
žalovaných.

8. Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 23.05.2024, na ktorom pojednávaní žalobca navrhol,
aby súd rozhodol o nepripustení intervencie v tomto konaní.

9. Uznesením zo dňa 05.06.2024, č.k. 2C/60/2023-146 súd rozhodol tak, že pripustil vstup intervenienta
na strane žalovaných v konaní.

10. Podaním zo dňa 28.08.2024 (č.l. 151 spisu) žalovaní a intervenient v konaní predložili odborné
vyjadrenie spoločnosti INTERAUDIT BENETIP s.r.o. vyhotoveného v auguste 2024 a znalecký posudok
č. 2/2024, za účelom preukázania hodnoty spoločnosti ELPAS, s.r.o. a hodnoty obchodného podielu
intervenienta v spoločnosti ELPAS s.r.o..

11. Tunajší súd vo veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 06.09.2024, na ktorom pojednávaní
vypočul na návrh žalovaných p. E. B., matku žalovaných a manželku intervenienta. Z výsluchu svedkyne
vyplynulo, že k prepisu domu na synov došlo k dôvodu, že zistila, že dom je písaný len na manžela.
Dlhšie sa o tom sporili a nakoniec sa teda dohodli, že tam nemusí byť napísaná, nemá s tým problém,
ale že sa to prepíše, teda daruje deťom lebo ona svojím deťom verí, vie, že by ju nevyhodili a s tým už

problém vôbec nemala. O tom, že v čase, keď sa prevádzal tento dom, že boli nejaké spory jej manželom
a jeho spoločníkom ako obidvaja spoločníci spoločnosti ELPAS mala vedomosť. Vedela, že muž robí vo
firme, ale však 50 % spoločník bol ako aj p. H., mal svoje peniaze jej muž aj F. mal svoje peniaze – teda
p. H. lebo však boli na 50 % v spoločnej firme. Svedkyňa teda o tých sporoch vie, ale nič v tom nevidela,
pretože sa mali dohodnúť. Ona len išla po tom, čo zistila, že nie je napísaná na chalupe a chcela to

dať do poriadku, ale samozrejme na muža tlačila, nakoniec sa dohodli tak, že sa to prepíše na deti.
Žiadny úmysel tam nebol. Ju to nezaujímalo lebo sa nikdy nestarala do jeho firmy, vedela, že je tam
50 % spoločník.

12. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom na prerušenie konania podaným zo strany žalovaných.

13. V zmysle § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

14. V zmysle § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha

súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

15. Prerušenie občianskeho súdneho konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu,
o ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.

Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade
zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
vo veci samej. K fakultatívnemu rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné
uviesť, že pôjde o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Z dikcie

citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že je na posúdení súdu, či spornú otázku
prejudiciálne posúdi sám alebo počká na vyriešenie tejto otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak
takéto konanie už prebieha, prípadne môže sám dať na takéto konanie podnet a z tohto dôvodu konanie
preruší. Posudzujúc návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP musí súd zvážiť, či prerušenie
konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému rozhodnutiu vo veci (t.j. k naplneniu

dikcie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a či tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe
bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Hlavnými kritériami pre
posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporovýchstránnarýchluaúčinnúochranuajvintenciáchčl.17CSP,zamedzenieprípadnýchodlišnýchrozhodnutí
aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.

16. Žalovaní potrebu prerušenia konania odôvodnili vedeným konaním o povolení obnovy konania,
v ktorom bol vydaný exekučný titul, ako podklad rozhodnutia v tomto konaní pre určenie neúčinnosti
právneho úkonu.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 38Cb/114/2023 súd zistil, že bola podaná žaloba na

obnovu konania, o ktorej tunajší súd nerozhodol povolením obnovy konania, kedy by následne opätovne
bolprejednávanýpôvodnýspor,vktorombolvydanýexekučnýtitul.Konanieopovolenieobnovykonania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom nastupuje po tom, čo je vo veci vydané právoplatné
rozhodnutie súdu. S poukazom na tieto skutočnosti, keď vo veci je vydané právoplatné rozhodnutie,
súd ustálil, že neexistuje konanie, ktoré by bolo dôvodom pre prerušenie konania, v ktorom by sa viedla
otázka, na ktorej vyriešenie by súd musel počkať. Súd v súčasnosti neeviduje ani existenciu otázky,

ktorú by si mohol posúdiť prejudiciálne, ktorá otázka by mala byť riešená v inom konaní. Na základe
týchto skutočnosti, keď žalobca disponuje exekučným titulom, je súd toho názoru, že by nebolo právne
odôvodnené, aby si žalobca nemohol uplatniť nároky plynúce z vykonateľného rozhodnutia a čakať
na rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku. V tomto smere súd z hľadiska právnej istoty
považuje za podstatné, aby mal žalobca, ktorý disponuje exekučným titulom, možnosť uplatňovať si

znehoplynúcepráva.Vzhľadomnauvedenéniejezhľadiskanaplneniapotrebyhospodárnostipotrebné
počkať na vyriešenie otázky, ktorá má byť podkladom aj pre rozhodnutie v tomto konaní.

18. S poukazom na uvedené súd výrokom I. tohto rozsudku návrh na prerušenie konania zamietol.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval nasledovné právne
ustanovenia.

20. V zmysle § 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. V zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

26. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

27. V zmysle § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobu.28. V zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

29. V zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo náhrady voči tomu, kto má
z toho úkonu prospech.

30. V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31.Podľa§117Občianskehozákonníka,stupeňpríbuzenstvadvochosôbsaurčujepodľapočtuzrodení,

ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

32. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

33. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

34. Predmetom konania na základe podanej žaloby je určenie neúčinnosti odporovateľného právneho

úkonu, ktorým je darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom – intervenientom a obdarovanými –
žalovanými v tomto konaní, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom
pod č. V 6693/2021 dňa 06.08.2021.

35. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ a ich otec, intervenient v tomto konaní uzatvorili dňa

30.06.2021 darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej žalovaní nadobudli, do podielového spoluvlastníctva,
každý v 1-ici nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. a to: pozemok registra
KN-C parc. č. 579/1 – orná pôda o výmere 456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 36 m2,stavba bez súpisného čísla – hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba

súp. č. 1237 – rodinný dom, stojaca na parc. č. 579/8 (ďalej v konaní označené aj ako „Nehnuteľnosti“).
Uzatvorenie darovacej zmluvy, ako aj jej účastníci a obsah nebol v konaní sporný.

36. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. G. (č.l. 5 spisu) vyplýva, že nehnuteľnosti - pozemok registra KN-C
parc. č. 579/1 – orná pôda o výmere 456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 36 m2,stavba bez súpisného čísla – hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba
súp. č. 1237 – rodinný dom, stojaci na pozemku na parc. č. 579/8, sú zapísané v prospech vlastníkov
– žalovaných, každý v podiele 1-ica. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného
úradu Žilina, katastrálneho odboru pod V 6693/2021 dňa 06.08.2021.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca má voči intervenientovi, otcovi
žalovaných existujúcu pohľadávku titulom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, a to:
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/60/2021-100, právoplatného vo výroku I. dňa 10.01.2023
a vo výroku II. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.. 14Cob/45/2022-237 dňa 04.01.2023.

V zmysle uvedeného exekučného titulu bol intervenient, otec žalovaných zaviazaný zaplatiť žalobcovi
sumu 307 000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 307 000 eur od 01.01.2021
do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s trovami s prvostupňového
a odvolacieho konania.

38. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy intervenientom žalobcovi, podal žalobca návrh na začatie
exekúcie, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 71Ek/206/2023, pričom
vykonaním úkonov exekúcie bol poverený F. H., súdny exekútor, ktorý exekučné konanie vedie pod sp.
zn. 120Ex 171/23.39. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny úkon žalovaných a ich otca, intervenienta – darovacia zmluva
zo dňa 30.06.2021 odporuje zákonu a je tak voči žalobcovi neúčinná v zmysle § 42a ods. 1 a 2 OZ,

nakoľko úmyslom dlžníka žalobcu (otca žalovaných) bolo znížiť svoj majetok a ukrátiť tak uspokojenie
žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.

40. Možnosť odporovať právny úkon je popri neplatnosti právneho úkonu (§ 37 občianskeho
zákonníka) a možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy (§ 48 občianskeho zákonníka) ďalším

právnym následkom vadnosti právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v
zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku
dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému
navrhovateľ odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k navrhovateľovi právne účinný;
vo vzťahu k ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované (Ro KS

v Brne z 8. 11. 1996, sp. zn. 35 Ca 70/1995). Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len
voči ukrátenému veriteľovi je relatívnou neúčinnosťou, na rozdiel od platnosti právneho úkonu, lebo s
právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť
pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, len voči veriteľovi, a to ex tunc (od začiatku). Vo
vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Odporovateľnosť je vo svojej

podstatne procesným inštitútom. Znamená veriteľovo právo domáhať sa na súde právnej neúčinnosti
právneho úkonu dlžníka. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu má hmotnoprávnu povahu.
Jeho zmyslom a hlavným účelom je zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj
majetok ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu
sa veriteľovi priznáva aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný

(veriteľmáexekučnýtitul)aleboakužboluspokojený.Právoveriteľaodporovaťprávnemuúkonudlžníka
sa realizuje prostredníctvom odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Aktívne legitimovaný
na podanie tejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku, čiže keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (tzv.
exekučný titul) a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere,

že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

41. Voči právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v 3-ročnej lehote. V tejto lehote musí
byť žaloba doručená na súd. Vzhľadom na to, že ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu, súd na ňu
prihliada z úradnej moci. Lehota v trvaní 3 rokov plynie od urobenia právneho úkonu. V prípade prevodu

nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností, 3-ročná lehota na uplatnenie práva
odporovať právnym úkonom dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Oba druhy odporovateľných právnych úkonov sa však
vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom. Prvý prípad odporovateľnosti sa týka
právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa (animo fraudandi), ak

musel byť tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho
úkonu ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak veriteľ neuplatní svoje
odporovacie právo do 3 rokov od doby, kedy bol odporovateľný právny úkon urobený, jeho právo
odporovať zanikne. Druhým prípadom (t.j. prípad prejednávanej veci) odporovateľnosti sú právne úkony,
ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou

jemu blízkou (§ 116 a § 117 OZ) alebo ktoré urobil dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s
výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej
starostlivosti.

42. V prejednávanej veci žalobca odporuje právnemu úkonu, ktorým je darovacia zmluva uzatvorená

dňa 30.06.2021 (č.l. 11 rub a nás. spisu). Prevod nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra
nehnuteľností, na osoby blízke dlžníkovi možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy,
ak na jeho základe došlo ku vkladu práva do katastra nehnuteľností. Trojročné plynutie lehoty pre
uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Okolnosti ohľadom dátumu

uvedenému na písomnom vyhotovení napr. darovacej zmluvy, dátumy overenia podpisov na takejto
dohode by mohli byť dôležité z hľadiska ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pre unesenie
dôkazného bremena odporcom o tom, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom
veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul náležitú starostlivosť, aby tento dlžníkovúmyselpoznal(rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.12Co/145/2007).Vkladvlastníckeho
práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2021 bol povolený dňa 06.08.2021, ktorá skutočnosť
vyplýva z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 5 spisu), keď žaloba bola podaná dňa 03.08.2023, žalobca

disponoval vymáhateľnou právnou pohľadávkou na základe rozsudku právoplatného dňa 04.01.2023,
tzn. podmienka podania v 3-ročnej prekluzívnej lehote bola v predmetnom prípade splnená.

43. Súd konštatuje, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu sú splnené. Platí, že pre určenie
neúčinnosti právneho úkonu bolo potrebné v konaní preukázať existenciu právneho úkonu, ktorým

sa ukracuje pohľadávka veriteľa (a), keď sa musí jednať o platný právny úkon (b) pričom žalobcova
pohľadávka musí byť voči veriteľovi vymáhateľná (c). V predmetnom prípade žalobca preukázal, že
jeho pohľadávka voči veriteľovi je vymáhateľná, nakoľko má voči nemu nárok titulom právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu. Rovnako právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha
(darovaciazmluva)jeplatnýmprávnymúkonom,keďsúdnemalpreukázanýopak(stranyvkonanítakúto
skutočnosť ani netvrdili). Zároveň súd konštatuje, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2021

medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými došlo k ukráteniu veriteľa (d), pretože titulom vykonateľného
súdneho rozhodnutia, ktoré je predmetom exekučného konania, nedošlo k uspokojeniu celej (ani len
časti) pohľadávky žalobcu z dôvodu nemajetnosti dlžníka.

44. V prejednávanej veci žalovaní tvrdili, že invervenient v čase vykonania odporovateľného právneho

úkonu – darovacej zmluvy disponoval dostatočných majetkom, z ktorého bolo možné splniť pohľadávku
žalobcu a teda uzatvorením darovacej zmluvy nedošlo k ukráteniu veriteľa, žalobcu. Tento majetok mali
podľažalovanýchpredstavovaťmajetkovéprávaintervenientavyplývajúcezúčastivspoločnostiELPAS,
s.r.o., v ktorej disponoval obchodných podielom vo výške 50 %. Jedná sa podľa žalobcu o majetkové
práva vyplývajúce z obchodného podielu, práva z podielu na zisku a právo na vyrovnávací podiel.

45. Ukrátenie veriteľa je objektívnou stránkou odporovateľnosti. Ukrátením veriteľa je také zmenšenie
(zníženie) dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité,
aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným
právnym úkonom zmenšený. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie

je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie
veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou
aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe rozhoduje.
Súd teda v konaní o neúčinnosti právneho úkonu musí vždy skúmať otázku, či určitý úkon dlžníka
ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o

tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša
veriteľ a teda žalobca. Po preukázaní, že došlo k ukráteniu veriteľa súd v konaní skúma preukázanie
posledného z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna
stránka odporovateľnosti). Dôkazné bremeno v tomto prípade v zmysle citovanej právnej úpravy, znáša
v danom prípade blízka osoba dlžníka, t.j. žalovaní, nakoľko platí vyvrátiteľná právna domnienka, že

vedeli o dlhoch svojho otca, avšak môžu preukázať, že v čase právneho úkonu nemohli s náležitou
starostlivosťou vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

46. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca podal dňa 21.03.2023 návrh na vykonanie
exekúcie (č.l. 7 spisu), ktorým sa domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000 eur

s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 20.06.2023
(č.l. 14 spisu) vyplýva, že k predmetnému dňu nebola na pohľadávke žalobcu uhradená žiadna časť
dlžnej istiny dlžníka, intervenienta. Z predmetnej správy pritom nevyplýva, že by intervenient disponoval
majetkom, z ktorého by bolo možné splniť pohľadávku žalobcu v plnej výške.

47. Podľa právneho záveru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/124/2020, objektívna stránka
odporovateľnosti spočíva v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Zmenšenie majetku dlžníka
v dôsledku určitého právneho úkonu nepredstavuje dôvod jeho neúčinnosti v prípade, ak aj takto
zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v

čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe (§ 217 CSP). Súd bude vždy skúmať, či určitý úkon
dlžníkaukrátilaleboneukrátiluspokojenieveriteľovejpohľadávky.Bremenotvrdeniaadôkaznébremeno
o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša
veriteľ (Fekete, I., Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, str. 335).48. Podľa vyššie zmieneného názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý sa stotožnil s názorom odborníkov
v právnej oblasti (Fekete, I., Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, str. 335), platí, že súd určí

neúčinnosťprávnehoúkonu,aknajneskôrvčase,kedysúdrozhodujeoodporovacejžalobe,bolmajetok
dlžníka zmenšený tak, že nepostačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Úlohou
súdu je potom skúmať, či skutočne došlo k ukráteniu žalobcu tak, že dôsledkom odporovateľného
právneho úkonu nedošlo k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalovaní a intervenient v konaní zhodne
poukazovali na tú skutočnosť, že intervenient disponoval a disponuje majetkovými právami v hodnote

dlžnej pohľadávky žalobcu. Takýmto majetkovým právom má byť tak, ako už bolo zmienené v tomto
rozsudku, účasť na obchodnej spoločnosti ELPAS, s.r.o. a to vo forme majetkového práva – obchodného
podielu v rozsahu 50 %, nároku na zisku a nároku na vyrovnávací podiel. Žalovaní však nepredostreli
žiadnu reálnu možnosť úhrady dlhu z nimi prednesených majetkových práv, ktorými mal intervenient
disponovať. K tomu súd uvádza, že ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka
mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nedošlo

k úhrade dlžnej pohľadávky napriek vedeniu exekučného konania, je zrejmé, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom nebyť uzatvorenia darovacej
zmluvy, mohol by sa žalobca uspokojiť z majetku dlžníka, intervenienta, inak uspokojiť. Pokiaľ
žalovaní a intervenient poukazovali na reálnu hodnotu obchodného podielu tak, ako vyplývala zo súdu
predloženého odborného vyjadrenia, k tomu je nutné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca nemôže

a nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z tohto majetkového práva, keď k speňaženiu obchodného
podielu môže dochádzať iba za podmienok stanovených obchodným zákonníkom, pričom mu musí
predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia. Tzn., aby bolo toto majetkové právo premenené
na peňažné hodnoty, z ktorých by bolo možné splniť pohľadávku žalobcu, bola by nutné ingerencia
intervenienta (ako spoločníka v obchodnej spoločnosti). Je zrejmé, že napriek existencii dlžnej

pohľadávky intervenient nijakým spôsobom nekonal tak, aby splnil pohľadávku žalobcu iným spôsobom
a to s poukazom na ním zdôrazňovanú existenciu uvedeného majetkového práva. Z predmetného
majetkového práva potom nebolo možné bez ďalšieho splniť pohľadávku žalobcu. Pokiaľ žalovaní
a intervenient poukazujú na ďalšie majetkové právo, ktorým intervenient disponoval v čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu – darovacej zmluvy a teda na podiel na zisku, k tomu súd uvádza,

že právo na podiel na zisku nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až rozhodnutím spoločníkov o
tom, že zisk, prípadne jeho časť sa použije na rozdelenie. Pokiaľ potom v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy a existencie exekučného titulu v spoločnosti nebolo rozhodnuté o rozdelení zisku, toto právo
intervenientovi bez ďalšieho nevzniklo. Žalobca potom ani v tomto smere nemal možnosť úhrady svojej
pohľadávky. Žalovaní a intervenient nakoniec poukazovali na majetkové právo intervenienta vo forme

nároku na vyrovnávací podiel. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že takýto vyrovnávací
podiel nebol intervenientovi vyplatený z dôvodu, že spoločnosť v súčasnosti nedisponuje peňažnými
prostriedkami. Zároveň však právo na vyrovnávací podiel vzniká až ku dňu zániku účasti intervenienta
v spoločnosti, ktorá skutočnosť nastala až doručením exekučného príkazu na podiel intervenienta
v spoločnosti, po začatí exekučného konania, ktoré konanie začalo návrhom doručeným exekučnému

súdu dňa 21.03.2023. Platí, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy,
ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť
týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002). K ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník

napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám osebe
postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V konaní nebolo preukázané, že by intervenient po
prevode sporných nehnuteľností darovacou zmluvou disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Existencia budúcich, resp. podmienených majetkových práv
intervenientanemôžebyťdostatočnýmdôvodomnakonštatovanie,žedlžníkdisponovalalebodisponuje

aj iným majetkom, keď preukázateľne nebolo možné (a ani do dnešného dňa nebolo) splniť pohľadávku
žalobcu z takýchto tvrdených majetkových práv dlžníka, t.j. intervenienta. Je legitímnym právom veriteľa
požadovaťsplneniesvojejpohľadávkyzostranydlžníka,pričompráveinštitútodporovateľnostiprávneho
úkonu slúži k zabezpečeniu ochrany veriteľa v tomto smere. Skutočnosť, že je potrebné poskytnúť
ochranu žalobcovi a priznať ním požadovaný nárok vyplýva jednoznačne zo záveru vyplývajúceho

z exekučného konania, v ktorom nebola do dnešného dňa uhradená pohľadávka žalobcu z dôvodu, že
neexistuje iný majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné uhradiť pohľadávku žalobcu.49. Z listinných dôkazov predložených v konaní mal súd za preukázanú časovú následnosť jednotlivých
právnych úkonov – žalobca vyzval dňa 10.12.2020 intervenienta na úhradu dlhu spolu vo výške
307 000 eur (č.l. 36 spisu) splatného dňa 01.01.2021, následne podal žalobu, v ktorom konaní

vedenom na Okresnom súdu v Banskej Bystrici bol dňa 23.02.2021 vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica, sp. zn. 31Up/155/2021 platobný rozkaz (č.l. 34 spisu), proti ktorému podal intervenient
odpor. Dňa 30.06.2021 intervenient následne uzatvoril so žalovanými darovaciu zmluvu, ktorou na
žalovaných previedol sporné nehnuteľnosti. V prebiehajúcom súdnom konaní bol dňa 16.09.2021
následne vydaný rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. 18Cb/60/2021-100 (č.l. 27 spisu), potvrdený

rozsudkom odvolacieho súdu dňa 23.11.2022, sp. zn. 14Cob/45/2022. Exekučný titul je vykonateľný
dňom 10.01.2023. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.03.2023 sa veriteľ ako
oprávnený domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000 eur s príslušenstvom.
Dlžník, intervenient podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdenej úhrady dlhu. Okresný súd
Banská Bystrica v uznesení zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 71Ek/206/2023 návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol a v uvedenom uznesení konštatoval, že zo strany povinného došlo k cyklickému

transakčnému mechanizmu, prostredníctvom ktorého povinný vo väčšinovej miere jednotlivé finančné
úkony (bankové prevody) vykonal tak, že bezprostredne po ich zrealizovaní si dané finančné prostriedky
vybral, t.j. refundoval cestou spätného prevodu za účelom ich opätovného vloženia, vyvolávajúc dojem,
že formou ôsmych splátok vykonal úhradu takej čiastky, ktorá zodpovedá výške vymáhanej pohľadávky
(č.l. 8 rub spisu).

50. Strany v konaní zhodne tvrdili, že medzi žalobcom a intervenientom je vedených viacero sporov.
Zároveňvkonanínebolosporné,žeintervenientpodaltrestnéoznámenie,ktoréjevedenénapríslušnom
oddelení NAKA pod ev.č. PPZ-12/NCK-OFV-ST-2022, ktoré konanie je vedené z dôvodu, že neboli
sprístupnené a boli porušené povinnosti pri správe cudzieho majetku (zrejmé z vyjadrenia právneho

zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 23.05.2024). V konaní nebolo sporné, že v predmetnom
trestnom konaní nebola doposiaľ obvinená žiadna osoba.

51. Pri nazeraní na časovú následnosť jednotlivých krokov dlžníka, intervenienta a postup, ktorý
zinscenoval v rámci exekučného konania pri tvrdení, že z jeho strany došlo k úhrade v exekúcii

vymáhanej sumy je nutné konštatovať, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy medzi intervenientom
ako darcom a žalovanými ako obdarovanými bolo ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, k čomu
skutočne aj došlo.

52. Súd je teda toho názoru, že uzatvorením darovacej zmluvy medzi intervenientom a žalovanými došlo

k ukráteniu pohľadávky žalobcu.

53. Po overení splnenia vyššie zmienených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu sa súd
zaoberal posledným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti). Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy (dolus

directus), t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak
urobiť. Inými slovami: dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje
sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že
je vymáhateľná. U právnickej osoby sa za úmysel ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno
pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby (t. j. štatutárny orgán). Preukázanie úmyslu

je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právnemu úkonu v konkrétnom
prípade. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka
ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech
týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá
strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

54. V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu voči blízkej osobe dlžníka je nutné, aby blízka osoba
preukázala, že aj pri vynaložení náležitej starostlivosti o odporovateľnosti právneho úkonu nemohla
vedieť. Vo vzťahu k uvedenej podmienke má súd za to, že žalovaní nepreukázali a účinne nevyvrátili
domnienku vedomosti o úmysle dlžníka – svojho otca, ukrátiť veriteľa.

55. Žalovaní v konaní tvrdili, že pred podpisom darovacej zmluvy si skontrolovali výpis z LV, pričom
z neho nevyplývalo žiadne zaťaženie. Otec o svojich majetkových pomeroch nehovoril. Z konania pritom
nevyplynulo, že by žalovaní vyvinuli akúkoľvek snahu pre zistenie, či ich otec disponoval dlhmi. Napreukázanie svojich tvrdení v konaní navrhli výsluch matky, z ktorej výsluchu vyplynulo, že s manželom,
intervenientom mali dlhodobý spor o tom, že nie je vlastníčkou domu (ihneď, keď sa to dozvedela),
pričom sa zhodli na tom, že dom prepíšu na svoje deti. Z výsluchu matky vyplynulo, že majú s deťmi

dobrý vzťah, oni by ju z domu nevyhodili. Z jej výsluchu ďalej vyplynulo, že mala vedomosť o sporoch
s druhým spoločníkom jej manžela ale brala to tak, že si to vyriešia. Je nutné zdôrazniť, že v prípade
blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Ak sa má osoba dlžníkovi
blízka podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov
úmysel skrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať, aj keď dlžník uzavretím odporovanej

zmluvy alebo urobením odporovateľného právneho úkonu v jej prospech plnil svoju morálnu alebo
právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu) (Rc 35/2002). Úspešná obrana
žalovaných, osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v ich tvrdení, že
o úmysle dlžníka skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedeli a ani nemohli vedieť, ale aj v
tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedeli a ani nemohli vedieť, hoci vyvinuli „starostlivosť“
na spoznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti

predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím
na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v
čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa
o tomto úmysle dozvedela) (Ro NS ČR z 5. 11. 2008, sp. zn. 30 Cdo 978/2007). Vynaložením náležitej
starostlivosti osobami blízkymi dlžníkovi sa rozumie, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na

okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z
jeho dôsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Uvedené platí aj v prípade, že dlžník
uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovaného právneho úkonu v jeho prospech plní
svoju „morálnu“ alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu) (Ro NS

ČR zo 7. 5. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1290/2001). V predmetnom prípade žalovaní nepreukázali, že by
vyvinuli náležitú starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníka pri uzatváraní darovacej zmluvy. Z vyjadrení
žalovaných produkovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu, či písomne sa javí, že boli pri
uzatváraní darovacej zmluvy skôr ľahostajní a o majetkové pomery a úmysly otca sa nezaujímali. Pritom
je nutné poukázať na vyjadrenia matky, ktorá vedela o sporoch jej manžela tak, ako to vyplynulo z jej

výsluchu. Matka poukazuje na svoj dobrý vzťah so synmi, potom sa súdu javí aj ako nepravdepodobné,
aby synovia nemali vedomosť o sporoch, o ktorých matka a otec vedomosť mali, pričom bol medzi nimi
dobrý vzťah. Zároveň však súd konštatuje, že pokiaľ by aj o týchto sporoch a na tom nadväzujúcom
úmysle otca nemali vedomosť, je tomu tak preto, že nevyvinuli žiadnu snahu o ich zistenie tak, ako to
vyplýva z ich vyjadrení.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali, t.j.
neuniesli dôkazné bremeno, ohľadom svojej procesnej obrany. V konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu voči blízkej osobe dlžníka je nutné, aby blízka osoba preukázala, že aj pri vynaložení náležitej
starostlivosti o odporovateľnosti právneho úkonu nemohla vedieť. Vo vzťahu k uvedenému má súd

za to, že túto skutočnosť žalovaní nepreukázali a účinne nevyvrátili domnienku vedomosti o úmysle
dlžníka–svojhootca,ukrátiťveriteľa.Súdspoukazomnavykonanédokazovaniekonštatuje,žežalovaní
pri vynaložení náležitej starostlivosti v čase právneho úkonu – uzavretia darovacej zmluvy, o dlhoch
svojho otca voči žalobcovi mohli vedieť, ako aj o úmysloch otca ukrátiť veriteľa, pokiaľ by sa v procese
uzatvárania darovacej zmluvy neuspokojili s vyjadrením otca, že je to jeho vec.

57. S ohľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku a právny úkon darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a ich otcom je voči
žalobcovi právne neúčinný.

58. Právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní dňa 06.09.2024 navrhla pripojiť trestný spis, ako
aj výsluch znalcov, ktorí vypracovali odborné vyjadrenie, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd na
pojednávaní dňa 06.09.2024 zamietol. K tomu súd uvádza, že dokazovanie sa vykonáva k predmetu
konania a vtedy, pokiaľ pre úspech v spore je potrebné preukázať v konaní spornú skutočnosť. Vo
vzťahu k prvému návrhu na doplnenie dokazovania, ktorým intervenient žiadal pripojiť vyšetrovací spis

je nutné uviesť, že takéto vykonávanie dokazovania by neslúžilo k overeniu ani vyvráteniu žiadnej
spornej skutočnosti v tomto konaní, pričom súd konštatuje, že je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania. Právna zástupkyňa intervenienta sama v konaní uviedla, že v trestnom konaní nie je obvinená
žiadna osoba, potom si súd z vyšetrovacieho spisu nemôže robiť závery o „vedomom ukracovaníintervenienta žalobcom“ tak, ako to uviedla a navrhla právna zástupkyňa žalobcu. Takýto záver by mohol
byť podkladom iba v prípade vydaného právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Zároveň však súd
konštatuje,ževsúčasnostivychádzalzvykonateľnéhoexekučnéhotitulu,ktorýnebolnijakýmspôsobom

príslušným orgánom/súdom zrušený. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov,
ktorí v konaní vypracovali odborné stanovisko, k tomu súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu, ktorý výslovne uviedol že nerozporuje závery uskutočnené v odbornom vyjadrení. Pokiaľ
v odbornom vyjadrení uskutočnené závery neboli sporné, vykonávanie dokazovania v tomto smere by
bolo nadbytočné. Právna zástupkyňa zároveň navrhla, že v konaní predloží odborné stanovisko znalca

F., ktorým v čase pojednávania disponovala a napriek tomu ho v súlade s koncentráciou konania súdu
nepredložila včas. Zároveň však tak, ako bolo už uvedené, aj tento návrh na doplnenie dokazovania súd
považoval za nadbytočný, v konaní smeroval k preukázaniu nesporných skutočností. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd predmetné návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

59. Žalovaní v konaní uviedli, že sú toho názoru, že skutočnosť, či došlo k ukráteniu veriteľa je nutné

skúmať ku dňu účinnosti odporovaného úkonu, t.j. darovacej zmluvy. K tomu súd uvádza, že v zmysle
§ 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ako už v tomto rozhodnutí súd
zmienil, aj v prípade, že by bol preukázaný ukracujúci úkon veriteľa, keď v čase uskutočnenia úkonu by
neexistovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu, súdu by aj pre priznanie práva žalobcovi postačovalo
preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe

rozhoduje. S takýmto záverom sa stotožnil rovnako Najvyšší súd SR keď uviedol, že ukracovanie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky musí existovať najneskôr v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej
žalobe. Pokiaľ žalovaní poukázali na právny záver Krajského súdu v Žiline, je nutné zmieniť, že tento
sa týkal špecifickej situácie – ukráteniu v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nastáva
v konkurznom konaní. Súd má za to, že koncepcii právnej úpravy odporovateľnosti, podľa ktorej je

ukrátenieveriteľakoncipovanéakopredpokladaktívnejvecnejlegitimácieveriteľazodpovedáposúdenie
ukrátenia veriteľa aj v časovom momente, kedy súd rozhoduje. Zároveň však tak, ako to vyplýva z tohto
rozsudku, v konaní nebolo preukázané, že by kedykoľvek, t.j. ako v čase uskutočnenia ukracujúceho
úkonu,takajvčaserozhodnutiasúdudlžníkdisponovaltakýmmajetkom,zktoréhobybolomožnéreálne
uspokojiť pohľadávku veriteľa. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záverov zistených z exekučného

konania, v ktorom doposiaľ nebola dlžná pohľadávka ani na základe vedenej exekúcie splnená.
Existencia potenciálneho majetkového práva nezakladá možnosť žalobcu bez ďalšieho (napríklad bez
ingerencie dlžníka a ďalšieho spoločníka spoločnosti ELPAS, s.r.o.) z tohto majetkového práva uspokojiť
pohľadávku žalobcu. Pokiaľ sa týka obdobia, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tak, ako
je konštatované v tomto rozsudku, v predmetnom období neexistovali intervenientom deklarované

majetkové práva, ktoré by bolo možné bez ďalšieho speňažiť a uspokojiť z týchto majetkových práv
pohľadávkužalobcu.Nebolapreukázanáexistenciapodmienoknavyplateniepohľadávkyzobchodného
podielu intervenienta, z jeho podielu na zisku, pričom nevzniklo v danom čase ani právo na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu. Pokiaľ sa týka času, kedy súd rozhoduje, k tomu je nutné uviesť, že vznikol
nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, v konaní však nebola preukázaná jeho výška, keď pritom

zo znaleckého posudku 2/2024 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovného obdobie rokov 2018 –
2023 ani len nedosahoval sumu pohľadávky žalobcu (č.l. 176 rub spisu). Žalovaní na preukázanie výšky
vyrovnávacieho podielu v konaní nenavrhli pritom vykonať žiadne dokazovanie.

60. Súd na záver uvádza, že neprihliadol na vyjadrenia žalovaných a intervenienta doručených súdu

po tom, čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Každá zo strán mala možnosť a využila svoje právo
vyjadriť sa v priebehu konania a pred vyhlásením dokazovania za skončené, v záverečnej reči. Pokiaľ
žalovaní poukazujú na tú skutočnosť, že „na súde nedostali priestor“, k tomu súd uvádza, že v konaní
boli zastúpení právnym zástupcom, ktorý hájil ich práva. Pokiaľ pod pojmom, že žalovaní nedostali na
súde priestor (keď v konaní sa aj bez právneho zástupcu opakovane písomne vyjadrovali) majú na mysli

ústny prednes na pojednávaní, súd uvádza, že právny zástupca žalovaných v konaní nenavrhol výsluch
žalovaných, pričom súd nemôže v súlade s princípom rovnosti strán vyzvať žalovaných, aby sa v konaní
vyjadrili, keď sú zastúpení právnym zástupcom. Na pojednávaní pritom nepožiadali o možnosť vyjadriť
sa samostatne, keď sa vyjadroval ich právny zástupca. Zároveň však je nutné dodať, že vyjadrenie
právneho zástupcu žalovaných sa považuje za samotné vyjadrenie žalovaných.

61. Súd dodáva, že aj s poukazom na právny záveru Ústavného súdu SR nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkýchdetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal
len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a
právneho posúdenia veci za relevantné.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súd uvádza, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, tzn. žalobca bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd žalobcovi priznal voči žalovaným právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku súd uvádza, že podľa názoru Ústavného súdu, ústavne udržateľným
je taký postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa pri rozhodovaní o priznaní nároku na
náhradu trov dovolacieho konania intervenienta riadi procesným úspechom tej sporovej strany, popri

ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.
ÚS 442/2022 z 20. septembra 2022). Intervenient vystupoval na strane žalovaných, ktorí boli v konaní
neúspešní, tzn. nevznikol mu nárok na náhradu trov konania. Zároveň však je súd toho názoru, že
nie je možné priznať trovy konania žalobcovi aj voči intervenientovi, keď tento nezapríčinil podanie
žaloby (nebol vo veci pasívne vecne legitimovaný), ale do konania vstúpil po úkonoch podľa § 167

CSP, dobrovoľne. S poukazom na zmienený záver Ústavného súdu a s poukazom na konštatovanie
súdu o nemožnosti priznať žalobcovi trovy konania nad rámec žalovaných aj voči intervenientovi súd vo
vzťahu k nároku na náhradu trov konania intervenienta rozhodol takým spôsobom, že mu náhradu trov
konania nepriznáva, keď v konaní vystupoval na neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).